Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8d3/375510.837457.pdf
PDF · 100.6 KB
No categories available
5Cdo/27/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 27/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. J., bývajúceho v T.,
zastúpeného JUDr. D. S., advokátom v T., proti odporcom 1/ V. Ď. (J.), bývajúcej v T., 2/ S.
E., a.s., so sídlom v B., IČO: X., o neplatnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 14 C 86/2003, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 8. apríla 2009, sp. zn. 24 Co 297/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom z 8. februára 2008, č.k. 14 C 86/2003-195 v celom
rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníctva k bytu uzavretej dňa 2. júla 2002, ktorou odporca 2/ previedol
na odporkyňu 1/ byt č. X. v T., na V. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne
samostatným rozhodnutím. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uzavretie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu odporcom 2/ len s odporkyňou 1/ nie je v rozpore s právnymi
predpismi. V predmetnej veci nevzniklo právo spoločného užívania podnikového bytu
manželmi, teda navrhovateľa a odporkyne 1/, keď pridelením bytu vzniklo odporkyni 1/ právo
užívať byt a navrhovateľovi iba právo bývania. Právo užívania bytu sa neskôr odporkyni 1/
zmenilo na nájom služobného bytu. Nakoľko bolo vylúčené zo zákona, aby navrhovateľovi
a odporkyni 1/ vzniklo k predmetnému bytu na V. v T. právo spoločného užívania bytu, ktoré
by sa pretransformovalo na spoločný nájom bytu manželmi, nemohol by odporca 2/
s navrhovateľom, ako s nájomcom bytu na to oprávneným, podpísať zmluvu o prevode
vlastníctva k bytu. Odporca 2/ mohol byt previesť iba do vlastníctva odporkyne 1/, ako
nájomníčke bytu. Nakoľko navrhovateľovi zaniklo aj právo bývania v byte trvale určenom pre
ubytovanie pracovníka organizácie trvalým opustením spoločnej domácnosti, odporkyňa 1/
neuviedla odporcu 2/ svojím čestným prehlásením do omylu, čím by mohla spôsobiť
neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 8. apríla 2009, sp. zn.
24 Co 297/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Ustálil, že navrhovateľovi nevzniklo ani právo spoločného užívania
bytu, ani právo spoločného nájmu bytu po novele Občianskeho zákonníka a preto odporca 2/
ako predávajúci a odporkyňa 1/ ako kupujúca postupovali v súlade so zákonom v zmysle
§ 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď
predávajúci odpredal kupujúcej predmetný byt.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý navrhol,
aby dovolací súd v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil
tak, že návrhu bude vyhovené. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Nestotožnil sa
s názorom odvolacieho súdu o správnosti postupu výmeny bytu, keď výmenu podnikového
bytu schvaľoval Miestny národný výbor v T.. Mal za to, že ustanovenie § 182 vtedy platného
Občianskeho zákonníka nevylučovalo vznik práva spoločného užívania podnikového bytu
manželmi. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.
Odporkyňa 1/ navrhla dovolanie navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
nie sú dané dôvody dovolania.
Odporca 2/ považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie
navrhovateľa navrhol v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p. ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. apríla 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská