Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/313/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C. J. N., S. D., N.,

zastúpeného JUDr. K. B. advokátom v N., proti žalovaným 1/ S. a.s., B., zastúpenej JUDr. E.

N., advokátkou v B., 2/ E. H., bývajúcej v J., o zaplatenie 13 191 eur (397 412,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 29. apríla 2008, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 28. septembra 2006 č. k. -356

(v poradí druhým) zaviazal žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi 397 413,-- Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania ročne od 22. marca 1999 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 86 957,-- Sk

k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie (správne malo byť návrh) voči žalovanej 1/ a vo zvyšku zamietol. Žalobcu zaviazal

zaplatiť žalovanej 1/ titulom náhrady trov konania 49 612,-- Sk k rukám jej právnej

zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po zrušení svojho prvého rozsudku

zo dňa 6. decembra 2001 č. k. -126, ktorým zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie

397 413,-- Sk s príslušenstvom, v časti istiny 132 471,-- Sk konania zastavil a voči žalovanej

2/ a vo zvyšku návrh zamietol, uznesením Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2003

sp. zn. , ktorý napadnutý rozsudok na odvolanie navrhovateľa a žalovanej 1/

zrušil a vrátil na ďalšie konanie a odvolanie žalovanej 1/ ako oneskorene podané odmietol,

doplnil dokazovanie na vyriešenie otázky predpokladu úspešného uplatnenie bezdôvodného

obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, a na otázku skutočnosti, kto

nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu užíval a ich užívaním sa na úkor žalobcu obohatil.

Mal preukázané, že v žalovanom období od 17. marca 1997 do 17. januára 1998 užívala

nebytové priestory iba žalovaná 2/, ktorá však za ich užívanie nezaplatila finančnú čiastku,

ktorú by mohol žalobca získať od iného nájomcu, a preto získala majetkový prospech, ktorý

je povinná v zmysle a vydať žalobcovi. V konaní nebolo

preukázané, že by predmetné priestory užívala žalovaná 1/ a preto návrh voči nej zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. apríla 2008 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a konanie zastavil. Rozhodujúc o odvolaní

žalobcu, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť žalovanej 1/

zaplatiť spolu so žalovanou 2/ spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 397 413,-- Sk

s príslušenstvom a trov konania, mal za to, že nie sú v súlade s splnené

podmienky, za ktorých sa malo konať. Uviedol, že podľa len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V danej veci súd prvého stupňa

rozsudkom zo dňa 6.12.2001 č. k. -126 zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobcovi

397 413,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 3. septembra 1998 do zaplatenia

a 23 696,-- Sk na náhradu trov konania, konanie v časti istiny vo výške 132 471,-- Sk zastavil,

voči žalovanej 2/ a vo zvyšnej časti návrh zamietol a žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov

konania. Na základe podaného odvolania žalovanej 1/ Krajský súd v Bratislave ako súd

odvolací uznesením sp. zn. zo dňa 22. októbra 2003 odvolanie žalovanej podľa

ako oneskorene podané odmietol. Odvolací súd poukázal na to, že

prekážku rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu len v takom rozsahu,

v akom sa o predmete konania rozhodlo. Ak rozhodne súd len o časti uplatňovaného nároku,

nadobúda len táto časť právoplatnosť. Pretože súd prvého stupňa o nároku žalobcu proti

žalovanej 1/ rozhodol rozsudkom zo dňa 6. decembra 2001, proti ktorému podané odvolanie

žalovanej 1/ bolo ako oneskorene podané odmietnuté, rozsudok voči žalovanej 1/ nadobudol

právoplatnosť a súd prvého stupňa už tento nárok žalobcu voči žalovanej 1/ nemohol

vzhľadom na prekážku právoplatného rozhodnutia veci prejednať znova. Súd prvého stupňa

i napriek tomu nárok žalobcu voči žalovanej prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom

tak, že návrh žalobcu voči žalovanej 1/ zamietol. Proti výroku rozsudku v napadnutej časti

podal i z uvedených dôvodov odvolanie žalobca a odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel

k záveru, že o návrhu žalobcu voči žalovanej 1/ sa už skôr právoplatne rozhodlo a preto podľa

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a podľa

konanie zastavil. Výrok rozsudku zo dňa 28. septembra 2006

v zostávajúcej časti odvolaním napadnutý nebol.

Proti uzneseniu podala dovolanie žalovaná 1/, ktorá ho žiadala zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho dovolania odôvodňovala s poukazom na § 237 písm. d/

, , Vytýkala odvolaciemu súdu, že rozhodol o otázke,

ktorá sa už skôr právoplatným uznesením rozhodla a to v uznesení Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 22. októbra 2003 sp. zn. , kde odvolací súd svojím

výrokom podľa celý tento rozsudok zrušil, čo uviedol i v jeho odôvodnení

a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Poukázala na to, že v predmetnom

uznesení síce odvolací súd jej odvolanie ako oneskorene podané odmietol, avšak rozhodoval

o podanom odvolaní žalobcu, ktorý žiadal zaviazať spoločne a nerozdielne obe žalované.

Keďže v danom prípade nemohlo ísť o spoločné a nerozdielne obohatenie na strane

žalovaných 1/, 2/, správne odvolací súd zrušil na základe odvolania žalobcu celý rozsudok

a to i vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorá bola ním zaviazaná na celé plnenie, a vrátil vec na

doplnenie dokazovania na skutočnosť, ktorá zo žalovaných sa bezdôvodne obohatila na úkor

žalobcu užívaním priestorov v jeho vlastníctve. To, že odvolanie žalovanej 1/ bolo odmietnuté

nespôsobilo následky právoplatnosti výroku vo vzťahu k nej. V tomto smere poukázala

na rozsiahlu súdnu judikatúru, ktorá takúto skutočnosť rieši. Namietala nesprávny právny

názor odvolacieho súdu, v tom smere, že v danom prípade žiadne právoplatne skončené

konanie nepredchádzalo, uznesenie odvolacieho súdu sa odvoláva na vec rozhodnutú v tom

istom konaní. Poukázala ďalej na tú skutočnosť, že v dôsledku napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu sú v rámci žalobného návrhu na zaplatenie 397 413,-- Sk s príslušenstvom

dvaja povinní, ktorý každý zvlášť je povinný samostatne zaplatiť žalobcovi celú žalovanú

sumu s príslušenstvom. Návrh však zo strany žalobcu bol podaný na sumu 397 413,-- Sk

s príslušenstvom a nakoniec bolo žalobcovi prisúdených, podľa odvolacieho súdu

právoplatnými rozhodnutiami celkovo 794 826,-- Sk , t.j. dvakrát viac.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť, alternatívne

zamietnuť, keď mal za to, že uznesenie odvolacieho súdu je správne. Uviedol, že súd prvého

stupňa rozhodol správne, keď prvý-krát rozhodol o povinnosti žalovanej 1/ a druhý-krát

o povinnosti žalovanej 2/ a obe tieto rozhodnutia zostali právoplatné. Napadnutým uznesením

odvolací súd nerozhodol o ničom inom iba o tom, že rozsudok prvostupňového súdu

z 6. decembra 2001 je právoplatným rozhodnutím voči žalovanej 1/.

Žalovaná 2/ sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie je prípustné a dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti a konanie zastavil. Z hľadiska obsahu napadnutého

rozhodnutia však ide o zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania proti

zmeňujúcemu rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu je založená na zásade

diformity rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa. O rozdielnosti

rozhodnutí je možné hovoriť vtedy, ak boli okolnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci

oboma súdmi, posúdené rozdielne a podľa záverov týchto rozhodnutí sa rozdielne konštituujú

alebo deklarujú práva a povinnosti účastníkov konania. Nie je podstatné ako odvolací súd

formuloval výrok rozhodnutia, musí ísť o zmenu z hľadiska vecnej stránky, nielen formálnej.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Žalovaná 1/ vady konania v zmysle až c/ a až g/ nenamietala

a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Dovolateľka tvrdila, že odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237

písm. d/ , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa už prv začalo konanie.

Táto dovolateľkou vytýkaná vada však v dovolacom konaní nebola dôvodne

namietaná, nakoľko nie je možné považovať uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

22. októbra 2003 sp. zn. , kde odvolací súd svojím výrokom podľa

celý tento rozsudok zrušil, čo uviedol i v jeho odôvodnení a vec vrátil

na ďalšie konanie súdu prvého stupňa za právoplatne rozhodnutie vo veci samej, ktoré by

zakladalo namietanú vadu.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju

odvolateľka nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady,

mimo vád uvedených v sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu,

že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedenú vadu dovolací súd v konaní

nezistil.

Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu dovolania mal za to, že dovolateľka ako dovolací

dôvod uplatňuje aj ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie

veci odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

V predmetnej veci odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z právneho záveru,

v zmysle ktorého nemal súd prvého stupňa rozhodovať vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorá bola

prvým rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazané na plnenie žalobcovi, nakoľko odvolací súd

vo svojom uznesení zo dňa 22. októbra 2003 sp. zn. v prvom výroku,

odmietol odvolanie žalovanej 1/ ako oneskorene podané, ktorá okolnosť mala za následok,

podľa názoru odvolacieho súdu právoplatnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

vo vzťahu k žalovanej 1/. Tento právny záver odvolacieho súdu je nesprávny.

Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný odvolaním (viď ,

v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania). Odvolateľ teda

spravidla sám určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie preskúmané odvolacím

súdom (či napáda rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch alebo len niektorý z nich alebo len

z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebo práva). Ak odvolateľ žiada preskúmať len jeden

z viacerých výrokov alebo určitý výrok len o niektorej z viacerých vecí (niektorom

z viacerých práv), odvolací súd je rozsahom uplatneným v odvolaní viazaný a odvolaním

nenapadnuté výroky nepodrobuje svojmu prieskumu.

V predmetnej veci však na základe podaného odvolania žalobcu a žalovanej 1/

odvolací súd svojím uznesením zo dňa 22. októbra 2003 sp. zn. , zrušil celý

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec v celom rozsahu na ďalšie konanie súdu

prvého stupňa, ktorý mal doplniť dokazovanie na mieru zodpovednosti oboch žalovaných,

t.j. aj žalovanej 1/. Ako vyplynulo z návrhu uplatneného žalobcom, ako aj obsahu jeho

opravných prostriedkov vo veci, domáhal sa zaplatenia sumy 397 413,-- Sk s príslušenstvom

voči oboch žalovaným spoločne a nerozdielne. Preto na základe výroku o odmietnutí

odvolania žalovanej 1/ v tomto zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, nemohla nastať

právoplatnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorý ju v prvom rozhodnutí zaviazal na plnenie celého uplatneného nároku.

Pri nesprávnom výklade ustanovení zo strany odvolacieho súdu v dovolaní napadnutom

uznesení ( , ) je potrebné súhlasiť

s odvolateľkou aj v tom, že žalobcovi bolo prisúdené dvakrát viac ako žiadal, k čomu sám

žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, „že správne bola prvý krát zaviazaná

na plnenie žalovaná 1/ a druhý-krát žalovaná 2/“, napriek tomu, že sám uplatňoval v návrhu

zaplatenie len sumy 397 413,-- Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia

za užívanie nebytových priestorov.

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie žalovanej 1/ bolo opodstatnené,

lebo smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý bol založený na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto toto

uznesenie zrušil podľa ustanovenia , a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný

( veta druhá

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2010

JUDr. Vladimír Magura

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská