Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/128/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávnenej S. P., so sídlom v B.,

vo veci týkajúcej sa pobočky K., proti povinnému C., spoločnosť s ručením obmedzeným,

so sídlom v Š., pre vymoženie 567,31 Eur (17 091,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Košice

II pod sp. zn. Er 411/2001, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. K. M., so sídlom

Exekútorského úradu v K., H. č. X., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16.

februára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením zo 6. októbra 2008 č.k. -23 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenej uloţil povinnosť nahradiť poverenému

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 2 371,-- Sk. Rozhodnutie o trovách exekúcie

odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 16. februára 2009 sp. zn.

na odvolanie oprávnenej uznesenie súdu prvého stupňa zmenil v napadnutom výroku

o náhrade trov exekúcie tak, ţe uloţil oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie v sume 32,96 Eur (993,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi

dôvodne paušálnu odmenu podľa vyhlášky č. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v sume 400,-- Sk, odmenu

za spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie v sume 200,-- Sk (§ 14 ods. 1 písm. a/

vyhlášky), náhradu hotových výdavkov v sume 279,-- Sk a zvýšenie odmeny o daň z pridanej

hodnoty v sume 114,-- Sk. Trovy, ktoré súd prvého stupňa priznal nad túto sumu, povaţoval

za priznané v rozpore s ustanoveniami vyhlášky. V tejto časti preto uznesenie súdu prvého

stupňa podľa zmenil.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie súdny exekútor. Navrhol

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe krajský súd

pri určení rozsahu exekučných trov nepostupoval správne, keď mu nepriznal odmenu

aj za ďalšie ním uplatnené a vykonané úkony exekučnej činnosti. Trovy tak vyčíslil v rozpore

s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Odvolací súd dospel aj k nesprávnemu záveru,

podľa ktorého nie je moţné priznať hodinovú odmenu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky)

za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky).

Dovolanie teda odôvodnil tým, ţe rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Oprávnená a povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109

ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V treťom odseku ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o trovách konania.

V posudzovanej veci je nepochybné, ţe súdny exekútor napáda dovolaním uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Jeho dovolanie preto podľa

prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v tomto ustanovení súdny exekútor v dovolaní výslovne nenamietal

a ani dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa prípustné nie je.

Pokiaľ súdny exekútor namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba

uviesť, ţe uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietku

účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba povaţovať

za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám osebe prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto

prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe dovolanie súdneho exekútora smerovalo proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré

týmto opravným prostriedkom nemoţno napadnúť. Dovolanie preto podľa § 243b ods. 5

veta prvá v spojení s odmietol bez toho, aby mohla

byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2010 JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Bc. Daniela Pekajová