Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4bb/367527.8c2211.pdf
PDF · 111.1 KB
No categories available
3Obo/46/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3Obo/46/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny
Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci
žalobcu: A., a.s., B., M., zastúpeného JUDr. M. B., B., J., proti žalovanému: JUDr. J. B.,
správcovi konkurznej podstaty úpadcu H. a.s., B., M., zastúpenému JUDr. A. F., advokátom
so sídlom v N., M., o zaplatenie 30 281 Eur (908 453,60 Sk), na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Cbi 29/2007-73 zo dňa 10. februára 2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Cbi 29/2007-73 zo dňa 10. februára 2009
p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške
60,44 Eur.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 908 453,60 Sk.
V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva
o zabezpečení strážnej služby objektov, špecifikovaných v dodatkoch zmluvy. Žalobca
vystavoval žalovanému faktúry za výkon strážnej služby v súlade s jej článkom III. Žalovaný
uhradil vystavené faktúry po lehote splatnosti, čím sa dostal do omeškania. Počet dní
omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr žalobca zdokladoval prílohou, ktorá
tvorí súčasť žaloby. Žalobca listom zo dňa 14. júla 2006 vyzval žalovaného na zaplatenie
úrokov z omeškania podľa prehľadu úhrad odberateľských faktúr v celkovej výške
908 453,60 Sk. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 17. júla 2006 s poukazom
na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého sú
predmetné sankcie v konkurze vylúčené z uspokojenia.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že konkurzné konanie je autonómne v tom, že
postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd,
na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Usmerňovať činnosť
správcu môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydanom
v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa
upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Preto súd v incidenčnom konaní nemôže
rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi vymáhanú sumu, môže rozhodnúť
iba o jej pravosti, výške a poradí. V prípade úspechu veriteľa je potom jeho pohľadávka
uspokojená v konkurznom konaní v závislosti na výsledku speňaženia.
Z predložených dokladov mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobcova
pohľadávka predstavuje úrok z omeškania vyúčtovaný za oneskorené zaplatenie faktúr, ktoré
boli vystavené žalovanému za výkon strážnej služby. Je nepochybné, že žalobcom
uplatňované úroky z omeškania patria k zmluvným sankciám, na ktoré vznikol nárok
až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. V zmysle § 33 ods. 1 písm. d/ zákona
o konkurze a vyrovnaní preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.
Podľa jeho názoru, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keďže v prípade obchodného záväzkového vzťahu, ktorý vznikne medzi správcom
konkurznej podstaty a iným podnikateľským subjektom, je správca konkurznej podstaty
vo výhodnejšom postavení, pretože nemá povinnosť uhradiť svoje záväzky riadne a včas,
a to najmä záväzky súvisiace so správou majetkovej podstaty. Nie je možné, aby konanie
správcu konkurznej podstaty požívalo právnu ochranu v prípade, ak sa dostane do omeškania
s platením záväzkov. Žalobca sa konaním žalovaného dostal takmer do konkurzu, pretože
bol druhotne platobne neschopný a nemohol splácať svoje záväzky voči daňovému
úradu, sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Žalovaný až na základe rozhodnutí
Daňového úradu Bratislava II o prikázaní pohľadávok uhradil niektoré svoje dlhy. Týmito
skutočnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a obmedzil sa iba na konštatovanie,
že nárok žalobcu nie je možné uspokojiť podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, v dôsledku
čoho bol v konaní neúplne zistený skutkový stav.
Súd prvého stupňa zaviazal neúspešného žalobcu aj na náhradu trov právneho
zastúpenia napriek tomu, že žalovaný je sám advokátom, pričom tento postup súd vôbec
neodôvodnil. Podľa jeho názoru, trovy právneho zastúpenia nie sú účelne vynaloženými
trovami konania. Poukazuje tiež na skutočnosť, že napadnutý rozsudok nebol doručený
zástupcovi žalobcu.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v predmetnom konaní ide
o pohľadávku, ktorá mala vzniknúť až po vyhlásení konkurzu. Túto pohľadávku žalovaný
neuznáva. Stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého spôsob uplatnenia
domnelého nároku žalobcu nie je v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní.
Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 908 453,60 Sk, žalobu o určenie pravosti pohľadávky
však nepodal.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca požadoval úhradu úrokov
z omeškania – zmluvnej sankcie, na ktoré vznikol nárok až po vyhlásení konkurzu, napriek
tomu, že podľa § 33 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní je takýto nárok
z uspokojenia vylúčený. Skutočnosti, uvádzané v odvolaní, ktoré naznačujú, že žalovaný
by mal byť zodpovedný za platobnú neschopnosť žalobcu, neboli preukázané a a v tomto
konaní ani nie sú relevantné.
Keďže žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd dôvodne priznal žalovanému
aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 60,44 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 908 453,60 Sk z titulu úrokov z omeškania
za oneskorené zaplatenie faktúr za vykonanú strážnu službu na základe zmluvy o zabezpečení
strážnej služby zo dňa 27. augusta 2002.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3K 260/2001 zo dňa 30. júla 2002 vyhlásil
na majetok dlžníka H. a.s., B. konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený
žalovaný. Žalobca si svoju pohľadávku voči žalovanému uplatnil po vyhlásení konkurzu.
Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,
ako aj neúplné zistenie skutkového stavu veci, t. j. odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. a/, f/ O.s.p.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, k čomu dôjde v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť, alebo, ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Na predmetný právny vzťah súd aplikoval ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu,
ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.
V danom prípade sa jedná o úroky z omeškania, nárok na ktoré vznikol žalobcovi
po vyhlásení konkurzu. Súd prvého stupňa preto na posúdenie dostatočne zisteného
skutkového stavu použil správny právny predpis a vzhľadom na obsah citovaného
ustanovenia ho aj správne vyložil.
Žalobca ďalej v odvolaní namieta aj správnosť postupu súdu prvého stupňa, pokiaľ ide
o priznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý napriek skutočnosti, že je sám
advokátom, splnomocnil na svoje zastupovanie iného advokáta. Odvolací súd pri posudzovaní
tejto námietky žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný ako účastník konania má
v zmysle § 24 a nasl. O.s.p. právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
O trovách právneho zastúpenia preto súd dôvodne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Rovnako nie je dôvodná ani námietka, týkajúca sa nedoručenia rozsudku zástupcovi
žalobcu, ktorého v konaní zastupoval JUDr. M. B., B., J.. Napadnutý rozsudok bol doručený
dňa 9. marca 2009 žalobcovi a následne dňa 4. apríla 2009 aj uvedenému zástupcovi.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v uplatnenej výške
60,44 Eur (§ 11 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. marca 2010
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.