Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a4c/368702.706cf7.pdf
PDF · 108.83 KB
No categories available
7Sžso/10/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/10/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci žalobcu: L. B., bytom L. M., prechodné bydlisko R., zastúpeného
advokátom JUDr. M. H., R., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Bratislava, Kutuzovova ul. č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
KaVSÚ-8-113/2006-OdSS z 19. júna 2006 o výsluhovom dôchodku, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2008, č.k. 2S 313/2009-42, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 14. novembra 2008, č.k. 2S 313/2009-42, p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. novembra 2008, č.k. 2S 313/2009-42,
zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo KaVSÚ-8-113/2006-
OdSS z 19. júna 2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave číslo VÚSZ-81-45/2006 z
5. mája 2006, o priznaní výsluhového dôchodku.
Krajský súd v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup
oboch správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Rozhodnutia vychádzajú z objektívne
zisteného a preukázaného skutkového stavu veci.
Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa žalovaný správne vypočítal dĺžku trvania
služobného pomeru na 16 rokov 8 mesiacov a 14 dní z čoho vyplýva, že žalobcovi nevznikol
nárok na výsluhový dôchodok podľa § 137 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lebo jeho služobný
pomer netrval 20 rokov. Žalobcovi bola započítaná doba trvania základnej služby od 17. júla
1974 do 19. júla 1976, doba trvania služby vojaka z povolania od 18. júla 1976 do 31. decembra
1980, to je celkom v rozsahu 6 rokov 5 mesiacov a 14 dní. V zmysle § 21 zák. č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách, sa žalobcovi pre nárok a výšku starobného dôchodku započítala
ako doba služby v prvej kategórii funkcii doba od 1. januára 1981 do 31. marca 1991, t.j. do dňa
účinnosti citovaného zákona. Takto stanovený dopočet služby predstavuje celkom 10 rokov
a 3 mesiace. Ďalšie započítanie 2 rokov základnej vojenskej služby do doby zamestnania žalobcu
nebolo možné, lebo táto doba mu už pre dôchodkové účely bola započítaná. Rovnako súhlasil
so záverom žalovaného, že žalobcovi nie je možné započítať 4 roky za vylúčenie z Vysokej
vojenskej školy, lebo žalobca nedoložil osvedčenie o jeho vylúčení z politických dôvodov
v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. a v lehote nepodal žiadosť o mimosúdnu rehabilitáciu.
Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému
žalovanému trovy konania nevznikli, a preto mu ich nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Uviedol, že prvostupňový
súd správne zistil skutkový stav veci, ale vyvodil z neho nesprávny právny záver. Namietal, že
započítanie 4 rokov štúdia na Vysokej vojenskej škole v L. M. je dôvodné, a preto spĺňa
podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa § 26 odsek 1 zákona č. 114/1988
Zb. Poukázal na rozkaz náčelníka Vysokej vojenskej školy číslo 012 z 24. apríla 1979 podľa
článku 58/2 písm. a/ predpisu MNO-17-6, v zmysle ktorého bol zo štúdia vylúčený, lebo jeho
politický a morálny profil sa nezlučoval s požiadavkami kladenými na profil poslucháča
príslušnej vysokej školy. Žiadal preto, aby odvolací súd v zmysle § 220 OSP zmenil
rozhodnutie prvostupňového súdu a žalobe vyhovel.
Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. b/, § 246c
a § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že žalobca bol prijatý do prvého ročníka trojročného štúdia VVTŠ-
ČSSP v L. M. v čase trvania služobného pomeru, ktorý mu skončil 31. decembra 1980.
V súlade so zákonom č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách pre nárok a výšku
dôchodku doba služby v I. kategórii funkcií od 1. januára 1981 do 31. marca 1991 sa však za
ukončenie jeho služobného pomeru považuje 31. marec 1991.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v Bratislave ako prvostupňový správny orgán
v rozhodnutí z 5. mája 2006 ako aj žalovaný ako odvolací orgán v rozhodnutí z 19. júna 2006
preskúmali dôvod vylúčenia žalobcu zo štúdia. Neakceptovali návrh žalobcu započítania
4 rokov za vylúčenie z Vysokej Školy vojenskej v L. M., lebo podľa zákona č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách nebolo na tento účel vydané osvedčenie povinnou osobou
napriek tomu, že žiadosť o tento úkon ním bola písomne podaná. V súčasnosti už nie je možné
vstupovať do procesu vykonávania mimosúdnych rehabilitácií, nakoľko predmetný zákon
nadobudol účinnosť 1. apríla 1991 a žiadosť o mimosúdnu rehabilitáciu podľa ustanovenia § 21
bolo možné podať najneskôr do 30. septembra 1991 (odvolateľ tak urobil až 8. augusta 1991).
Odvolací súd preto nemohol zohľadniť žalobcovu námietku, že žalovaný pochybil, keď
mu pre nárok na výsluhový dôchodok nezapočítal štvorročnú dobu jeho štúdia na Vysokej
technickej škole ČSSP v L. M., teda dobu od jeho prijatia 4. septembra 1978 do doby jeho
prípadného ukončenia. Skutočnosť, že k jeho vylúčeniu zo školy 13. apríla 1979 došlo
z politických dôvodov, žalobca predpísaným dokladom nedoložil a svoje tvrdenie teda
nepreukázal.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne zistil skutkový stav a vecne
správne posúdil otázku započítania doby štúdia na vysokej vojenskej školy pre posúdenie
podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení vojakov.
Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil doklad, že podlieha mimosúdnej
rehabilitácii podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel
a rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil podľa § 219 OSP.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto podľa § 246c ods. 1, § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 OSP má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože
žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová