Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/296/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej, v právnej

veci žalobkyne : M. Š., bývajúca S., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. P. K., JUDr. A.

S., s.r.o., so sídlom D., proti žalovanému : R. – O., IČO : X., zastúpený JUDr. A. M.,

advokátkou v Č., o zaplatenie 172 536,-- Sk istiny s prísl., vedenej na Okresnom súde Čadca

pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 22. apríla 2008 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

207,13 € do rúk alebo na účet JUDr. P. K., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 24. mája 2007 č.k. -137 návrh, aby

žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni 172 536,-- Sk zamietol. Žalobkyňu zaviazal

zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 37 986,-- Sk na účet advokátky JUDr. A. M. do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že

žalovaný užíva bez uzavretej nájomnej prípadne inej zmluvy pozemky žalobkyne a užíval ich

aj v období od 1.2.1994 do 1.2.1997 a ročne za ne platil žalobkyni sumu 14 378,-- Sk. Keďže

2

žalobkyňa žiadala priznať za toto obdobie náhradu 10,-- Sk za mužívanej plochy skúmal, či

je takýto návrh dôvodný a zistil, že žalobkyňa by podľa vyhlášky č. , ktorou sa

mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií SR č. a to , mala žiadať

nájomné za nájom pozemkov neslúžiaci účelom podnikania, vrátane poľnohospodárskej

2

výroby do výšky maximálneho nájomného určeného v § 17, čo je za 1 m2,-- Sk ročne a to

iba v prípade, že by mala uzavretú nájomnú zmluvu. Nájomnú zmluvu uzavretú nemala

2 2

a mohla teda žiadať najviac 2,-- Sk za 1 m, čo pri výmere 7189 m, ktoré užíva žalovaný

ročne činilo 14 378,-- Sk, túto sumu za obdobie od 1.2.1994 aj žalovaný žalobkyni

každoročne platil. bol zrušený od 1.4.1996

a od tohto obdobia teda neplatilo, že bolo možné žiadať nájomné najviac do výšky 2,-- Sk za

2

1 m. Žalovaný ale predložil doklad o tom, že pozemky, ktoré mal v nájme od obvodného

úradu, i v tomto nasledujúcom období od 1.4.1996 až do 1.2.1997 mal prenajaté rovnako za

2

2,-- Sk za 1 mužívania ročne, teda ak žalovaný vyplatil i za rok 1996 a 1997 žalobkyni sumu

14 378,-- Sk, jej nárok z titulu bezdôvodného obohatenia bol uspokojený a tým, že žalovaný

žalobkyni plnil, došlo k splneniu dlhu.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. apríla 2008 č.k.

-159 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni 172 536,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uložil taktiež

žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 57 742,-- Sk k rukám JUDr. P. K. do

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Nestotožnil sa s právnym záverom prvostupňového

súdu, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie vyhlášky č. V danom

prípade sa žalobkyňa nedomáhala nájomného, ale bezdôvodného obohatenia a preto sa

stotožnil s odvolaním žalobkyne, že na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 451 ods.

2 a , . Totižto v konaní nebolo

preukázané, že by žalovaný konal dobromyseľne, keď nevydal žalobkyni nehnuteľnosti, ktoré

jej vlastníckym právom patria. Na pozemkoch žalobkyne má postavené svoje budovy, ktoré

užíva a preto vychádzal z toho, že na strane žalovaného užívaním pozemkov žalobkyne

vzniklo bezdôvodné obohatenie za obdobie, za ktoré žalobkyňa svoj nárok uplatnila.

Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo v sume, za akú medzi sebou uzatvárali

iné subjekty v danej lokalite nájomné zmluvy. Podľa potvrdenia obce S. B. takáto suma

2

predstavovala 10,-- Sk za 1 mv závislosti od lokalizácie pozemku, kvality a vybavenosti.

S poukazom na takéto zistenia a zákonné ustanovenia bol toho názoru, že žalobkyni prináleží

žalovaná suma za obdobie, ktoré v žalobnom návrhu špecifikovala a to od 1.9.1994 do

1.2.1997. Mal preukázané z listu vlastníctva žalobkyne č. X. pre katastrálne územie S. B., že

v žalovanom období bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti KN X. zastavané plochy

2

a nádvoria o výmere 7197 m. Žalovaný uznal, že na tejto nehnuteľnosti má svoje objekty,

ktoré užíva, so žalobkyňou nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu, a žalobkyni uhrádzal

2

ročne sumu 14 378,-- Sk, čo predstavovalo 2,-- Sk za 1 m. V zmysle zákonných ustanovení

2

o bezdôvodnom obohatení ako aj podľa potvrdenia Obecného úradu S. B., za 1 mby

2

žalobkyni prináležala za dané žalované obdobie suma najmenej 10,-- Sk za 1 m, čo ročne

predstavuje 71 890,-- Sk.

Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

, teda že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne

posúdenie spočíva v tom, že na vec mal odvolací súd aplikovať vyhlášku č.

o cenách stavieb a pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného

užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v účinnom znení (najmä § 17)

v spojení so o cenách. Podľa vyhlášky, vyhláška upravuje

dojednávanie nájomného za nájom pozemku v spojení s § 1 ods. 3 zákona. Dovolateľ ďalej

2

namietal, že konanie trpí vadou res iudicatae v časti určenia výšky nájomného za 1 m

pozemku ročne, keď vo veci sp. zn. Okresného súdu Čadca v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. bolo určené, že

2

navrhovateľka má nárok na nájomné 2,-- Sk za 1 mročne. Predmetné konanie je konaním

o tej istej veci ako sa konalo na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. . Dovolateľ

ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože vo výroku napadnutého

rozsudku je uložené zaplatiť žalobkyni sumu 172 536,-- Sk, pričom v odôvodnení

napadnutého rozsudku na strane 5 tretí odsek posledná veta odvolací súd uvádza, že pri

odpočítaní zaplatených súm žalovaným ročne 14 378,-- Sk, odvolací súd za žalované obdobie

vyčíslil náhradu v sume 75 536,-- Sk, na ktorú žalovaného zaviazal. Navrhuje teda zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať jej

trovy dovolacieho konania vo výške 7 425,-- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ namieta vadu konania uvedenú v § 237

písm.d/ , že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo ohľadne určenia výšky

2

nájomného za 1 mpozemku ročne, a to v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. 8 C

227/1997, kde bol nárok za rovnaké pozemky ako v predmetnom konaní. Prvostupňový aj

2

odvolací súd určil cenu za 1 mvo výške 2,-- Sk za predmetné pozemky.

Ustanovenie spája zmätočnosť konania so skutočnosťou, že v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Prekážka res iudicatae (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec znovu

prejednal, je vyslovená v ustanovení K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú

súčasne splnené tri podmienky : 1/ začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne

rozhodnuté, 2/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3/ a o tej istej veci.

Za tú istú vec v zmysle treba v novom konaní považovať aj ten istý nárok,

o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci

z totožného skutkového stavu. V konaní sp. zn. vedenom pred Okresným

súdom Čadca uplatňovala žalobkyňa voči žalovanému bezdôvodné obohatenie za obdobie

od 1.2.1993 to 1.10.1993. V predmetnom konaní ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré

žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému za obdobie od 1.2.1994 do 1.2.1997. Z uvedeného je

zrejmé, že hoci ide o bezdôvodné obohatenie medzi tými istými účastníkmi za totožné

nehnuteľnosti, nejde o nárok za to isté obdobie. Dovolací súd teda nesúhlasí s námietkou

žalovaného uvedenou v dovolaní, že tu bola prekážka právoplatne rozhodnutej veci, teda vada

podľa

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolateľ namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné,

pretože prvý výrok napadnutého rozsudku (odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu

172 536,-- Sk) odporuje odôvodneniu napadnutého rozsudku, keď odvolací súd na strane 5

tretí odsek posledná veta napadnutého rozsudku uvádza, že (pri odpočítaní zaplatených súm

odporcom ročne 14 378,-- Sk odvolací súd za žalované obdobie vyčíslil náhradu v sume

75 536,-- Sk, na ktorú odporcu zaviazal). Nie je preto zrejmé, prečo odvolací súd vo výroku

napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 172 536,-- Sk, keď

v odôvodnení uvádza, že náhradu za žalované obdobie vyčíslil na sumu 75 536,-- Sk.

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú

nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia

nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku

opravného prostriedku. Pre rozsudok odvolacieho súdu platí so zreteľom na

primerane ustanovenie Odôvodnenie rozsudku vykladá opodstatnenosť,

zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku súdu, vyjadreného vo výroku. Aj odvolací

súd musí v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré skutočnosti mal za preukázané a z akých

dôvodov z nich vyvodil závery koncentrované vo výroku. Odôvodnenie musí byť úplné

v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v odvolacom konaní a musí byť

v súlade s výrokom. Všetky uvedené požiadavky rozsudok odvolacieho súdu obsahuje.

Vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení uviedol aj to, že žalobkyni za rozhodné obdobie

od 1.2.1994 do 1.2.1997 ročne bola žalovaným uhrádzaná suma 14 378,-- Sk, čo pri výmere

2 2

7189 mpredstavovalo 2,-- Sk za 1 m, pričom podľa všeobecnej ceny by žalobkyni

2

prináležala za dané žalované obdobie suma najmenej 10,-- Sk za 1 m, čo ročne predstavuje

71 890,-- Sk. Náhrada za užívanie nehnuteľnosti podľa odôvodnenia odvolacieho súdu bola

vypočítaná tak, že z ročnej úhrady, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená v sume 71 890,-- Sk

2

(1 mza 10,-- Sk) po odpočítaní zaplatených súm odporcom ročne 14 378,-- Sk,

predstavovala ročnú náhradu. Je síce skutočnosťou, že odvolací súd v závere za žalované

obdobie vyčíslil náhradu v sume 75 536,--Sk (pozn. najvyššieho súdu – táto suma je

nesprávna) neladí so sumou uvedenou vo výroku rozhodnutia, avšak podľa názoru

dovolacieho súdu ide o chybu v písaní, ktorá však nerobí rozhodnutie odvolacieho súdu

nepreskúmateľným, ako sa mylne domnieva dovolateľ, keďže postup výpočtu celkovej sumy

tvoriacej bezdôvodné obohatenie bol správny. Dovolací súd má teda za to, že rozhodnutie

odvolacieho súdu netrpí ani inou vadou konania namietanou dovolateľom.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Skutkové zistenia (uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) potrebné pre

posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 172 536,-- Sk,

z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre

rozhodnutie dovolacieho súdu, podľa názoru ktorého umožňujú záver, že dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny. Dovolací súd sa stotožňuje

s právnym záverom odvolacieho súdu, že na danú vec nemožno aplikovať ustanovenia

vyhlášky č. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií SR

č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva

osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemku, ako sa toho

domáhal žalovaný, keďže žalovaný nemá so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú zmluvu

na užívanie sporných nehnuteľností. Za tejto situácie potom, ak žalovaný sporné

nehnuteľnosti užíval a za užívanie týchto nehnuteľností žalobkyni platil úhradu iba vo výške

2

2,-- Sk za 1 m, správne odvolací súd konštatoval, že žalobkyňou uplatnený nárok na plnenie

od žalovaného je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho

zákonníka). Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, výška žalobkyňou

uplatneného nároku zodpovedá primeranej výške nájomného za prenajaté nehnuteľnosti

v danom mieste a čase.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených

dovolacích dôvodov správny. Pretože nebolo zistené, že by rozsudok odvolacieho súdu bol

postihnutý vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou konania v zmysle ustanovenia

, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s ).

Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú

poskytol žalobkyni vypracovaním vyjadrenia zo 6. novembra 2008 k dovolaniu žalovaného

( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto

vyhlášky vychádzajúc zo substrátu 172 536,-- Sk vo výške 6 050,-- Sk, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100

výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky, t.j. 190,-- Sk) predstavuje spolu

6 240,-- Sk (207,13 €). Dovolací súd nepriznal žalobkyni daň z pridanej hodnoty, keďže

právny zástupca žalobkyne nedoložil dovolaciemu súdu osvedčenie o registrácii pre daň

z pridanej hodnoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová