Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
44c/376202.23b7ba.pdf
PDF · 101.65 KB
No categories available
1Cdo/208/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 208/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. L. A.,
bývajúceho v B., H., t. č. v S., J., proti odporcom 1/ Ing. J. M., bývajúcemu v B. T., 2/ Ing.
A. M., bývajúcej v N., M., obaja zastúpení JUDr. L. H., advokátom so sídlom v N., Š.
o zaplatenie 746, 86 € (22 500 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 19 C 130/2001, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19.
februára 2009 sp. zn. 9 Co 216/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom z 11. júna 2008 č. k. 19 C
130/2001- 326 zamietol návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 22 500 Sk s príslušenstvom; navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania v sume 9 076 Sk do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Ustálil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., zapísaných na LV č. X. a to parc.
č. X. - zastavaná plocha o výmere X. s domom súp. č. X. a parc. č. X. - zastavaná plocha
o výmere X. navrhovateľ v rozsahu 3/6, odporca 1/ s odporkyňou 2/ v rozsahu 2/6
a odporkyňa 2/ v rozsahu 1/6 k celku. Medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu
dohody o hospodárení so spoločnou vecou a v rozhodnom období od 1. januára1994 do 31.
marca 1994 len odporkyňa 2/ užívala predmetnú nehnuteľnosť bez platenia určitej úhrady,
teda na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu; odporca 1/ predmetnú nehnuteľnosť
neužíval a preto návrh proti nemu nebol podaný dôvodne. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania nebolo však možno ani sčasti vyhovieť návrhu podanému až po uplynutí 2 –
ročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre (odvolací súd) rozsudkom z
19. februára 2009 sp. zn. 9 Co 216/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny. Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a
rozhodnutie. Dovolanie odôvodnil tým, že „odvolací súd porušil zákon tak hmotne ako aj
formálne“. Odvolaciemu súdu vytýkal, že neurčil pojednávanie, na ktoré ho ani nepozval
a jeho uskutočnenie nedeklaroval. Porušenie hmotného práva odvolacím súdom videl v tom,
že, prevzal právny názor okresného súdu a vyslovil záver, že pohľadávka je premlčaná z titulu
bezdôvodného obohatenia.
Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.),
alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie), je
nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O. s. p.
vyvodiť nemožno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale komplexne sa
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/
až g/ O. s. p. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd existenciu vady takejto
povahy však nezistil.
S prihliadnutím na obsah dovolania, ktoré navrhovateľ odôvodnil aj tým, že odvolací
súd neurčil pojednávanie, na ktoré ho ani nepozval a jeho uskutočnenie nedeklaroval,
dovolací súd sa osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola
navrhovateľovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa ustanovenia§ 237 písm. f/ O. s. p.
je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide
najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal
účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť
o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky,
právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom. V danom prípade dovolateľ
namietal porušenie (odňatie) jeho práva účasti na odvolacom pojednávaní tým, že v tejto veci
nebolo nariadené odvolacie pojednávanie, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok vyhlásil
bez nariadenia pojednávania. Táto námietka navrhovateľa však opodstatnená nie je.
Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
nadobudol účinnosť 15. októbra 2008. Uvedená zákonná novela okrem iného zmenila obsah
predošlého znenia ustanovenia § 214 O. s. p. tým, že inak vymedzila prípady, kedy odvolací
súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008).
Podľa § 372p O. s. p. s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
15. októbra 2008“ na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od
15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak (ods. 1). V prejednávanej veci bolo
rozhodnuté odvolacím súdom 19. februára 2009, teda už za účinnosti uvedenej novely
Občianskeho súdneho poriadku. Na základe tohto zistenia je potrebné posudzovať konanie na
tomto súde podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra
2008.
Keďže nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie (odvolací súd sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa), súd prvého stupňa nerozhodol podľa
§ 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania a prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej na pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem, t.j. neboli dané dôvody pre
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p., odvolací súd v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní navrhovateľa bez nariadenia pojednávania. Postupom
odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku (v znení
účinnom od 15. októbra 2008) nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa pred súdom
konať.
Ďalšie dovolateľom uvádzané námietky je treba považovať za napadnutie právneho
posúdenia veci odvolacím súdom, resp. aj súdom prvého stupňa. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.
c/ O. s. p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné), samotný tento dôvod ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Pretože prípustnosť dovolania v tomto prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd však odporcom nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodali návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Jana Bajánková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta