Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
48b/377040.37105a.pdf
PDF · 100.75 KB
No categories available
2Cdo/288/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 288/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : B. D.P., so
sídlom v P., IČO : X., zastúpený JUDr. J. K., advokátkou v P., proti žalovaným : 1/ Ing. I. B.,
bývajúca v P., 2/ J. B., bývajúci v P., o zaplatenie 78 427,-- Sk s prísl., vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 29 C 32/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 18. júna 2009 sp.zn. 5 Co 54/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 3. decembra 2008 č.k. 29 C 32/2008-193 zaviazal
žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 78 010,-- Sk s 8 % úrokom
z omeškania zo sumy 39 222,-- Sk od 16.6.2007 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania
zo sumy 38 788,-- Sk od 16.6.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 23 801,50 Sk
na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania pri
prevode vlastníctva k predmetnému bytu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o výkone správy,
pretože podľa čl. 3 osobitného ustanovenia zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému
bytu, žalovaní 1/, 2/ prehlásili, že pristupujú k zmluve o výkone správy so spoločnosťou S.
a.s., V., nie so žalobcom, ktorý správu bytu v bytovom dome vykonáva. Je nesporné, že
žalovaní 1/, 2/ prijímali poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, ale náklady na ich
realizáciu neuhrádzali, čím došlo z ich strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobcu, resp. ďalších vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí
splnomocnili žalobcu na základe zmluvy o výkone správy na právne úkony spojené so
správou bytového domu, vrátane vymáhania škody ako aj nedoplatkov spojených
s poskytovaným plnením. Na základe uvedených skutočností vyhovel nároku žalobcu na
zaplatenie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu žalovanými podľa vyúčtovania
za rok 2006 vo výške 39 222,-- Sk a za rok 2007 vo výške 38 788,-- Sk, nie podľa mesačných
predpisov zálohových platieb, keďže výška týchto nákladov bola jednoznačne známa až na
základe ich ročného zúčtovania.
Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. júna 2009 sp.zn.
5 Co 54/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 431,32 € s 8 % úrokom z omeškania zo sumy
1 222,86 € od 16.6.2007 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 1 208,45 €
od 16.6.2008 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania a vo výroku o zamietnutí žaloby.
Vo zvyšku zmenil rozsudok a žalobu zamietol. Zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť spoločne
a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške 382,28 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet J. K., advokátky. Odvolací súd sa stotožnil v potvrdzujúcej časti s náležite
zisteným skutkovým stavom ako aj právnym posúdením súdom prvého stupňa. Poukázal na tú
skutočnosť, že žalobca si vo vzťahu k žalovaným uplatnil aj položky, ktoré keďže
neexistovala medzi ním a žalovanými riadna zmluva o výkone správy, nie je možné účtovať.
Ide o príspevok na správu a príspevok pre povereného zástupcu, ktoré položky sú účtované
len pre prípad riadne a platne uzatvorenej zmluvy o výkone správy. Ide o sumu 2 142,-- Sk
z titulu príspevku na správu v roku 2006 a 2007 a položku vo výške 240,-- Sk z titulu
príspevku pre povereného zástupcu za roky 2006 a 2007. Všetky ostatné položky žalobca
preukázateľne žalovaným dodal, o čom predložil doklady o úhrade faktúr
dodávateľským firmám, preto výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných bolo
možné jednoznačne a bez ďalších rozporov zistiť a ustáliť. V tejto časti námietky žalovaného
boli čiastočne dôvodné. V rámci odvolacieho konania teda odvolací súd čiastočne rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a položky príspevok na správu a príspevok pre povereného
zástupcu za roky 2006 a 2007 zamietol, pretože tieto úkony v prospech žalovaných žalobca
nevykonal a netvoria súčasť bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných. V tejto
súvislosti odvolací súd zamietol aj príslušenstvo pohľadávky týkajúce sa sumy 158,13 €
(4 764,-- Sk).
Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie do výroku, ktorým odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Navrhol v tejto časti zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie nároku žalobcu odvolacím súdom ohľadne príspevku za výkon správy domu
a príspevku pre povereného zástupcu vlastníkov bytov v dome. Poukázal taktiež na procesnú
stránku predmetnej veci, keď na odvolacom súde nebolo vykonané žiadne dokazovanie
v zmysle § 213 O.s.p. a napriek tomu odvolací súd konštatuje, že žalobca úkony týkajúce sa
správy domu v prospech žalovaných nevykonal a tieto netvoria súčasť bezdôvodného
obohatenia. Takéto skutkové zistenia súd prvého stupňa neurobil, práve naopak vychádzal
zo zistenia, že žalobcovi patrí odmena aj za výkon správy domu a odmena pre povereného
zástupcu.
Žalovaná 1/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.
Žalovaný 2/ navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v § 237 O.s.p. (pozri 1/) a § 238 O.s.p. (pozri 2/).
1/ Ustanovenie § 237 O.s.p. vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne
závažných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku
a uzneseniu) odvolacieho súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Teba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Žiadna z týchto vád však
nebola v dovolaní tvrdená a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
2/ V § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. sú vymedzené znaky rozsudkov, pri danosti ktorých
zákon (bez ohľadu na povahu prejednávanej veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj
zámer, aby určité rozsudky bolo možné napadnúť dovolaním. V § 238 ods. 1 O.s.p. ustanovil,
že dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej. V § 238 ods. 2 O.s.p. pripustil dovolanie tiež proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. V § 238 ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu zveril oprávnenie založiť
prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má po právnej
stránke zásadný význam.
Občiansky súdny poriadok v § 238 ods. 4 O.s.p. vylúčil prípustnosť dovolania proti
rozsudkom vydaným vo veciach upravených Zákonom o rodine (s výnimkou rozsudkov
o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení). V § 238 ods. 5 O.s.p. vyslovil
neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo pohľadávky
sa neprihliada). V prípadoch, na ktoré dopadá § 238 ods. 4 a 5 O.s.p. je zo zákona vylúčená
prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 až 3
O.s.p. Pre úplnosť (nad rámec prejednávanej veci) možno uviesť, že obdobne § 239 ods. 3
O.s.p. vylučuje prípustnosť dovolania (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p.) ak sa ním napadlo uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení,
poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci žalobca od žalovaných požadoval peňažné plnenie 78 427,-- Sk
s príslušenstvom. Okresný súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi na istine
78 010,-- Sk s príslušenstvom, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na odvolanie
žalovaných krajský súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/ zaplatiť
žalobcovi 2 431,32 € (73 245,946 Sk) a v prevyšujúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby sa týkalo 2 142,-- Sk titulom príspevku
na správu za rok 2006 a 2007 a položka vo výške 240,-- Sk z titulu príspevku pre povereného
zástupcu za roky 2006 a 2007, čo činí spolu 4 764,-- Sk. Žalobca podal dovolanie
v zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bola žaloba zamietnutá, čo činí
4 764,-- Sk (158,13 €). So zreteľom na ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. bolo treba vyriešiť
otázku, či prípustnosť dovolania nie je vylúčená výškou peňažného plnenia, o ktorom bolo
rozhodnuté odvolacím súdom. Dovolateľ napadol dovolaním výrok, ktorým bola žaloba
zamietnutá odvolacím súdom vo výške 158,13 €.
Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby 31. januára 2008 predstavovala
8 100, -- Sk (240,-- €), jej trojnásobok 24 300,-- Sk (806,6 €). Dovolanie žalobcu teda smeruje
proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy (158,13 € < ku 806,6 €). Na danú vec sa preto, aj keď inak ide o zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), vzťahuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p., ktoré
prípustnosť dovolania vylučuje aj v prípade zmeňujúceho rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov uvedených pod 1/ a 2/ dospel k záveru,
že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu procesne neprípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovaným 1/, 2/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania,
lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová