Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bd6/366563.339cbf.pdf
PDF · 116.28 KB
No categories available
5Cdo/94/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 94/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. U.
a 2/ A. U., bývajúcich v S., proti ţalovanému Š. U., bývajúcemu v S., v dovolacom konaní
zastúpenému JUDr. A. M., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v H., o vydanie
a vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
11 C 157/2005, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 28. mája 2008 sp. zn. 10 Co 13/2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. mája 2008 sp. zn. 10 Co 13/2007 a rozsudok
Okresného súdu Humenné z 19. decembra 2006 č.k. 11 C 157/2005-101 z r u š u j e
a konanie v tejto veci z a s t a v u j e .
Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanému spoločne a nerozdielne do X. dní
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 174,60 €, do rúk JUDr. A. M.,
advokátky Advokátskej kancelárie so sídlom v H..
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobcovia sa ţalobou podanou na súde 28. júla 2005 domáhali na ţalovanom
splnenia povinnosti vydať a vypratať pozemok parc. č. KN č. X. - orná pôda vo výmere X.
2
m, zapísaný na LV č. X. kat. územia S. a odovzdať ho ţalobcom
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých
sa domáhali splnenia povinnosti, uviedli, ţe ţalovaný predmetný pozemok, za podielových
spoluvlastníkov ktorého boli určení rozsudkom Okresného súdu Humenné z 27. júna 1977
č.k. 9 C 73/72-86, uţíva bez právneho dôvodu.
Okresný súd Humenné rozsudkom z 19. decembra 2006 č.k. 11 C 157/2005-101 uloţil
ţalovanému povinnosť vydať a vypratať parcelu KN-C č. X. - orná pôda vo výmere
2
X. m, zapísanú na LV č. X., katastrálneho územia S., a takto vypratanú
ju odovzdať ţalobcom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému uloţil
aj povinnosť zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania v sume 1 500,-- Sk a povinnosť zaplatiť
na účet súdu náhradu trov štátu v sume 30 632,-- Sk. Na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, ţe predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve ţalobcov.
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o splnení povinnosti ţalovaným uviedol: „Napriek tomu,
ţe ţalovaný uţíva spornú nehnuteľnosť, jeho konanie ja zásahom do vlastníctva ţalobcov,
ktorí z uvedeného dôvodu nemôţu svoje vlastnícke práva realizovať. Uţívacie právo
nemoţno nadradiť nad právo vlastnícke, pokiaľ toto je preukázané. Rozsudkom tunajšieho
súdu 8 C 592/1991 zo dňa 09.04.1992 uţ bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti
ţalovaného a jeho manţelky M. U. vydať ţalobcom nehnuteľnosť EN X.
v katastrálnom území S. do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
k jej vydaniu však nedošlo. Súd v tomto konaní povaţoval za potrebné identifikovať spornú
nehnuteľnosť a vyznačiť ju v teréne po vykonanom znaleckom dokazovaní, aby neboli
pochybnosti o totoţnosti parcely a aby sa ţalobcom vydala správna parcela. V rámci
znaleckého dokazovania spojeného s miestnou ohliadkou za účasti oboch strán sporu
k identifikovaniu parcely došlo; napriek tomu, ţe ţalovaný odmietol prevziať vytyčovací
operát hraníc pozemkov vyhotovený znalcom, súd ho povaţuje po nedôvodnom odmietnutí
zo strany ţalovaného za doručený. Ţalovanému nič nebráni v tom, aby predmetnú parcelu
2
KN-C č. X. orná pôda o výmere X. mzapísanú na LV č. X. katastrálne územie S. vypratal
a vydal ţalobcom. Na splnenie tejto povinnosti súd ţalovanému poskytol lehotu troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku“.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 28. mája 2008
sp. zn. 10 Co 13/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, účastníkom nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd mal za to, ţe prvostupňový súd pokiaľ ide o vydanie
veci rozhodol správne, keďţe z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo,
ţe výlučným vlastníkom sporného pozemku sú ţalobcovia a nemoţno spochybniť
ich vlastnícke ani uţívacie právo k danej parcele. Podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená
námietka ţalovaného uplatnená v odvolaní, ţe v danej veci uţ bolo právoplatne rozhodnuté.
Uviedol, ţe v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7 C 673/84 išlo síce
o totoţný predmet konania, nie však aj účastníkov. Z rozsudku z 1. júla 1984
č.k. 7 C 673/84-8 totiţ vyplýva, ţe účastníkmi tohto konania na strane ţalovaných bola M. U.,
rod. P. a Š. U.. Dodal, ţe „taktieţ v tomto konaní prvostupňový súd rozhodoval nielen
o vydaní a vyprataní nehnuteľnosti, ale aj o vytýčení hranice v teréne, vyznačené pevnou
stabilizáciou (ţeleznými rúrkami)“.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol
napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie v zmysle § 104 ods.
1 O.s.p. zastaviť z dôvodu prekáţky právoplatne rozhodnutej veci. Podľa názoru dovolateľa
právoplatne skončené konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 7 C 673/84, ale i konanie
tohoţe súdu sp. zn. 8 C 592/91, zakladajú prekáţku právoplatne rozhodnutej veci. Nesúhlasil
so záverom odvolacieho súdu, ţe v prejednávanej veci nešlo o totoţnosť účastníkov. K tomu
uviedol, ţe účastníčka konania sp. zn. 7 C 673/84 M. U., rod. P., uţ neţije,
o čom ţalobcovia, ako jeho bezprostrední susedia, nepochybne vedia. Dovolateľ odporoval
aj tvrdeniu odvolacieho súdu, ţe súd rozhodol nielen o vydaní a vyprataní nehnuteľnosti,
ale aj o vytýčení hranice pozemkov. Dovolanie ţalovaný odôvodil aj dovolacím dôvodom
podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa ţalovaného je vlastníctvo ţalobcov
„formálne a nezákonné“, keďţe sa stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti iba na základe
nesprávne zapísaných súdnych rozhodnutí a vadnou identifikáciou parciel.
Ţalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení povaţovali dovolanie za neopodstatnené
a ţiadali, aby dovolací súd rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu „potvrdil“
ako zákonné a vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudky súdov oboch niţších
stupňov treba zrušiť a konanie zastaviť. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd totiţ
konali v danej veci napriek tomu, ţe im v tom bránila prekáţka veci právoplatne rozsúdenej.
Doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159
ods. 1 O.s.p.). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (§ 159
ods. X. O.s.p.). V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1
veta prvá O.s.p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,
ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)
bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tieţ inak).
Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom,
je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom
konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie
ţalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či uţ z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie).
Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú odvolaciu námietku ţalovaného, ţe o vydaní
parcely EK X., zapísanej na LV č. X. v kat. území S., rozhodol Okresný súd Humenné uţ
v inom konaní, v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 592/91. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
vyplýva, ţe sa ani nezaoberal námietkou prekáţky rozsúdenej veci
vo vzťahu ku konaniu ţalovaným namietanému (sp. zn. 8 C 592/91), ale venoval
sa riešeniu tejto prekáţky vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu Humenné vedenému
pod sp. zn. 7 C 673/84, pričom dospel k záveru, ţe v ostatne uvedenom konaní išlo síce
o totoţný predmet konania, nie však o tých istých účastníkov, keďţe účastníčkou
tohto konania bola okrem ţalovaného Š. U. aj ţalovaná M. U., rod. P.. Dodal, ţe „v tomto
konaní“ prvostupňový súd rozhodoval nielen o vydaní
a vyprataní nehnuteľnosti, ale aj „o vytýčení hranice pozemku v teréne, vyznačené pevnou
stabilizáciou (ţeleznými rúrkami)“. Tieto závery odvolacieho súdu nie sú správne.
O iný rozsah účastníctva nejde v prípade, ak ţalobca v novom konaní s rovnakým
nárokom vyvodzovaným z tých istých skutočností neoznačí za ţalovaného (nositeľa
povinností) všetky osoby ţalované v pôvodnom konaní z dôvodu, ţe niektorá z nich zomrela.
Pri ostatných osobách je zachovaná totoţnosť subjektov, ktorou sú určované subjektívne
medze právoplatnosti. Ţalovaný v dovolaní uviedol, ţe jeho manţelka M. U.,
rod. P. v čase podania novej ţaloby o splnenie povinnosti vydať vec uţ neţila,
o čom ţalobcovia, ako ich bezprostrední susedia, nepochybne vedeli.
Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe rozsudok Okresného súdu
Humenné z 12. júla 1984 č.k. 7 C 673/84-8 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 21. marca 1985 sp. zn. 13 Co 462/84, vyhovujúci ţalobe ţalobcov J. U. a A. U.
na splnenie povinnosti ţalovanými Š. U. a M. U. vypratať spornú nehnuteľnosť z rovnakého
dôvodu, ako sa toho ţalobcovia domáhali novou ţalobou, o ktorej sa konalo v preskúmavanej
veci, tvoril preukáţku právoplatne rozhodnutej veci.
Nemá oporu v uvedených rozhodnutiach súdov, ţe by súdy „v tomto konaní“
(odvolací súd neuviedol, ktoré z konaní má na mysli) okrem vyprataní nehnuteľnosti rozhodli
„aj o vytýčení hranice pozemku v teréne, vyznačené pevnou stabilizáciou (ţeleznými
rúrkami)“; taký výrok neobsahujú rozhodnutia súdov vydaných v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 673/84, ani rozhodnutia súdov vydaných v preskúmavanom konaní.
Preskúmaním veci dovolací súd tieţ zistil, ţe prekáţku rozhodnutej veci tvorilo
aj iné právoplatné rozhodnutie súdu.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 9. apríla 1992 č.k. 8 C 592/91-17 bola
ţalovaným Š. U. a M. U., rod. P. uloţená povinnosť vydať ţalobcom J. U. a A. U.
2
nehnuteľnosť EN X. - orná pôda vo výmere X. m, zapísanú na LV č. X. kat. územie S. v
lehote X. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Splnenia povinnosti ţalovanými ţalobcovia sa
domáhali na základe toho, ţe hoci rozsudkom Okresného súdu Humenné z 27. júna 1977 č.k.
73/72-86,
ktorý nadobudol právoplatnosť 18. októbra 1977, bolo určené, ţe sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vydania ktorej sa domáhajú, ţalovaní ich neustále rušia
vo výkone ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nehnuteľnosť neoprávnene uţívajú
a odmietajú ju vydať.
Vo veci, ktoré je predmetom tohto prieskumu dovolacieho súdu ţalobcovia
sa domáhali splnenia povinnosti ţalovaným vydať a vypratať parcelu KN č. X. - ornú pôdu
2
o výmere X. mzapísanú na LV č. X. k.ú. S. a odovzdať ju ţalobcom do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Splnenia povinnosti ţalovaným sa domáhali
z dôvodu, ţe hoci na základe rozsudku Okresného súdu Humenné z 27. júna 1977
č.k. 9 C 73/72-86 sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, vydanie ktorej sa domáhajú, ţalovaný
napriek tomu, ţe mu uţ bola predchádzajúcimi rozhodnutiami uloţená povinnosť vypratať
spornú nehnuteľnosť, „neprestal“ s jej neoprávnením uţívaním.
Podľa dovolacieho súdu je tu totoţnosť i predmetu preskúmavaného konania
a konania vedeného pod sp. zn. 8 C 592/91, a z dôvodu vyššie uvedeného i účastníkov týchto
konaní. Rozdielnosť predmetu týchto konaní nemoţno vyvodiť z toho, ţe v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 592/91 bolo rozhodnuté o splnení povinnosti vydať pozemok s výmerou
2
väčšou o X. m, keď podľa ostatných znakov ide o nepochybne totoţné nehnuteľnosti.
Súdy oboch niţších stupňov uvedené prekáţky prejednania a rozhodnutia veci
prehliadli a tým konanie zaťaţili procesnou vadou v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. Na vadu
tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ, i keď nebola v dovolaní namietaná (viď § 242
ods. 1 O.s.p.).
Výskyt niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. je dôvodom, pre ktorý dovolací súd
musí napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a zistenie, ţe v konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., je okrem toho dôvodom pre zastavenie
konania (§ 243b ods. X. O.s.p.).
So zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudky
súdov oboch niţších stupňov a konanie zastavil.
Ţalobcovia z procesného hľadiska zavinili, ţe sa konanie muselo zastaviť a vznikla
im povinnosť nahradiť trovy tohto konania ţalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, priznal
ţalovanému v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
vo výške 174,60 €, ktoré vyčíslil jeho zástupca na výzvu odvolacieho súdu listom
zo 4. apríla 2008. Ţalovanému, ktorý v dovolacom konaní síce podal návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania, avšak trovy v lehote podľa § 151 ods. 1 druhá
veta O.s.p. nevyčíslil, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. apríla 2010
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová