Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/25/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľky: S., nar. X., v meste Č., naposledy bytom v zahraničí: M. Č. t. č. PT O.,

zastúpená JUDr. P., advokátom, AK Š., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-465-10/PO-Ž-2009 zo dňa 31. augusta 2009, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -19 zo

dňa 25. novembra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -19 zo dňa 25. novembra 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-465-10/PO-Ž-2009 zo dňa 31. augusta 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12

ods. 1 písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol

žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľky nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí

žiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľkou uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľky a potvrdzujú záver, že v jeho prípade nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

Podľa krajského súdu skutočnosti uvedené v opravnom prostriedku neodôvodňujú iné

rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky a rovnako nezakladajú ani dôvod pre udelenie azylu

z humanitných dôvodov. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že právny nárok na udelenie

azylu z humanitných dôvodov navrhovateľka nemá, keďže v zmysle § 9 zákona o azyle je

výlučne v právomoci odporcu udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa nezistia dôvody

pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Výpočet humanitných dôvodov ako aj ich rozsah

je v plnej kompetencii odporcu, ktorý rozhoduje o udelení azylu z humanitných dôvodov

na základe správnej úvahy.

Podľa krajského súdu odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu

nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľke podľa § 13a/ a 13b/

zákona o azyle, pretože nepovažoval navrhovateľkine dôvody za dôvody, pre ktoré by bola

v prípade návratu do krajiny vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2

písm. f/ zákona o azyle.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala,

že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V súvislosti so svojou situáciou, keď na území SR žije väčšiu časť svojho života,

ovláda slovenský jazyk na veľmi dobrej úrovni, jej matka a partner žijú na Slovensku,

na Slovensku chce uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu, pričom podmienky na Ukrajine jej

neumožňujú viesť dôstojný život, poukázala na to, že zákon o azyle umožňuje udeliť azyl

z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené vyjadrila

presvedčenie, že jej prípad spadá pod uvedené ustanovenie § 9 zákona o azyle, a teda jej mal

byť udelený azyl z humanitných dôvodov, resp. minimálne sa v jej prípade malo rozhodnúť

vo veci samej, t. j. udelením, resp. neudelením azylu, resp. poskytnutím alebo neposkytnutím

doplnkovej ochrany.

Podľa navrhovateľky odporca ako aj krajský súd podcenili jej situáciu a nesprávne

vyhodnotili jej prípad. Navyše odporca nezohľadnil jej vek, či iné okolnosti týkajúce sa jej

osoby, ktoré preukazujú nemožnosť jej návratu na Ukrajinu a opodstatnenosť udelenia azylu

z humanitných dôvodov.

Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,

že rozhodnutie odporcu navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. apríla 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

(ods. 3).

Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto

zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľka požiadala o udelenie azylu z dôvodov legalizácie pobytu

na území SR, teda inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b

zákona o azyle, preto jej žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľka nielen

že nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdila.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 11.8.2009 navrhovateľka uviedla,

že o azyl požiadala z dôvodu, že na území SR žije jej matka, na Ukrajine nikoho nemá

a nechce sa tam vrátiť. Slovensko pokladá za svoj domov, pretože tu žila už v rokoch 1991

až 2004. Momentálne sa na území SR zdržiava nelegálne, preto by si chcela vybaviť

povolenie na pobyt a žiť tu legálne.

Navrhovateľka počas pohovoru pred odporcom ďalej uviedla, že v roku 2002

sa rozviedla a jej povolenie na trvalý pobyt stratilo platnosť, nevedela uviesť dôvod, prečo

si neskôr nevybavila povolenie na pobyt. Na Ukrajine je problém sa zamestnať, je tam

nedostatok pracovných príležitostí.

Na otázku prečo svojvoľne opustila územie SR a nelegálne vycestovala do Českej

republiky, odpovedala, že v Čechách má priateľa, nedokáže bez neho žiť.

Na otázku či prišla v krajine pôvodu do styku s políciou, zložkami štátu armádou

a či bola v krajine pôvodu nimi prenasledovaná, odpovedala, že neprišla s nimi do styku

a nebola nikým prenasledovaná.

Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedala,

že na Ukrajinu sa nechce vrátiť, chce si zabezpečiť lepšiu budúcnosť na Slovensku.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľka zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na ekonomických dôvodoch a snahe legalizovať si pobyt na území SR.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky, pre ktoré žiadala

udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod

pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jej žiadosť je založená na iných dôvodoch

ako v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch a snahe legalizovať

si pobyt na území SR, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania,

preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Navrhovateľka totiž ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol žiadne

skutočnosti, ktoré by bolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,

resp. zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil prečo

žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. S jeho závermi

sa stotožnil krajský súd a na správnosť týchto záverov v podrobnostiach odkazuje aj odvolací

súd.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Keďže rozhodnutie odporcu sa netýkalo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany

a navrhovateľka v opravnom prostriedku ani námietky voči takémuto (neexistujúcemu

výroku) neuplatnila, odvolací súd poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia nad rámec prieskumu uvádza, že odporca postupoval správne, keď po zvážení

skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany. Toto pochybenie

krajského súdu však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacej námietke navrhovateľky, že odporca mal zvážiť aj možnosť udelenia

azylu z humanitných dôvodov, odvolací súd udáva, že sa jedná o nenárokový právny inštitút,

a teda v medziach správnej úvahy odporcu je, aké konkrétne dôvody bude za ne považovať.

Zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne

rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže

nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho

uváženia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľky,

že správny orgán sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal neobstojí,

najmä za situácie, že navrhovateľka v priebehu administratívneho konania ani netvrdila,

že existujú dôvody v tomto ustanovení uvedené.

Pokiaľ teda odporca napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie

azylu (v zmysle § 8 zákona o azyle) nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce

tvrdenie navrhovateľky o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala

sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu

k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil.

Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu bolo v súlade

so zákonom a krajský súd nepochybil, ak ho potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom

uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý

rozsudok podľa v spojení s ako vecne správny potvrdil.

Odvolacie námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľky, ktoré

produkovala v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačne ekonomický dôvod jej

žiadosti o azyl v snahe legalizovať si pobyt na území SR a s poukazom na skutočnosť,

že odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. apríla 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová