Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/189/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ľ., bývajúceho

v M., proti povinnej S., so sídlom v B., v mene ktorej koná A., a.s., so sídlom v B.,

o vymoženie 414 459,27 EUR (12 486 000 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Stará

Ľubovňa pod sp. zn. , o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 26. marca 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie povinnej o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo 16. októbra 2008 č.k. -216

zastavil exekúciu vedenú na vymoženie pohľadávky oprávnenej a zároveň rozhodol, že

súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov exekúcie a že oprávnený je povinný zaplatiť

povinnej náhradu trov konania 1 140 000 Sk (37 841,07 EUR) do pätnástich dní

od právoplatnosti uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil návrhom oprávneného na jej

zastavenie a nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi ich nevyčíslením.

Výrok o povinnosti oprávneného zaplatiť povinnej náhradu trov exekučného konania

odôvodnil procesným zavinením oprávneného na zastavení exekúcie (exekúcia bola zastavená

na jeho návrh), pričom za trovy povinnej považoval sumu 1 140 000 Sk vymoženú súdnym

exekútorom a pozostávajúcu z odmeny exekútora 1 000 000 Sk (33 193,92 EUR) a dane

z pridanej hodnoty 140 000 Sk (4 647,15 EUR), ktorej platiteľom je exekútor.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie oprávneného i povinnej

uznesením z 26. marca 2009 sp. zn. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi oprávneným a povinnou a v rozsahu zrušenia

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zrušenie prvostupňového uznesenia

v uvedenom výroku odôvodnil okrem iného aj tým, že bolo povinnosťou exekučného súdu

zaoberať sa v prvom rade otázkou, či je možné za situácie, keď už došlo k vymoženiu celej

pohľadávky súdnym exekútorom, rozhodovať o trovách exekúcie, a ak áno, vyzvať povinnú,

či si uplatňuje trovy, v akej výške a od koho žiada ich úhradu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie povinná. Žiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyčítala odvolaciemu súdu odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým,

že hoci odvolaním napadla dva výroky uznesenia súdu prvého stupňa (výrok o nepriznaní

náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi ako aj výrok o povinnosti oprávneného zaplatiť

jej náhradu trov konania 1 140 000 Sk), odvolací súd nerozhodol o jej odvolaní v časti

smerujúcej proti výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že v danej veci nie je

prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c) ), a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu

prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z obsahu spisu však nezistil existenciu žiadnej podmienky

prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľky o odňatí možnosti konať pred

odvolacím súdom, ktoré malo byť spôsobené tým, že odvolací súd neprejednal jej odvolanie

aj v časti, v ktorej malo smerovať proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o nepriznaní

náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu (posledná strana, tretí odsek) je zrejmé, že

tento súd považoval uznesenie súdu prvého stupňa za napadnuté len vo výroku, ktorým bola

oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania povinnej. Podľa názoru

dovolacieho súdu rozsah podaného odvolania oprávneného i povinnej posúdil odvolací súd

správne. Kým odvolanie oprávneného v tomto smere nevyvolávalo žiadne pochybnosti, pri

skúmaní rozsahu podaného odvolania povinnej (t.j. ktoré výroky prvostupňového uznesenia

boli ním napadnuté) bolo potrebné vychádzať zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 41

ods. 2 , v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený. Hoci odvolanie povinnej bolo označené ako odvolanie smerujúce voči

výrokom o trovách exekúcie, z jeho obsahu, najmä z navrhovaného odvolacieho petitu

vyplýva, že povinná ním sledovala také rozhodnutie, ktorým by súd po určení trov exekúcie

zaviazal súdneho exekútora zaplatiť jej sumu 1 140 000 Sk, vymoženú ním ako odmenu, na

ktorú mu nevznikol nárok, a ktorým by zaviazal oprávneného zaplatiť jej náhradu trov

exekučného konania, ktoré zaplatila. Pokiaľ za tejto situácie odvolací súd prejednal odvolanie

povinnej (popri odvolaní oprávneného) len ako odvolanie smerujúce proti výroku

o povinnosti oprávneného zaplatiť jej náhradu trov konania a v tejto napadnutej časti

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie,

neodňal tým povinnej možnosť konať pred súdom. Okrem toho, vzhľadom na zjavnú

neoprávnenosť povinnej podať odvolanie proti výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnemu

exekútorovi (tento výrok sa nedotýkal jej právneho postavenia), nerozhodnutie o odvolaní

povinnej v tejto časti (ak by skutočne bolo podané aj proti uvedenému výroku) by nemohlo

mať za následok odňatie jej možnosti konať pred súdom, ale nanajvýš by mohlo byť

považované za tzv. inú vadu konania, ktorá však samostatne prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania nezakladá.

Napriek odmietnutiu dovolania však dovolací súd v záujme efektivity ďalšieho

postupu exekučného súdu považuje za potrebné poznamenať, že po zrušení uznesenia

Okresného súdu Stará Ľubovňa z 21. januára 2003 č.k. -46 o zamietnutí námietok

povinnej proti exekúcii rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra

2004 sp. zn. , a po vrátení veci na ďalšie konanie, bolo povinnosťou

exekučného súdu opätovne rozhodnúť o týchto námietkach. S prihliadnutím na skutočnosť, že

už 9.5.2003 exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu skončenia exekučného

konania vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie (skončenie exekučného

konania z tohto dôvodu výslovne predpokladá

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok) a že navrátenie do

predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku), prichádzalo,

resp. prichádza do úvahy len rozhodnutie o námietkach proti exekúcii bez ich vecného

prejednania (odpadol predmet námietok - exekúcia), t.j. ich odmietnutie (podľa analogického

použitia v spojení s ), a zároveň rozhodnutie

o trovách účastníkov (oprávneného a povinnej) súvisiacich s konaním (časťou exekučného

konania) o týchto námietkach (a to s použitím analógie podľa

a podľa odseku 2 tohto ustanovenia v spojení s , berúc zreteľ na

opodstatnenosť námietok vyplývajúcu zo zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu).

Vzhľadom na skončenie exekúcie vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie,

neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o zastavení exekúcie (nemožno zastaviť exekúciu,

ktorá už skončila) a s tým súvisiace rozhodovanie o trovách exekúcie, za ktoré v zmysle § 200

ods. 1 Exekučného poriadku možno považovať len trovy (náklady) exekútora a oprávneného.

Dovolací súd ďalej dodáva, že nemožnosťou navrátenia do predošlého stavu

v exekučnom konaní, znamenajúcou nezvratnosť stavu vzniklého v dôsledku exekúcie,

nebolo dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

(pre nezákonnosť bolo zrušené), ktoré umožnilo realizáciu exekúcie voči subjektu, voči

ktorému nemala byť vykonaná.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie povinnej podľa 218 ods. 1 písm. c)

v spojení s ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože oprávnenému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková