Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/219/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

žalobcu: P., bytom V., právne zastúpeného JUDr. K., A., proti žalovanému: Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín,

Jilemnického č. 1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-

144/KDI-P-2008 zo dňa 7.1.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -36 zo dňa 18.3.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -36 zo dňa 18.3.2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho

rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-144/KDI-P-2008 zo dňa

7.1.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi

č. p. ORP-1399/DI-SK-2008 zo dňa 3.11.2008 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania

priestupku podľa o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon) a uložení sankcií podľa § 22 ods. 2 zákona vo forme

pokuty vo výške 6.000,–Sk (199,16 eur) a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu

10 mesiacov. Žalobcovi vrátil preplatok na súdnom poplatku v sume 33,– eur a nepriznal

mu náhradu trov konania.

Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, že skutkový stav medzi účastníkmi

nebol sporný, správne rozhodnutia majú všetky zákonom požadované náležitosti a uložená

sankcia bola dostatočne zdôvodnená, primeraná a v zhode s § 12 ods. 1 zákona. Konštatoval,

že pri ukladaní sankcií bolo prihliadnuté aj na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania

a následky, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa a prihliadli aj na záznamy z karty vodiča.

Vzal do úvahy, že žalobca sa ako účastník cestnej premávky nesprával disciplinovane

a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neprispôsobil rýchlosť

jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho došlo

k nehode, k zraneniu žalobcu a škode na vozidlách. Zdôraznil, že skutok sa stal tak,

že žalobca predbiehal kolónu vozidiel na ceste prvej triedy v obci, v blízkosti prechodu

pre chodcov, kde je väčší predpoklad ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky.

Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca nezačal

predchádzanie s následným zaradením za vozidlá, ale pokračoval v jazde smerom k prechodu.

Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým navrhol rozsudok krajského súdu

zmeniť a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušiť.

Uviedol, že k spáchaniu priestupku sa priznal, bola ním spôsobená len malá škoda a zraneným

bol len on, pričom nedošlo k ohrozeniu iných osôb a nebola spôsobená ani škoda iným

účastníkom dopravnej nehody. Záver žalovaného o tom, že uloženie predchádzajúcej

miernejšej sankcie za iný priestupok spáchaný pod vplyvom alkoholu nepostačovalo k jeho

náprave, podľa žalobcu nezodpovedá spisu. Poukázal na to, že v evidencii priestupkov má tri

záznamy, ale vždy šlo len o nepatrné porušenie predpisov. V ďalšom zdôraznil, že oprávnenie

na vedenie motorových vozidiel nevyhnutne potrebuje k zabezpečeniu svojej dopravy, pretože

je osobou ťažko zdravotne postihnutou, ako aj k výkonu svojej podnikateľskej činnosti

a sankciu zákazu činnosti po dobu 10 mesiacov považoval za neprimerane prísnu. Podľa jeho

názoru, že uložením tejto sankcie správne orgány neprimerane zasiahli do jeho ústavného

práva na slobodnú voľnu povolania, do práva podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť

podľa . Vzhľadom na následky priestupku ako aj

vzhľadom na osobu páchateľa uložená sankcia bola neprimerane prísna a najmä uloženie

zákazu činnosti na 10 mesiacov považuje za extrémne nesúladné so základnými zásadami

pre ukladanie sankcií podľa § 12 ods. 1 zákona a zjavne vybočujúce z medzí tohto zákonného

ustanovenia.

Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu zaujal stanovisko

k vzneseným námietkam a zotrval na závere o zákonnosti napadnutého správneho

rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní ( v spojení s ), bez nariadenia pojednávania

( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 13.4.2010, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 31.8.2008

v čase o 19.00 hod. viedol motocykel značky C., EČ P., v obci Sučany v smere na Martin,

pričom spôsobil dopravnú nehodu tak, že sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, aby

neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim

schopnostiam, vlastnostiam vozidla a okolnostiam, ktoré možno predvídať, nedodržal

bezpečnú vzdialenosť za pred ním idúcim osobným motorovým vozidlom značky Renault

Clio EČ M., ktoré kvôli vzniknutej situácii (vozidlo pred vozidlom Renault Clio zastavilo

a dávalo prednosť chodcom na priechode pre chodcov) spomaľovalo až zastavilo, následkom

čoho došlo k stretu motocykla a osobným motorovým vozidlom Renault Clio.

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca porušil § 3 ods. 2 písm. a/, § 15

ods. 1 a o premávke na pozemných komunikáciách

(ďalej len ), preto ho rozhodnutím č. p. ORP-1399/DI-SK-2008

zo dňa 3.11.2008 uznal vinným zo spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona

a podľa § 22 ods. 2 zákona mu uložil pokutu v sume 6.000,–Sk (199,16 eur) a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá po dobu 10 mesiacov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,

že prvostupňový správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť

a spoločenskú nebezpečnosť priestupku, na skutočnosť, že k nehode došlo kvôli tomu,

že žalobca nedisciplinovane predbiehal kolónu áut v obci, ako aj na skutočnosť, že v období

posledných dvoch rokov mal žalobca v evidencii priestupkov dva záznamy za iné porušenie

a 29.4.2007 ďalší záznam za zavinenie dopravnej nehody neprispôsobením rýchlosti

pod vplyvom alkoholu.

V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca namietal

neprimeranosť uložených sankcií, predovšetkým zákazu činnosti, s poukazom na to,

že pri priestupku, ku spáchaniu ktorého sa priznal, bola spôsobená len malá škoda a zranený

bol len žalobca.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak,

ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. K námietke žalobcu o neprimeranosti sankcií

uviedol, že žalobca sa dopustil priestupku, za spáchanie ktorého bolo možné uložiť pokutu

do 7.000,–Sk (232,36 eur) a zákaz činnosti na dobu do 12 mesiacov, pričom pri ukladaní

sankcií a ich výmery prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, na jeho

následky a okolnosti, za ktorých sa stal, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa. Poukázal

na to, že žalobca bol v posledných dvoch rokoch pred spáchaním predmetného priestupku

trikrát postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z toho

jedenkrát za hrubé porušenie , kedy zavinil dopravnú nehodu

neprispôsobením rýchlosti jazdy a pod vplyvom alkoholu, za zavinenie ktorej mu bola

uložená miernejšia sankcia zákazu činnosti, čo však nepostačovalo k jeho náprave. Zdôraznil,

že k nehode došlo na ceste prvej triedy v obci a v blízkosti priechodu pre chodcov, kde je

väčší predpoklad ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky.

V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaný žalobca uviedol totožné

námietky ako v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, týkajúce sa neprimeranosti

uložených sankcií.

Podľa § 22 ods. 1 zákona priestupku sa dopustí ten, kto

a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne

záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 3a) alebo

prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,

b) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí

alebo v čase zadržania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa

právnych predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,

c) ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg

nedodrží ustanovenie o obmedzení jazdy určené pre niektoré druhy vozidiel,

d) ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo

alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú v osobitnom

zákone, 3b) e) ako vodič sa nezdržal požitia alkoholického nápoja alebo užitia inej

návykovej látky po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia,

či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkoholický nápoj alebo užil návykovú látku,

e) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi,

alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi

alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou

návykovou látkou, 3c) hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom

pre jeho zdravie,

f) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú

látku, alebo vedie vozidlo bezprostredne po požití alkoholu alebo užití inej návykovej

látky, alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom,

g) vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý

si privodil požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky,

h) vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie

vozidiel, alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti

podlieha, alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke,

i) neoprávnene použije osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne

alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu alebo poruší zákaz zastavenia alebo státia

na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce ťažko zdravotne alebo ťažko

pohybovo postihnutú osobu,

j) iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný

právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

k) porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť

cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa § 22 ods. 2/ zákona za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a l) možno

uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka.

Podľa § 12 ods. 1 zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne

na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky,

na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu

páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom

alebo disciplinárnom konaní.

V konaní nebolo sporné spáchanie skutku a jeho zavinenie žalobcom, ku ktorému

sa žalobca priznal a ktorú skutočnosť žalobca ani nepopieral. Žalobca spochybňoval

primeranosť uložených sankcií, predovšetkým trestu zákazu činnosti na dobu 10 mesiacov.

Z platnej právnej úpravy vyplýva, že správne orgány môžu za daný priestupok uložiť

sankcie v medziach stanovených v § 22 ods. 1 zákona, pričom prihliadajú na skutočnosti

demonštratívne uvedené v § 12 ods. 1 zákona. Je nepochybné, že správne orgány tým,

že žalobcovi uložili pokutu v sume 6.000,–Sk (199,16 eur), pričom horná hranica sadzby bola

7.000,–Sk (232,36 eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov,

pri hornej sadzbe 12 mesiacov, medze stanovené zákonom (v § 22 ods. 2 zákona)

neprekročili. Z ich postupu uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmé,

že pri ukladaní sankcií prihliadli aj na spôsob a okolnosti, za ktorých žalobca priestupok

spáchal, predovšetkým na skutočnosť, že k nehode došlo v obci, pri priechode pre chodcov,

keď žalobca predbiehal autá stojace pred priechodom z dôvodu, že dávali prednosť chodcom

idúcim po priechode, pričom prihliadli aj na skutočnosť, že žalobca bol opakovane postihnutý

za rôzne dopravné priestupky, ktorých sa dopustil v predchádzajúcom období.

Je potrebné pripomenúť, že výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho

orgánu a v takom prípade súd preskúmava len to, či správna úvaha nevybočila z medzí

a hľadísk stanovených zákonom ( ), či je v súlade s pravidlami logického

uvažovania a čo predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom.

Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých okolností vyvodiť iné alebo

dokonca opačné závery.

V predmetnej veci odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí

ani v konaní, ktoré mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom,

keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona,

za čo mu dôvodne uložili pokutu podľa § 22 ods. 2 zákona. Uloženie sankcie za protiprávne

konanie v súlade so zákonom ( ) nemôže predstavovať

porušenie žalobcom namietaného .

Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými

žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami a dospel k správnemu

názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv

a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil,

aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

podľa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. apríla 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová