Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/122/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. J. J., bytom v L.,, proti odporkyni Sociálnej

poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o vdovecký dôchodok, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. mája 2009, č. k. – 55, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. mája

2009, č. k. – 55 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne zo 14. decembra

2006 č.. X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. mája 2009, č. k. – 55 potvrdil

rozhodnutie zo 14. decembra 2006 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa

o vdovecký dôchodok, s odôvodnením, že nesplnil podmienky, uvedené v § 293n zákona č.

o sociálnom poistení v znení (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“). Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že rozhodnutie

odporkyne je vecne správne lebo navrhovateľ nesplnil podmienku dosiahnutia dôchodkového

veku ku dňu smrti jeho manželky resp. najneskôr do troch rokov od tohto dňa, ktorú § 293n

zákona o sociálnom poistení vyžaduje po 1. auguste 2006. Vdovecký dôchodok je

dôchodkovou dávkou zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, ktorú priznáva

a vypláca Sociálna poisťovňa, je potrebné, aby boli splnené podmienky pre jeho priznanie

v súlade so všeobecnými právnymi predpismi sociálneho poistenia. Aj dovŕšenie

dôchodkového veku pre účely vdoveckého dôchodku je potrebné určiť podľa všeobecného

systému dôchodkového poistenia, a to v prípade navrhovateľa podľa

Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom

zabezpečení“), podľa ktorého má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný

najmenej 25 rokov a dosiahol vek 60 rokov. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 60 rokov

až 30. augusta 2002 a jeho manželka zomrela 22. decembra 1997, podmienku dovŕšenia

dôchodkového veku ku dňu smrti manželky ani najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti

manželky navrhovateľ nesplnil. Skutočnosť, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na

výsluhový dôchodok, nemá vplyv na rozhodovanie o nároku na vdovecký dôchodok.

Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 22. februára 1999

číslo X. bol navrhovateľovi podľa o sociálnom zabezpečení

vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 1. februára 1999. Podľa uvedeného ustanovenia

patrí profesionálnemu vojakovi výsluhový dôchodok odo dňa prepustenia zo služobného

pomeru, ak konal službu po dobu najmenej 20 rokov. Navrhovateľ bol prepustený zo

služobného pomeru 31. januára 1999 a službu konal 37 ukončených rokov. Pre priznanie

výsluhového dôchodku nie je pritom podstatné dovŕšenie určitého veku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ

a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu, lebo krajský súd rovnako ako aj

odporkyňa nesprávne vykladajú § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. Poukázal na to, že ako

profesionálny vojak, ktorý vykonával vojenskú službu 37 rokov, z toho 20 rokov

v zamestnaní I. pracovnej kategórie a 17 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie (podľa

§ 14 zákona o sociálnom zabezpečení) dosiahol dôchodkový vek 31. januára 1999 vo veku 57

rokov splnil podmienky, uvedené v § 293n zákona o sociálnom poistení, potrebné pre nárok

na vdovecký dôchodok po svojej manželke.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 10

ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 293n ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení vdovec, ktorého manželka

zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred

1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti

manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj

po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá

a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného

dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za

výsluhu rokov,

b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný

dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za

výsluhu rokov, alebo

c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak

a)má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa

2)

osobitného predpisu,

b) uzatvoril manželstvo alebo

c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným

trestným činom.

Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. augusta 2006

a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov

od začatia konania.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný

dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených

v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. i) až l), alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 1, 2 a 4 zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia

zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných

kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch

zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992;

do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej

kategórie.

Podľa § 132 ods. 1 vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol

zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa profesionálny vojak prepustený

zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§ 47)

najmenej 20 rokov.

V posudzovanej veci preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľa o vdovecký dôchodok podľa § 293n zákona o sociálnom poistení, z dôvodu, že

nedovŕšil dôchodkový vek 60 rokov, uvedený v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.

Krajský súd sa stotožnil s názorom odporkyne, že vzhľadom na fakt, že navrhovateľ poberal

výsluhový dôchodok, pre priznanie ktorého nie je rozhodujúce dovŕšenie určitého veku,

ale vykonávanie služby profesionálneho vojaka min. 20 rokov, táto skutočnosť nemá vplyv na

rozhodovanie o nároku na vdovecký dôchodok. Krajský súd však opomenul tú skutočnosť, že

§ 21 zákona o sociálnom zabezpečení rozlišuje niekoľko vekových hraníc potrebných na

splnenie podmienky dovŕšenia dôchodkového veku pre nárok na starobný dôchodok. Z vyššie

uvedených ustanovení vyplýva, že aj v prípade profesionálneho vojaka tento zákon poznal

pojem dôchodkový vek a to 55 resp. 57 rokov, v závislosti od počtu odslúžených rokov

v určitej funkcii. S touto otázkou sa však ani odporkyňa ani krajský súd v napadnutom

rozsudku nevysporiadali, napriek tomu, že túto skutočnosť namietal navrhovateľ už

v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne a bez akéhokoľvek odôvodnenia

zotrvali na názore, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre priznanie vdoveckého dôchodku,

nakoľko ku dňu smrti manželky, resp. najneskôr do troch rokov od tohto dňa, nedosiahol vek

60 rokov.

Z potvrdenia Vojenského útvaru v L. 27. januára 1999 č. 1485 o zamestnaní vyplýva,

že navrhovateľovi sa započítava ako doba zamestnania ku dňu prepustenia zo služobného

pomeru spolu 37 rokov a 6 mesiacov, z toho v I. pracovnej kategórii 20 rokov a 6 dní a v II.

pracovnej kategórii 17 rokov, 5 mesiacov a 24 dní.

Z vyššie uvedeného § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa vzťahoval

na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov do 30. júna 2002, t.j. aj na prípad navrhovateľa,

vyplýva, že profesionálny vojak, ktorý vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú

do I. kategórie funkcií a dosiahol vek aspoň 55 rokov, resp. ktorý vykonával najmenej

20 rokov službu v ostatných prípadoch a dosiahol vek 57 rokov, mal nárok na starobný

dôchodok.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový

dôchodok od 1. februára 1999 za ukončených 37 rokov konania služby.

Manželka navrhovateľa zomrela 22. decembra 1997, pričom navrhovateľ dosiahol vek

55 rokov 30. augusta 1997 a vek 57 rokov 30. augusta 1999, t. j. v obidvoch prípadoch

ku dňu smrti manželky, resp. do troch rokov od tohto dňa dôchodkový vek definovaný

v zákone o sociálnom zabezpečení dosiahol.

Odvolací súd vzhľadom na skutkové zistenia v danej veci súhlasí s argumentáciou

krajského súdu, že pre posúdenie nároku navrhovateľa na výplatu vdoveckého dôchodku je

právne bezvýznamné, že mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok, lebo rozhodujúcou

skutočnosťou pre posúdenie veci bolo zistenie, či navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek, avšak

nesúhlasí s právnym záverom o tom, že navrhovateľ dôchodkový vek nedovŕšil.

Odvolací súd považoval námietky navrhovateľa za dôvodné a dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne nie sú v súlade so zákonom.

Z dôvodu, že súd prvého stupňa odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozhodnutie

odporkyne potvrdil, postupoval odvolací súd podľa tak, že rozsudok

Krajského súdu v Žiline zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani

potvrdenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí

správnych orgánov nahrádzať ich činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového

stavu, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie

a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie

v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite

odôvodní.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko úspešnému navrhovateľovi v konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová