Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/5/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PhMr. V., D., N.,

zastúpená advokátom B., s.r.o., M., J. proti žalovanému: V., a.s., B., M., IČO: X.,

o zaplatenie 90 973,51 Sk, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17. septembra 2008, č. k. -49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

17. septembra 2008, č. k. -49 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu

Bratislava V v Bratislave zo dňa 4. februára 2008, č. k. -31, ktorým súd prvého

stupňa návrh zamietol, zmenil tak, že uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni 90 973,51

Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania v sume 18 099 Sk k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní

od právoplatností rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol na základe

podaného návrhu žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené zaplatenie

faktúry č. 2003117 z 29. novembra 2003 potom, čo posúdil vzťah účastníkov ako vzťah

občianskoprávny, keď posudzoval uplynutie premlčacej lehoty podľa ustanovení

a dospel k záveru, že právo bolo za celé obdobie uplatnené

až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, nakoľko bola žaloba podaná dňa 4. apríla 2007

a posledný nárok na zaplatenie poplatku z omeškania sa premlčal 31. decembra 2006.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nárok sa týka obdobia, kedy bol

právny predchodca žalovaného verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na vykonávanie

zdravotného poistenia, tento ju vykonával síce samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť, ale nie za účelom dosiahnutia zisku. Zdravotnú starostlivosť priamo

neposkytoval a vo vzťahu s lekárňami nezabezpečoval verejné potreby, ani nerealizoval

vlastnú prevádzku, z dôvodu ktorého na jeho vzťah so žalobcom nebolo možné aplikovať

. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v sume 1 111 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku

s poukazom na a vznik trov na cestovných nákladoch.

Odvolací súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je právne irelevantné,

že si žalobca na Okresnom súde v Dolnom Kubíne uplatnil peňažnú pohľadávku z právneho

titulu úroku z omeškania. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ak súd rozhoduje

o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť

nárok po právnej stránke i podľa iných právnych noriem ako žalobca navrhol, prípadne,

ak dovoľujú výsledky vykonaného dokazovania podriadiť oprávnený nárok pod iné

hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatňovaný

nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia

je uvedený nesprávne alebo vôbec nie je uvedený. Vychádzajúc z je povinnosťou

účastníka konania iba pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých ním uplatnený

nárok vyplýva, pričom ich právne posúdenie je výlučne vecou súdu. Peňažné plnenie, ktoré

bolo žalobcovi priznané, predstavuje časť poplatku z omeškania podľa § 38 ods. 4

zák. č. 273/94 Z. z. Žalobca sa teda v konaní nedomáha niečoho duplicitne, resp. nároku,

ktorý by mu bol právoplatne priznaný, ale len tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý

mu žalovaný dobrovoľne neplnil. Za nesprávnu považoval odvolací súd aj námietku

premlčania, keď sa stotožnil s názorom žalobcu, že na záväzkový vzťah účastníkov

je potrebné aplikovať ustanovenie , keď žalovaný

bol v období, ktorého sa vec týka, verejnoprávnou inštitúciou a právny vzťah medzi

účastníkmi sa podľa názoru odvolacieho súdu týka verejných potrieb, uspokojovanie ktorých

je v oblasti zdravotnej starostlivosti nepochybne zabezpečené aj plnením tých úloh, ktoré

žalovanému ukladá § 37 zák. 273/94 Z. z. a s ktorými súvisí aj právny vzťah účastníkov.

Potom aplikujúc na daný vzťah štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obchodného

zákonníka, bol poplatok z omeškania za obdobie od 1. januára 2004 do 14. októbra 2004

uplatnený včas, nakoľko bola žaloba doručená súdu prvého stupňa dňa 4. apríla 2007.

Inak ani pri posudzovaní premlčania podľa ustanovení nebol záver

súdu prvého stupňa o tom, že sa posledný nárok na zaplatenie poplatku z omeškania premlčal

dňa 31.12.2006 správny, pretože poplatok z omeškania je dennou sankciou a uplynutie

premlčacej lehoty je preto potrebné posudzovať jednotlivo za každý deň, vzhľadom

na skutočnosť, ktorou si žalobca uplatnil právo na poplatok z omeškania za obdobie

od 4. apríla 2004 do 14. októbra 2004 včas, aj keby sa uplynutie premlčacej lehoty

posudzovalo podľa ustanovení . Iné otázky neboli medzi účastníkmi

sporné.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V podanom dovolaní

prípustnosť dovolania zrejme opiera o ust. , keďže bol odvolacím

rozsudkom zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. V dovolaní uviedol, že navrhovateľ

uplatňuje sankciu za omeškanie tých istých faktúr za to isté obdobie, pričom si sám zvolil

sankciu a priznania úroku z omeškania sa domáhal na základe vlastného rozhodnutia.

O návrhu navrhovateľa bolo právoplatne rozhodnuté na Okresnom súde v Dolnom Kubíne,

sp. zn. , preto, s poukazom na ust. § 159 ods. 3, vec už nemožno opätovne

prejednať. Navrhovateľovi rozhodnutím uvedeným vyššie bola priznaná sankcia vo forme

úroku z omeškania, a to podľa všeobecného predpisu a za celý čas omeškania.

Odvolateľ sa tiež nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že navrhovateľ uplatnil

svoj nárok včas a tvrdí, že právny vzťah, z ktorého si navrhovateľka v tomto konaní uplatňuje

nárok, vznikol v roku 2003. V uvedenom období bola V. verejnoprávnou inštitúciou

zriadenou podľa ust.

na vykonávanie zdravotného poistenia, v ktorej oblasti však nevyvíjala podnikateľskú

činnosť. V zmysle sa podnikaním rozumie sústavná

činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku. V. síce v oblasti zdravotného poistenia vykonávala činnosť

samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť,

nie však za účelom dosiahnutia zisku. I keď bola verejnoprávnou inštitúciou, sama zdravotnú

starostlivosť priamo neposkytovala a vo vzťahoch s lekárňami nezabezpečovala verejné

potreby ani nerealizovala vlastnú prevádzku, preto ani podľa § 261 ods. 1 a ani podľa § 261

ods. 2 sa jej vzťah s lekárňami, súvisiaci s úhradou zdravotnej

starostlivosti, nemohol v tom čase spravovať ako všeobecným

predpisom. Pohľadávka navrhovateľky vznikla z občiansko-právneho vzťahu, a preto sa

spravuje ako všeobecným predpisom a podľa Občianskeho

zákonníka je potrebné posudzovať aj premlčanie.

Žalobcovi opis dovolania bol doručený dňa 11.12.2008, žalobca sa k dovolaniu

žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / preskúmal

vec podľa ust. a po prejednaní dovolania podľa dospel

k záveru, že dovolaniu žalovaného je potrebné sčasti vyhovieť.

Predmetom dovolacieho konania je namietané dovolateľom posúdenie premlčacej

doby vyplývajúcej z posúdenia charakteru vzťahu medzi účastníkmi a posúdenie namietanej

dovolateľom prekážky veci rozhodnutej.

V., žalovaná strana, bola v rozhodnom čase verejnoprávnou inštitúciou, zriadenou

podľa na vykonávanie zdravotného poistenia, v ktorej oblasti vo

vzťahu s lekárňami zabezpečovala verejné potreby. Z tohto dôvodu námietka žalovaného

o nezabezpečovaní verejných potrieb nie je dôvodná a v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchod.

zák. sa záväzkové vzťahy medzi právnickou osobou, zriadenou zákonom ako verejnoprávna

inštitúcia, týkajúce sa zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľmi pri ich

podnikateľskej činnosti spravujú , podľa ktorého zákonného

predpisu sa posudzuje aj premlčanie uplatneného nároku. Dovolací súd sa z tohto dôvodu

stotožnil s názorom odvolacieho súdu vyjadreným v odôvodnení napadnutého odvolacieho

rozsudku, keď na daný vzťah aplikoval štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle ust. § 397

Obchod. zák. Poplatok z omeškania uplatnený za obdobie od 1.1.2004, keď splatnosť faktúry

nastala dňa 31.12.2003 do 14.10.2004, kedy bola faktúra oneskorene zaplatená, žalobou

doručenou súdu prvého stupňa dňa 4.4.2007 bol uplatnený včas. Z uvedeného je zrejmé, že

námietky dovolateľa týkajúce sa posudzovania charakteru vzťahu medzi účastníkmi konania

a z tohto vyplývajúce posúdenie úpravy premlčacej lehoty podľa nie

sú dôvodné.

Dovolací súd sa zaoberal námietkou dovolateľa týkajúcou sa veci rozhodnutej, v ktorej

dovolateľ tvrdí, že navrhovateľ uplatnil sankciu za omeškania tých istých faktúr, za to isté

obdobie, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté v konaní na Okresnom súde v Dolnom

Kubíne v konaní sp. zn. a odvolací súd neposúdil prekážku veci rozhodnutej.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že túto námietku žalovaný vzniesol v odvolacom konaní,

keď v konaní na súde prvého stupňa namietal len premlčanie nároku žalobcu, ktorá námietku

v prípade úspechu by bola postačujúca. Odvolací súd sa námietkou žalovaného v odvolacom

konaní nezaoberal, táto nebola predmetom dokazovania v odvolacom konaní, ako vyplýva

z obsahu zápisnice o odvolacom konaní dňa 17.9.2008 a nebola predmetom dokazovania

na súde prvého stupňa (z dôvodu jej nevznesenia). Z uvedeného nie je zrejmé, na základe

akých skutočností (v danej veci nejde ani o zhodné tvrdenie účastníkov) odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu, že uplatnil časť

sankcie, o ktorej nebolo v žiadnom súdom konaní rozhodnuté, je pravdivé. Bez vykonania

dôkazu oboznámením obsahu rozhodnutia Okresného súdu v Dolnom Kubíne, sp. zn.

, prípadne obsahu spisu tohto konania, nie je možné celkom určite zistiť

pravdivosť tvrdených skutočností účastníkov.

Dovolací súd z uvedených dôvodov v zmysle ust. § 243b ods. 2, 4, § 243d a § 221

ods. 1 písm. h) rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd opätovne prejedná odvolanie žalovaného a o tomto opätovne

rozhodne s prihliadnutím na vyslovený názor dovolacieho súdu v zmysle ust. § 243d ods. 1

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodne v zmysle ust. ,

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 7. apríla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.