Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6f3/362910.10ba2d.pdf
PDF · 99.25 KB
No categories available
1ObdoV/55/2008
Najvyšší súd 1Obdo V 55/2008 - 166 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. S., D.B. , M..
zastúpeného JUDr. L. D., advokátom, Š. , M.. proti ţalovanému L. M., s. r. o. Š., M..
zastúpenému JUDr. Z. M., advokátkou, K., M.. o zaplatenie 105 640 Sk, ktorá sa viedla na
Krajskom súdu v Bratislave pod zp. zn. 7 Cbs 39/05, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2008 č. k. 3Obo 33/2007-132, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a.
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému na účet jeho zástupcu 137,42€ náhrady trov
konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 14. februára 2006 č. k. 7 Cbs 39/05 - 92 zamietol
ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 46 770 Sk náhrady trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o odvolaní ţalobcu, rozsudkom z
13. marca 2008 č. k. 3Obo 33/2007 - 132 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení
svojich rozhodnutí oba súdy uviedli, ţe ţalobca sa voči ţalovanému domáhal zaplatenia
105 640,- Sk titulom nevyplatenej odplaty podľa mandátnej zmluvy v zmysle § 566 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ţalobca uvádzal, ţe na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia
ţalovaného bol vymenovaný do funkcie konateľa ţalovaného s účinnosťou od 1.apríla 2003.
Pracovnú zmluvu uzavreli 1. apríla 2003. Uviedol, ţe medzi ním a ţalovaným existovali dva
právne vzťahy – obchodnoprávny (§ 133 a nasl. Obchodného zákonníka) a pracovnoprávny.
Nakoľko nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o výkone funkcie, mal ţalobca za to, ţe
zmluvný vzťah medzi ním a ţalovaným sa riadi ustanoveniami § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Oba súdy dospeli k záveru, ţe ţalobcovi nárok na
vyplatenie odplaty za výkon tejto funkcie na základe mandátnej zmluvy nevznikol. Právo na
vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené zákonom poţadované
podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného
zhromaţdenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti (konateľa). Valné
zhromaţdenie však o tomto nerozhodlo.
Rozsudok odvolacieho súd nadobudol právoplatnosť 29. apríla 2008.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby súd zaviazal
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Uviedol, ţe
odvolací súd nesprávne posúdil konanie ţalovaného. Uvedené rozhodnutie je v rozpore so
skutkovým stavom. Trvá na tom, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikol pracovnoprávny
vzťah na základe pracovnej zmluvy a súčasne obchodnoprávny vzťah na základe rozhodnutia
valného zhromaţdenia ţalovaného dňa 25. marca 2003. Zároveň odkázal na dôvody uvedené
v odvolaní.
K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný. Vo vyjadrení uviedol, ţe rozhodnutia oboch
súdov pokladá za vecne správne. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol,
nakoľko nespĺňa podmienky jeho prípustnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal vec bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol
rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti
rozsudku, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), ak
smeruje proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo ak ide o potvrdzujúci rozsudok
súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Ţalobcom
napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p.
Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
Ţalobca v dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, keďţe odvolací súd sa
stotoţnil s názorom prvostupňového súdu v tom, ţe nárok na odplatu za výkon funkcie
konateľa na základe mandátnej zmluvy ţalobcovi nevznikol.
Skutočnosť, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení je jedným
z dôvodov, ktorým moţno odôvodniť dovolanie. Podmienkou, aby mohol dovolací súd
preskúmať dôvodnosť dovolania z pohľadu správnosti právneho posúdenia dovolaním
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, je prípustnosť dovolania. Na rozdiel od
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p., ktorý je zároveň dôvodom
zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. , dovolacie dôvody uvedené v
§ 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. nezakladajú zároveň aj prípustnosť dovolania.
Keďţe odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vo svojom rozhodnutí
nevyslovil prípustnosť dovolania a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4, prípustnosť dovolania podľa § 238 O. s. p. nie je daná. Ţalobca v dovolaní
neuviedol z akých skutočností vyvodzuje prípustnosť dovolania a neuviedol ani zákonné
ustanovenie, z ktorého prípustnosť vyplýva. Dovolací súd napriek tomu, vychádzajúc zo
zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O. s. p. sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238
O. s. p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g) O. s. p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, chýbajúceho
návrhu na začatie konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a
rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Ani z obsahu
spisu ani z tvrdení ţalobcu v dovolaní však nemoţno dospieť k záveru, ţe by bol naplnený
niektorý z dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p.
Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Keďţe dovolanie nebolo prípustné,
nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd rozhodol zároveň o trovách dovolacieho konania tak, ţe úspešnému
ţalovanému priznal právo na ich náhradu voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.) a to v sume 137,42 € (3950
Sk odmeny za jeden úkon právnej sluţby + 190 Sk náhrada výdavkov v paušálnej výške,
spolu 4 140 Sk).
Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 31. marca 2010
JUDr. Peter Dukes v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.