Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu JUDr. M. P. bytom v P., S. zastúpeného Mgr. V., advokátom so

sídlom v B., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom

v Bratislave, Pribinova 2, o odchodné a výsluhový dôchodok, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30.októbra 2008, č.k. -65, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30.októbra

2008, č.k. -65, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

z 11.januára 2005 č.p.: KM-230/PK-04, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a

potvrdené prvostupňové rozhodnutie z 3.novembra 2004, č.p.: SPC-38.742-1/5-2004 a

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11.januára 2005, č.p.: -04,

ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie

z 20.októbra 2004, č.p.: SPC-38.742-4/5-2004.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30.októbra 2008, č.k. -65 zrušil

rozhodnutie žalovaného z 11.januára 2005 č.p.: KM-230/PK-04 podľa a

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň vo veci preskúmania rozhodnutia

žalovaného z 11.januára 2005 č.p.: KM-231/PK-2004 žalobu podľa

zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 4 989 Sk (165,60 €)

na účet právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že výrok rozhodnutia žalovaného z 11.januára 2005,

č.p.: KM-230/PK-04 je zmätočný, lebo je v ňom uvedené, že výsluhový dôchodok bol

žalobcovi priznaný od 1.júla 2004 vo výške starobného dôchodku a prídavku k starobnému

dôchodku od 1.septembra 2004 v sume 16 068 Sk (533,40 €). Z tohto dôvodu krajský súd

dospel k záveru, že výrok je nepreskúmateľný a napadnuté rozhodnutie žalovaného

z 11.januára 2005 č.p.: KM-230/PK-04 podľa zrušil. Ďalej konštatoval, že

rozhodnutie žalovaného z 11.januára 2005, č.p.: -04, zodpovedá zákonu, a preto

súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca vo včas podanom odvolaní žiadal navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa a aby rozhodnutie žalovaného z 11.januára 2005, č.p.: KM-

231/PK-2004, zrušil. Namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami žalobcu,

týkajúcimi sa personálneho rozkazu zo 17.augusta 1999 a personálneho rozkazu z 9.júna

2004. Uviedol, že sa nedomáhal zrušenia namietaných personálnych rozkazov, ale žiadal, aby

súd v súlade s posúdil ako predbežnú otázku aj zákonnosť týchto

personálnych rozkazov a až na základe tohto predbežného posúdenia posudzoval zákonnosť

žalobou priamo napadnutých rozhodnutí. Tvrdil, že personálnym rozkazom z roku 1999 bol

zaradený do funkcie v rozpore so , a preto dosahoval aj nižší príjem,

čo malo za následok, že mal nižší základ na určenie dávok sociálneho zabezpečenia. Funkcia

staršieho inšpektora obvodného oddelenia, do ktorej bol v roku 1999 ustanovený,

nezodpovedala jeho vzdelaniu a odbornej praxi, a preto podľa jeho názoru jeho zaradenie

odporovalo zákonu. Kvalifikačný predpoklad vzdelania mal žalovaný vykladať nie iba

jednosmerne v prospech služobného úradu. Služobný úrad ho mal zaradiť do takej funkcie,

ktorá je v súlade s jeho dosiahnutým vzdelaním tak, ako to vyplýva § 33 ods. 1 zákona č.

. Žalobca ako absolvent civilného právnického štúdia bol od roku 1999 zaradený

na obvodné oddelenie, kde svoje vzdelanie a skúsenosti využil minimálne, preto sporný

personálny rozkaz mal priamy vplyv na výšku dosahovaného príjmu, a teda aj na základ na

výpočet dávok sociálneho zabezpečenia.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

ako vecne správny potvrdil, lebo súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu a po riadnom zistení skutočného stavu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2, § 246c

a preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu

vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu

podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu

polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru.

Podľa ak bolo policajtovi alebo profesionálnemu

vojakovi vyplatené odchodné v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru

v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom

zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom

úrade, colnom riaditeľstve a v ozbrojených silách, vyplatí sa pri novom skončení služobného

pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka odchodné znížené o sumu odchodného

vyplatenú pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru.

Podľa základ na výpočet výsluhového príspevku,

odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku

policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka

z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom

kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom

skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa priemerným mesačným služobným platom

policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili v príslušnom

kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku

patril, vynásobený koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa

zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia zdravotníctva,

sekcie personálnych a sociálnych činností žalovaného z 20.októbra 2004 č.p.:

4/5-2004 bolo žalobcovi priznané odchodné na základe žalobcovej žiadosti zo 17.septembra

2004 v sume 346 778 Sk (11 510,92 €). Žalobca bol personálnym rozkazom riaditeľa

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. 59 z 5.septembra 2004 prepustený zo

služobného pomeru dňom 31.augusta 2004. Žalobcovi bola na výpočet odchodného

zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.augusta 1968 do 30.júla 1970

a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 15.septembra 1970 do 13.decembra 1988

a od 1.júla 1991 do 31.augusta 2004. Žalobcovi patrí za 33 skončených rokov služobného

pomeru odchodné vo výške 15 násobku základu určeného podľa § 60 ods. 1 a 3 zákona

č. . Základom na výpočet odchodného žalobcu bol podľa a zákona

č. priemerný mesačný služobný plat žalobcu v ukončenom kalendárnom roku

2003 vo výške 23 465 Sk (778,90 €). Odchodné, ktoré bolo žalobcovi priznané vo výške

346 778 Sk (11 510,92 €) bolo vypočítané ako 15-násobok sumy 23 465 Sk (778,90 €),

a táto suma bola znížená o sumu 5 197 Sk (172,51 €) podľa ,

teda o sumu odchodného, ktoré bolo žalobcovi vyplatené pri predchádzajúcom skončení

služobného pomeru.

Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nemožno akceptovať námietku

žalobcu týkajúcu sa preskúmania personálneho rozkazu zo 17.augusta 1999 a personálneho

rozkazu z 9.júna 2004, lebo tieto rozhodnutia sú právoplatné a nie sú predmetom súdneho

preskúmania. Zároveň odvolací súd uvádza, že zákonnosť uvedených personálnych rozkazov

súd nemohol skúmať ani podľa , lebo na preskúmanie uvedených

rozhodnutí je určený osobitný postup, ktorý je upravený v až

Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon

č. “) a tiež nie sú prv urobenými rozhodnutiami správneho orgánu v tej istej veci,

tak to predpokladá uvedené ustanovenie .

Odvolací súd dospel aj k záveru, že je vylúčené, aby súd posudzoval ako predbežnú

otázku zákonnosť personálnych rozkazov zo 17.augusta 1999 a z 9.júna 2004 z dôvodu, že

zákon posúdenie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov v konaní o predbežnej otázke

neumožňuje ( ) a navyše zákon upravuje osobitný postup pri preskúmavaní

zákonnosti uvedených personálnych rozkazov.

Vzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolací súd námietku žalobcu ohľadne

ústavne konformného výkladu ustanovenia za

neopodstatnenú, lebo odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné v tomto konaní

preskúmavať zákonnosť personálnych rozkazov uvedených žalobcom, a preto neprichádzalo

do úvahy posudzovanie konformnosti príslušného zákonného ustanovenia s

Slovenskej republiky.

Odvolací súd závery krajského súdu považuje za vecne správne a dostatočne doložené

vykonaným dokazovaním.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdil ako vecne správny podľa .

V odvolacom konaní žalobca úspech nemal a žalovaný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2010 JUDr. Elena Závadská, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová