Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/31/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: H., nar. X., v meste Q., naposledy bytom v zahraničí: Q., t. č. PT O.,

doručovacia adresa: JUDr. J., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-52-15/PO-Ž-2009 zo dňa 20. marca 2009, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -27 zo dňa 25.

novembra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -27 zo dňa 25. novembra 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-52-15/PO-Ž-2009 zo dňa 20. marca 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1

písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľa a potvrdzujú záver, že v jeho prípade nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

K námietke navrhovateľa, že požiadaním o azyl na Slovensku sa dostal do postavenia

občana Číny, ktorý nesúhlasí s oficiálnou vládnou politikou, t. j. k námietke nesprávneho

právneho posúdenia, krajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ

uviedol, že jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl boli ekonomické problémy, ktoré mal on

sám, ako aj jeho rodina. Možno teda podľa krajského súdu ustáliť, že k podaniu žiadosti

o azyl ho viedli ekonomické dôvody. Tento dôvod je zjavne iným dôvodom žiadosti, ako sú

dôvody uvedené v § 8, 10, 13a/ alebo 13b/ zákona o azyle. Boli teda podľa krajského súdu

naplnené predpoklady zamietnutia žiadosti navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenej

v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.

Prezentácia akýchkoľvek iných dôvodov žiadosti o azyl až počas obdobia po vydaní

prvostupňového správneho rozhodnutia je preto podľa krajského súdu irelevantnou. Preto

ak navrhovateľ v podanom návrhu dôvodí, že podaním žiadosti o azyl sa dostal do postavenia

človeka, ktorý nesúhlasí s čínskou vládnou ideológiou, je takáto argumentácia bezvýznamnou.

Naviac krajský súd poukázal na skutočnosť, že iba nesúhlas s politickým zriadením v danej

krajine (bez ďalšieho) nemôže byť dôvodom k udeleniu medzinárodnej ochrany.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci vo vzťahu k vyhľadaným a do spisu

založených správ o Číne krajský súd uviedol, že účelom zamietnutia žiadosti ako zjavne

neopodstatnenej je za splnenia zákonných podmienok čo najskôr ukončiť konanie o udelenie

azylu, keďže už pri podaní vyhlásenia je zjavné, že žiadateľ požiadal o azyl nie z dôvodu

jemu hroziaceho či trvajúceho prenasledovania, vážneho bezprávia, resp. z dôvodu zlúčenia

rodiny s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, ale z iného

dôvodu. Podľa krajského súdu v takomto prípade nie je potrebné vyhľadávať akékoľvek

informácie o krajine pôvodu žiadateľa o azyl, nakoľko ich vyhľadaním by odporca nedospel

k žiadnym zisteniam, potrebným pre posúdenie podanej žiadosti o azyl, pretože jediným

dôvodom podania žiadosti boli iné dôvody ako perzekúcia, či vážne bezprávie. Zistenie stavu

veci v danom prípade spočíva práve a jedine v zistení, že žiadateľ o azyl použil

na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl iné dôvody ako sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a/ alebo

13b/ zákona o azyle. Takýmto dôvodom bola v danom prípade legalizácia pobytu

navrhovateľa na Slovensku a to za účelom podnikania. Ak teda odporca vyhľadal a do spisu

založil informácie o krajine pôvodu, postupoval podľa krajského súdu nad rámec svojich

povinností, a preto ich zameranie nemôže mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

neprihliadol na vážnosť politickej situácia v krajine pôvodu navrhovateľa. Tým,

že navrhovateľ požiadal o politický azyl v inej krajine, nepriamo súhlasil s politikou režimu

a stal sa pre neho nepohodlnou osobou. Navrhovateľ tiež namietal, že krajský súd nevenoval

pozornosť výroku administratívneho vyhostenia navrhovateľa do štátu, kde by bola ohrozená

jeho bezpečnosť.

Navrhovateľ poukázal na správu organizácie Amnesty International - Čína 2009, ktorá

hodnotí výlučne politickú situáciu, tak ako aj správu Human Rights Watch, ktorá hodnotí

úroveň ľudských práv a občianskych práv v Číne.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. apríla 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

(ods. 3)

Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto

zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3

zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodov legalizácie pobytu

na území SR, teda inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b

zákona o azyle, preto jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen

že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 11.2.2009 navrhovateľ uviedol,

že z krajiny pôvodu odišiel z dôvodu zlých ekonomických pomerov, nemal dostatok

finančných prostriedkov na živobytie. Jeho rodina je chudobná a od svojich známych

sa dopočul, že v Európe sa žije oveľa lepšie. Preto sa rozhodol, že Čínu opustí a vycestuje

do Európy. Jediným dôvodom jeho odchodu bolo, že chce zmeniť svoj život a začať lepší

život. Na otázku prečo nepožiadal o azyl skôr, v Rusku alebo na Ukrajine, odpovedal,

že nevedel o tom, že tam môže požiadať o azyl.

Na otázku či prišiel do styku s políciou, zložkami štátu armádou, a či bol v krajine

pôvodu nimi prenasledovaný, odpovedal, že neprišiel s nimi do styku a nebol nikým

prenasledovaný.

Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal,

že sa ničoho neobáva, ale nechce sa vrátiť do Číny, chce ostať žiť na Slovensku.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na ekonomických dôvodoch.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie

azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,

§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, takýto záver nachádza oporu

vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval

rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľa, ktoré produkoval

v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačne ekonomický dôvod jeho žiadosti o azyl

a s poukazom na skutočnosť, že odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd

za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219

.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. apríla 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová