Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)083/376194.20fdbb.pdf
PDF · 90.84 KB
No categories available
1Cdo/54/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 54/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného E. s.r.o.., so sídlom
v K., proti povinnému T., bývajúcemu v C., Česká republika, t. č. vo Väznici P., Česká
republika, pre vymoženie 1 991 635 132,44 € (60 000 000 000 Sk) s prísl., vedenej na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5 Er 153/2007, o dovolaní súdneho exekútora JUDr.
J., so sídlom Exekútorského úradu H. v S., (ďalej len „súdny exekútor“) proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2008 sp. zn. 2 Co 42/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Stará Ľubovňa (súd prvého stupňa) uznesením z 22. apríla 2008 č. k.
5 Er 153/2007 - 54 zamietol návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty T.
banke, akciovej spoločnosti podľa § 34 ods. 13 Exekučného poriadku ( ďalej „EP“), keďže súd
dospel k záveru, že odpoveď tejto banky z 3. júla 2007, že povinný u nej nemá vedené účty, je
pravdivá; zároveň mal tiež za to, že bankou nebol nerešpektovaný exekučný príkaz z 1. júna
2007, nakoľko v tej dobe nemal povinný v banke vedený žiaden účet, a že banka na základe §
34 ods. 5 EP nie je povinná oznámiť účty, ktoré zanikli pred podaním žiadosti súdneho
exekútora.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) odvolanie súdneho exekútora proti uvedenému
uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol uznesením z 26. júna 2008 sp. zn. 2 Co 42/2008 ako
odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§218 ods. 1
písm. c/ O. s. p.); účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd
v odôvodnení uviedol, že odvolateľ (súdny exekútor) podal odvolanie, hoci proti uzneseniu
súdu prvého stupňa nie je odvolanie prípustné podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože osobitný zákon (Exekučný poriadok) v ustanovení § 34 nepripúšťa možnosť
podania odvolania proti takémuto rozhodnutiu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor. Žiadal, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil ako irelevantne a vydal rozhodnutie v intenciách
návrhu na udelenie poriadkovej pokuty. Namietal, že oba súdy - súd prvého stupňa aj odvolací
súd - nesprávne posúdili právny stav veci.
Oprávnený sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadril.
Povinný sa stotožnil s vyjadrením T banky, a. s., ktorá uviedla, že dovolanie nie je
prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie nepodal účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), neskúmal ďalej prípustnosť
dovolania a vo veci rozhodol bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.).
Z ustanovenia § 240 ods. 1 prvá veta O. s. p. vyplýva, že dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu môže podať účastník konania.
Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi
len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Dovolanie podal súdny exekútor, hoci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
postavenie účastníka konania nemá. Iné osoby než oprávnený a povinný sú totiž účastníkmi len
tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok, o takýto
prípad však nejde. Príkladom tejto skupiny účastníkov konania len pre určitý úsek konania sú
tí, ktorí sú oprávnení sa zúčastniť rozvrhového konania, dražitelia, vydražitelia a pod. V danom
prípade v odvolacom konaní nebolo napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie, kedy by
účastníkom konania bol poverený exekútor (pre tento úsek konania).
Iba pre úplnosť dáva dovolací súd do pozornosti zákonodarcom pre exekučné konanie
zakotvené pravidlo (zásadu), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu vydanému v tomto druhu
konania o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto
pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon (Exekučný poriadok) výslovne odvolanie
pripúšťa (porovnaj § 202 ods. 2 O. s. p.). Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu
o návrhu exekútora uložiť pokutu podľa § 34 ods. 13 EP (bez zreteľa na povahu tohto
rozhodnutia, teda či súd pokutu udelí, t. j. návrhu vyhovie, alebo takýto návrh zamietne)
osobitný zákon (Exekučný poriadok) neposkytuje (nezakladá). Právo podať odvolanie proti
rozhodnutiu vydanému v ktorejkoľvek z uvedených alternatív teda nevzniká nikomu: takýmto
procesným právom nedisponujú ani účastníci konania - oprávnený a povinný a ani (tretia)
osoba (dotknutý subjekt), ktorej by bola pokuta uložená [na rozdiel od situácie predpokladanej
v § 54 ods. 2 posledná veta EP, kde toto ustanovenie zakladá prípustnosť odvolania proti
rozhodnutiu o uložení pokuty (pre uložením pokuty dotknutý subjekt, ktorým je v tomto
prípade povinný)].
Nakoľko súdny exekútor nie je účastníkom konania, nie je oprávnený podať dovolanie; preto
bolo ním podané dovolanie odmietnuté ako dovolanie podané neoprávnenou osobou ( § 243b
ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Jana Bajánková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta