Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/125/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Milana Deáka,

v právnej veci navrhovateľa M., bytom K., proti odporcovi V., spoločnosť s ručením

obmedzeným K., K., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. K., advokátom v P.,

o náhradu škody, za účasti vedľajšej účastníčky - Sociálnej poisťovne, ústredie,

Bratislava 1, Ul. 29. augusta č. 8 – 10, pobočka Košice, Festivalové nám. č. 1,

zastúpenej zamestnankyňou JUDr. M., vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.

zn. , o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 5. decembra 2007, č. k. – 183, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajšej účastníčky proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. decembra 2007 č. k. – 183

z a m i e t a.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom z 25. júla 2007, č. k. – 134 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 243 000 Sk, na účet súdu prvého

stupňa súdny poplatok v sume 12 150 Sk a trovy konania štátu v sume 10 000 Sk,

všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o zaplatenie 1 500 000 Sk

s príslušenstvom zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi a odporcovi

nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa základ nároku

navrhovateľa považoval za nesporný. Jeho výšku posudzoval podľa ustanovenia § 7

ods. 3 vyhlášky č. Pri základnom bodovom ohodnotení (450 bodov)

považoval za primerané 10 násobné zvýšenie so zreteľom na závažné následky, ktoré

u navrhovateľa nastali v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Nárok

navrhovateľa teda považoval za dôvodný v sume 270 000 Sk (450 x 60 x 10). So

zreteľom na skutočnosť, že odporca cestou vedľajšieho účastníka navrhovateľovi

poskytol plnenie v sume 27 000 Sk zostala na úhradu suma 243 0000 Sk

(270 000 – 27 000), ktorú prisúdil. Konania v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy

1 500 000 Sk zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu ( ), o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa a o náhrade

trov konania podľa spojení s

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 5. decembra

2007, č. k. – 183 rozsudok súdu prvého stupňa (v jeho zamietajúcej

časti) zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

1 080 000 Sk, nahradiť mu trovy konania v sume 327 742, 70 Sk a na účet Okresného

súdu Košice II zaplatiť súdny poplatok v sume 54 000 Sk, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Rovnako ako súd prvého stupňa posudzoval nárok navrhovateľa podľa § 7 ods.

3 , ale (na rozdiel od neho) uviedol, že pre správne posúdenie

skutočnosti do akej miery poškodený stratil následkom choroby z povolania

predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, nestačilo vychádzať len z 10

násobného zvýšenia základného počtu bodov, ale bolo treba vychádzať z jeho 50

násobného zvýšenia, ktoré považoval za primerané. U navrhovateľa totiž ide

o mimoriadny prípad hodný osobitného zreteľa, čo vo finančnom vyjadrení

predstavuje jeho nárok v sume 1 350 000 Sk. V tejto súvislosti uviedol, že

v predmetnej veci bolo treba zohľadniť spôsob jeho života navrhovateľa pred

chorobou z povolania a po nej. V tejto súvislosti zdôraznil, že navrhovateľ prišiel

o možnosť uživiť seba, svoju rodinu, prežívať radosť zo záľub a rodinného života

a stal sa odkázaným na iných, hoci pred chorobou z povolania bol celkom

sebestačným človekom. Navrhovateľ (okrem toho, že je nedoslýchavý, až hluchý a

postihnutie jeho sluchu viedlo až k obojstrannej celkovej strate sluchu v rozsahu až 80,

43 %) má aj veľmi nepriaznivú prognózu vývoja ochorenia, lebo sa zhoršuje 1 až 2 %

ročne. Navyše, choroba z povolania bola u neho zistená v produktívnom veku (42

rokov) a nesie so sebou aj iné subjektívne obtiaže (poruchy spánku, psychické ladenie

šum a pískanie v ušiach, nedostatok koncentrácie, strata komunikácie s rodinou

a s okolím, podráždenosť a výbušnosť), ktoré umocňujú negatívne následky zistenej

choroby z povolania. Preto odvolací súd za primeranú náhradu (čiastočne spôsobilú)

odškodniť negatívne následky vzniknutého ochorenia považoval zvýšenie základného

poštu bodov na 50 násobok. Keďže súd prvého stupňa tieto následky dostatočne

nezohľadnil, odvolací súd v napadnutej (zamietajúcej časti) zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a navrhovateľovi priznal ešte sumu 1 080 000 Sk ako rozdiel medzi

sumou na ktorú mu vznikol nárok a súčtom sumy priznanej súdom prvého stupňa

a vyplatenej vedľajším účastníkom (1 350 000 - 270 000).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník.

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vráti na ďalšie

konanie z dôvodu, že odvolací súd pri rozhodovaní nezohľadnil relevantné kritériá pre

určenie výšky odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na význam

ustanovenia vyhl. č. (podľa ktorého bolo o uplatnenom nároku

rozhodnuté), najmä na výnimočnosť použitia tohto ustanovenia v prípadoch hodných

mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr.

kultúrneho, športového, politického) života je výrazne obmedzené alebo úplne stratené

v porovnaní s jeho aktivitami pred vznikom škody. Priznanú sumu nepovažoval za

správnu, lebo odvolací súd u navrhovateľa zohľadnil podstatne nepriaznivejšie

okolnosti, než ktoré v skutočnosti mal. V konaní nebolo preukázaná ani existencie

príčinnej súvislosti jeho psychických ťažkostí so zistenou chorobou z povolania.

Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ má aj iné vážne ochorenia,

ktoré môže participovať na jeho zdravotnom stave. Pokiaľ bol s navrhovateľom

skončený pracovný pomer, stalo sa tak v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou

u jeho zamestnávateľa a nie s chorobou z povolania. Vytýka odvolaciemu súdu, že sa

s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal. Nechal tiež bez povšimnutia, že navrhovateľ

aj naďalej pracuje a teda jeho obmedzenie nemôže byť až také, na aké poukazuje

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vyslovil názor, posúdenie sťaženia

spoločenského uplatnenia navrhovateľa vykonané odvolací súdom, nebolo správne; 50

násobné zvýšenie bodového ohodnotenia bolo neprimerané, lebo v prípade nešlo

o celkom výnimočný prípad hodný osobitného (resp. mimoriadneho zreteľa).

Poukázal aj na iné prípady odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku

choroby z povolanie spočívajúcej v strate sluchu, v ktorých nebolo priznané až také

zvýšenie základného počtu bodov ako v predmetnej veci u navrhovateľa (napr. vo veci

sp. zn. , KS Košice – 28 násobok a podobne).

V súvislosti s nesprávnym výrokom vo veci samej, je nesprávny aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal tiež dovolanie aj odporca, avšak konanie o jeho

dovolaní Okresný súd Košice II uznesením z 12. mája 2008, č. k. – 215

zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie (§ 10 ods. 1 zákona č.

v znení neskorších predpisov).

K dovolaniu vedľajšieho účastníka sa navrhovateľ nevyjadril a odporca sa

stotožnil s dovolaní vedľajšieho účastníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

po zistení že dovolanie je proti nemu prípustné ( ) a podal ho

vedľajší účastník preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý (v jeho zmeňujúcej časti - ), ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť, lebo

rozsudok krajského súdu v tejto veci je správny ( ).

Podmienka prípustnosti dovolania v predmetnej veci je splnená, lebo dovolanie

smeruje proti zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu (238 ods. 1 )

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný

rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového

vymedzenia dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v

ustanovení , a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Vady podľa

neboli dovolateľom namietané, a ani zo spisu nevyplývajú.

Predmetom dovolacieho konania je zvýšenie odškodnenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia, konkrétne jeho zvýšenie v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3

vyhlášky č. podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže

súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a

to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené

najvyššie výmery odškodnenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia prípustné

len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie

poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v

dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v

porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.

Vo vyššie uvedenom smere sa odvolací súd s predmetom konania náležite

vysporiadal, keď (ako je to zrejmé z odôvodnenia jeho rozhodnutia) výslovne uviedol

v čom spočíva výnimočnosť obmedzenia (resp. straty) navrhovateľovho zapojenia sa

do spoločenského a rodinného života po zistenej chorobe z povolania a porovnal jeho

možnosti pred chorobou z povolania a po nej. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie

vedľajšieho účastníka spočívajúce v tom, že predmetné porovnanie odvolací súd

nevykonal a že jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a že vybočilo z medzí

ustanovenia V tomto duchu sa v podstate nesie celé dovolanie.

Dôvody, pre ktoré vo veci možno podať dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu taxatívne vypočítava ustanovenie 241 ods. 2 písm. a/ až c/

Nepatrí medzi ne dôvod viažuci sa k nesprávnemu hodnoteniu vykonávaných

dôkazov.

Podstata dovolania vedľajšej účastníčky v predmetnej veci však spočíva práve

v námietke o nesprávnom hodnotení vykonaného dokazovania, ktorá nie je dovolacím

dôvodom a preto ju nebolo možné zohľadniť. V zmysle už ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno konštatovať, že v dovolacom konaní

nemožno preskúmať hodnotenie dôkazov vykonaných nižším súdom (viď napríklad

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.6.1992, sp. zn. uverejnený v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod číslom 42/1993). Je to preto, lebo dovolací súd

nevykonáva dokazovanie (243a ods. 2, veta druhá ). Najvyšší súd teda

nemôže vykonávať dokazovanie a nemôže iba na základe súdnych spisov preskúmať

správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie

zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním

dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Inak dovolací súd nezistil a ani v dovolacom konaní nebolo tvrdené, že by

sa odvolací súd bol dopustil vád uvedených v ustanovení § 237 pod písmenami a/ až g/

, prípadne že by sa bol dopustil inej vady, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, alebo že by bol vec nesprávne právne posúdil.

Navyše, prípady odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku

choroby z povolania spočívajúcej v strate sluchu, v ktorých nebolo priznané až také

zvýšenie základného počtu bodov ako v predmetnej veci (na ktoré poukazuje vedľajší

účastník v podanom dovolaní) nebolo možné zohľadniť, lebo každá vec je

individuálna a okolnosti vzniku a dopadu choroby z povolania na poškodeného sú

v každej veci iné.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajšej

účastníčky zamietol ( ).

Účastníkom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo neúspešnému

vedľajšiemu účastníkovi a odporcovi nevzniklo právo na ich náhradu a v konaní

úspešnému navrhovateľovi takéto trovy nevznikli (§ 243b ods. 4, v spojení s § 224

ods. 1 a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta