Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/7/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci odsúdeného J. S.

pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 14. apríla 2010 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

23. januára 2009, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť odsúdeného J. S. sa zamieta.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2005, sp. zn. ,

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 3. júla 2007,

sp. zn. , bol obžalovaný J. S. uznaný za vinného z trestného

činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom

do 31. decembra 2005, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov,

so zaradením pre výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 228 ods. 1

uložil obžalovanému povinnosť nahradiť Štátnemu fondu rozvoja bývania Bratislava

(ďalej ŠFRB) škodu vo výške 5 879 816 Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici z 23. januára 2009, sp. zn. , podľa § 399

ods. 2 z dôvodov zamietol návrh odsúdeného J. S.

2

na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci. Svoje rozhodnutie odôvodnil,

okrem iného tým, že v konaní o povolení obnovy konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali jej povolenie. Má za to, že dôkazy ktoré vykonal na verejnom zasadnutí,

ako aj skutočnosti uvádzané odsúdeným by spolu s dôkazmi a skutočnosťami produkovanými

v základnom konaní neodôvodňovali iný záver o vine odsúdeného než, ako to učinil

prvostupňový a odvolací súd.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený

J. S., ktorú neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V jej písomných

dôvodoch v podstate poukazoval na to, že obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného

činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 Tr. zák. je uvedenie iného do omylu,

v konkrétnom prípade pracovníkov ŠFRB, pričom tento trestný čin je úmyselným trestným

činom a nie je možné spáchať ho vo forme nedbanlivostného konania. Je toho názoru, že nové

dôkazy, výpovede svedkov vykonané na verejnom zasadnutí dňa 23. januára 2009

bude potrebné hodnotiť až po zrušení napadnutého rozsudku a to v rámci dokazovania

na hlavnom pojednávaní.

Navrhoval preto, zrušiť napadnuté uznesenie a povoliť obnovu konania v jeho trestnej

veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ,

Na podklade tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce

tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd vykonal na verejnom zasadnutí všetky potrebné a dostupné dôkazy

a po ich vyhodnotení postupom podľa dospel tak k úplným a správnym

záverom, keď návrh odsúdeného J. S. na povolenie obnovy konania, ako nedôvodný zamietol.

Svoje závery krajský súd podrobne a vecne správne tiež aj odôvodnil. Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa preto s argumentáciou krajského súdu uvedenou v napadnutom

3

uznesení v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ňu poukazuje a k námietkam

odsúdeného v písomne odôvodnenej sťažnosti uvádza:

Z ustanovenia vyplýva, že obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo

dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť, okrem iného, iné rozhodnutie o vine.

V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že v konaní o povolení obnovy nie

je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní tak,

ako sa toho domáha odsúdený v podanej sťažnosti. Toto konanie sa v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia obmedzuje len na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy

konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme.

Až po kladnej odpovedi na túto otázku možno skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami, alebo dôkazmi súdu

skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine.

Naproti tomu za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle

nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné zo základného konania tak,

ako je tomu aj v preskúmavanom prípade. Z obsahu spisu , Krajského súdu v Banskej

Bystrici totiž vyplýva, že okolnosti za akých bol poskytnutý úver od ŠFRB boli predmetom

podrobného dokazovania, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal aj z výpovedí svedka

RSDr. M. S., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 23. novembra 2004 prehlásil,

že ak by obžalovaný do čestného prehlásenia uviedol, že úver poskytnutý Prvou stavebnou

sporiteľňou nespláca, v žiadnom prípade by mu úver od ŠFRB poskytnutý nebol.

Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že skutočnosti, s ktorými argumentuje odsúdený

v návrhu na obnovu konania, nemožno považovať za nové skutočnosti, a preto krajský súd

postupoval správne, keď dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené

podmienky na povolenie obnovy konania.

4

S poukazom na vyššie uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti

odsúdeného J. S. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. apríla 2010

JUDr. M. L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová