Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/63/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T., s. r. o., IČO: X., so sídlom P., zast.: Mgr. F.,

advokátom so sídlom P., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

so sídlom Nová ulica č. 132, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 14. januára 2009 č. k. -72 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 14. januára 2009 č. k. -72 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

I.

Rozhodnutím č. I/221/12583-86537/2007/991909-r z 26.11.2007 (č. l. 1 daňového

spisu) žalovaný ako odvolací daňový orgán postupom podľa

Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“)

potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I. č. /Mal zo dňa

03.07.2007, ktorým nebol v zmysle žalobcovi priznaný

nadmerný odpočet požadovaný za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume -

2.847.720,– Sk a určil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.280,-- Sk.

Žalovaný vychádzal zo skutkového stavu zistenom počas daňovej kontroly na dani

z pridanej hodnoty, po ukončení ktorej žalobca odmietol podpísať protokol

č. /Tot prerokovaný dňa 27.06.2007. Žalobca si v kontrolovanom

zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane vo výške 2.850.000,–Sk z dodávateľskej

faktúry č. 051205/Ta, int. č. D-l/IV/05 z 05.12.2005, vystavenej dodávateľom T., s.r.o.,

ktorou bola na základe vzájomnej dohody fakturovaná odplata za postúpenie práv v zmysle

zmluvy – licenčná zmluva k patentu SR č. 278312, reg. na ÚPV SR, zo dňa 05.12.2005, čl.

V., cena na základe zmluvnej dohody strán, fakturovaná odplata vo výške 15.000.000,– Sk

bez DPH.

Na základe písomnej informácie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

(ďalej len ÚPV SR) zo dňa 17.08.2006 k patentu č. 278312, s názvom „Spôsob úpravy

mastenca“, bola dňa 10.02.2006 doručená na ÚPV SR žiadosť o zápis prevodu

do patentového registra zo spoločnosti T., s.r.o. na T. s.r.o. a dňa 10.02.2006 podala

spoločnosť T., s.r.o. na ÚPV SR žiadosť o zápis licenčnej zmluvy pre držiteľa T. s.r.o. V tejto

informácii ÚPV SR vyslovil odborný názor, že ak spoločnosť T. s.r.o. je na základe zmluvy

o prevode spolumajiteľom patentu č. 278312, nie je možné, aby bola aj držiteľom licencie,

nakoľko v zmysle o patentoch, dodatkových ochranných

osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých

každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu.

Z informácie ÚPV SR potom pre žalovaného vyplynulo, že nemožno byť v danom čase

a priestore držiteľom určitého práva na základe originálneho aj odvodeného právneho titulu.

Predmet licenčnej zmluvy, technické riešenie, ako ucelená komplexná myšlienka

chránený patentom SR č. 278312, nie je predmetom reálne deliteľným. Predstavuje ucelený

technologický postup pozostávajúci z nadväzujúcich krokov, ktoré sú vzájomne závislé,

samostatne nepoužiteľné z hľadiska dosiahnutia očakávaného výsledku, výroby samotného

produktu, v tomto prípade upraveného mastenca. Reálne nedeliteľný predmet je možné

využívať výlučne ako celok, plnenie poskytnuté Licenčnou zmluvou k patentu SR č. 278312,

reg. na ÚPV SR zo dňa 05.12.2005 – právo na využívanie patentu v rozsahu 15,00 % je teda

podľa žalovaného plnením nemožným.

Na základe uvedeného žalovaný prijal záver, že plnenie deklarované predmetnou

faktúrou v nadväznosti na licenčnú zmluvu zo dňa 05.12.2005 za odplatu za postúpenie

podielu na právach v časti vymedzenej 15,00 % je plnením nemožným, preto nedošlo

k dodaniu služby v zmysle o dani z pridanej hodnoty

(na účel tohto rozsudku len ) a tým odvolávajúcemu sa v zmysle

ods. 1 cit. zákona nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry vo výške

2.850.000,- Sk.

Tiež námietky žalobcu týkajúce sa nečinnosti správcu dane, dĺžky trvania kontroly, jej

neukončenia v zákonnej lehote, poprípade porušenia

žalovaný v svojom odôvodnení odmietol ako nedôvodné.

II.

Uvedené rozhodnutie žalovaného žalobca napadol žalobou z 15.02.2008 na Krajskom

súde v Banskej Bystrici.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu podľa v súvislosti s

a po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k takému porušeniu zákonnosti,

ktoré by malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a preto žalobu zamietol.

Krajský súd s citáciou ust. , a

v svojom odôvodnení zdôraznil, že pre posúdenie veci bolo podstatné vyriešiť otázku,

či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v zmysle licenčnej zmluvy k patentu R

č. 278312 zo dňa 05.12.2005.

Na prvom mieste si krajský súd v celom rozsahu osvojil skutkové zistenie správcu dane.

S odkazom na ust. a (patentový zákon), ako aj ust.

a , , sa krajský súd stotožnil so stanoviskom

daňových orgánov o tom, že daňový subjekt porušil tým,

že si v zdaňovacom období IV. štvrťroku 2005 odpočítal daň z faktúry č. 051205/TA zo dňa

05.12.2005, keď predmetom licenčnej zmluvy je právo užívať patent SR č. 278312 „Spôsob

úpravy mastenca“ v rozsahu 15 % užívacích práv poskytovateľa licencie. Takto určený

predmet zmluvy predstavuje aj podľa názoru krajského súdu nemožné plnenie, tzn.

predstavuje záväzok plniť niečo nemožné, neexistujúce. Na základe uvedeného krajský súd sa

stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca nebol oprávnený využívať vynález chránený

patentom a poskytovať služby s ním súvisiace.

III.

Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal včas žalobca odvolanie z 06. apríla

2009 (č. l. 76), v ktorom zrekapituloval základné skutkové a právne závery krajského súdu

(podľa obsahu licenčnej zmluvy predmetom zmluvy je vraj právo užívať patent v rozsahu

15 % užívacích práv; užívacie právo k patentu predstavuje nedeliteľný celok; ďalšie výhrady

žalobcu považoval za právne irelevantné) ako aj závery žalovaného.

Ďalej žalobca v svojom odvolaní poukázal na princíp rovnosti strán rozpracovaný

v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské právo. V súvislosti s tým žalobca uviedol, že žiadal

aby správca dane zabezpečil v konaní stanoviská odbornej verejnosti. Po tom, čo však bolo

zabezpečené stanovisko Úradu priemyselného vlastníctva alebo JUDr. Z. správca dane tieto

informácie pred žalobcom utajil. Podľa žalobcu správca dane použitím poučenia podľa § 23 o

zachovaní daňového tajomstva zabránil žalobcovi (ako spolumajiteľovi patentu) nahliadnuť

do žiadosti o poskytnutie informácií doručenej ÚPV SR dňa 21. 7.2006, ktorá sa nachádza

v patentovom spise. O existencii tejto informácie sa žalobca mal dozvedieť až z vyjadrenia

kontrolórky Ing. D. zo dňa 21.06.2007. Na základe uvedeného zástupca žalobcu využil svoje

zákonné právo a protokol a zápisnicu z jeho prerokovania nepodpísal.

Ďalej žalobca namietal, že správca dane nehodnotil licenčnú zmluvu bez jej kontextu

so súhlasmi s udelením licencie, čím nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a tým

porušil Tým nemal byť skutkový stav veci riadne a dostatočne

zistený.

S nemožnosťou plnenia sa žalobca nestotožnil a pre nevýlučné právo k využívaniu

patentu poukazoval na Prílohu č. 1, pri patentovej listine – viď licenčná zmluva čl. III., bod 1.

a rozsah licencie viď čl. IV. licenčnej zmluvy. Súčasne vo vzťahu k nemožnosti splnenia

licenčnej zmluvy žalobca zdôraznil, že je ju nutné hodnotiť aj podľa § 41 Občianskeho

zákonníka, prípadne prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3

.

Z uvedeného dôvodu potom podľa žalobcu bola služba okamihom uzatvorenia písomnej

zmluvy, tzn. 05.12.2005 v zmysle Z uvedených

dôvodov sa žalobca vyjadril, že si mohol odpočítať daň z predmetnej faktúry a to aj v prípade,

že žalovaný nechce porozumieť jednému hľadisku (percentuálne vyjadrenie nadobudnutých

užívacích práv) určenia rozsahu postúpených práv.

Súd podľa žalobcu ďalej pochybil aj v tom, že za podstatné pre posúdenie veci

považoval okrem iného aj zaplatenie kúpnej ceny, ktoré však podľa žalobcu nie je

od 01.01.2003 zákonnou podmienkou na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa

licenčnej zmluvy.

Taktiež žalobca zastával ten názor, že súd by mal vykonať dokazovanie, najmä znalecké

dokazovanie v tak dôležitej odbornej otázke, ako je prevod patentových práv, licencie,

nakoľko žalovaný dôkazy ignoruje. Rovnako žalobca zotrval na svojich procesných

námietkach.

Záverom žalovaný požiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu

Banská Bystrica I ako nezákonné a vec vráti žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

Ako prílohu k odvolaniu žalobca doručil listinu označenú ako Súhlas s udelením

licencie zo dňa 05.12.2005.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2009 (č. l. 90) zotrval na svojich

pôvodných argumentoch. Ďalej sa podrobne vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa

informácie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 17.08.2006

k patentu č. 278312. Súčasne vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia

pojednávania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj.

s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie je vo svojom výroku vecne

správne, a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu

niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich

odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní.

Podľa o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) sa za majiteľa patentu považuje

právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v patentovom registri úradu.

Podľa o patentoch, dodatkových ochranných

osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) majiteľ patentu

(§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť

patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.

Podľa , licenčná zmluva nadobúda právne účinky voči

tretím osobám odo dňa zápisu do registra. To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uzatvorení

licenčnej zmluvy vedeli alebo podľa okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať licenciu

do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia licenčnej zmluvy Úradu alebo v tej

istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis

licencie do registra.

Podľa , ak tak ustanovuje osobitný predpis,

vyžaduje sa na výkon práva poskytnutého na základe zmluvy zápis do príslušného registra

týchto práv.

V rozsahu hore uvedených právnych ustanovení bolo podľa Najvyššieho súdu nutné

skúmať právny záver žalovaného o nemožnosti právneho plnenia, pokiaľ sa malo zmluvne

poskytnúť právo (čl. IV bod 3 a 5 v spojení s čl. III. licenčnej zmluvy) užívať patent SR

č. 278312 „Spôsob úpravy mastenca“ v rozsahu 15 % užívacích práv poskytovateľa licencie.

V oblasti daňového práva je základnou výkladovou poučkou pre obsah právnych

úkonov (zmlúv) zásada obsiahnutá v

Podľa sa pri uplatňovaní daňových predpisov

v daňovom konaní [tzn. konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových

subjektov] berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Tento obsah sa však musí zisťovať s využitím tých základných výkladových pravidiel,

ktoré sú pre dotknutú oblasť pozitívneho práva predpísané. Pre oblasť obchodného

záväzkového práva, kam nepochybne licenčné zmluvy patria, sú výkladové pravidlá

obsiahnuté najmä v ust. .

Podľa sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy.

Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno

vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla

prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané

v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2

sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania

o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania

strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

S využitím hore uvedených ustanovení potom správne dospel žalovaný k záveru,

že poskytnuté zmluvné plnenie – prevod právo užívať patent SR č. 278312 „Spôsob úpravy

mastenca“ v rozsahu 15 % užívacích práv poskytovateľa licencie (výslovne uvedené v čl. IV.

– najmä bod 3.) predstavuje k právu užívať patent nemožné plnenie, inak povedané, zákonom

a technickými podmienkami využiteľnosti patentu neuskutočniteľné plnenie.

Tento záver vychádza z informácie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky zo 17.08.2006 (č. l. 20), ktoré je nutné vyhodnotiť ako odborné stanovisko orgánu

štátnej moci a nie ako dôkazný prostriedok. Z neho pre Najvyšší súd vyplýva, že na základe

žiadosti správcu dane 21.07.2006 Úrad oznámil, že do registra zapísal prevod patentu

č. 278312 s účinnosťou voči tretím osobám od 08.02.1995 na spoločnosť T., s.r.o., B.,

následne zo spoločnosti T., s.r.o., B. na spoločnosť T., s.r.o., K. od 11.03.1997 a 11.04.2005 u

spoločnosti T., s.r.o., K. došlo ku zmene sídla spoločnosti. Súčasne v tomto liste ÚPV SR

zaujal s prihliadnutím na stanovisko, že žalobca nemôže byť

držiteľom licencie, nakoľko v zmysle každý zo spolumajiteľov má

právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu.

Na základe uvedenej informácie ÚPV SR pre žalovaného správne vyplynulo,

že predmet licenčnej zmluvy, tzn. technické riešenie, ako ucelená komplexná myšlienka

chránená patentom SR č. 278312, nie je predmetom reálne deliteľným. Správne potom si

krajský súd osvojil myšlienku žalovaného, že táto myšlienka predstavuje ucelený

technologický postup pozostávajúci z nadväzujúcich krokov, ktoré sú vzájomne závislé,

samostatne nepoužiteľné z hľadiska dosiahnutia očakávaného výsledku, výroby samotného

produktu. Reálne nedeliteľný predmet je možné využívať výlučne ako celok, plnenie

poskytnuté Licenčnou zmluvou k patentu SR č. 278312, reg. na ÚPV SR zo dňa 05.12.2005 –

právo na využívanie patentu v rozsahu 15,00 % je teda podľa žalovaného plnením nemožným.

Na základe uvedeného sú potom irelevantné námietky žalobcu, že správca dane

nehodnotil licenčnú zmluvu bez jej kontextu so súhlasmi s udelením licencie, čím nehodnotil

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a tým porušil Uvedené

súhlasy nemohli zmeniť nemožné plnenie na plnenie zákonom a technickými podmienkami

využiteľnosti patentu na uskutočniteľné plnenie. Takisto nie je možné sa zaoberať

s argumentáciou žalobcu, či je možné alebo nemožné tento technologický postup deliť

na jednotlivé kroky, lebo hodnota 15% práva z tohto pohľadu je tiež nevyužiteľná (už bolo

konštatované, že nielen tieto jednotlivé kroky ale aj ich súhrn je nevyhnutný na úspešné

zavŕšenie celého postupu).

Potom, pokiaľ žalobca argumentuje, že žalovaný informácie vyplývajúce z odborného

stanoviska ÚPV SR pred žalobcom utajil, nie je dôvodná. Jej relevantný text je obsiahnutý

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 3) v dostatočnom rozsahu, aby žalobca ho mohol

právne spochybniť.

Taktiež žalobca zastával ten názor, že súd by mal vykonať dokazovanie, najmä znalecké

dokazovanie v tak dôležitej odbornej otázke. K tomuto Najvyšší súd s poukazom na ust.

, že v správnom súdnictve súdny prieskum zásadne vychádza zo skutkové

stavu zisteného žalovaným správnym orgánom. Iba výnimočne môže súd dokazovanie

doplniť, resp. ho vykonať nanovo. Táto situácia však nenastala a preto námietka, že súd

nevykonal dokazovanie nie je dôvodná.

Podľa platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a

obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Rovnako žalobca vyzdvihol svoje pôvodné procesné námietky. Avšak k uvedeným

námietkam, ako správne poukázal krajský súd, sa vyjadril už žalovaný v svojom odôvodnení

(str. 5 záver) a preto nie je nutné sa s nimi zaoberať v súdnom konaní. Navyše Najvyšší súd

veľakrát v svojej judikatúre zdôraznil, že samotnú dĺžku daňovej kontroly nie je možné samu

o sebe označiť za takú vadu správneho konania, ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť

daňového konania.

Vo svetle takto zistených skutočností sa správne krajský súd sústredil na preverenie

skutočností, či aj za tejto situácie mohol nastať prevod patentu a s tým súvisiacich práv

na žalobcu, a či na základe tohto úkonu mohlo vzniknúť právo na daňový odpočet.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z pridanej

hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i

ods. 1 vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie

nariadiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností ako aj

s prihliadnutím na námietky žalobcu a na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach, najmä č. 5Sž-o-KS 4/2005 ako aj 4Sž-o-KS 155/2006 Najvyšší súd rozhodol

tak, ako je uvedené v jeho výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo

na náhradu trov tohto konania nevzniká.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 13. apríla 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová