Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
558/368686.c60354.pdf
PDF · 112.75 KB
No categories available
1Sža/31/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/31/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci navrhovateľa: H., nar. X., v meste Q., naposledy bytom v zahraničí: Q., t. č. PT O.,
doručovacia adresa: JUDr. J., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-52-15/PO-Ž-2009 zo dňa 20. marca 2009, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz 32/2009-27 zo dňa 25.
novembra 2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 32/2009-27 zo dňa 25. novembra 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-52-15/PO-Ž-2009 zo dňa 20. marca 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1
písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti
navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského
súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľa a potvrdzujú záver, že v jeho prípade nie sú
splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.
K námietke navrhovateľa, že požiadaním o azyl na Slovensku sa dostal do postavenia
občana Číny, ktorý nesúhlasí s oficiálnou vládnou politikou, t. j. k námietke nesprávneho
právneho posúdenia, krajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ
uviedol, že jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl boli ekonomické problémy, ktoré mal on
sám, ako aj jeho rodina. Možno teda podľa krajského súdu ustáliť, že k podaniu žiadosti
o azyl ho viedli ekonomické dôvody. Tento dôvod je zjavne iným dôvodom žiadosti, ako sú
dôvody uvedené v § 8, 10, 13a/ alebo 13b/ zákona o azyle. Boli teda podľa krajského súdu
naplnené predpoklady zamietnutia žiadosti navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenej
v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.
Prezentácia akýchkoľvek iných dôvodov žiadosti o azyl až počas obdobia po vydaní
prvostupňového správneho rozhodnutia je preto podľa krajského súdu irelevantnou. Preto
ak navrhovateľ v podanom návrhu dôvodí, že podaním žiadosti o azyl sa dostal do postavenia
človeka, ktorý nesúhlasí s čínskou vládnou ideológiou, je takáto argumentácia bezvýznamnou.
Naviac krajský súd poukázal na skutočnosť, že iba nesúhlas s politickým zriadením v danej
krajine (bez ďalšieho) nemôže byť dôvodom k udeleniu medzinárodnej ochrany.
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci vo vzťahu k vyhľadaným a do spisu
založených správ o Číne krajský súd uviedol, že účelom zamietnutia žiadosti ako zjavne
neopodstatnenej je za splnenia zákonných podmienok čo najskôr ukončiť konanie o udelenie
azylu, keďže už pri podaní vyhlásenia je zjavné, že žiadateľ požiadal o azyl nie z dôvodu
jemu hroziaceho či trvajúceho prenasledovania, vážneho bezprávia, resp. z dôvodu zlúčenia
rodiny s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, ale z iného
dôvodu. Podľa krajského súdu v takomto prípade nie je potrebné vyhľadávať akékoľvek
informácie o krajine pôvodu žiadateľa o azyl, nakoľko ich vyhľadaním by odporca nedospel
k žiadnym zisteniam, potrebným pre posúdenie podanej žiadosti o azyl, pretože jediným
dôvodom podania žiadosti boli iné dôvody ako perzekúcia, či vážne bezprávie. Zistenie stavu
veci v danom prípade spočíva práve a jedine v zistení, že žiadateľ o azyl použil
na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl iné dôvody ako sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a/ alebo
13b/ zákona o azyle. Takýmto dôvodom bola v danom prípade legalizácia pobytu
navrhovateľa na Slovensku a to za účelom podnikania. Ak teda odporca vyhľadal a do spisu
založil informácie o krajine pôvodu, postupoval podľa krajského súdu nad rámec svojich
povinností, a preto ich zameranie nemôže mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd
neprihliadol na vážnosť politickej situácia v krajine pôvodu navrhovateľa. Tým,
že navrhovateľ požiadal o politický azyl v inej krajine, nepriamo súhlasil s politikou režimu
a stal sa pre neho nepohodlnou osobou. Navrhovateľ tiež namietal, že krajský súd nevenoval
pozornosť výroku administratívneho vyhostenia navrhovateľa do štátu, kde by bola ohrozená
jeho bezpečnosť.
Navrhovateľ poukázal na správu organizácie Amnesty International - Čína 2009, ktorá
hodnotí výlučne politickú situáciu, tak ako aj správu Human Rights Watch, ktorá hodnotí
úroveň ľudských práv a občianskych práv v Číne.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. apríla 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(ods. 3)
Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto
zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3
zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodov legalizácie pobytu
na území SR, teda inými dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b
zákona o azyle, preto jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen
že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 11.2.2009 navrhovateľ uviedol,
že z krajiny pôvodu odišiel z dôvodu zlých ekonomických pomerov, nemal dostatok
finančných prostriedkov na živobytie. Jeho rodina je chudobná a od svojich známych
sa dopočul, že v Európe sa žije oveľa lepšie. Preto sa rozhodol, že Čínu opustí a vycestuje
do Európy. Jediným dôvodom jeho odchodu bolo, že chce zmeniť svoj život a začať lepší
život. Na otázku prečo nepožiadal o azyl skôr, v Rusku alebo na Ukrajine, odpovedal,
že nevedel o tom, že tam môže požiadať o azyl.
Na otázku či prišiel do styku s políciou, zložkami štátu armádou, a či bol v krajine
pôvodu nimi prenasledovaný, odpovedal, že neprišiel s nimi do styku a nebol nikým
prenasledovaný.
Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal,
že sa ničoho neobáva, ale nechce sa vrátiť do Číny, chce ostať žiť na Slovensku.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel
k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
najmä na ekonomických dôvodoch.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie
azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,
§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, takýto záver nachádza oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval
rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými
v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,
v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľa, ktoré produkoval
v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačne ekonomický dôvod jeho žiadosti o azyl
a s poukazom na skutočnosť, že odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd
za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219
OSP.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. apríla 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová