Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/182/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

žalobcu: R. a. s., H., zastúpeného advokátom JUDr. M., P. proti žalovanému: Slovenská

obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava, Prievozská č. 32, P. O. Box

č. 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

zo dňa 19.9.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -46 zo dňa 19.3.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -46 zo dňa 19.3.2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. zo dňa 19.9.2007 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu

SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. zo dňa 5.6.2007

z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132,78 €

k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. M. do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. zo dňa 19.9.2007, ktorým žalovaný na odvolanie

žalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj

č. zo dňa 5.6.2007 o uložení pokuty žalobcovi v sume 50.000,–Sk

(1.659,70 €) podľa o ochrane spotrebiteľa

pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (ďalej len )

pre porušenie § 7 ods. 1 písm. d/ tohto zákona.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho

orgánu boli v súlade so zákonom.

Krajský súd nesúhlasil so záverom žalobcu, že v predmetnej veci sa právne vzťahy

mali posudzovať podľa 1 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nie podľa

, pretože jednoznačne podľa jeho názoru išlo o podomový predaj,

ktorý sa uskutočnil na základe ústnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim – žalobcom

a spotrebiteľom, ktorému predal výrobky. Poukázal na objednávku, ktorá je prílohou zmluvy

o úvere, z ktorej bolo nesporné, že prostredníctvom svojho pracovníka žalobca odovzdal

kupujúcemu objednané výrobky a v počte a druhu uvedenom na objednávke.

Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade nesporne

vyplýva z celkovej činnosti žalobcu ako aj z priloženej objednávky a faktúry úmysel žalobcu

realizovať predaj tovaru prostredníctvom spolupracovníka, ktorý nesporne napĺňal znaky

podomového predaja.

K námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne posúdil podnety sťažovateliek

A. P. a A. G., u ktorých išlo o právny vzťah, na ktorý sa právny režim upravený zákona

č. nevzťahuje, pretože ide o podnikateľské subjekty, krajský súd uviedol,

že žalovaný pochybil, čo však nič nemení na skutočnosti, že v prípade inej sťažovateľky p. K.

(podnet č. 1239/2006) bol skutkový stav zistený presne a spoľahlivo a porušenie povinností

žalobcu bolo jednoznačne preukázané, pričom počet sťažovateliek mohol mať vplyv len pri

stanovení vyššej sankcie.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť

a žalobe vyhovieť. Namietal, že rozhodnutie a postup žalovaného neboli v súlade so zákonom

a žalovaný nezistil skutočný stav veci úplne a dokazovanie nebolo vykonané dostatočne tak,

aby jednoznačne preukázalo protiprávne konania žalobcu. Zdôraznil, že zmluvy

so spotrebiteľmi sú uzatvárané konkludentne – písomná objednávka a faktické odovzdanie

tovaru a teda že sa naňho nevzťahuje povinnosť, pre nesplnenie si ktorej mu bola uložená

pokuta.

Krajskému súdu vytýkal, že v odôvodnení rozsudku neuviedol dôvody, na základe

ktorých dospel k záveru, že predaj bol podomový a teda že by podliehal režimu zákona

č. ako aj to, že by nepredloženie dôkazu o vyžiadaní návštevy dokazovalo

opak. Za nedostatok rozsudku považoval aj skutočnosť, že krajský súd sa nezaoberal

dostatočne námietkou, že postup a rozhodnutie žalovaného neboli v súlade so zákonom

a to z dôvodu, že žalovaný nezistil úplne skutočný stav veci a v rozsudku navyše uviedol

nesprávny dátum vykonanej kontroly.

Žalobca videl nedostatok aj v konštatovaní súdu o primeranosti uloženej pokuty

vo vzťahu ku sťažovateľke p. K., avšak správne orgány výšku pokuty odôvodnili škodlivými

následkami protiprávneho konania žalobcu na osoby sťažovateliek p. P. a p. K. Poukázal aj na

to, že sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v prípade p. P. pochybil, keď

nezohľadnil skutočnosť, že žiadala o zrušenie zmluvy o spolupráci.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že ako dozorný orgán v zmysle

Z. z. správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver v tom zmysle, že žalobca porušil

povinnosť predávajúceho ustanovenú v , pretože

žalobca si pri podomovom predaji nesplnil povinnosť písomne upozorniť spotrebiteľa

najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo od nej odstúpiť do siedmich pracovných dní

odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviesť meno a adresu

alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť, za čo bola žalobcovi uložená

pokuta, ktorej výšku považoval žalovaný za primeranú k zistenému porušeniu zákona

a rozsahu dopadu na spotrebiteľa. K námietke týkajúcej sa sťažovateľky p. P. uviedol, že ju

považoval za spotrebiteľku a nie za spolupracovníčku, pretože v priebehu celého správneho

konania nedisponoval dôkazom svedčiacim existencii vzťahu o spolupráci medzi žalobcom

a p. P. Dodal však, že už v správnom konaní na prvom stupni zohľadnil aj pri stanovení výšky

pokuty námietku žalobcu, že sťažovateľka p. G. uzavrela so žalobcom zmluvu o spolupráci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní ( v spojení s ), bez nariadenia pojednávania

( ) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.2.2010, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky najmenej päť dní vopred ( a ).

Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného vyplýva,

že na základe výsledkov kontroly vykonanej v sídle žalobcu na základe podnetov

spotrebiteliek p. P., p. G. a p. K. bolo začaté správne konanie o uložení pokuty žalobcovi pre

porušenie Oznámenie o začatí správneho konania

zo dňa 12.3.2007 bolo doručené žalobcovi dňa 14.632007.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. zo dňa 5.6.2007 uložil

žalobcovi podľa pokutu vo výške 50.000,–Sk

(1.659,70 €) pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1, písm. d/ tohto zákona.

V rozhodnutí uviedol že akceptoval námietku žalobcu týkajúcu sa podnetu p. G. z dôvodu, že

v tomto prípade bola medzi žalobcom a p. G. uzavretá zmluva o spolupráci a nebolo možné

jednoznačne preukázať, že išlo o zmluvný vzťah riadiaci sa Pokiaľ

však išlo o prípady spotrebiteliek p. K. a p. P., mal za preukázané, že protiprávny stav bol

spoľahlivo zistený a nespochybnil ho ani žalobca a preto žalobcovi uložil pokutu v uvedenej

výške a pri jej ukladaní zohľadnil závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúcu

v neinformovaní spotrebiteľov, ako aj čas trvania protiprávneho konania a to od uzavretia

zmlúv spotrebiteliek p. P. a p. K. minimálne do vykonania kontroly.

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.9.2007 napadnuté rozhodnutie

potvrdil. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že výrobky neboli predávané formou podomového

predaja, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by bola návšteva predajcu

u spotrebiteľa vopred spotrebiteľom telefonicky vyžiadaná. Konštatoval, že v predmetnej veci

išlo jednoznačne o podomový predaj, pri ktorom je predajca povinný pri uzatváraní zmlúv

so spotrebiteľmi okrem všeobecných podmienok predaja plniť aj všetky osobitné povinnosti

uložené mu , vrátane povinnosti písomne informovať spotrebiteľa

o jeho práve odstúpiť od zmluvy do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru a o osobe,

u ktorej toto právo môže spotrebiteľ uplatniť.

Podľa tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa

pri podomovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb a pri zásielkovom predaji

tovaru alebo pri poskytovaní služieb, ak tovar alebo vecné plnenia a výkony z poskytnutej

služby kupuje fyzická osoba a tie jej neslúžia na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania (ďalej len "spotrebiteľ ").

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány dôvodne podriadili právne vzťahy

medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami pod režim a súd

prvého stupňa nepochybil, keď sa s týmto záverom stotožnil. Odvolací súd poukazuje na to,

že žalobca predával výrobky (ekologické čistiace produkty) formou podomového predaja,

pretože k ich predaju spotrebiteľovi došlo jedným zo spôsobov demonštratívne vymedzených

v – na základe konkludentne uzavretej zmluvy

medzi predávajúcim a spotrebiteľom pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa v jeho

bydlisku, pričom žalobca nepreukázal, že spotrebiteľ si takúto návštevu sám vyžiadal. Je

zrejmé, že k predaju výrobkov nedošlo v prevádzkarni ani trhovom mieste žalobcu (t. j.

mieste kam prichádza zákazník z vlastnej iniciatívy uspokojiť svoj dopyt po tovare alebo

službách), ale v mieste bydliska spotrebiteľa prostredníctvom obchodného zástupcu žalobcu

t. j. spôsobom, akým obyčajne predajca z vlastnej iniciatívy realizuje ponuku tovaru alebo

služieb.

Avšak podľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd v predmetnej veci nezaoberal

dostatočne odvolacími námietkami žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave

ohľadne právneho postavenia niektorých sťažovateliek ako spolupracovníčok žalobcu.

Treba poukázať na to, že žalobca okrem iného namietal aj konštatovanie krajského

súdu, že žalovaný nesprávne posúdil podnety sťažovateliek p. P. a p. G., čo však nič nemení

na skutočnosti, že v prípade sťažovateľky p. K. bol skutkový stav zistený presne a spoľahlivo

a počet sťažovateliek by mohol mať vplyv len pri stanovení vyššej sankcie. Podľa názoru

odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď konštatoval, že žalovaný nesprávne posúdil

podnet sťažovateľky p. G., pretože z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že už

v prvostupňovom správnom konaní mal za preukázané, že so žalobcom uzavrela zmluvu

o spolupráci, na ktorú sa nevzťahuje režim a túto skutočnosť aj

zohľadnil pri ukladaní sankcie. V administratívnom spise žalovaného sa však nachádzajú

listinné dôkazy (žiadosť o zrušenie zmluvy o spolupráci zo dňa 11.12.2006, výpoveď kúpnej

zmluvy a zrušenie zmluvy o spolupráci zo dňa 23.10.2006) nasvedčujúce tomu, že takúto

zmluvu o spolupráci so žalobcom uzavrela aj sťažovateľka p. P., hoci samotná zmluva

o spolupráci sa v spise nenachádza. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.1.2008, v ktorej

žalobca tento nedostatok namietal, pripustil, že „v prípade sťažovateľky p. P. prvostupňový aj

druhostupňový správny orgán pochybil v tom smere, že nezohľadnil skutočnosť, že

sťažovateľka žiadala žalobcu o zrušenie zmluvy o spolupráci. Uvedené skutočnosti sú riadne

zaznamenané v inšpekčnom zázname zo dňa 10.1.2007. V danom prípade sa správny orgán

zameral na porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d/ bez toho, aby

posúdil vzájomný vzťah medzi sťažovateľkou a žalobcom, z ktorého nie je možné objektívne

preukázať, že išlo o zmluvný vzťah, na ktorý sa vzťahuje právny režim upravený zákonom č.

“

Rozhodnutie správneho orgánu vydané na tom skutkovom základe, že žalobca porušil

povinnosť vyplývajúcu mu z vo vzťahu

k spotrebiteľkám p. K. a p. P., hoci zo spisu, aj z vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva,

že na vzťah žalobcu a p. P. sa ustanovenia nevzťahujú, preto

nemožno považovať za rozhodnutie vydané na základe presne a úplne zisteného skutkového

stavu. Odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v predmetnej veci je

v rozpore s obsahom spisov a správne orgány pred rozhodnutím vo veci nezistili skutkový

stav dostatočne.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak odpadol niektorý zo vstupných

predpokladov správneho uváženia z počtu zistených pochybení, neobstojí ani výsledné

rozhodnutie o výške uloženej sankcie, čo je však predmetom správneho uváženia príslušného

správneho orgánu. Súdu neprislúcha, aby nad rámec vlastných právomocí vlastnou úvahou

nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v tejto otázke, čím by neoprávnene

vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží.

Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, rozhodol nezákonne

a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa zmenil

tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení

s a v zmysle úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia a to celkovo v sume 132,78 € pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov

za žalobu a za odvolanie. Pretože trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené v lehote podľa

, súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. apríla 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová