Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/46/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci

žalobcu: A., a.s., B., M., zastúpeného JUDr. M. B., B., J., proti žalovanému: JUDr. J. B.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu H. a.s., B., M., zastúpenému JUDr. A. F., advokátom

so sídlom v N., M., o zaplatenie 30 281 Eur (908 453,60 Sk), na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -73 zo dňa 10. februára 2009, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -73 zo dňa 10. februára 2009

p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške

60,44 Eur.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy 908 453,60 Sk.

V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva

o zabezpečení strážnej služby objektov, špecifikovaných v dodatkoch zmluvy. Žalobca

vystavoval žalovanému faktúry za výkon strážnej služby v súlade s jej článkom III. Žalovaný

uhradil vystavené faktúry po lehote splatnosti, čím sa dostal do omeškania. Počet dní

omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr žalobca zdokladoval prílohou, ktorá

tvorí súčasť žaloby. Žalobca listom zo dňa 14. júla 2006 vyzval žalovaného na zaplatenie

úrokov z omeškania podľa prehľadu úhrad odberateľských faktúr v celkovej výške

908 453,60 Sk. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 17. júla 2006 s poukazom

na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého sú

predmetné sankcie v konkurze vylúčené z uspokojenia.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že konkurzné konanie je autonómne v tom, že

postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd,

na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Usmerňovať činnosť

správcu môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydanom

v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa

upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Preto súd v incidenčnom konaní nemôže

rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi vymáhanú sumu, môže rozhodnúť

iba o jej pravosti, výške a poradí. V prípade úspechu veriteľa je potom jeho pohľadávka

uspokojená v konkurznom konaní v závislosti na výsledku speňaženia.

Z predložených dokladov mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobcova

pohľadávka predstavuje úrok z omeškania vyúčtovaný za oneskorené zaplatenie faktúr, ktoré

boli vystavené žalovanému za výkon strážnej služby. Je nepochybné, že žalobcom

uplatňované úroky z omeškania patria k zmluvným sankciám, na ktoré vznikol nárok

až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. V zmysle § 33 ods. 1 písm. d/ zákona

o konkurze a vyrovnaní preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.

Podľa jeho názoru, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keďže v prípade obchodného záväzkového vzťahu, ktorý vznikne medzi správcom

konkurznej podstaty a iným podnikateľským subjektom, je správca konkurznej podstaty

vo výhodnejšom postavení, pretože nemá povinnosť uhradiť svoje záväzky riadne a včas,

a to najmä záväzky súvisiace so správou majetkovej podstaty. Nie je možné, aby konanie

správcu konkurznej podstaty požívalo právnu ochranu v prípade, ak sa dostane do omeškania

s platením záväzkov. Žalobca sa konaním žalovaného dostal takmer do konkurzu, pretože

bol druhotne platobne neschopný a nemohol splácať svoje záväzky voči daňovému

úradu, sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Žalovaný až na základe rozhodnutí

Daňového úradu Bratislava II o prikázaní pohľadávok uhradil niektoré svoje dlhy. Týmito

skutočnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a obmedzil sa iba na konštatovanie,

že nárok žalobcu nie je možné uspokojiť podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, v dôsledku

čoho bol v konaní neúplne zistený skutkový stav.

Súd prvého stupňa zaviazal neúspešného žalobcu aj na náhradu trov právneho

zastúpenia napriek tomu, že žalovaný je sám advokátom, pričom tento postup súd vôbec

neodôvodnil. Podľa jeho názoru, trovy právneho zastúpenia nie sú účelne vynaloženými

trovami konania. Poukazuje tiež na skutočnosť, že napadnutý rozsudok nebol doručený

zástupcovi žalobcu.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v predmetnom konaní ide

o pohľadávku, ktorá mala vzniknúť až po vyhlásení konkurzu. Túto pohľadávku žalovaný

neuznáva. Stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého spôsob uplatnenia

domnelého nároku žalobcu nie je v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní.

Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 908 453,60 Sk, žalobu o určenie pravosti pohľadávky

však nepodal.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca požadoval úhradu úrokov

z omeškania – zmluvnej sankcie, na ktoré vznikol nárok až po vyhlásení konkurzu, napriek

tomu, že podľa § 33 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní je takýto nárok

z uspokojenia vylúčený. Skutočnosti, uvádzané v odvolaní, ktoré naznačujú, že žalovaný

by mal byť zodpovedný za platobnú neschopnosť žalobcu, neboli preukázané a a v tomto

konaní ani nie sú relevantné.

Keďže žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd dôvodne priznal žalovanému

aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 60,44 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 908 453,60 Sk z titulu úrokov z omeškania

za oneskorené zaplatenie faktúr za vykonanú strážnu službu na základe zmluvy o zabezpečení

strážnej služby zo dňa 27. augusta 2002.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 30. júla 2002 vyhlásil

na majetok dlžníka H. a.s., B. konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený

žalovaný. Žalobca si svoju pohľadávku voči žalovanému uplatnil po vyhlásení konkurzu.

Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,

ako aj neúplné zistenie skutkového stavu veci, t. j. odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2

písm. a/, f/

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, k čomu dôjde v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť, alebo, ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Na predmetný právny vzťah súd aplikoval ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ zákona

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého

z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu,

ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

V danom prípade sa jedná o úroky z omeškania, nárok na ktoré vznikol žalobcovi

po vyhlásení konkurzu. Súd prvého stupňa preto na posúdenie dostatočne zisteného

skutkového stavu použil správny právny predpis a vzhľadom na obsah citovaného

ustanovenia ho aj správne vyložil.

Žalobca ďalej v odvolaní namieta aj správnosť postupu súdu prvého stupňa, pokiaľ ide

o priznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý napriek skutočnosti, že je sám

advokátom, splnomocnil na svoje zastupovanie iného advokáta. Odvolací súd pri posudzovaní

tejto námietky žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný ako účastník konania má

v zmysle a nasl. právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

O trovách právneho zastúpenia preto súd dôvodne rozhodol podľa

Rovnako nie je dôvodná ani námietka, týkajúca sa nedoručenia rozsudku zástupcovi

žalobcu, ktorého v konaní zastupoval JUDr. M. B., B., J.. Napadnutý rozsudok bol doručený

dňa 9. marca 2009 žalobcovi a následne dňa 4. apríla 2009 aj uvedenému zástupcovi.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ,

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v uplatnenej výške

60,44 Eur (, vyhl. č. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. marca 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.