Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ec1/367211.0eae4e.pdf
PDF · 108.53 KB
No categories available
5Obo/27/2010
Najvyšší súd 5Obo/26/2010
Slovenskej republiky 5Obo/27/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. I. L. so sídlom X.,
registovaná v registri obchodnej spoločnosti C., zastúpeného advokátskou kanceláriou S. P., s.
r. o., so sídlom K., proti ţalovanému Ing. A. C., D.M., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K.,
so sídlom R., o zaplatenie zmenkovej sumy 203 261,76 Eur (6 123 464,– Sk s prísl.),
o odvolaní ţalovaného, proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 20. mája 2008, č. k. 15 Zm
98/1999-175 a proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 8. júla 2008 č. k. 15 Zm 98/1999-
188, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenia Krajského súdu v Ţiline z 20. mája 2008 č. k. 15 Zm 98/1999-
175 a z 8. júla 2008 č. k. 15 Zm 98/1999-188 sa p o t v r d z u j ú .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline napadnutým uznesením z 20. mája 2008 č. k. 15 Zm 98/1999-175
uloţil ţalovanému Ing. A. C., bytom v D., aby zaplatil súdny poplatok za námietky v sume
368 628,– Sk, podľa poloţky 2 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení so
spoločnou poznámkou č. 5 k poloţkám 1 a 2, základ poplatku tvorí zmenková suma
6 123 464,– Sk + odmena vo výške 20 411,– Sk. Súčasne bol ţalovaný poučený, ţe ak
poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Proti uzneseniu podal odvolanie ţalovaný podaním zo dňa 23. 5. 2008. Navrhol,
aby uvedené uznesenie, odvolací súd zrušil. Poukázal na to, ţe listom zo dňa 29. 4. 2008,
poţiadal v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd preto mal
v zmysle ustanovenia § 138 O. s. p. skúmať, či pomery ţalovaného odôvodňujú čiastočné,
alebo úplné oslobodenie od súdnych poplatkov a následne o jeho návrhu rozhodnúť.
Aţ po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia v prípade, ţe bude obsahovať zamietavé
stanovisko k oslobodeniu od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, môţe byť ţalovanému
uznesením uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané námietky. Súd však
doposiaľ pomery ţalovaného neskúmal.
Krajský súd v Ţiline uznesením zo dňa 8. júla 2008 pod č. k. 15 Zm 98/1999-188
ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe zmenkovým platobným rozkazom zo dňa
17. 4. 2008, uloţil súd ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi zmenkovú sumu
6 123 464,– Sk so 6% úrokom od 3. 8. 1999 do zaplatenia a sumu 20 411,– Sk, ako odmenu
vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy a nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške
244 936,– Sk. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal dňa 2. 5. 2008 ţalovaný
námietky.
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom, alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde
o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie, a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, ţe ţalovaný je spoločníkom
vo viacerých obchodných spoločnostiach a to spoločnosti S., s. r. o., spoločnosti D., s. r. o.
a spoločnosti R. T., s. r. o., pričom len v spoločnosti S., s. r. o., D., predstavuje výška
splateného vkladu ţalovaného ako spoločníka spoločnosti sumu 2 500 000,— Sk.
Krajský súd dospel k názoru, ţe súčasné osobné a majetkové pomery ţalovaného
neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd vzal do úvahy pri rozhodovaní
okrem výšky príjmov ţalovaného a výšky jeho záväzkov, ktoré tvoria záväzky z podnikania,
aj celkovú hodnotu majetku ţalovaného, ktorého súčasťou sú aj obchodné podiely vo vyššie
uvedených obchodných spoločnostiach. Ţalovaný v ţiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov uviedol, ţe byt na ulici Š., previedol na manţelku, neuviedol však, aká bola
protihodnota tohto podielu. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nevlastní nehnuteľný majetok,
ani hnuteľný majetok väčšej ceny. Ako však vyplýva z obchodného registra, ţalovaný má
obchodný podiel v spoločnosti S., s. r. o., D. v hodnote najmenej 2 500 000,– Sk, ktorá suma
predstavuje výšku splateného vkladu ţalovaného ako spoločníka spoločnosti. Pri posúdení
záväzkov ţalovaného je potrebné vziať do úvahy, ţe ide o záväzky vzniknuté pri
podnikateľskej činnosti ţalovaného, pričom z účelu podnikania vymedzeného v ustanovení §
2 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za
účelom dosiahnutia zisku. Kaţdá podnikateľská činnosť so sebou nesie riziko vzniku straty,
pri podnikaní a toto riziko nemoţno prenášať na štát. Nemoţno opomenúť ani charakter
existujúcich záväzkov ţalovaného, keď tieto záväzky má ţalovaný voči subjektom, voči
ktorým mu pri podnikaní zo zákona vznikla odvodová (zdravotné poisťovne, sociálna
poisťovňa) resp. daňová povinnosť, pričom napr. daňová povinnosť ţalovaného sa odvíja
v závislosti od príjmov ţalovaného.
Keďţe nebola splnená jedna z dvoch kumulatívnych podmienok ustanovených v § 138
ods. 1 O. s. p., krajský súd ďalej neskúmal, či sa u ţalovaného nejedná o zrejme bezúspešné
uplatňovanie práva a ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný podaním zo dňa
17. 7. 2008. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa a priznať ţalovanému oslobodenie
od súdnych poplatkov.
V odvolaní uviedol, ţe prvostupňový súd odôvodnil záver predovšetkým poukazom
na účasť ţalovaného v rôznych spoločnostiach s ručením obmedzeným, pričom uviedol
spoločnosť R. T., s. r. o., spoločnosť D., s. r. o. a spoločnosť S., s. r. o. Je zaráţajúce, ţe súd
pri svojom rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov zohľadnil účastníctvo ţiadateľa
v spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa potvrdenia o osobných majetkových
a zárobkových pomerov ţiadateľa v rokoch 2007 a 2008 je zrejmé, ţe z účasti v uvedených
spoločnostiach s ručením obmedzeným nemal ţiadateľ ţiadny majetkový prospech, ktorý by
mu pomohol uhradiť taký vysoký súdny poplatok, aký sa v zmysle zákona poţaduje pri
ţalovanej sume 6 123 464,– Sk. Účasť v predmetných spoločnostiach nie je z reálneho
hľadiska pre ţiadateľa ţiadnym prínosom, ktorý by spôsoboval zlepšenie jeho zárobkových
pomerov, preto na ňu nemoţno pri posudzovaní nároku na oslobodenie súdnych poplatkov
prihliadať. Je na citlivom zváţení súdu, či z majetkových pomerov ţiadateľa vyplýva
moţnosť uhrádzať pri uplatňovaní, či bránení svojho práva súdne poplatky. S prihliadnutím
na výšku ţalovanej sumy, je viac ako zrejmé, ţe súdny poplatok v sume 368 628,– Sk, nie je
ţiadateľ jednoducho schopný zo svojich príjmov uhradiť. Výška súdneho poplatku
niekoľkonásobne prevyšuje celoročný príjem ţiadateľa.
Ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe hodnota obchodných podielov jednotlivých
uvádzaných spoločnostiach, je prakticky nijaká. Spoločnosť R. T., s. r. o. je uţ dlhé roky
v likvidácii, nevykonáva ţiadnu podnikateľskú činnosť a jej majetok je nulový. Rovnako
spoločnosť D., s. r. o. nevykazuje ţiadnu podnikateľskú aktivitu a nedisponuje ţiadnym
majetkom. Spoločnosť S., s. r. o. je mladá firma, ktorá všetky svoje prostriedky investovala
do svojho rozvoja a nedisponuje ţiadnou hotovosťou, ktorú by bolo moţné vyplatiť
ţiadateľovi, ako vyrovnací podiel v prípade zániku jeho účasti v spoločnosti. Ţiadať
vyplatenie hodnoty vyrovnacieho podielu spoločníkovi, ktorým je ţiadateľ, by bolo pre túto
spoločnosť jednoducho likvidačné.
Súd vo svojom odôvodnení ďalej poukázal na to, ţe ţiadateľ v ţiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov neuviedol, aká bola protihodnota bytu prevedeného na manţelku
ţiadateľa. V skutočnosti ţiadateľ na manţelku byt nepreviedol a tou sa stala výlučnou
vlastníčkou bytu prostredníctvom exekúcie na majetok ţiadateľa, kde ako spoluvlastníčka
exekuovaného bytu mala predkupné právo na exekuovaný spoluvlastnícky podiel ţiadateľa.
Ţiadateľ nemal teda z prevodu bytu ţiadny prospech a finančné prostriedky súvisiace
s nadobudnutím bytu do výlučného vlastníctva manţelkou ţiadateľa boli pouţité
v exekučnom konaní na úhradu dlhov ţiadateľa vzniknutých v súvislosti s jeho
podnikateľskou činnosťou.
Súd vo svojom odôvodnení poukazuje na skutočnosť, ţe kaţdá podnikateľská činnosť
so sebou nesie riziko vzniku straty pri podnikaní a toto riziko nemoţno prenášať na štát.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, ţe súdne konanie, v ktorom ţiadateľ poţiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov začalo v roku 1999, teda pred viac ako 9 rokmi. V čase
začatia súdneho konania by teoreticky nebol pre ţiadateľa neriešiteľný problém
peniaze na zaplatenie súdneho poplatku zaplatiť. Za 9 rokov nečinnosti súdu sa však jeho
majetkové pomery zmenili natoľko, ţe to jednoducho v súčasnosti nie je moţné. Ak, teda
podnikateľské riziko nemoţno prenášať na štát. Nemoţno riziko plynúce z nečinnosti súdu
a úplnej ignorancie zásady rýchlosti, hospodárnosti a účelnosti súdneho konania prenášať
na podnikateľa.
Ţalovaný je ďalej toho názoru, ţe v zmysle zákonnej úpravy obsiahnutej v ustanovení
§ 138 ods. 1 prvá veta O. s. p. zákon nerozlišuje akému druhu účastníka súdneho konania,
t. j. podnikateľovi, alebo nepodnikateľovi súd môţe priznať oslobodenie od súdnych
poplatkov. Rozhodnutie prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov je na základe pouţitých argumentov nespravodlivé nezodpovedajúce skutočnosti
a nesúladné so zásadami postupu pri priznávaní oslobodenia od povinnosti platiť súdne
poplatky. Preto podľa názoru ţalovaného je dôvod na zmenu napadnutého uznesenia.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol predloţený spis na rozhodnutie
o podaných odvolaniach ţalovaným proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka, pretoţe
im v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. sudca nemienil vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
a dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi
celkom, alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú,
a ak nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva.
Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť;
poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov sú
a/ pomery účastníka,
b/ nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva.
Pri rozhodovaní súdu o oslobodení od súdnych poplatkov, musí súd vychádzať
z uváţených potrieb ţiadateľa, vzhľadom k jeho osobným, rodinným a majetkovým
pomerom, ako i z povahy uplatňovaného nároku, ako i z povahy uplatňovaného nároku
a výšky súdneho poplatku v prejednávanej veci.
Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný – ţiadateľ
nepreukázal predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Samotná
skutočnosť, ţe ţalovaný momentálne nemá na účte finančnú hotovosť, ţe nemá disponibilné
finančné prostriedky, ešte neznamená, ţe jeho majetkové pomery, sú také, ktoré by
odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd prvého stupňa na základe predloţených dôkazov dospel k správnemu záveru, ţe
ţalobca nepreukázal, ţe jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, a preto dospel tieţ k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre
oslobodenie ţalovaného od platenia súdneho poplatku a podané námietky proti zmenkovému
platobnému rozkazu.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, ktorým ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, keďţe toto uznesenie je vo výroku vecne
správne.
S prihliadnutím na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým ţalovanému
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov je správne tieţ uznesenie Krajského súdu
v Ţiline z 20. mája 1998 pod č. k. 15 Zm 98/1999-175, ktorým súd uloţil ţalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu
v sume 368 628,– Sk a to s poukazom na poloţku 2 písmena a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov v spojení so spoločnou poznámkou č. 5 k poloţkám 1 a 2 Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto tieţ napadnuté uznesenie z 20. mája 2008
pod č. k. 15 Zm 98/1999-175, ako vecne správne v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p.
potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková