Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského v trestnej veci

obžalovaného J. S. pre trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 24. marca 2010

v Bratislave odvolanie obžalovaného J. S. a jeho rodičov J. a J. S. proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 19. novembra 2009, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení neskorších predpisov odvolania

obžalovaného J. S. a jeho rodičov J. a J. S. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 19. novembra 2009, sp. zn. , bol

obžalovaný J. S. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a z trestného činu vraždy v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 219

ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 24. februára 2003, v dobe okolo 10.00 hod., pod zámienkou podania balíka, vošiel

do služobnej časti kancelárie Pošty na J., v obci Č., okres L. a držiac v ruke kuchynský nôž,

slovne vyzval vedúcu pošty - poškodenú I. C., aby uzamkla vchod na poštu a potom,

aby mu vydala peniaze, ktoré si vložil do vrecka kabáta.

Obžalovaný zmocnením sa finančnej hotovosti v sume 71 790 Sk (238,30 €)

a poškodením zariadenia v hodnote 792 Sk (26,29 €) spôsobil škodu S., v sume 72 582 Sk

(2 409,28 €).

Poškodená mu medzitým vravela, že prečo to robí, veď ho aj tak pozná, na čo ju

obžalovaný udrel päsťou do oblasti tváre a nosa. Po údere spadla na zem a keď sa znovu

postavila, požiadala obžalovaného, aby odišiel a nechal ju na pokoji. Následne poškodenú

najmenej dvakrát bodol s nožom do krku a začal ju nožom rezať v oblasti krku a hlavy,

čím jej spôsobil zranenia, a to úrazový šok III. stupňa z masívnych krvných strát, hlboké

bodné rany krku obojstranne s narezaním vonkajšej i vnútornej krčnej žily vľavo s následným

rezným poranením steny spoločnej krčnej tepny vľavo, komplikovanú zlomeninu nosovej

kosti s posunom, povrchovú reznú ranu záušia pravej spánkovozáhlavovej oblasti hlavy, tržné

rany horného viečka pravého oka, chrbta nosa, pier úst, pomliaždeniny v oblasti tváre, očníc

obojstranne a temena hlavy, rezno-sečné početné povrchové rany dlane a prstov pravej ruky

a prstov ľavej ruky, hlbokú reznú ranu ukazováka pravej ruky s poranením kĺbneho puzdra

záprstnočlánkového skĺbenia prsta,

následne obžalovaný odišiel z pošty, pričom uzamkol vchodové dvere, kľúč spolu

s nožom zahodil a k usmrteniu poškodenej nedošlo len vďaka náhodným okoloidúcim, ktorí

jej poskytli pomoc a vďaka včasnej lekárskej pomoci.

Zranenia poškodenej si vyžiadali práceneschopnosť do 30. novembra 2003.

Nákladmi vynaloženými v súvislosti s liečením poškodenej vznikla V., škoda v sume

77 134Sk (2 560,38 €).

Za to mu bol podľa a Tr. zák. uložený

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa bol obžalovaný zaviazaný uhradiť poškodeným:

- S. škodu vo výške 1 582 Sk (52,51 €),

- V., na účet jej pobočky v L. škodu vo výške 77 134,50 Sk (2 560,40 €).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný J. S. a jeho rodičia J. a J. S..

Obžalovaný J. S. v písomných dôvodoch odvolania, podaného prostredníctvom

obhajcu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol

tak, že obžalovanému uloží miernejší trest.

Dôvodil tým, že ani nevie, čo počas páchania skutku vlastne robil, na nič

si nepamätá, mal hmlu pred očami, čo bolo aj predmetom opakovaného vyšetrenia jeho

duševného stavu. Aj keď znalci ustálili, že je trestne zodpovedný, sám sa necíti byť duševne

zdravý a nevie si vysvetliť, ako sa mohol dopustiť tak závažného činu. Uviedol, že si je

vedomý, že musí niesť zodpovednosť, avšak je toho názoru, že boli zistené u neho

aj poľahčujúce okolnosti, aby mohol byť trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby,

spočívajúce v tom, že doposiaľ nebol trestne stíhaný, skutok spáchal vo veku blízkom veku

mladistvého, posudky na jeho osobu sú kladné, po spáchaní skutku už vedie riady život,

pracuje a inej trestnej činnosti sa nedopustil. Poukázal tiež na ustanovenie § 40 ods. 2 Tr. zák.

platného v čase spáchania skutku a navrhol, aby odvolací súd zvážil, či by neprichádzalo

do úvahy mimoriadne zníženie trestu, pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Dlhotrvajúci

výkon trestu ho vyradí zo spoločnosti a z možnosti viesť ďalej riadny život. Obžalovaný ďalej

v odvolaní uviedol, že uskutočňuje aj kroky k uhradeniu spôsobenej škody.

Obaja rodičia obžalovaného J. a J. S. v odvolaní poukázali na skutočnosť,

že ich syn bol v minulosti liečený na psychiatrii, vždy bol bezproblémový a kľudný syn.

Veľmi oľutoval čo spravil, od skutku už uplynulo 7 rokov. Obaja požiadali,

aby odvolací súd ich synovi znížil uložený trest.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 564 ods. 4 Trestného

poriadku vo veci rozhodoval podľa doterajších predpisov, keďže obžaloba v posudzovanej

veci bola podaná na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom

nadobudnutia účinnosti teraz platných predpisov, teda pred 1. januárom 2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, po zistení, že nie sú dané

okolnosti odôvodňujúce postup podľa , podľa preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať

odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom zistil,

že podané odvolania nie sú dôvodné.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa

ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad

bezprostrednosti priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného

na obhajobu. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 5,

ods. 6

Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé,

ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

zavinenia. Najvyšší súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne

odôvodneným rozsudkom krajského súdu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd vo veci už rozhodoval,

a to na podklade odvolaní podaných krajským prokurátorom, obžalovaným J. S. a jeho

rodičmi J. a J. S..

V uznesení z 1. októbra 2008, sp. zn. , už jednoznačne vyslovil názor,

že z vykonaného dokazovania je možné prijať záver, že obžalovaný S. spáchal inkriminovaný

skutok tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Obžalovaný nepoprel, že pod hrozbou

bezprostredného násilia, ozbrojený nožom, od poškodenej vymohol pre seba peniaze

a následne po tom, ako ho poškodená identifikovala, napadol ju aj s použitím noža. Z miesta

činu potom odišiel, uzamkol dvere, poškodenú zanechal v uzavretej miestnosti hoci vedel,

že jej spôsobil útokom noža smrteľné zranenia, pričom poškodená prežila len vďaka iným

osobám, ktorí jej poskytli pomoc a privolali aj odbornú lekársku pomoc.

Ani v súčasnom štádiu konania skutkové zistenia spochybnené neboli a na takýto

rezultát neboli zistené dôvody ani zo strany odvolacieho súdu. Nie je sporné ani právne

posúdenie konania obžalovaného. Odvolania, ktoré podali obžalovaný a jeho rodičia smerujú

len do výroku o treste, preto odvolací súd poukazuje v tomto smere v ďalších podrobnostiach

na dôvody napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste dôsledne zvažoval všetky kritéria

významné pre voľbu druhu a výmery trestu a trest uložil v súlade s ustanovením § 23 a § 31

. Obžalovaný bol uznaný vinným pre trestný čin lúpeže, ktorého sa dopustil

so zbraňou, ktorá okolnosť zvyšuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti tohto trestného činu.

Pre takýto trestný čin zákon umožňuje páchateľovi uložiť trest v rozpätí 5 až 12 rokov. Bol

uznaný aj z ďalšieho veľmi závažného trestného činu, ktorý spáchal s úmyslom zakryť iný

čin, v danom prípade trestný čin lúpeže, za ktorý zákon, účinný v čase spáchania skutku

umožňoval páchateľovi uložiť trest v trvaní 12 až 15 rokov, ale umožňoval i uloženie

výnimočného trestu. Poškodená zraneniam spôsobených brutálnym útokom obžalovaného

nepodľahla nezávisle od jeho vôle, ale len vďaka svojej duchaprítomnosti, že volala o pomoc

a rýchleho zásahu laickej i odbornej pomoci iných osôb. Obžalovaný možnosť záchrany

poškodenej sťažil aj tým, že ju v priestoroch pošty zamkol. Súd prvého stupňa zohľadnil

odvolaním spomínané poľahčujúce okolnosti, avšak treba zdôrazniť, že trest ukladal ako trest

úhrnný za dva veľmi závažné trestné činy, a preto uloženie trestu na úplne spodnej hranici

trestnej sadzby aj podľa odvolacieho súdu bolo vylúčené. Pre aplikáciu ustanovenia § 40

ods. 1 Tr. zák. nezistil dôvody ani odvolací súd. Okolnosti prípadu použitie tohto ustanovenia

vylučujú. Trest ustanovený zákonom pre žalované trestné činy nie je

pre páchateľa neprimerane prísny. Trest ktorý bol obžalovanému uložený, považuje aj

odvolací súd za zákonný a správny a potrebný pre splnenie účelu individuálnej i generálnej

prevencie.

Doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného krajský súd zohľadnil aj v tom, že ho postupom

podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. na výkon uloženého trestu zaradil do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny, hoci obligatórne by mal byť zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej. Správne dospel k záveru, že náprava obžalovaného, práve s ohľadom

na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť, bude dostatočne zabezpečená aj v miernejšej

nápravnovýchovnej skupiny.

Výrok o náhrade škody taktiež zodpovedá zákonu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku,

preto postupom podľa podané odvolania ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. J. Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová