Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/25/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: JUDr. J.G., advokát, Š., N., správca konkurznej podstaty úpadcu P. vo V., IČO: X.,

zast. JUDr. R.D., advokátom, M., B., proti ţalovanému: P., s.r.o., M., zast. JUDr. S.G.,

advokátkou, R., P.O.BOX X, N., o vrátenie majetku do konkurznej podstaty žalobcu, na

odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.11.2009, č. k. 68 Cbi

23/00-117, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

20.11.2009, č. k. -117 vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade

trov konania m e n í tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške

57 350,34 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal

zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 67 944,71 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa ţalobou doručenou dňa 25.2.2000

domáhal, aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko,

o čo sa odporovanými právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok

ukrátil alebo, ak to nie je moţné, zaplatil ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom

z omeškania odo dňa, kedy došlo k uzavretiu jednotlivých odporovaných právnych úkonov

aţ do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Ţalobca uvádza, ţe uvedené právne úkony vykonali štatutárni, resp. zodpovední

pracovníci dlţníka, keď v mene dlţníka vystupovala Ing. A.K.

ako predávajúca a za ţalovaného ako kupujúceho boli a sú prostredníctvom obchodných

spoločností zodpovední hospodárski pracovníci dlţníka, a to Ing. D.M.

a Ing. M.K.

Ţalobca uvádza, ţe vyššie uvedenými právnymi úkonmi zaplatil ţalovaný dlţníkovi

len sumu 8 700 Sk, pričom o sumu 16 155 310 Sk bola ukrátená majetková podstata úpadcu.

Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalobca nepodal ţalobu v zmysle § 15

ods. 1 ZKV, a preto nie je oprávnený podať predmetnú ţalobu.

Súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. Z-2-3K 290/1996 zo dňa

22.8.1997 bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka P., sídlo V. a za správcu konkurznej

podstaty úpadcu bol ustanovený ţalobca. Ţalobca dňa 25.2.2000 podal na Krajskom súde

v Bratislave ţalobu, ktorou sa domáhal,

aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko, o čo sa odporovanými

právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil alebo, ak to nie

je moţné, zaplatil ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania, odo dňa kedy

došlo k uzavretiu jednotlivých odporovaných právnych úkonov aţ do zaplatenia, ako aj trovy

konania.

Po preskúmaní veci súd uzavrel, ţe ţaloba je zmätočná, pretoţe v texte ţaloby ţalobca

uvádza, ţe tieto úkony majú (kúpne zmluvy uvedené v ţalobe Dohoda o vydaní majetku)

náleţitosti odporovateľného právneho úkonu, pretoţe nimi bola ukrátená majetková podstata

úpadcu, avšak výrok ţaloby sa zaoberá vrátením majetku do konkurznej podstaty úpadcu.

Pre súd je rozhodujúci výrok, ktorým sa ţalobca domáha vrátenia všetkého, o čo sa

odporovanými právnymi úkonmi majetok dlţníka ukrátil a ak to nie je moţné, zaplatiť

ţalujúcemu ţalobcovi sumu 16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania. Takýto výrok

je v súlade s § 16 ods. 4 ZKV.

Súd zisťoval, či v danom prípade ţalobca podal odporovaciu ţalobu na uvedené

právne úkony v zmysle § 15 ods. 1 ZKV, avšak takáto ţaloba na Krajskom súde v Bratislave

zo strany ţalobcu nebola podaná. Konanie podľa ust. § 15 ods. 4 ZKV sa začína na návrh,

pričom ţalobca voči ţalovanému takúto ţalobu nepodal. Odporovateľný právny úkon spája

svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu,

čo však neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia, či uţ vecného alebo peňaţnej

náhrady, bez právoplatného rozhodnutia súdu o odporovacej ţalobe podľa § 15 ods. 1 ZKV.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a priznal ţalovanému

náhradu trov konania vo výške 67 944,71 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Podľa odvolateľa súd l. stupňa odôvodnil rozsudok tým, ţe ţalobca podal zmätočnú

ţalobu, lebo v jej texte sám uvádza, ţe kúpne zmluvy uvedené v ţalobe sú odporovateľnými

právnymi úkonmi, ale pre súd je záväzný ţalobný petit, ktorým sa ţalobca domáha vrátenia

všetkého, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi ukrátil majetok dlţníka, alternatívne,

aby súd ţalovaného zaviazal zaplatiť sumu 16 155 310 Sk s úrokom z omeškania.

Odvolateľ ďalej z odôvodnenia napadnutého rozsudku cituje, ţe podľa názoru súdu

odporovateľný právny úkon spája svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ na základe

právoplatného rozhodnutia súdu, čo však neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia,

či uţ vecného alebo peňaţnej náhrady, bez právoplatného rozhodnutia súdu o odporovacej

ţalobe podľa § 15 ods. 1 ZKV.

Podľa názoru odvolateľa napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd l. stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní však tieto svoje námietky nijako

nekonkretizuje. V podstate len rozoberá nález Ústavného SR, sp. zn. zo 16. júna

1997 a aplikuje ho na spornú vec.

K odvolaniu ţalobcu zaslala stanovisko právna zástupkyňa ţalovaného, ktorá navrhla

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Poukazuje na to, ţe ţalobca vo svojom odvolaní subsumuje na súdený prípad

iné právne predpisy a normy a iné právne normy a zákony, ktoré s predmetnou vecou

nesúvisia. Svoje odvolanie opiera hlavne o o úprave majetkových

vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v druţstvách, ďalej poukazuje na ustanovenia

a hlavne Nález ústavného súdu, sp. zn. zo 16. júna 1997,

zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 97, pod č. 218/1997.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe mu

čo do zamietnutia ţaloby nemoţno vyhovieť.

Z predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa v návrhu

doručenom súdu l. stupňa dňa 25.2.2000 domáha rozsudku v znení “Ţalovaný je povinný

v prospech konkurznej podstaty Poľnohospodárske druţstvo A. v konkurze;

a/ vrátiť všetko, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi, uvedenými v bode IV.

tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil, alebo,

b/ ak to nie je moţné, zaplatiť ţalujúcemu správcovi konkurznej podstaty sumu spolu

16 155 310 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa, kedy došlo k uzatvoreniu jednotlivých

odporovaných právnych úkonov do zaplatenia“.

Potom, čo súd l. stupňa na návrh ţalovaného konanie uznesením zo dňa 18.10.2002

prerušil, pokračoval v konaní na návrh ţalobcu zo dňa 25.5.2009. Ţalobca v tomto podaní

doplnil odôvodnenie svojej ţaloby odvolaním sa na nález Ústavného SR, sp. zn.

zo dňa 16.6.1997 a navrhol, aby súd vydal rozsudok v zmysle podanej ţaloby.

Súd prvého stupňa návrh ţalobcu zamietol s odôvodnením ţe ţalobca nepodal

odporovaciu ţalobu v zmysle § 15 ods. 1 ZKV. Odvolací súd sa plne s týmto zamietajúcim

výrokom a jeho odôvodnením stotoţnil.

Podľa § 15 ods. 1 prvá veta ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať,

aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa ods. 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi neúčinné.

Aplikácia citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 prvá veta ZKV v súlade s ustanovením

znamená, ţe petit ţaloby, teda to, čoho sa ţalobca domáha, musí znieť

na určenie, ţe dlţníkove, v ţalobe označené právne úkony, sú voči konkurzným veriteľom

právne neúčinné.

Z citovaného znenia časti petitu jednoznačne vyplýva, ţe tento nie je v súlade

s cit. ust. § 15 ods. 1 prvá veta ZKV.

Je pravda, ţe podľa § 16 ods. 4 veta za bodkočiarkou ZKV, všetko, o čo

sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty

a ak to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada, avšak nevyhnutným predpokladom

moţnosti aplikácie tohto ustanovenia je splnenie podmienky stanovenej v cit. ust. § 16 ods. 4

veta po bodkočiarku ZKV, a to je, ţe právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca

s úspechom odporoval, je voči konkurznému veriteľom právne neúčinný. To v rozhodovanom

spore značí, ţe správca musel byť úspešný v ţalobe o určenie, ţe dlţníkove právne úkony

podľa § 15 odsekov 2 aţ 6 ZKV sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné.

Pokiaľ ţalobca v návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní zo dňa 25.5.2009

doplnil svoje tvrdenie, ţe v ţalobe uvedené veci patria do konkurznej podstaty, odvolaním sa

na nález Ústavného SR, sp. zn. zo dňa 16. júna 1997, súd l. stupňa správne

uzavrel, ţe nález sa nedá vo veci aplikovať. Aj v odvolaní sa ţalobca zameral

na preukazovanie neplatnosti v ţalobe uvedených kúpnych zmlúv a aj dohody o vydaní

majetku druţstva zo dňa 2.12.1995, nijako však náleţite nespochybnil záver súdu, ktorý

ţalobu zamietol preto, ţe ţalobca nepodal odporovaciu ţalobu.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok v ţalobu zamietajúcom výroku

potvrdil.

Ţalobca sa odvolal do celého výroku rozsudku, čiţe aj do priznanej náhrady trov

konania. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia tohto výroku, ako aj vyúčtovania odmeny

za zastupovanie právnou zástupkyňou, uzavrel, ţe v tejto časti je odvolanie dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu na účelné bránenie sa voči tvrdeniu ţaloby boli

potrebné len úkony právnej sluţby vo výške 570 350,34Eur.

Odvolací súd nepovaţuje za potrebnú ďalšiu poradu s klientom dňa 18.2.2003, /čiţe

len po l. právnom úkone/ ani vypracovanie právneho rozboru nálezu Ústavného SR.

Právny zástupca ţalovaného si tieţ ako cestovné vyúčtovala cestu autom z Košíc

do Bratislavy, hoci právne zastúpenie ţalovaného prevzala dňa 24.9.2002 ako advokátka

s advokátskou kanceláriou N., R. Odvolací súd preto povaţoval za účelné, aby právna

zástupkyňa na cestu z Nitry do Bratislavy a späť pouţila autobus, (4 x 4 Eur),

čo značí na cestovnom bez straty času 16 Eur.

Na tomto základe odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok o náhrade trov ţalovaného

tak, ţe mu priznal náhradu trov ţalobcom vo výške 57 350,34 Eur.

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretoţe úspešnému

ţalovanému v odvolacom konaní účelne vynaloţené trovy nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 7. apríla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.