Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/165/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci

žalobcov 1/ Ing. Š. V., bývajúceho v B., 2/ Ing. A. R., 3/ Š. R., oboch bývajúcich v B., proti

žalovaným 1/ I. P., 2/ J. P., obom bývajúcim v B., zastúpeným JUDr. J. H., advokátom

v B., o úpravu užívania spoločnej nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 29. januára 2008 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovaných 1/, 2/ z a m i e t a .

Žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV (v poradí druhým) rozsudkom z 30. októbra 2006 č.k.

-275 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 3/ podľa naposledy

upraveného žalobného petitu domáhali, aby súd vyslovil, že sú oprávnení na pozemku parc.

č. X. k.ú. D. zapísanom na LV č. X. vybudovať prístupovú komunikáciu a vybudovať

inžinierske siete pre účely výstavby dvoch rodinných domov na susediacich pozemkoch – na

parc. č. X. evidovanej na LV č. X. a na parc. č. X. evidovanej na LV č. X. v tom istom k.ú.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovaná zmena užívania spoločnej parcely č. X. je nad rámec

užívania spoločnej veci. Okrem toho žalobný petit je nevykonateľný, nakoľko inžinierske

siete na rodinný dom žalobcov 2/, 3/ sú už vybudované v súlade so stavebným povolením

vydaným na stavbu ich rodinného domu (ktorý je už dokončený), ako aj preto, že žalobca 1/

v čase rozhodovania súdu nemal ešte podanú žiadosť o vydanie stavebného povolenia.

Žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania

15 094,-- Sk na (bližšie nešpecifikovaný) účet právneho zástupcu do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. januára

2008 sp.zn. napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobcovia 1/, 2/,

3/ sú oprávnení vybudovať na parc. č. X. v k.ú. D., obec B. – Mestská časť D., zapísanej na

LV č. X. vedenom Katastrálnym úradom v B., Správou katastra B., prístupovú komunikáciu

aj vybudovať inžinierske siete pre účely výstavby dvoch rodinných domov, nachádzajúcich sa

na parc. č. X. evidovanej na LV č. X. a na parc. č. X. evidovanej na LV č. X., všetko k.ú. D.,

obec D., vedených Katastrálnym úradom v B., Správou katastra B.Žalovaným 1/, 2/ uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania 13 039,--

Sk do rúk ich právnej zástupkyne (JUDr. I. D.) do troch dní. Rozhodnutie vo veci samej oprel

o ustanovenia a a odôvodnil ho tým, že

sporové strany vlastnia predmetnú parcelu č. X. k.ú. D. v rovnakých podieloch – každá

v X., avšak realita hospodárenia s týmto pozemkom nezodpovedá ustanoveniu § 137

ods. 1 . K odpredaju polovice predmetného pozemku žalovaným 1/, 2/

a ponechanie si druhej polovice v rodine žalobcov došlo z dôvodu zachovania si prístupu

na pozemky parc. č. X. a parc. č. X. k.ú. D., ku ktorým iný prístup možný nie je. Medzi

účastníkmi konania bolo nesporné, že všetky inžinierske siete do rodinného domu žalovaných

sú vedené po spornej parcele. Je potom spravodlivé, aby sa pri rovnosti spoluvlastníckych

podielov rovnakou mierou ako žalovaní aj žalobcovia podieľali na užívaní tohto pozemku

v rovnakom rozsahu, najmä v situácii, keď inú možnosť prístupu na svoje nehnuteľnosti

nemajú a rovnako nemajú ani inú možnosť napojenia sa na inžinierske siete k svojim

rodinným domom. Aj keď žalobcovia 2/, 3/, ktorí sú manželmi, už svoj rodinným dom majú

dokončený a bývajú v ňom, pričom inžinierske siete k domu doviedli cez parc. č. X., ktorej

vlastníkom je tretí subjekt, A. V., ktorý s takýmto riešením súhlasil len z dôvodu, že je otcom

žalobkyne 2/ a svokrom žalobcu 3/, ani vzhľadom na jeho blízky príbuzenský vzťah

k žalobcom nie je možné očakávať, že v budúcnosti bude súhlasiť so zavedením ďalších

(možných) sietí k rodinnému domu žalobcov 2/, 3/. Pritom k rodinnému domu, ktorého

postavenie je možné očakávať na stavebnom pozemku žalobcu 1/ na parc. č. X. iná možnosť

ani prístupu ani vybudovania inžinierskych sietí nie je možná. Stavebné povolenie žalobcovi

1/ príslušný stavebný úrad nevydal pre absenciu súhlasu žalovaných 1/, 2/ s prístupom aj

s vybudovaním inžinierskych sietí cez sporný pozemok, ktorý spevnili žalovaní betónovými

prvkami v rozsahu asi dvoch tretín jeho dĺžky; vo zvyšku po tomto pozemku prechádzajú

žalobcovia k svojim nehnuteľnostiam po nespevnenom povrchu, pretože žalovaní nesúhlasia

s tým, aby si žalobcovia vybudovali riadnu komunikáciu na tomto pozemku. Na základe

týchto skutkových zistení odvolací súd uzavrel, že napriek rovnosti spoluvlastníckych

podielov pre správanie žalovaných 1/, 2/ žalobcovia sú – okrem prechodu pešo a osobným

autom – z užívania spornej parcely bez dôvodu vylúčení, na ktorom závere nič nemení ani

situovanie prístavby rodinného domu žalovaných až na hranicu parc. č. X.. O trovách konania

rozhodol podľa a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, žiadali ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd sa

dostatočne nezaoberal vecou v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

Poukázali na to, že žalobcovia požadujú takú podstatnú zmenu spoločnej veci, ktorá je bez

súhlasu žalovaných neprípustná, pričom z rozhodnutia Najvyššieho súdu R 15/1967 vyplýva,

že spoluvlastník nie je povinný dať takýto súhlas. Žalovaní v roku 1991 kúpili domovú

nehnuteľnosť a spoločnú priechodovú parcelu s vedomím, že túto budú využívať spolu

so žalobcom 1/. Žalobcovia však zmenili podmienky, geometrickým plánom a prevodnými

zmluvami zmenili pozície pôvodných parciel X. a X. tak, že na zmenené parcely potrebujú

prístup cez parcelu X. všetci žalobcovia.

Žalobcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie žalovaných 1/, 2/ nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( veta druhá ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd jej

existenciu z obsahu spisu nezistil.

Dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom

podľa je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže

preskúmavať iné právne otázky než tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je

viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre

dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu sa môže týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To

znamená, že dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba

z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto

odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade

so zákonom.

Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)

súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu,

žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhali úpravy spoločného užívania nehnuteľnosti – pozemku parc.

č. X., špecifikovaného vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, tak, aby mali v užívaní rovnaké

postavenie, ako ho už majú žalovaní 1/, 2/, keď každá zo sporných strán je vlastníkom tejto

nehnuteľnosti v X. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, podľa názoru ktorého navrhovaná

zmena užívania sporného pozemku vybudovaním prístupovej komunikácie a inžinierskych

sietí pre účely výstavby dvoch rodinných domov na susediacich pozemkoch parc. č. X. a X.

vlastnícky patriacich žalobcom, je nad rámec užívania spoločnej veci, odvolací súd dospel

k záveru, podľa ktorého je spravodlivé, aby pri rovnosti spoluvlastníckych podielov k tejto

nehnuteľnosti mali žalobcovia možnosť v rovnakom rozsahu ako žalovaní, podieľať sa na

užívaní spoločnej nehnuteľnosti, po ktorej sú vedené všetky inžinierske siete do rodinného

domu žalovaných, keď žalobcovia inú možnosť prístupu ani vedenia inžinierskych sietí na

svoje pozemky nemajú.

S takýmto záverom odvolacieho súdu treba súhlasiť.

Podľa o hospodárení so spoločnou vecou

rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov

alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek

spoluvlastníka súd.

Pojem “hospodárenie so spoločnou vecou“ zahŕňa aj užívanie spoločnej veci

spoluvlastníkmi.

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním ( ).

Právo vlastníka užívať vec znamená realizáciu úžitkovej hodnoty veci, teda užívať vec

na účel, na ktorý je určená. Pri rozhodovaní súdu podľa

je pre súd určujúce hľadisko účelného využitia veci podielovými spoluvlastníkmi. Ak je

takouto spoločnou vecou pozemok – prístupová cesta, ktorá v spevnenej kvalite, a pod ktorou

sú súčasne vedené inžinierske siete, ale len v prospech jedného zo spoluvlastníkov (v danom

prípade žalovaných), treba mať na zreteli, že na jej účelné využitie treba (druhému)

spoluvlastníkovi umožniť jej užívanie v rovnakej kvalite a rovnakom rozsahu. Pokiaľ teda

v prejednávanej veci sporný pozemok ako prístupovú komunikáciu spevnili vo svoj prospech

iba žalovaní a týmto pozemkom sú vedené aj všetky inžinierske siete iba do ich rodinného

domu, rovnako právo na vedenie inžinierskych sietí týmto pozemkom ako aj právo na jeho

spevnenie až na hranicu vlastných pozemkov patrí aj žalobcom, pričom takouto zmenou

užívania spoločnej veci nedochádza k zmene jej podstaty, v dôsledku čoho aj odvolací súd

správne na vec aplikoval ustanovenie .

Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalovaných 1/, 2/ zamietol

( ).

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, že žalobcom 1/ až 3/, ktorým by

podľa výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania patrilo, žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová