Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/47/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ G. O., 2/ E. O.,

bývajúcich v K., zastúpených JUDr. Ľ. P., advokátom v L., proti žalovaným

1/ K. T., bývajúcej v K., 2a/ E. P., bývajúcej v R., 2b/ Ing. T. T., bývajúcemu v R. (žalovaní

2a/, 2b/ ako právni nástupcovia po zomrelom žalovanom 2/ O. T., naposledy bytom K.), 3/

Ing. P. Š., bývajúcemu v Š., o určenie veci patriacej do dedičstva, vedenej na Okresnom

súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 8. októbra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 8. októbra 2009, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 24. júna 2008, č.k. -115 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po nebohom P. O.,

nar. X., naposledy bytom K., ktorý zomrel X., patrí v 1/2 stavba – podzemná rodinná hrobka

č. X. na verejnom cintoríne v obci K., identifikovaná podľa geometrického plánu č. X. zo dňa

12. júna 2007 vyhotoveného firmou G., v k.ú. K. na LV č. X. ako stavba na pozemku parc. č.

X. Žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému 3/ trovy konania vo výške 80,-- Sk,

v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spoločne a nerozdielne. Vychádzal

zo zistenia, že v konaní sp. zn. , v ktorom žalovaní 1/, 2/, 3/ boli žalobcami, bolo

rozhodnuté o 3/6-inách podielu z predmetnej nehnuteľnosti. O zvyšných 3/6-inách predmetnej

nehnuteľnosti rozhodnuté nebolo, pretože v tomto konaní žalovaní 1/, 2/, 3/ nežiadali určiť

spoluvlastnícky podiel pre seba, resp. s rozhodnutím súdu o veľkosti jednotlivých podielov

v konaní sp. zn. nesúhlasili. Žalovaní 1/, 2/, 3/ nepopierajú vlastnícke právo

žalobcov 1/, 2/, resp. vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu 2/ k predmetnej

nehnuteľnosti a to vo zvyšku podielu, t.j. 3/6-inách. Na základe toho súd uzavrel, že zo strany

žalobcov 1/, 2/ nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníctva a to, že polovica

predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po neb. P. O.. Pokiaľ takýto petit v žalobe (že do

dedičstva patrí rodinná hrobka v 1/2-ici) vychádza z právnej konštrukcie, že druhá polovica

patrí do vlastníctva G. O., existuje tu prekážka rozhodnutej veci, pretože o spoluvlastníctve

predmetnej hrobky a výške jednotlivých podielov spoluvlastníkov bolo už právoplatne

rozhodnuté v konaní sp.zn. . Čo sa týka ďalších dôvodov na podanie žaloby a to,

že rozhodnutie vydané v konaní sp.zn. je zmätočné a nevykonateľné, lebo

nebolo rozhodnuté o zvyšných 3/6-inách a že nehnuteľnosť, o ktorú ide v tomto konaní nie je

bližšie špecifikovaná, teda je zameniteľná s inou vecou, súd bol toho názoru, že to nie sú

dôvody, pre ktoré by bolo možné vo veci znova rozhodovať. Napriek tomu, že Obec K.

podala súdu dňa 26. mája 2008 správu o tom, že už v čase rozhodovania súdu existoval

situačný náčrt miestneho cintorína a hrobka mala poradové číslo X., nejde o skutočnosť, ktorá

by robila predmet konania zameniteľný s iným, pretože účastníci nevystavovali na miestom

cintoríne v K. inú hrobku, každému bolo zrejmé, ktorú hrobku vystavili a ktorá je nimi

využívaná. O zvyšných 3/6-inách celku nebolo súdom rozhodnuté, pretože to nikto

nenavrhoval. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcov 1/, 2/ rozsudkom z 8. októbra 2009,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu o nedostatku

naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/, 2/ na žiadanom určení.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí

navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnili ustanovením tvrdiac, že postupom odvolacieho

súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili skutočnosť, že

odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že mal túto

procesnú povinnosť podľa ustanovenia v znení poslednej novely.

V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci.

Žalovaní 1/ - 3/ sa k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie žalobcov 1/, 2/ smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na žalobcami 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu možnosti žalobcov 1/, 2/ pred súdom konať malo podľa ich názoru dôjsť

tým, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa (účinného od 15.10.2008)

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že tým, že

odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1, 2

nebola žalobcom 1/, 2/ odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

písm. f/ Nedošlo k znemožneniu realizácie ich procesných práv, priznaných im

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je

možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo

preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobcom 1/, 2/ znemožnila

realizácia ich procesných práv, priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov v zmysle

Po preštudovaní spisu však dovolací súd zistil v postupe odvolacieho súdu existenciu

vady v zmysle 237 písm. b/

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania

prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky

konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi

základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu

po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti

byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva

a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je

hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného

práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb

narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby,

prípadne jej vyhlásením za mŕtvu.

Z obsahu spisu vyplýva, že O. T. (žalovaný 2/) zomrel dňa X. (viď č.l. 164 spisu).

Napriek tejto skutočnosti odvolací súd dňa 8. októbra 2009 vec prejednal a rozhodol. Ide o

taký nedostatok podmienky konania, ktorá má za následok vydanie zmätočného rozhodnutia,

ktoré treba vždy zrušiť.

Ak po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania

( ) postup súdu upravuje ustanovenie Je vecou súdu, aby podľa povahy

veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno

pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania.

Keďže v odvolacom konaní vystupoval ako účastník konania O. T., ktorý už

spôsobilosť byť účastníkom nemal, rozhodnutie odvolacieho súdu trpí procesnou vadou podľa

, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Dovolaciemu súdu v súčasnom štádiu konania neprislúcha

oprávnenie na hodnotenie skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov odvolacieho

súdu.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská