Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/31/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A. R., bývajúcej

v B., 2/ O. R., bývajúceho v B., proti odporkyni Ľ. P., bývajúcej v Č., zastúpenej JUDr. S. R.,

advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 4912,69 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Brezno, pod sp.zn. o dovolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno rozsudkom z 5. júna 2009 č.k. - 73 uložil odporkyni

povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ 4 913 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Ohľadom úroku z omeškania konanie zastavil. Odporkyni uložil povinnosť

nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku

vo výške 294,76 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 1 104,14 eur, všetko v lehote

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa

ustanovenia . Uviedol, že na základe tejto zmluvy navrhovatelia

1/ a 2/ poskytli odporkyni pôžičku v sume 230 000,-- Sk, ktorú sa odporkyňa zaviazala splatiť

v piatich splátkach po 46 000,-- Sk a každý rok spolu s vyššie uvedenou sumou ešte aj

40 000,-- Sk, ktorá suma predstavovala „ ročnú prémiu“ a mala byť vyplatená v štyroch

splátkach vždy k poslednému dňu kvartálu príslušného roka. Z listinných dokladov –

príjmových pokladničných blokov mal za preukázané, že odporkyňa vyplatila sumu

156 300,-- Sk a bez dokladov sumu 30 000,-- Sk a 15 000,–, teda spolu 201 300,-- Sk.

Navrhovatelia uznali, že odporkyňa vyplatila celkom sumu 280 000,-- Sk, pretože uznali

vyjadrenie navrhovateľky 1/, že túto sumu celkove zaplatila. Domáhali sa od odporkyne

doplatenia sumy 148 000,-- Sk, ktorá pozostávala z dvoch nezaplatených istín a to za rok

2004 a to sumy 46 000,-- Sk a za rok 2005 sumy 46 000,-- Sk a za rok 2004 zmluvný úrok

16 000,-- Sk a za rok 2005 zmluvný úrok 40 000 Sk. Tento dohodnutý úrok predstavoval

sumu v percentuálnom vyjadrení 17,39 %. Keďže v čase poskytnutia pôžičky úrok stanovený

Národnou bankou Slovenska predstavoval 17,6 %, súd prvého stupňa považoval úrok

uplatnený navrhovateľmi 1/ a 2/ za primeraný. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania

v zmysle okresný súd konanie zastavil s poukazom

na ustanovenie O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. septembra 2009 sp. zn.

postupom bez nariadenia pojednávania podľa , napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Navrhovateľom

1/ a 2/ trovy odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že súd prvého stupňa riadne

a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil

správne a vec správne právne posúdil. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým uznal za dôvodný návrh navrhovateľov

na zaplatenie sumy 148 000,-- Sk, ktorá pozostávala z istiny vo výške 92 000,-- Sk a taktiež aj

pokiaľ rozhodol o zaplatení úrokov, ktoré boli zahrnuté v zmluve o pôžičke a pomenované

ako „ prémia“. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142

ods. 1 za použitia ustanovenia

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 214 ods. 1 písm. b/ a c/

Uviedla, že odvolací súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania, čím nedošlo

k zopakovaniu a doplneniu dokazovania v zmysle ustanovenia 214 ods. 1 písm. a/

a v dôsledku toho k vade konania v intenciách ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/, čo malo

za následok nesprávne právne posúdenie veci § 241 ods. 2 písm. c/. Ďalej uviedla, že

„v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav“.

V dovolaní rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala v konaní pred nižšími

súdmi.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním odporkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

odporkyne nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Odporkyňa odôvodňuje svoje dovolanie tým, že konanie je postihnuté inou vadou

( ), ktorá mala spočívať v tom, že odvolací súd nenariadil

pojednávanie. Z obsahu tejto námietky je zrejmé, že odporkyňa namieta odňatie možnosti

konať pred súdom a naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje

.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti

odporkyne konať pred súdom.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem.

Podľa v tomto znení, môže odvolací súd rozhodnúť aj bez

nariadenia odvolacieho pojednávania.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku, sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej 16. septembra 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup

odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti odporkyne konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv,

priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom

chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,

nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.

Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa odporkyni znemožnila

realizácia procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jej práv a právom chránených záujmov v zmysle

Pokiaľ ide o námietku odporkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania.

Z podaného dovolania ďalej vyplýva, že odporkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich z

uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom 1/ a 2/ vzniklo právo

na náhradu trov konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Navrhovatelia 1/ a / však nepodali návrh na

uloženie povinnosti nahradiť trovy konania ( ), a preto im ich dovolací súd

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 8. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :