Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7b9/376785.3e4ee1.pdf
PDF · 96.43 KB
No categories available
4Cdo/101/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 101/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. A. P., bývajúceho v B.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. G., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému
M. B., bývajúcemu v I., o povolenie obnovy konania, vedenej na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 12 C 226/2006, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo
16. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 111/2007, 5 Co 112/2007 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno uznesením z 15. marca 2007, č.k. 12 C 226/2006-24 zamietol
návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
4 C 16/2002. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal návrh na obnovu konania
po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty a že nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Neboli tak splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania vyplývajúce z ustanovení § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 230 ods. 1 O.s.p.
Osobitným uznesením z 12. apríla 2007 č.k. 12 C 226/2006-27 rozhodol prvostupňový
súd o trovách konania a to tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému, ktorý mal vo veci
úspech, náhradu trov konania v sume 4 644,-- Sk (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Nitre uznesením zo 16. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 111/2007,
5 Co 112/2007 na odvolanie žalobcu, ktorým napadol obe vyššie uvedené uznesenia súdu
prvého stupňa, tieto uznesenia okresného súdu potvrdil. Žalovanému priznal náhradu trov
odvolacieho konania v sume 1 549,-- Sk, na zaplatenie ktorej zaviazal žalobcu v lehote do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca, ktoré doplnila
podaním jeho súdom ustanovená právna zástupkyňa. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil tým, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatie možnosti videl v tom, že odvolací súd nenariadil
na prejednanie jeho odvolania pojednávanie a že na pojednávanie nebol predvolaný. Ďalej
namietal, že nebol poučený podľa § 30 O.s.p. o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov. Dovolanie odôvodnil tiež tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008). Dovolanie je v takomto prípade ďalej prípustné, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239
ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania a ktorým rozhodol
o trovách konania. Dovolanie žalobcu teda nesmeruje proti takému uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým by bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie podľa § 239 ods. 1
O.s.p. preto nie je prípustné.
Nejedná sa ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a ani o prípady prípustnosti dovolania podľa písm. b/ a c/
ustanovenia § 239 O.s.p. Dovolanie preto ani podľa § 239 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Navyše, prípustnosť dovolania proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie prvostupňového súdu o trovách konania, vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p.
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť
dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nenariadil na prejednanie jeho odvolania
pojednávanie a že na pojednávanie nebol predvolaný treba uviesť, že v zmysle ustanovenia
§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 15. októbra 2008, ktoré znenie Občianskeho
súdneho poriadku bolo potrebné na vec vzťahovať, pojednávanie nebolo treba nariaďovať, ak
odvolanie smerovalo proti uzneseniu.
Keďže v posudzovanej veci žalobca odvolaním napádal rozhodnutia okresného súdu
vydané vo forme uznesení, odvolací súd na prejednanie jeho odvolania nebol povinný
nariadiť pojednávanie a nebol teda ani povinný žalobcu na prejednanie odvolania predvolať.
Odvolací súd teda tým, že odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania v jeho
neprítomnosti, neporušil žiadne procesné ustanovenie, ktorého bezprostredným následkom by
bolo odňatie možnosti účastníkovi (žalobcovi) konať pred súdom. Jeho námietka v tomto
smere vznesená je preto neopodstatnená.
Dovolací súd ani jeho ďalšiu námietku, ktorá by mala zakladať odňatie možnosti
konať pred súdom, spočívajúcu v tom, že súd si nesplnil poučovaciu povinnosť (§ 30 O.s.p.),
nepovažoval za dôvodnú.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že predvolanie na pojednávanie z 9. februára 2007
stanovené súdom prvého stupňa na deň 15. marca 2007 obsahovalo, okrem iného, aj poučenie
podľa § 30 O.s.p. o možnosti účastníka požiadať súd, aby mu bol ustanovený zástupca z radov
advokátov (č.l. 10 spisu). Táto písomnosť bola žalobcovi riadne doručená 26. februára 2007.
Žalobca preto neopodstatnene namietal, že ho súd nepoučil o možnosti v zmysle § 30 O.s.p.
a že v dôsledku tohto chybného procesného postupu mu odňal možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť,
že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka
konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať
za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto
prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Keďže v prejednávanej veci dovolanie žalobcu smerovalo proti uzneseniu odvolacieho
súdu, proti ktorému podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody
prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako
neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.)
bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského
súdu.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanému však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo
žalovaný nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová