Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/311/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A. B., bývajúcej v

T., 2/ Ing. Ľ. B., bývajúceho v T., zastúpených JUDr. M. M., advokátom, so sídlom v P., proti

odporcom 1/ S. , so sídlom v B., 2/ V. š. p., so sídlom v B., o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a zaplatenie

13 362,-- Sk (443,53 €), vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2009

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v od n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 30. januára 2006 č. k. 12 C 268/2004–127 návrh

na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a zaplatenia

bezdôvodného obohatenia zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že

kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území S. (parcela

2 2

č. X. – zastavaná plocha a nádvoria o výmere X. m, parcela č. X. – záhrady o výmere X. ma

rodinný dom súp. č. X. na parcele č. X., zapísané na LV č. X., Správa katastra Z.) bola

uzatváraná 30.12.1988 medzi navrhovateľkou 1/ a Československou socialistickou

republikou. V tom čase ( vtedy platného ) pre platnosť a

účinnosť kúpnej zmluvy (uzatváranej so socialistickým štátom) stačilo podpísanie zmluvy,

nepožadovala sa registrácia štátnym notárstvom. Skutočnosť, že novelou Občianskeho

účinnou od 1.1.1992 došlo k zmene, podľa ktorej sa požadoval

zápis do evidencie nehnuteľností s následkom neplatnosti (nezapísania do 3 rokov)

a následne kúpna zmluva na katastri nehnuteľností bola zapísaná

vkladom, nemá vplyv na platnosť zmluvy uzavretej v roku 1988 (nemôže platiť spätne).

Nebolo preukázané, že by kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni alebo za nápadne

nevýhodných podmienok. Teda bola platná a účinná. Z toho dôvodu za nadbytočný považoval

výrok o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a za nedôvodný návrh na

zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Proti odporcovi 1/ návrh zamietol z dôvodu nedostatku

pasívnej legitimácie. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 21. mája 2009 sp. zn.

na odvolanie navrhovateľov rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym záverom

prvostupňového súdu o platnosti kúpnej zmluvy a jeho odôvodnením, na ktoré

v podrobnostiach poukázal. Kúpna zmluva sa stala platnou a účinnou jej uzavretím, kedy

došlo aj k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľností odporcom 2/, a nebola potrebná registrácia

štátnym notárstvom (povinnosť vkladu do katastra zakotvená až od 1.1.1993, kedy došlo

k zrušeniu registrácie štátnym notárstvom). Uviedol, že neplatnosť právneho úkonu je

potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 37 ods. 1 až 3, § 38 ods. 1 až 2 a § 40 ods. 1

, a to z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu a podľa

z dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Navrhovateľka 1/ tvrdila v priebehu celého konania, že predmetná kúpna zmluva je neplatná

preto, že bola uzatvorená v tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá okolnosť ale

nemôže byť dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy. V súlade s

možno z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť (len od platnej zmluvy). Pokiaľ potom

navrhovateľka 1/ navrhovala určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, na takomto určení nemala

naliehavý právny záujem ( ). Určením absolútnej alebo relatívnej

neplatnosti by nedošlo k spätnému zápisu jej vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Medzi zmluvou zrušenou (napr. v dôsledku odstúpenia) a zmluvou neplatnou, je potrebné

robiť rozdiel a nároky z plnenia, ku ktorému došlo podľa zmluvy dodatočne zrušenej, treba

zaraďovať medzi nároky z plnenia bez právneho dôvodu. Tento prípad zakladá iba nárok

na vydanie prospechu tomu, na úkor koho bol získaný. Odstúpenie od zmluvy je

jednostranným právnym úkonom, pričom v prípade spornosti musí súd riešiť jeho

opodstatnenosť ako predbežnú otázku. Keďže navrhovateľ 2/ sa domáhal zaplatenia

bezdôvodného obohatenia titulom neexistencie nájmu bolo možné vyriešiť si otázku platnosti

kúpnej zmluvy aj prejudiciálne. Ani navrhovateľ 2/ nemal naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy. Z hľadiska takéhoto právneho názoru pri aplikácii § 80 písm. c/

je návrh oboch navrhovateľov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nedôvodný.

Keďže nebolo možné určiť vlastníctvo navrhovateľov k nehnuteľnostiam, potom nedošlo ani

k bezdôvodnému obohateniu, z ktorého dôvodu je aj tento uplatnený nárok nedôvodný, ako

správne uzavrel súd prvého stupňa. Potom všetky námietky navrhovateľov v odvolaní boli

neopodstatnené. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Žiadali ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne

posúdenie veci z hľadiska posúdenia platnosti predmetnej kúpnej zmluvy a nevenovanie

náležitej pozornosti navrhnutým dôkazom a vyhodnoteniu vykonaného dokazovania. Podľa

nich rozhodnutia nižších súdov čo do posúdenia otázky jednak tiesne a nevýhodných

podmienok a jednak otázky nimi namietanej skutočnosti, že predmetná zmluva mala byť

vložená do katastra najneskôr 31.12.1995 a to pod hrozbou absolútnej neplatnosti sú v rozpore

s uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Teda mali za nesporné, že

dovolacím dôvodom je skutočnosť, že vec bola zo strany súdov nesprávne právne posúdená,

čím je naplnený dovolací dôvod podľa

Odporca 1/navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Odporca 2/ považoval rozhodnutia súdov nižších stupňov za vecne správne, z ktorého

dôvodu navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali účastníci konania ( ), najskôr skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte v prípadoch uvedených v

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci a podľa je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil a nešlo ani o prípad,

že by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, pretože dovolací súd

v tejto veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237

(či to už účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa ustanovenia

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd existenciu žiadnej z uvedených

vád nezistil.

Vzhľadom na námietky navrhovateľov týkajúce sa vykonaného dokazovania dovolací

súd uvádza, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníkov konania nie je

postupom, ktorým by im súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,

ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1

). S otázkou vykonania dôkazov súvisí problematika ich vyhodnotenia a nesprávne

hodnotenie dokazovania (navrhovatelia namietajú) nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania podľa

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že navrhovatelia namietali nesprávne právne

posúdenie veci ( ).

Nesprávne právne posúdenie veci je nepochybne dovolacím dôvodom, nezakladá ale

prípustnosť dovolania (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby toto tvrdenie dovolateľov bolo opodstatnené, nezakladalo by

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Obdobne to platí i vo vzťahu

k dovolaciemu dôvodu podľa t.j. ak by konanie bolo postihnuté

vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne posúdenie veci.

Keďže v danej veci dovolanie nie je prípustné, dovolací súd ho odmietol v súlade

s ustanovením v spojení s Pritom riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou správnosti napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným odporcom žiadne trovy dovolacieho konania

nevznikli, preto im ich náhradu dovolací súd nepriznal ( v spojení s

ods. 1 a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská