Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/120/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: PaedDr. A. S., zastúpenej JUDr. M K., advokátom, proti žalovanému: Štátna školská inšpekcia, vedúca služobného úradu, právne zastúpenému JUDr. P. P., advokátom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. apríla 2008 č. A/2008/001037/00082, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. novembra 2008 č. k. -58, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 25. novembra 2008, č. k. -58 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25. novembra 2008 č. k. -58,

zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného z 2. apríla 2008 č. A/2008/001037/ 00082, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie z 15. januára 2008 č. A/2008/000202/00040, ktorým bola žalobkyňa odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta hlavného radcu – školského inšpektora pre materské školy z dôvodov uvedených v a o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia (ďalej len „“).

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu

dospel krajský súd k záveru, že tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa bola štátnou

zamestnankyňou Štátnej školskej inšpekcie, Školské inšpekčné centrum P., vysunuté pracovisko H. Zo záznamov o služobnom hodnotení žalobkyne za roky 2006 a 2007 z 25. januára 2007 a 20. decembra 2007 vyplýva, že žalobkyňa v obidvoch prípadoch nevykazovala požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby a bodová hodnota bola určená č. 0.

Obidva záznamy o služobných hodnoteniach žalobkyňa prevzala, k obidvom

sa bez bližšej špecifikácie vyjadrila, že s týmito nesúhlasí, ani v jednom prípade nenapadla postup predstaveného pri služobnom hodnotení sťažnosťou, ako jej to umožňuje a .

Preto podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď podľa

skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou, ktorá v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazovala požadované výsledky.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa a žiadala,

aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil, resp. zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného. Poukázala na to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci podľa názoru žalobkyne spočíva v tom, že krajský súd nesprávne poukazoval na to, že nevyužila zákonnú možnosť podania sťažnosti proti služobným hodnoteniam, nakoľko podľa jej názoru žalovaný mal vydať o služobnom hodnotení najprv rozhodnutie, tak ako tomu bolo v prípade jej služobného hodnotenia za rok 2005, voči ktorému by mala možnosť podať odvolanie. Takéto rozhodnutie však žalovaný nevydal. Tiež poukázala na to, že od nástupu do štátnej služby si svoje povinnosti riadne plnila, podľa hodnotenia za rok 2005 vykazovala uspokojivé výsledky a preto nie je možné, aby za obdobie dvoch rokov sa stala úplne neschopnou na výkon štátnej služby na predmetnom úseku.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 5. marca 2009, v ktorom žiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné

vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. marca 2010 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa štátnozamestnanecký pomer,

ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,

Podľa § 40 ods. 3 služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so

štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným vedúcim úradu podľa § 10 ods. 11 písm. a) alebo s predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm. b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.

Podľa § 50 ods. 1 štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania

štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

Podľa ods. 2 štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju

služobnému úradu.

Podľa § 52 ods. 1 písm. g), štátny zamestnanec má právo podávať sťažnosti

vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

Podľa § 125 ods. 1 konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej

len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa ods. 2 na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 126 orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni

je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátno- zamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátno- zamestnaneckého pomeru.

Podľa (ďalej len „OSP“)

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť, že v danom prípade nebol žalovaný povinný vydať rozhodnutie o služobnom hodnotení. Tento postup upravoval a v znení účinnom do 31. mája 2006, kedy z vyplývala povinnosť žalovaného rozhodovať aj vo veciach služobného hodnotenia.

Novelou tohto ustanovenia – bolo explicitne

ustanovené, že konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Preto pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že čakala na vydanie rozhodnutia o služobnom hodnotení, tak ako toto bolo vyhotovené a jej doručené pri hodnotení za rok 2005 (rozhodnutie z 26. januára 2006), odvolací súd poukazuje na to, že od 1. júna 2006 takýto postup zákon neumožňoval.

Naopak, umožňoval využitie inštitútu sťažnosti, ktorú však žalobkyňa proti

služobným hodnoteniam za roky 2006 a 2007 ani v jednom prípade nepodala, a preto keďže služobné hodnotenia boli záväzné pre žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, nemohli byť v tomto štádiu konania s poukazom na predmetom súdneho prieskumu.

Navyše, žalobkyňa v odvolaní ani v žalobe, ani v samotnom odvolaní proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, okrem všeobecných tvrdení o neobjektívnosti služobných hodnotení za roky 2006 a 2007 nešpecifikovala, v ktorých častiach, v akom rozsahu a z akých dôvodov považuje predmetné služobné hodnotenia za nesprávne.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku

krajského súdu, že z formuláru služobného hodnotenia žalobkyne jasne vyplýva, ktoré hľadiská výkonu jej štátnej služby a s akým výsledkom boli hodnotené a preto ani námietky žalobkyne o nedodržaní procesného postupu žalovaným, resp. o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného nepovažoval za opodstatnené.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne.

Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné

rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobkyňa namietala už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti

daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Prešove, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

prvá veta a a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní nebola úspešná, a žalovanému náhrada trov konania podľa neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová