Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/257/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. D., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. D. S., advokátkou v P., proti odporcom 1/ A. H., bývajúcej v P., 2/ M. H.,

bývajúcej v P., 3/ V. S., bývajúcej v P., 4/ M. O., bývajúcej v P., 5/ Š. H., bývajúcemu v P.,

zastúpených JUDr. M. M., advokátom v B. o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

odporcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 11. mája 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 10. decembra 2007 č. k. – 482 zrušil

podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa (právneho predchodcu navrhovateľky) a odporkyne

1/ k nehnuteľnostiam zapísaným na Katastrálnom úrade v T., Správou katastra P. na LV č. X.,

2

kat. územie P. pod parc. č. X. časť 1 – zastavané plochy vo výmere X. m, pod parc. č. X. časť

2 2

2 – zastavané plochy vo výmere X. m, pod parc. č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m

2

a pod parc. č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m, tak, že do výlučného vlastníctva

2

navrhovateľa prikázal pozemok parc. č. X. – zastavané plochy vo výmere X. ma dom súp. č.

X., postavený na pozemku parc. č. X. a pozemok parc. č. X. – zastavané plochy vo výmere X.

2

ma do výlučného vlastníctva odporkyne 1/ pozemok parc. č. X. – zastavané plochy vo

2

výmere X. ma navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ titulom finančného

vyrovnania sumu 288 765,15 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zrušil podielové

spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov 1/ až 5/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.

2

kat. územie P., zapísané ako parc. č. X. – záhrady vo výmere X. ma parc. č. X. - zastavané

2

plochy (dvor) vo výmere X. mreálnou deľbou tak, že na základe geometrického plánu znalca

Ing. J. G. č. X., č. d. X. – zo 4.2.2005, overeného dňa 23.2.2005, do výlučného

vlastníctva navrhovateľa prikázal novoutvorený pozemok parc. č. X. – zastavaná plocha dvor

2 2

vo výmere X. ma novoutvorený pozemok parc. č. X. – záhrada vo výmere X. ma do

podielového spoluvlastníctva odporcov 1/ až 5/ prikázal novoutvorený pozemok parc. č. X. –

2

záhrada vo výmere X. ma novoutvorený pozemok parc. č. X. – zastavené plochy vo výmere

2

X. mu odporkyne 1/ v podiele X. – tín a u odporcov 2/ až 5/ u každého v podiele X. – tín.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť 8 749,51 Sk, odporkyni 1/ 9 949,51 Sk, odporcom 2/ až 5/ 6 109,76 Sk

(každému) na účet súdu titulom náhrady trov konania štátu. Uviedol, že pri nehnuteľnostiach,

ktorých spoluvlastníkmi boli navrhovateľ a odporkyňa 1/ nebola možná reálna deľba, preto

pristúpil k druhému zákonnému spôsobu zrušenia a vyporiadania ich podielového

spoluvlastníctva t.j. prikázaniu nehnuteľnosti do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za

primeranú náhradu, pri určení výšky ktorej vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. M.

S. Pri nehnuteľnostiach patriacich do spoluvlastníctva navrhovateľa a odporcov 1/ až 5/

vzhľadom na ich reálnu deliteľnosť použil tento spôsob ich zrušenia a vyporiadania,

rešpektujúc zákonnú požiadavku účelného využitia (alternatíva V znalca Ing. J. G.).

O trovách konania rozhodol podľa a trovách štátu podľa ods.

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 18. marca 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že okrem

nehnuteľností uvedených vo výroku I zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky

a odporkyne 1/ i k nehnuteľnosti k časti domu súp. č. X. stojacej na parc. č. X.. V ostatnej

časti rozsudok potvrdil a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Krajský súd v Trnave uznesením z 11. mája 2009 sp. zn. (č.l. 634)

rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil tak, že

odporcovia sú povinní zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľke, odporkyňa 1/ 4 336,59 €,

odporcovia 2/ až 5/ spoločne a nerozdielne 4 166,52 € k rukám právnej zástupkyne a štátu na

účet prvostupňového súdu, odporkyňa 1/ 730,27 €, odporcovia 2/ až 5/ spoločne a nerozdielne

701,63 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že navrhovateľ,

ktorý petit návrhu v priebehu konania modifikoval len podľa výsledkov znaleckého

dokazovania, bol v konaní fakticky plne úspešný a to či už v spôsobe rozdelenia predmetných

nehnuteľností alebo v časti týkajúcej sa výšky náhrady. Na druhej strane odporcovia

od počiatku nesúhlasili so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa

návrhu navrhovateľa. Preto vzniklo úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania

v súlade s (v spojení s pre odvolacie konanie).

Nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania v zmysle § 142 ods. 2

, ktorý nesprávne aplikoval súd prvého stupňa, je možné iba vtedy ak sa úspech

a neúspech účastníkov na oboch stranách vyrovná, ktorá podmienka v danom prípade splnená

nebola. Pri určení hodnoty predmetu sporu rozhodnej pre vyčíslenie odmeny advokáta

2

vychádzal z ocenenia sporných nehnuteľností (po 1 372,80 Sk za mpodľa znalca

Ing. G.) t.j. spolu 2 205 394 Sk. Vychádzajúc z obsahu spisu navrhovateľovi vznikol nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia za obdobie od 31.3.2002 podľa vyhlášky

č. , za obdobie od 1.4.2002 do 31.12.2004 podľa vyhlášky č.

a za obdobie od 1.1.2005 podľa vyhlášky č. v presne špecifikovanej

a vyčíslenej sume, vrátane špecifikovaného a vyčísleného paušálu, náhrady za stratu času a

cestovných nákladov. O náhrade trov štátu rozhodol podľa

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie odporcovia a žiadali ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa ich názoru krajský súd postupoval

dosť neštandardne, keď najprv rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

a zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozsudku Takýmto postupom im prakticky znemožnil podanie dovolania

voči napadnutému uzneseniu ( ), pretože ak by o trovách rozhodol spolu

s rozhodnutím vo veci samej, bol by rozsudok, vrátane výroku o trovách, napadnuteľný

dovolaním podľa (zmenený rozsudok súdu prvého stupňa). Dôvodom

podania dovolania je skutočnosť, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci, pretože nespôsobili začatie súdneho konania a navrhovateľ nebol v konaní úspešný

v takom rozsahu, aby boli zaviazaní na náhradu trov konania vo výške vyčíslenej odvolacím

súdom v napadnutom uznesení.

Navrhovateľka (právna nástupkyňa pôvodného navrhovateľa Š. D., ktorý v priebehu

konania zomrel) navrhla dovolanie ako neprístupné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie odporcov smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania. Vzhľadom na povahu rozhodnutia odvolacieho súdu treba

prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho, posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( veta prvá ). Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v predmetnej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcov z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa 9 , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z uvedených vád však dovolacím súdom nebola

v dovolacom konaní zistená.

So zreteľom na odporcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd

v prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a odporcom

neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym predpisom na zabezpečenie ich

oprávnených záujmov.

Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania samostatným rozhodnutím

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupoval v súlade s § 151 ods. 3 veta prvá

, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že

o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie

§ 166 sa nepoužije. A i v prípade rozhodnutia o trovách konania priamo rozsudkom, ktorým

rozhodoval vo veci samej, by rozhodnutie o trovách konania nestratilo charakter uznesenia

t.j. prípustnosť dovolania proti nemu by sa nezmenila.

Odňatie možnosti konať pred súdom nemožno vidieť ani v právnych záveroch,

na ktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie o trovách konania. Ustanovenie § 237

písm. f/ dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s právnym posúdením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizácia jeho rozhodovacej činnosti a nemôže

zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože súd neporušuje

žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mali za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či súd (ne) použil správny

právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danej veci prípustnosť dovolania nemožno

vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle neboli dovolacím

súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov v súlade

s v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutím rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však trovy dovolacieho konania

nepriznal, pretože nepodala návrh na ich náhradu ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská