Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1ca/382412.921fa3.pdf
PDF · 191.13 KB
No categories available
6Tdo/6/2010
Najvyšší súd 6 Tdo 6/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom
15. apríla 2010 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. J. M. pre trestný čin výtržníctva
podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o dovolaní obvineného
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 22. septembra 2009, sp. zn. 5 Tos 104/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 Tr. por. (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov)
per analogiam dovolanie obvineného Ing. J. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením zo 14. mája 2009, sp. zn. 30 Nt 9/2009, zamietol
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh obvineného Ing. J. M. na povolenie obnovy konania.
Uvedený návrh podal menovaný z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Trnava
z 24. apríla 2008, sp. zn. 30 T 52/2007, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu
výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, obsahoval podľa jeho
názoru nesprávne poučenie, odporujúce ustanoveniu § 248 ods. 1 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006.
Sťažnosť obvineného proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu bola
uznesením Krajského súdu v Trnave z 22. septembra 2009, sp. zn. 5 Tos 104/2009,
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t n u t á.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Ing. J. M. 21. decembra 2009
vlastným písomným podaním na Okresnom súde Trnava dovolanie (č.l. 31 - 33 spisu).
Okresný súd Trnava obvineného následne písomne vyzval (§ 379 ods. 1 Tr. por.
per analogiam), aby si v zmysle § 373 ods. 1 Tr. por. zvolil obhajcu na podanie dovolania
a toto prostredníctvom zvoleného obhajcu podal na predmetnom súde v lehote 20 dní
od doručenia tejto výzvy. Zároveň obvineného upozornil, že za účelom podania dovolania mu
obhajca nemôže byť (ex offo) ustanovený a následkom nevyhovenia danej výzve na zvolenie
si obhajcu môže byť odmietnutie dovolania bez preskúmania veci Najvyšším súdom
Slovenskej republiky.
Túto písomnú výzvu obvinený prevzal 15. januára 2010 a reagoval na ňu písomným
podaním z 29. januára 2010, v ktorom súd požiadal o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2
Tr. por., nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na výdavky spojené
so zastupovaním a obhajobou v predmetnom dovolacom konaní.
Príslušný spis bol 19. februára 2010 Okresným súdom Trnava predložený
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (§ 377 Tr. por.) na rozhodnutie o dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či podané dovolanie obvineného
je prípustné v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že táto procesná podmienka
dovolania v posudzovanom prípade splnená nebola.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým
bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 382 Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,
d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa
§ 379 ods. 1,
e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1
alebo 2.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 368 ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné poukázať na doterajšiu
rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu vo vzťahu k výkladu tohto zákonného ustanovenia,
konkrétne výkladu slovného spojenia „vec právoplatne skončená“. Uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. 3 Tdo 5/2006 (publikovaným v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007,
pod poradovým číslom 19, na strane 20), bol vymedzený okruh rozhodnutí, proti ktorým
je prípustné podať dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. nasledovným spôsobom:
„Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368 ods. 1
Trestného poriadku o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci
samej, ktorými je
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený
trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334 ods. 4 Trestného
poriadku;
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku
alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.“
Rešpektujúc judikatúru najvyššieho súdu je preto potrebné v posudzovanej trestnej
veci konštatovať, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým bola zamietnutá
sťažnosť obvineného Ing. J. M. proti uzneseniu príslušného prvostupňového súdu, ktorým bol
zamietnutý návrh menovaného na povolenie obnovy konania, nie je rozhodnutím vo veci
samej v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por., a teda nie je proti nemu prípustné dovolanie.
Vo vyššie citovanom ustanovení § 382 Tr. por. sú upravené podmienky,
za ktorých dovolací súd dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci
odmietne. I keď Trestný poriadok upravuje podmienky prípustnosti dovolania (§ 368 ods. 1,
§ 566 ods. 3), v ustanovení § 382 Tr. por. absentuje neprípustnosť dovolania ako dôvod
na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí. Nakoľko právna úprava Trestného poriadku
neobsahuje iné ustanovenie o spôsobe ako rozhodnúť o neprípustnom dovolaní, najvyšší súd
na odmietnutie dovolania obvineného Ing. J. M. aplikoval analogicky ustanovenie § 382
Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania
(v tomto prípade ide o chybu „neodstrániteľnú“ postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por.),
najvyšší súd napadnuté rozhodnutie meritórne nepreskúmaval.
Vo vzťahu k podanému dovolaniu považuje najvyšší súd za potrebné uviesť aj to,
že obvinený si nesplnil ani ďalšiu procesnú podmienku dovolania, a síce povinnosť podať
dovolanie prostredníctvom obhajcu v zmysle § 373 ods. 1 Tr. por., čo je chyba odôvodňujúca
postup podľa § 379 ods. 1 Tr. por. (t. j. písomnú výzvu na odstránenie „odstrániteľnej“ chyby
dovolania).
Obvinený Ing. J. M. síce požiadal súd o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2
Tr. por. (č.l. 35 spisu), no dané ustanovenie Trestného poriadku nie je možné v predmetnom
prípade aplikovať, nakoľko ustanovenie § 373 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého obvinený môže
podať dovolanie len „prostredníctvom“ obhajcu, má vo vzťahu k nemu postavenie
lex specialis. Uvedené ustanovenie (s dôrazom na slovo „prostredníctvom“) totiž
predpokladá, že dovolanie obvineného bude už v čase podania na súd písomne vyhotovené
obhajcom, z čoho vyplýva, že obvinený musí mať obhajcu (advokáta) na podanie dovolania
ešte pred jeho podaním. Vzhľadom na to, že dovolacie konanie je konaním výlučne
návrhovým (nikdy sa nezačína ex offo, ale vždy len na základe podaného dovolania),
prvostupňový a ani dovolací súd nie je pred podaním dovolania oprávnený robiť akékoľvek
úkony súvisiace s dovolacím konaním (dovolacím súdom sa totiž stáva až podaním
dovolania), a teda ani nemôže v čase pred podaním dovolania obvinenému obhajcu ustanoviť,
čomu zodpovedá povinnosť obvineného si na podanie dovolania obhajcu zvoliť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 15. apríla 2010
JUDr. Peter H a t a l a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová