Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5ae/368625.245f9e.pdf
PDF · 152.97 KB
No categories available
9So/134/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci navrhovateľa M. S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 22. mája 2009, č.k. 12Sd /321/2008 - 33, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22 mája
2009, č.k. 12Sd/321/2008-33, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 22. mája 2009, č.k. 12Sd/321/2008-33 zrušil rozhodnutie
odporkyne číslo X. z 30. októbra 2008 z dôvodu, že odporkyňou nebol dostatočne a
spoľahlivo zistený skutkový stav veci nielen s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľa, ale
predovšetkým preto, že z doloženého osobného listu dôchodkového zabezpečenia z roku 1985
vyplýva, že odpracoval v prvej a druhej pracovnej kategórii 5 586 dní, to je 15 rokov
a z posudku Okresného ústavu národného zdravia - oddelenia chorôb z povolania v P. č.
3205/1983 zo dňa 28. októbra 1983 je zrejmé, že u navrhovateľa bola zistená choroba
z povolania. Súd poukázal tiež na tvrdenia navrhovateľa, že mu doby zamestnania vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii neboli plne zhodnotené a odporkyňa má vykonať
dokazovanie na tvrdenia navrhovateľa. Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie
je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia
odporkyňa neuviedla, ktoré skutočnosti považovala za rozhodujúce pre posúdenie, že
navrhovateľ nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá poukázala na skutočnosť,
že doba zamestnania bola navrhovateľovi zhodnotená na základe evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia a potvrdení vystavených zamestnávateľom. Nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi pri dovŕšení veku 55 rokov nevznikol, pretože nebol zamestnaný
najmenej 15 rokov v zamestnaní v baníctve vykonávanom pod zemou v hlbinných baniach
(v I.AA pracovnej kategórii). Také zamestnanie vykonával iba 13 rokov a 147 dní, pričom
doba zamestnania je na osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí prílohu
napadnutého rozhodnutia z 30. októbra 2008, vykázaná správne. Pre nárok na starobný
dôchodok k 10.decembru 2004 sa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení hodnotí len doba
zamestnania zaradená do I.AA pracovnej kategórie. Odporkyňa považovala za nepodložený
záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti jej rozhodnutia, lebo napadnuté rozhodnutie spĺňa
náležitosti stanovené v § 209 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Obsahuje výrok rozhodnutia
o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, je odôvodnené, sú v ňom uvedené zákonné
podmienky nároku na dávku i hodnotenie doby zamestnania v I:AA pracovnej kategórii, ktoré
bolo podkladom pre rozhodnutie. Krajský súd napriek úplne zistenému skutkovému stavu vec
nesprávne právne posúdil a preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil
rozsudok krajského súdu a rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne vyjadril podaním zo dňa 10.augusta 2009.
Uviedol, že starobný dôchodok mu podľa zákona patrí. Ku dňu 10.decembra 2004, ktorým
dovŕšil 57 rokov veku, mal v I.AA pracovnej kategórii odpracovaných viac ako 13 rokov,
starobný dôchodok mu preto patrí podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa jeho názoru
mala odporkyňa prihliadnuť aj na § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa
odvoláva na § 12 písm. d) a e), o čo ju žiadal. Taktiež poukazoval na skutočnosť, že choroba
z povolania získaná počas 13 ročnej práce v uhoľných baniach mu zabránila ďalej vykonávať
prácu nielen v baníctve, ale aj v civilnom živote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je
dôvodné len čiastočne.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok.
Zo žiadosti o starobný dôchodok, spísanej 10. decembra 2007 vyplýva, že navrhovateľ
žiadal o priznanie starobného dôchodku od 10. decembra 2004 ( tri roky spätne) vzhľadom
na to, že podľa jeho názoru splnil podmienky pre vznik nároku na tento dôchodok dovŕšením
55. roku veku (banícky dôchodok).
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov
a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2
písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2
písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených
v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra
1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II.
pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II.
pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria
zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú
sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza
k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že aj pri zohľadnení okolnosti, že navrhovateľ by
bol zo zamestnania vykonávaného pod zemou prevedený z dôvodu, že natrvalo stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju
nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou
alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, pre vznik nároku na starobný dôchodok
ku dňu dovŕšenia veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. by
navrhovateľ musel splniť podmienku aspoň 15 rokov trvania zamestnania uvedeného v § 14
ods. 2 písm. a/, resp. v § 14 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa evidenčných listov o dobách zamestnania (ďalej len „ELDZ“), potvrdených
zamestnávateľmi, navrhovateľ pracoval v Nováckych uhoľných baniach od 9. januára 1967
do 1. septembra 1970, z toho v I. AA pracovnej kategórii (baník) v rozsahu 1034 dní a v dobe
od 9. októbra 1967 do 31. decembra 1967 ako povrchový baník v III. pracovnej kategórii.
Ako baník pracoval aj v Banských stavbách Prievidza, š.p., od 3. apríla 1974 do 25. januára
1978, z toho v I.AA kategórii v rozsahu 1394 dní, od 10. augusta 1979 do 27. augusta 1990
pracoval v B. C., z toho v I.AA kategórii naposledy v roku 1986, pričom v tejto kategórii
získal 2313 dní, v II. pracovnej kategórii získal 204 dní a v III. pracovnej kategórii 1207 dní.
Podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „OLDZ“) z 25. júla
1985, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku
od 1. novembra 1984, navrhovateľ v období rokov 1967 až 1986 získal v I.AA kategórii
4321 dní, z toho v období rokov 1967 až 1978 v rozsahu 2441 dní a v roku 1984 v rozsahu
305 dní.
Podľa OLDZ, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne z 30.októbra 2008
z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že v I.AA kategórii odporkyňa navrhovateľovi
zhodnotila 4892 dní, teda 13 rokov a 147 dní, z toho 2428 dní v období rokov 1967 až 1978,
143 dní v roku 1979, 359 dní v roku 1980, 363 dní v roku 1981, 361 dní v roku 1982, 362 dní
v roku 1983, 305 dní v roku 1984, 359 dní v roku 1985 a 212 dní v roku 1986.
Podľa ELDZ navrhovateľ v roku 1984 odpracoval v I.AA kategórii 366 dní, z toho 60
dní po vzniku čiastočnej invalidity.
Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ nesplnil
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia 55 roku veku podľa § 21
ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Navrhovateľ namietal to, že by mal mať nárok na starobný dôchodok podľa § 174
ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. od dovŕšenia veku 57 rokov, lebo v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ tohto zákona bol zamestnaný najmenej 13 rokov.
Odporkyňa je povinná posúdiť splnenie podmienok na dávku podľa všetkých
príslušných zákonných ustanovení a aj podľa nich rozhodnúť. Posúdením splnenia podmienok
pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č.100/1988 Zb. sa však
nezaoberala
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je
v tejto časti nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a preto rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil, i keď čiastočne z iných dôvodov.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne v zmysle vyššie uvedeného posúdiť splnenie
podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na starobný dôchodok aj podľa § 174 ods.1 písm.
b/ zákona č.100/1988 Zb., zhodnotiť doby zamestnania v I.AA a II. pracovnej kategórii
do roku 1986 vrátane v súlade s ELDZ a nové rozhodnutie riadne odôvodniť.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže navrhovateľovi trovy v odvolacom konaní nevznikli a odporkyňa nemá
nárok na náhradu trov konania.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ má možnosť
prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne požiadať o starobný dôchodok
od dovŕšenia veku 62 rokov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .
V Bratislave 31.marca 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová