Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/173/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. H., bývajúcej

v T., proti odporcovi M. H., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. M. M., advokátom

v N., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej M. H., narodenej X., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v T., vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. ,

o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4. júna 2009 sp. zn. 7 Co

84/2009, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany (po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov

a o zverení maloletej M. H., narodenej X., do osobnej starostlivosti navrhovateľky na

dobu po rozvode manželstva a po následnom zrušení tohto rozhodnutia vo výroku

o výživnom a úprave styku) rozsudkom z 30. marca 2009 č.k. -140 uložil

odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej M. mesačne sumou 230,-- EUR do rúk

matky od 22. augusta 2008. Zároveň rozhodol o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za

dobu od 22. augusta 2008 do 31. marca 2009 v sume 947,74 EUR do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. O styku otca s maloletou rozhodol tak, že ho ponechal

neobmedzený. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil v zmysle ustanovení § 24 ods. 1 a 4 a § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. Uviedol,

že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti

navrhovateľky rozsudkom zo 7. júla 2008 č.k. -30, a po zrušení rozsudku vo

výroku o výživnom a o styku v prvom odvolacom konaní rozhodoval nanovo. Pri hodnotení

možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľky ako matky konštatoval, že

matka pracuje ako kuchárka a mesačne zarába 8 615,-- Sk (285,96 EUR). Spolu s dcérou býva

v byte u svojej matky, kde na domácnosť prispieva 99,58 EUR, platí tiež poplatok za ZRPŠ

33,19 EUR; otec jej platí výživné na dieťa v sume 100,-- EUR mesačne. Je nemajetná, dcére

platí za predškolské zariadenie poplatok 30,-- EUR mesačne, za krúžok angličtiny a tanečný

krúžok 33,-- EUR mesačne. Otec odišiel v máji 2006 pracovať do N., kde za rok 2007

v priemere mesačne zarobil 20 000,-- NOK (n. k.) brutto, pričom zo zárobku tvoria 38 %

dane, a teda mu zostane 13 033,-- NOK. Mesačne platí nájomné za byt v sume 3 000,-- NOK.

Dňa 27. júla 2008 sa mu narodil syn S.. Zobral si aj úver v sume 50 000,-- NOK

s minimálnou splátkou 1 450,-- NOK. Navyše spláca aj úver čerpaný za trvania manželstva

v sume 3 100,-- Sk (120,90 EUR) mesačne. Okrem toho platí leasing na osobný automobil

patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 6 150,-- Sk (204,-- EUR)

mesačne. Odporca v N. býva s nezamestnanou družkou a jej synom E., ktorí sú odkázaní na

jeho výživu. Jeho družka nepoberá žiadne dávky ani v N. a ani na Slovensku.

S navrhovateľkou mali počas manželstva “debety“ – navrhovateľka v sume 12 000,-- Sk,

ktorý splatil odporca, a odporca v sume 36 000,– Sk, z čoho je neuhradený zostatok 34 948,--

Sk (1 160,-- EUR), pričom spláca mesačné úroky po 502,-- Sk. Odporca uvádzal, že má

motorové vozidlo zn. M., ktoré je na Slovensku, a okrem výdavkov na splácanie úverov má

náklady na telefón a internet, na elektrinu 1 700,-- NOK, potraviny 5 000,-- NOK a dopravu

1 300,-- NOK. Súd prvého stupňa konštatoval, že zhruba štvrtina príjmu odporcu by mala

pripadnúť na výživu dvoch maloletých detí. Z tejto sumy by na maloletú M. mohol prispievať

primerane jeho zárobkovým možnostiam s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa 230,-- EUR

mesačne. Čo sa týka žiadosti odporcu, aby súd zaviazal navrhovateľku informovať otca

o zdravotnom stave dieťaťa, súd takúto povinnosť navrhovateľke neuložil; nemal ničím za

preukázané, že by mu matka neumožnila informovať sa o dieťati, resp. že by mu bránila

v jeho vzťahu s dieťaťom a že ho neinformovala o zdravotnom stave dieťaťa ako aj

o ostatných skutočnostiach. Keďže odporca sa dlhodobo zdržuje v zahraničí a nemôže presne

uviesť, kedy sa bude môcť dostaviť na stretnutie s dieťaťom, súd tento styk ponechal

neobmedzený. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia veta prvá

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. júna 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o výživnom zmenil tak,

že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej M. H. mesačne po 230,-- EUR

od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 22. augusta 2008 vždy do 15. dňa

príslušného mesiaca vopred tak, že sumu 130,-- EUR bude platiť do rúk navrhovateľky

a sumu 100,-- EUR bude poukazovať na osobný účet maloletej M., ktorý v jej prospech je

povinná zriadiť navrhovateľka do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v tej istej lehote je

povinná odporcovi oznámiť číslo účtu a peňažný ústav, v ktorom bol účet zriadený. Zročné

výživné za dobu od 22. augusta 2008 do 31. mája 2009 v sume 1 377,22 EUR zaviazal

odporcu zaplatiť tak, že 445,97 EUR je povinný zaplatiť v splátkach po 50,-- EUR mesačne

spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku do rúk navrhovateľky pod

hrozbou straty výhody splátok a 932,25 EUR je povinný poukázať do 1. októbra 2009 na

osobitný účet maloletej M., ktorý v jej prospech zriadi navrhovateľka. Účastníkom nepriznal

právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzajúc zo

skutkového stavu popísaného súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na

ktorý v podrobnostiach odkázal, dospel k záveru, že pomery otca umožňujú určiť jeho

vyživovaciu povinnosť v sume, o akej rozhodol súd prvého stupňa, a to aj pri odporcom

deklarovaných nutných životných nákladoch bez toho, aby tým došlo k ohrozeniu jeho výživy

ako aj výživy na neho zo zákona odkázaných osôb. Okrem toho odvolací súd v odôvodnení

rozsudku uviedol, že pokiaľ odporca o.i. poukazoval na to, že platí úvery čerpané spolu

s navrhovateľkou za trvania manželstva a že pre nedostatok peňazí leasingové splátky na

motorové vozidlo musia splácať jeho rodičia, tak v súvislosti s leasingovými splátkami

išlo o novú skutočnosť odporcom uvádzanú, keď pred prvostupňovým súdom tvrdil, že tieto

splátky platí priamo on. Rodičia maloletej majú v súčasnosti bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov vyporiadané na základe písomnej dohody z 22. apríla 2009, pričom podľa tejto

dohody odporcovi pripadlo právo na odkúpenie osobného motorového vozidla (predmetu

leasingu) a odporca na seba prebral záväzok splácať úvery s neplatenými zostatkami 1 832,--

EUR a 1 160,07 EUR S. S, a.s. Z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov si účastníci navzájom nič nevyplácajú. “Úvery, ktorých splácanie odporca prebral,

podľa tvrdenia navrhovateľky čerpali na opravu domu, ktorého vlastníkmi sú jeho rodičia.

Odporca toto jej tvrdenie v podstate nepopieral, čo nasvedčuje tomu, že uznáva, že

prostriedkami z úveru došlo k zhodnoteniu majetku jeho rodiny a že by si to mali vzájomne

finančne vysporiadať tak, aby na to odporca, majúci vyživovacie povinnosti voči maloletým

deťom, nedoplácal“. Odvolací súd však s ohľadom na výšku výživného 230,-- EUR aplikoval

ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine. O podmienkach splatnosti zročného výživného

rozhodol podľa veta za bodkočiarkou, a o trovách konania rozhodol

podľa a veta prvá

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia

z dôvodu uvedeného v zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že odporcu ani právneho zástupcu neoboznámil

so skutočnosťou, že navrhovateľka podala písomné vyjadrenie k odvolaniu, ani

so skutočnosťami v ňom uvedenými, hoci ich považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci

samej (určenie výšky výživného) nakoľko sa na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku

odvoláva. Týmto postupom odvolací súd odporcovi odňal možnosť konať pred súdom,

pretože odporca nemohol uplatniť svoju procesnú obranu a nemohol sa vyjadriť k dôkazným

prostriedkom, nakoľko nebol súdom oboznámený s jeho existenciou ani obsahom a o týchto

sa dozvedel až následne z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Ide o tvrdenia

navrhovateľky, resp. odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti s platením

leasingových splátok a použitím prostriedkov z úverov čerpaných počas trvania manželstva

účastníkov, ktorú časť odôvodnenia rozsudku v dovolaní odcitoval (ide o časť odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu uvedeného v úvodzovkách vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia

– pozn. dovolacieho súdu). Tieto tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a na preukázanie ich

nepravdivosti by odporca navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov – svojich rodičov, ako

aj iných osôb.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu, s odkazom na odôvodnenie napadnutého

rozsudku, v ktorom je (o.i.) uvedené : “... odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania otca

a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa prejednal vec na odvolacom

pojednávaní podľa , v znení neskorších predpisov

a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je čo do určenej

výšky výživného správne a odvolanie v základe nie je opodstatnené“ navrhla dovolanie

zamietnuť.

Kolízny opatrovník dieťaťa sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý síce vykazuje znaky rozsudku v zmysle ustanovenia , súčasne však

ide o rozhodnutie vo veci upravenej Zákonom o rodine (výživné), v ktorej ustanovenie § 238

ods. 4 dovolanie výslovne nepripúšťa, je nepochybné, že prípustnosť dovolania

odporcu z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktorú

poukazoval dovolateľ. Odporca tvrdí, že postupom odvolacieho súd mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, pretože ako účastník konania nemohol uplatniť svoju procesnú obranu

a nemohol sa vyjadriť k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu, ako k dôkaznému

prostriedku, z ktorého vychádzal pri odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd, keďže

s existenciou tohto vyjadrenia a jeho obsahom nebol oboznámený najneskôr na pojednávaní

pred odvolacím súdom, ale dozvedel sa o ňom až z písomného vyhotovenia rozsudku

odvolacieho súdu.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle posledne citovaného ustanovenia

sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva,

ktoré mu dáva . V zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na

uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených

zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť

predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )]. Zo spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade odporcu nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedené tvrdenie odporcu, o ktoré, aj s poukazom na rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky , a rozsudky Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a , opiera prípustnosť dovolania podľa

nemožno v danom prípade považovať za odňatie možnosti účastníkovi

konať pred súdom. Ako totiž vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím

súdom zo 4. júna 2009 (č.l. 165 až 167 spisu), po podaní správy o doterajšom priebehu

konania predsedníčkou senátu v zmysle a po vyjadrení sa k veci splnomocneným

zástupcom odporcu, navrhovateľka, v rámci svojho prednesu, poukázala na obsah písomného

vyjadrenia k odvolaniu. Pritom splnomocnený zástupca odporcu nenamietal, že mu písomné

vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu nebolo doručené (čo skutočne nebolo), ani že jeho

obsah nepozná. Uvedené skutočnosti tak spochybňuje tvrdenie odporcu v dovolaní, že

o existencii samotného vyjadrenia navrhovateľky sa dozvedel až z písomného vyhotovenia

rozsudku odvolacieho súdu. Pre posúdenie otázky, či nedoručením tohto písomného

vyjadrenia k odvolaniu odporcovi, bola alebo nebola odporcovi postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom je však rozhodujúci fakt, či predmetné vyjadrenie bolo dôkazným

prostriedkom a či malo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. V tejto súvislosti treba

uviesť, že zatiaľ, čo ustanovenie výslovne ukladá súdu prvého stupňa

v stanovených prípadoch bezodkladne doručiť odvolanie ostatným účastníkom a ak odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzvať súčasne účastníkov, aby sa k odvolaniu

vyjadrili, zákon v žiadnom ustanovení súdu neukladá, aby podané vyjadrenie k odvolaniu

doručil ostatným účastníkom (vedľajším účastníkom). Rovnopisy vyjadrení sa preto založia

do spisu; nič však súdu prvého stupňa nebráni, aby doručil rovnopisy vyjadrenia k odvolaniu

dotknutým subjektom v prípadoch, v ktorých to považuje z hľadiska ďalšieho priebehu

konania za vhodné a účelné. Tak by sa malo stať predovšetkým vtedy, keď by obsahom

vyjadrenia k odvolaniu boli skutočnosti majúce podstatný vplyv na zmenu skutkového stavu

zisteného súdom prvého stupňa, ktorým je inak podľa odvolací súd

viazaný. Pokiaľ o takéto skutočnosti nejde a v konečnom dôsledku nedoručené vyjadrenie

k odvolaniu odvolateľovi nemalo za následok prekvapujúce rozhodnutie odvolacieho súdu,

nedoručením vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania nedochádza

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je teda výhradne vecou súdu, aby uvážil, či písomné

vyjadrenie obsahuje také relevantné skutočnosti, ktoré si vyžadujú (majúc na zreteli dodržanie

stavu rovnosti účastníkov) reakciu procesnej protistrany, a to v záujme zamedzenia spustenia

neobmedzeného procesu hromadenia vyjadrenia na vyjadrenie.

S poukazom na vyššie uvedené to potom v prejednávanej veci znamená, že pokiaľ aj

odvolací súd v odôvodení svojho rozhodnutia v súvislosti s leasingovými splátkami

a splácaním úverov čerpaných účastníkmi konania za trvania ich manželstva spomenul

vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu, z kontextu napadnutého rozhodnutia, ktorého

odôvodnenie zodpovedá ustanoveniu , ale ani celkovo z priebehu konania

pred odvolacím súdom nemožno vyvodiť, že by odvolací súd predmetné vyjadrenie vôbec

hodnotil ako dôkaz, ktorý by ovplyvnil jeho rozhodnutie. Podľa názoru dovolacieho súdu to

jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom je, o.i. uvedené, že

“Odvolací súd ... viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1

)... po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je čo do výšky

výživného vecne správne a odvolanie v základe nie je opodstatnené“, a ďalej, s odkazom

na prvostupňovým súdom popísaný skutkový stav, “odvolací súd po prejednaní veci

vychádzajúc z vyššie popísaného skutkového stavu dospel k záveru, že pomery otca

umožňujú určiť jeho vyživovaciu povinnosť v sume, o akej rozhodol súd prvého stupňa“.

Z uvedeného je teda zrejmé, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo podstatné, kto

aktuálne spláca leasing a na aký účel boli použité prostriedky z úverov čerpaných účastníkmi

konania počas trvania ich manželstva. Podstatné bolo, že existencia tak leasingových splátok

ako aj splátok úverov bola preukázaná v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa,

z čoho vychádzal aj odvolací súd, a z tejto skutočnosti (mimo iných) vychádzal súd pri

posudzovaní schopností a možností odporcu platiť výživné na maloletú M. v konkrétnej

sume. Preto nedoručením odporcovi vyjadrenia navrhovateľky k jeho odvolaniu s tým, že toto

vyjadrenie neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu, súd nepostupoval v rozpore

so zákonom, a teda postupom, ktorý je v súlade so zákonom nemohol odporcovi odňať

možnosť konať pred súdom.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporcu je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová