Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P. M., T., zast. JUDr.

J. S., advokátom, Z. proti ţalovanému v l/ rade: C., s.r.o., B., ţalovanému v 2/ rade: A.. U.,

O., o zaplatenie 19 916,35 Eur s prísl., na odvolanie ţalovaného v 2/ rade proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 25. marca 2004, č. k. -101, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

25. marca 2004, č. k. -101 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uloţil ţalovaným v 1/ a 2/ rade

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 600 000 Sk s 0,5% úrokom z omeškania denne od 1. septembra

1996 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 40 710 Sk a na účet právneho zástupcu

ţalobcu vo výške 87 736 Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením

jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného.

V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca sa voči

ţalovaným domáhal zaplatenia sumy 600 000 Sk s 0,5% úrokom z omeškania od 1. apríla

1996 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom dohody o vysporiadaní spoločníkov zo dňa

30. júna 1995. Súd povaţoval za preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným v 1/ rade bola

30. júna 1995 uzatvorená dohoda o vysporiadaní spoločníkov, predmetom ktorej bolo

majetkové vysporiadanie pôţičky ku dňu odstúpenia ţalobcu zo ţalovaného 1/ rade, vo výške

Sk. Z uvedenej zmluvy vyplýva, ţe ţalovaný 1/ rade sa zaviazal urobiť finančné

vysporiadanie so ţalobcom v 11 splátkach vo výške 100 000 Sk (splatnosť splátok

k 30. kalendárnemu dňu daného mesiaca). Sklad vo vlastníctve ţalovaného v 1/ rade,

nachádzajúci sa na pozemku spoločnosti A. mal prejsť do dvoch dní od jeho vypratania na

ţalobcu, najneskôr do 31. decembra 1995. Podľa dohody o odovzdaní sa mal spísať krátky

záznam a zarátať na splatenie pôţičky vo výške 100 000 Sk. Z bodu IV dohody vyplýva, ţe

ţalovaný v 2/ rade ručí za splnenie záväzku. Zmluvu podpísal A.. U. (ţalovaný 2/ a Ing. P. M.

/ţalobca/). Z príjmových a výdavkových pokladničných dokladov je zrejmé, ţe ţalovaný v 1/

rade postupne vyplatil ţalobcovi sumu, spolu vo výške 500 000 Sk a previedol na ţalobcu

sklad v hodnote 100 000 Sk. Súd mal za to, ţe ţalobca a ţalovaný v 1/ rade uzatvorili

inominátnu zmluvu s poukazom na . Predmet záväzku je

v nej dostatočne určitý a jej obsah nie je v rozpore

s kogentnými ustanoveniami zákona. V konaní nebolo preukázané, ţe dohoda o vysporiadaní

spoločníkov nebola urobená slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, nebola ani v rozpore

s dobrými mravmi. Keďţe doposiaľ ţalovaný v 1/ rade nezaplatil 600 000 Sk, s poukazom

na a povaţoval súd ţalobu aj vo vzťahu

k ţalovanému 2/ rade za dôvodnú. Súd ďalej konštatoval, ţe keďţe ţalovaný v 1/ rade plnil

čiastočne svoj záväzok, malo toto plnenie s poukazom na

účinky uznania zvyšku dlhu a toto uznanie malo účinky aj voči ručiteľovi.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný v 2/ rade a navrhol odvolaciemu súdu

alternatívne, buď, aby ho zmenil a ţalobu zamietol alebo, aby ho zrušil a vec vrátil súdu

l. stupňa na ďalšie konanie.

Namieta, ţe súd l. stupňa neúplne zistil skutkový stav, lebo nevykonal ním navrhnuté

znalecké dokazovanie na ním namietanú skutočnosť, ţe záväzok ţalovaného bol len vo výške

cez 70 000 Sk.

Namieta tieţ výšku priznaného úroku z omeškania a tvrdí, ţe je v rozpore s dobrými

mravmi podľa § 39 Obč. zák., pretoţe priznaný úrok by znamenal ročný úrok vo výške

182,5% , čo značí úţeru.

Po zmene právneho zástupcu nový právny zástupca ţalovaného doplnil odvolanie.

Tvrdí, ţe dohoda o vysporiadaní spoločníkov z 30.6.1995 nie je vysporiadaním spoločníkov,

ale vysporiadanie pôţičky ţalobcu. Podľa neho teda ide o občianskoprávny,

nie obchodnoprávny vzťah.

Ďalej uvádza, ţe dohoda neobsahuje dohodu o konečnej lehote, v ktorej má byť

pôţička splatená, neobsahuje ani lehotu, ktorá by obsahovala určenie, ktoré splátky majú byť

splatené, v ktorom „danom mesiaci“, ako sa to uvádza v časti II uvedenej dohody.

Neobsahuje dohodu o lehote s vymedzením, ţe sa má jednať o jedenásť splátok splatných

počas jedenástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Znenie súhlasu s prevzatím

ručenia nemá povahu vyhlásenia ručiteľa, ţe pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlţník,

ale zo znenia vyplýva, ţe jestvuje nejaké iné ručiteľské vyhlásenie, s obsahom ktorého ručiteľ

súhlasí.

Namieta, ţe na predmetnej dohode pri ţiadnom podpise sa nenachádza obchodné

meno ţalovaného v 1/ rade ako dlţníka, takţe nie je moţné dospieť k záveru, ţe niekto

z konateľov uvedenú listinu podpísal v mene dlţníka.

Tvrdí, ţe ţalobca v konaní ani nevedel presne súdu označiť, akým spôsobom, kedy

a v akej výške ţalovanému v 1/ rade pôţičku poskytol. Ak ţalobca platil cenu za výrobky

dodané ţalovanému v 1/ rade, tak sa jedná o plnenie tretej osobe za dlţníka, ktoré samo osebe

bez ďalšej dohody dlţníka s treťou osobou nezakladá ţiadne právo tretej osoby voči dlţníkovi

a takéto plnenie nemoţno ani povaţovať za poskytnutie pôţičky.

Ţalobca vo vyjadrení na odvolanie ţalovaného v 2/ rade navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť.

Pokiaľ odvolateľ súdu 1. stupňa vytýka, ţe nevykonal ním navrhované znalecké

dokazovanie a v odvolaní sa znovu znaleckého posudku vo veci domáha, ţalobca namieta

moţnosť jeho vykonania. Podľa neho obsah účtovníctva ţalovaného v 1/ rade nemusí

pravdivo dokumentovať výšku pôţičiek poskytovaných ţalobcom ţalovanému v 1/ rade, a to

jednak z dôvodu, ţe účtovnú evidenciu mohol upraviť vo svoj prospech ţalovaný v 2/ rade

po tom, čo ostal sám spoločníkom ţalovaného v 1/ rade a jednak preto, ţe kaţdá pôţička

nemusela byť zaúčtovaná. Znalec by sa mohol vyjadril len k obsahu účtovníctva, ktorý

nemusí zodpovedať realite, nakoľko pôţička je kontraktom reálnym a aj keď existovala jej

účtovná povinnosť, účtovníctvo ţalovaného v 1/ rade nemusí byť hodnoverné a autentické.

Dôkaz znaleckým posudkom by jednoznačne nepreukázal výšku skutočne poskytnutých

pôţičiek, ale len výšku zaúčtovaných pôţičiek, čo v danej veci nepostačuje na vyvrátenie

uznania dlhu zo strany ţalovaného v 1/ rade, ktoré bolo uskutočnené čiastočným plnením

na dlh. Tento dôkaz by teda vo veci nepriniesol nič nové, jeho vykonanie by bolo v rozpore

so zásadou hospodárnosti súdneho konania.

Uvádza, ţe ţalovaný v 2/ rade v konaní tvrdil, ţe má doklady o väčšej úhrade na jeho

záväzok voči ţalobcovi z dohody o vysporiadaní spoločníkov ako 600 000 Sk tvrdených

ţalobcom a ţe jeho záväzok voči ţalobcovi z dohody o vysporiadaní spoločníkov môţe byť

cca 70 000 Sk, avšak takéto doklady nepredloţil a ani nenavrhol súdu, aby si ich vyţiadal

od osoby, ktorá ich má v drţbe. Uvedené doklady ani presne neoznačil, a teda neoznačil

dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o väčšej úhrade jeho záväzku voči ţalobcovi, hoci bol

poučený podľa ust. S poukazom na ust. takéto dôkazy

nemôţu byť odvolacím dôvodom.

Pokiaľ odvolateľ namieta, ţe v ručiteľskom vyhlásení nevyhlásil, ţe by ručil

za dohodnuté úroky z omeškania, táto námietka je v rozpore s ust. § 303 a nasl. Obch. zák.

a ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. Podľa neho z ručiteľského vyhlásenia ţalovaného v 2/ rade

v čl. IV dohody o vysporiadaní spoločníkov je zrejmé, ţe tento sa zaručil za splnenie záväzku

ţalovaného v 1/ rade voči ţalobcovi z poskytnutej pôţičky, ktorý je špecifikovaný

v predchádzajúcich ustanoveniach. V predchádzajúcich ustanoveniach dohody je dohodnutý

i úrok z omeškania, ktorý tvorí príslušenstvo pohľadávky z pôţičky a celkovo tvorí

pohľadávka a jej príslušenstvo záväzok z pôţičky, ktorý sa ručiteľským vyhlásením zaviazal

splniť ţalovaný v 2/ rade, ak tak neurobí ţalovaný v 1/ rade riadne a včas. Uvedený výklad

vyplýva i z výpovedí účastníkov konania a je v súlade s ust. § 266 Obch. zák.

Čo do odvolaním namietanej výšky priznaného úroku z omeškania poukazuje na § 369

ods. 1 a § 502 Obch. zák., z ktorých znenia vyvodzuje jednoznačné uprednostňovanie dohody

účastníkov. Podľa jeho mienky špeciálna úprava otázky úrokov z omeškania v Obchodnom

zákonníku vylučuje aplikáciu všeobecného ustanovenia § 39 Obč. zák.

Vo vyjadrení zo dňa 22.3.2007 k doplňujúcim dôvodom odvolania ţalovaného

v 1/ rade v jeho podaní zo dňa 8.11.2006 navrhol, aby odvolací súd v ňom uvádzané dôvody

odvolania nezohľadnil, nakoľko boli podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Polemizuje s názorom ţalovaného v 2/ rade, podľa ktorého dohodou o vysporiadaní

spoločníkov zo dňa 30.6.1995 uzavreli jej účastníci občianskoprávny vzťah a naďalej tvrdí,

ţe išlo o vzťah obchodnoprávny a dohodu treba interpretovať podľa § 266 ods. 1 Obch. zák.

a naširoko opätovne zdôvodňuje oprávnenosť celého svojho ţalobou uplatneného návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj konateľ spoločnosti ţalovaného v 1/ rade,

ktorý namieta, ţe súd prvého stupňa náleţite nezistil skutkový stav a nesprávne ho aj posúdil.

Nakoľko sa nachádza vo väzbe, chce čo v najkratšom čase zaslať listiny, ktoré mu boli

zaistené orgánom policajného zboru, bez ktorých však nie je moţné rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 28.3.2007,

č. k. -191, v znení opravného uznesenia z 12.9.2007, č. k.

213, zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.3.2004, č. k. -101

tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému v 2/ rade trovy

prvostupňového a odvolacieho konania v sume 92 714 Sk na účet jeho právneho zástupcu.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 304 ods. 1 veta prvá

, podľa ktorého ručením moţno zabezpečiť len platný záväzok

dlţníka alebo jeho časť. Ţalobca uplatnený nárok oprel o dohodu o vysporiadaní spoločníkov

z 30. júna 1995. V čase uzavretia dohody bol jej konateľom a spoločníkom ţalobca

aj ţalovaný v 2/ rade a za spoločnosť v tom čase konali a podpisovali konatelia kaţdý

samostatne, a to tak, ţe k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojili

svoj podpis. Odvolací súd mal za to, ţe ţalovaný 2/ rade nevystupoval ako konateľ

spoločnosti, teda dlţník, ale ako ručiteľ - fyzická osoba. Ţalovaný v 1/ rade túto dohodu teda

neuzavrel, nakoľko chýba, jeho, v obchodnom registri ako zaväzujúci, označený podpis, ktorý

by ho platne zaviazal. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, ţe spornou dohodou

nevznikol ţalovanému v 1/ rade ţiaden záväzok. Teda ak neexistuje dlh, nie je ani ručenie.

Na základe dovolania ţalobcu dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Dovolací súd usúdil, ţe z celého znenia zmluvy, jej obsahu a zmyslu, s prihliadnutím

aj na vnútorné pomery v spoločnosti v čase jej uzavretia, treba dospieť k záveru, ţe v mene

ţalovanej spoločnosti konal ţalovaný v 2/ rade, v čase podpisu jediný skutočný spoločník

a konateľ spoločnosti. Ţalovaný v 2/ rade tak konal ako v postavení ručiteľa vo svojom mene,

tak aj v mene spoločnosti ţalovaného v 1/ rade, ktorej bol nespochybňovaným spoločníkom

a konateľom. Bol tak zaloţený často pouţívaný štandardný stav, keď záväzky spoločnosti

zabezpečuje ručením jej spoločník a konateľ. Ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná

za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, ţe na zmluve musí byť jej

samostatný podpis za kaţdého z nich. Stačí jeden jej podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva,

k zmluvným prejavom ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje.

Podľa dovolacieho súdu ţalovaný v priebehu celého konania ani netvrdil, ţe pri

uzatváraní dohody nekonal za ţalovaného v 1/ rade. Povaţoval ju za neplatnú z viacerých

dôvodov (uznaný dlh spoločnosti nezodpovedá skutočnosti, konal v omyle, v tiesni, atď.),

nie však z dôvodu, ţe nebola v mene ţalovaného v 1/ rade účinne podpísaná. Napokon

ţalovaný v 2/ rade ani v odvolaní netvrdí, ţe zmluvu v mene ţalovaného v 1/ rade neuzavrel

a zmluva je z tohto dôvodu neplatná.

Ani skutočnosť, ţe podpísanie dohody za dlţníka nezodpovedá zapísanému spôsobu

v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, ţe k písanému alebo

tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí konateľ svoj vlastnoručný podpis, pričom

kaţdý koná samostatne, podľa názoru dovolacieho súdu bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť

tejto dohody. Z úvodnej časti zmluvy je zrejmé, kto je veriteľom, dlţníkom a ručiteľom,

o pravosti podpisov niet pochýb a za ţalovanú spoločnosť konala osoba, ktorá bola jej

konateľom, teda osoba, prostredníctvom ktorej spoločnosť s ručením obmedzeným koná (§ 13

ods. 1 v spojení s § 133 ods. 1 Obch. zák.).

Na tomto základe dovolací súd uzavrel, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení, preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe jeho právny názor je v tomto ďalšom konaní

pre odvolací súd záväzný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal opätovne vec podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel

k záveru, ţe je dôvodné. Keďţe nezistil dôvod na jeho zmenu, vrátil vec súdu l. stupňa

na ďalšie konanie. Aj dovolací súd konštatoval, ţe ţalovaný v 2/ rade povaţoval dohodu

o vysporiadaní spoločníkov zo dňa 30.6.1995 za neplatnú z viacerých dôvodov (uznaný dlh

spoločnosti nezodpovedá skutočnosti, konal v omyle, tiesni). Keďţe v odôvodnení dovolacím

súdom zrušeného rozsudku sa odvolací súd týmito námietkami a tvrdeniami ţalovaného

v 2/ rade nezaoberal, musel to urobiť v tomto ďalšom konaní.

Podľa Dohody o vysporiadaní spoločníkov zo dňa 30.6.1995 (ďalej Dohoda),

predmetom tejto dohody je majetkové vysporiadanie pôţičky ku dňu odstúpenia Ing. M. P.

zo spoločnosti C., s.r.o. vo výške 1 200 000 Sk.

Na pojednávaní dňa 21.10.1999 ţalobca uviedol, ţe uvedené prostriedky poskytoval

ţalovanému v 1/ rade, ktorý nemohol dostať úver a ţe takto prostriedky poskytol aj ţalovaný

v 2/ rade. Súd l. stupňa však od ţalobcu neţiadal doklad o poskytnutí pôţičky v ţalovanej

výške, čo mal urobiť najmä po tom, čo ţalovaný 2/ rade na pojednávaní dňa 01.12.2003

uviedol, ţe bol pri podpise dohody uvedený do omylu. Podľa mienky odvolacieho súdu

uţ okolnosť, ţe dohoda obsahuje aj záväzok platiť v prípade omeškania zmluvnú pokutu

vo výške 0,5% mesačnej splátky za kaţdý deň omeškania - čo nesporne je v rozpore

s dobrými mravmi - mala súd viesť k tomu, aby sa zameral aj na zistenie, či pôţičku vo výške

uvedenej v dohode ţalobca ţalovanému v l/ rade aj skutočne poskytol a či v čase podania

ţaloby dlh v uplatnenej výške aj existoval, čo musí preukázať ţalobca.

Bude tieţ potrebné, aby súd vo veci vypočul aj ţalovaného v l/ rade, ktorý podľa

výpisu z OR má od 24.8.2007 nového spoločníka P. Š., N., ktorý je od 25.6.2007 aj

konateľom spoločnosti ţalovaného v l/ rade.

Podľa rozhodne súd l. stupňa v novom rozhodnutí vo veci

aj o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je moţné podať odvolanie.

V Bratislave 7. apríla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová