Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ea8/383643.1a84ea.pdf
PDF · 110.17 KB
No categories available
1Obo/25/2010
Najvyšší súd 1 Obo 25/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobcu: JUDr. J.G., advokát, Š., N., správca konkurznej podstaty úpadcu P. vo V., IČO: X.,
zast. JUDr. R.D., advokátom, M., B., proti ţalovanému: P., s.r.o., M., zast. JUDr. S.G.,
advokátkou, R., P.O.BOX X, N., o vrátenie majetku do konkurznej podstaty žalobcu, na
odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.11.2009, č. k. 68 Cbi
23/00-117, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
20.11.2009, č. k. 68 Cbi 23/00-117 vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade
trov konania m e n í tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške
57 350,34 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal
zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 67 944,71 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa ţalobou doručenou dňa 25.2.2000
domáhal, aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko,
o čo sa odporovanými právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok
ukrátil alebo, ak to nie je moţné, zaplatil ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom
z omeškania odo dňa, kedy došlo k uzavretiu jednotlivých odporovaných právnych úkonov
aţ do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Ţalobca uvádza, ţe uvedené právne úkony vykonali štatutárni, resp. zodpovední
pracovníci dlţníka, keď v mene dlţníka vystupovala Ing. A.K.
ako predávajúca a za ţalovaného ako kupujúceho boli a sú prostredníctvom obchodných
spoločností zodpovední hospodárski pracovníci dlţníka, a to Ing. D.M.
a Ing. M.K.
Ţalobca uvádza, ţe vyššie uvedenými právnymi úkonmi zaplatil ţalovaný dlţníkovi
len sumu 8 700 Sk, pričom o sumu 16 155 310 Sk bola ukrátená majetková podstata úpadcu.
Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalobca nepodal ţalobu v zmysle § 15
ods. 1 ZKV, a preto nie je oprávnený podať predmetnú ţalobu.
Súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. Z-2-3K 290/1996 zo dňa
22.8.1997 bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka P., sídlo V. a za správcu konkurznej
podstaty úpadcu bol ustanovený ţalobca. Ţalobca dňa 25.2.2000 podal na Krajskom súde
v Bratislave ţalobu, ktorou sa domáhal,
aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko, o čo sa odporovanými
právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil alebo, ak to nie
je moţné, zaplatil ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania, odo dňa kedy
došlo k uzavretiu jednotlivých odporovaných právnych úkonov aţ do zaplatenia, ako aj trovy
konania.
Po preskúmaní veci súd uzavrel, ţe ţaloba je zmätočná, pretoţe v texte ţaloby ţalobca
uvádza, ţe tieto úkony majú (kúpne zmluvy uvedené v ţalobe Dohoda o vydaní majetku)
náleţitosti odporovateľného právneho úkonu, pretoţe nimi bola ukrátená majetková podstata
úpadcu, avšak výrok ţaloby sa zaoberá vrátením majetku do konkurznej podstaty úpadcu.
Pre súd je rozhodujúci výrok, ktorým sa ţalobca domáha vrátenia všetkého, o čo sa
odporovanými právnymi úkonmi majetok dlţníka ukrátil a ak to nie je moţné, zaplatiť
ţalujúcemu ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania. Takýto výrok
je v súlade s § 16 ods. 4 ZKV.
Súd zisťoval, či v danom prípade ţalobca podal odporovaciu ţalobu na uvedené
právne úkony v zmysle § 15 ods. 1 ZKV, avšak takáto ţaloba na Krajskom súde v Bratislave
zo strany ţalobcu nebola podaná. Konanie podľa ust. § 15 ods. 4 ZKV sa začína na návrh,
pričom ţalobca voči ţalovanému takúto ţalobu nepodal. Odporovateľný právny úkon spája
svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
čo však neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia, či uţ vecného alebo peňaţnej
náhrady, bez právoplatného rozhodnutia súdu o odporovacej ţalobe podľa § 15 ods. 1 ZKV.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ţalovanému
náhradu trov konania vo výške 67 944,71 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Podľa odvolateľa súd l. stupňa odôvodnil rozsudok tým, ţe ţalobca podal zmätočnú
ţalobu, lebo v jej texte sám uvádza, ţe kúpne zmluvy uvedené v ţalobe sú odporovateľnými
právnymi úkonmi, ale pre súd je záväzný ţalobný petit, ktorým sa ţalobca domáha vrátenia
všetkého, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi ukrátil majetok dlţníka, alternatívne,
aby súd ţalovaného zaviazal zaplatiť sumu 16 155 310 Sk s úrokom z omeškania.
Odvolateľ ďalej z odôvodnenia napadnutého rozsudku cituje, ţe podľa názoru súdu
odporovateľný právny úkon spája svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ na základe
právoplatného rozhodnutia súdu, čo však neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia,
či uţ vecného alebo peňaţnej náhrady, bez právoplatného rozhodnutia súdu o odporovacej
ţalobe podľa § 15 ods. 1 ZKV.
Podľa názoru odvolateľa napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd l. stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní však tieto svoje námietky nijako
nekonkretizuje. V podstate len rozoberá nález Ústavného SR, sp. zn. PL.ÚS 6/96 zo 16. júna
1997 a aplikuje ho na spornú vec.
K odvolaniu ţalobcu zaslala stanovisko právna zástupkyňa ţalovaného, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukazuje na to, ţe ţalobca vo svojom odvolaní subsumuje na súdený prípad
iné právne predpisy a normy a iné právne normy a zákony, ktoré s predmetnou vecou
nesúvisia. Svoje odvolanie opiera hlavne o zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových
vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v druţstvách, ďalej poukazuje na ustanovenia
Občianskeho zákonníka a hlavne Nález ústavného súdu, sp. zn. PL.ÚS 6/96 zo 16. júna 1997,
zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 97, pod č. 218/1997.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mu
čo do zamietnutia ţaloby nemoţno vyhovieť.
Z predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa v návrhu
doručenom súdu l. stupňa dňa 25.2.2000 domáha rozsudku v znení “Ţalovaný je povinný
v prospech konkurznej podstaty Poľnohospodárske druţstvo A. v konkurze;
a/ vrátiť všetko, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi, uvedenými v bode IV.
tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil, alebo,
b/ ak to nie je moţné, zaplatiť ţalujúcemu správcovi konkurznej podstaty sumu spolu
16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa, kedy došlo k uzatvoreniu jednotlivých
odporovaných právnych úkonov do zaplatenia“.
Potom, čo súd l. stupňa na návrh ţalovaného konanie uznesením zo dňa 18.10.2002
prerušil, pokračoval v konaní na návrh ţalobcu zo dňa 25.5.2009. Ţalobca v tomto podaní
doplnil odôvodnenie svojej ţaloby odvolaním sa na nález Ústavného SR, sp. zn. PL.ÚS 6/96
zo dňa 16.6.1997 a navrhol, aby súd vydal rozsudok v zmysle podanej ţaloby.
Súd prvého stupňa návrh ţalobcu zamietol s odôvodnením ţe ţalobca nepodal
odporovaciu ţalobu v zmysle § 15 ods. 1 ZKV. Odvolací súd sa plne s týmto zamietajúcim
výrokom a jeho odôvodnením stotoţnil.
Podľa § 15 ods. 1 prvá veta ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať,
aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa ods. 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi neúčinné.
Aplikácia citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 prvá veta ZKV v súlade s ustanovením
§ 79 ods. 1 O.s.p. znamená, ţe petit ţaloby, teda to, čoho sa ţalobca domáha, musí znieť
na určenie, ţe dlţníkove, v ţalobe označené právne úkony, sú voči konkurzným veriteľom
právne neúčinné.
Z citovaného znenia časti petitu jednoznačne vyplýva, ţe tento nie je v súlade
s cit. ust. § 15 ods. 1 prvá veta ZKV.
Je pravda, ţe podľa § 16 ods. 4 veta za bodkočiarkou ZKV, všetko, o čo
sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty
a ak to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada, avšak nevyhnutným predpokladom
moţnosti aplikácie tohto ustanovenia je splnenie podmienky stanovenej v cit. ust. § 16 ods. 4
veta po bodkočiarku ZKV, a to je, ţe právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca
s úspechom odporoval, je voči konkurznému veriteľom právne neúčinný. To v rozhodovanom
spore značí, ţe správca musel byť úspešný v ţalobe o určenie, ţe dlţníkove právne úkony
podľa § 15 odsekov 2 aţ 6 ZKV sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné.
Pokiaľ ţalobca v návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní zo dňa 25.5.2009
doplnil svoje tvrdenie, ţe v ţalobe uvedené veci patria do konkurznej podstaty, odvolaním sa
na nález Ústavného SR, sp. zn. PL. ÚS 6/96 zo dňa 16. júna 1997, súd l. stupňa správne
uzavrel, ţe nález sa nedá vo veci aplikovať. Aj v odvolaní sa ţalobca zameral
na preukazovanie neplatnosti v ţalobe uvedených kúpnych zmlúv a aj dohody o vydaní
majetku druţstva zo dňa 2.12.1995, nijako však náleţite nespochybnil záver súdu, ktorý
ţalobu zamietol preto, ţe ţalobca nepodal odporovaciu ţalobu.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok v ţalobu zamietajúcom výroku
potvrdil.
Ţalobca sa odvolal do celého výroku rozsudku, čiţe aj do priznanej náhrady trov
konania. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia tohto výroku, ako aj vyúčtovania odmeny
za zastupovanie právnou zástupkyňou, uzavrel, ţe v tejto časti je odvolanie dôvodné.
Podľa názoru odvolacieho súdu na účelné bránenie sa voči tvrdeniu ţaloby boli
potrebné len úkony právnej sluţby vo výške 570 350,34Eur.
Odvolací súd nepovaţuje za potrebnú ďalšiu poradu s klientom dňa 18.2.2003, /čiţe
len po l. právnom úkone/ ani vypracovanie právneho rozboru nálezu Ústavného SR.
Právny zástupca ţalovaného si tieţ ako cestovné vyúčtovala cestu autom z Košíc
do Bratislavy, hoci právne zastúpenie ţalovaného prevzala dňa 24.9.2002 ako advokátka
s advokátskou kanceláriou N., R. Odvolací súd preto povaţoval za účelné, aby právna
zástupkyňa na cestu z Nitry do Bratislavy a späť pouţila autobus, (4 x 4 Eur),
čo značí na cestovnom bez straty času 16 Eur.
Na tomto základe odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok o náhrade trov ţalovaného
tak, ţe mu priznal náhradu trov ţalobcom vo výške 57 350,34 Eur.
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretoţe úspešnému
ţalovanému v odvolacom konaní účelne vynaloţené trovy nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 7. apríla 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.