Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/330/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. Ľ., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému P., bývajúcemu v K.,

zastúpenému JUDr. Ľ., advokátom so sídlom v K., o zrušenie práva spoločného nájmu

bytu, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , na dovolanie žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. apríla

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 3. novembra 2008 č.k. -76 zrušil

právo spoločného nájmu bytu žalobkyne a žalovaného k 3 – izbovému družstevnému bytu

č. X, ktorý sa nachádza na X. poschodí domu v K. (ďalej len „byt“). Určil, že žalobkyňa bude

ako členka družstva ďalej nájomníčkou bytu a žalovaný je povinný sa z bytu vysťahovať do

15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania. Výrok vo veci samej odôvodnil tým, že účastníci konania sa za trvania manželstva

stali spoločnými členmi bytového družstva a vzniklo im právo spoločného nájmu bytu.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 20. februára 2004 sp. zn. , ktorý

nadobudol právoplatnosť 23. apríla 2004, bolo ich manželstvo rozvedené. Keďže sa účastníci

po rozvode manželstva nedohodli na ďalšom nájme, zrušil súd ich právo spoločného nájmu

bytu ( ) s tým, že žalobkyňa bude ako členka družstva

ďalej nájomníčkou bytu a žalovaný je povinný vysťahovať sa z bytu do 15 dní od

zabezpečenia náhradného bytu. Vzal pri tom na zreteľ vôľu oboch už plnoletých detí

účastníkov konania, ktoré nemajú vyriešenú svoju bytovú situáciu a ani nemajú možnosť

zabezpečiť si bývanie z vlastných zdrojov, bývať v spoločnej domácnosti so žalobkyňou.

Námietky žalovaného, na základe ktorých žiadal pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu

-2-3 Cdo 330/2009

zohľadniť, že jedine on je v súčasnosti zárobkovo činný a len on má záujem na riešení danej

situácie, súd nezohľadnil z dôvodu, že ich považoval za účelové, nakoľko ani žalovaný od

času, kedy bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, neurobil kroky k riešeniu

situácie týkajúcej sa spoločného bývania účastníkov a na snahu poukazoval až v priebehu

tohto konania. Súd podmienil povinnosť žalovaného vysťahovať sa z bytu zabezpečením

bytovej náhrady vo forme náhradného bytu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 150

, keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadal v špecifickosti konania, v ktorom sa

riešia bytové pomery oboch účastníkov konania.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. apríla 2009

sp. zn. napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušil právo spoločného nájmu bytu,

určil, že žalovaný ako člen družstva bude naďalej nájomcom bytu, a že žalobkyňa je povinná

sa z bytu vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Rozhodol tiež o trovách

konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zrušil právo spoločného nájmu

bytu. V konaní bolo preukázané, že účastníkom vznikol spoločný nájom predmetného bytu

a že po rozvode manželstva sa o nájme bytu nedohodli. Nestotožnil sa však so záverom súdu

prvého stupňa, pokiaľ rozhodol o tom, ktorý z rozvedených manželov bude ďalej nájomcom

bytu ako i členom družstva. Nakoľko účastníci nemajú maloleté deti a prenajímateľ bytu

nezaujal stanovisko, ktorému z účastníkov navrhuje ponechať nájom k bytu a členstvo

v družstve, za rozhodujúce pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu a členovi družstva

považoval skutočnosť, že byt bol žalovanému pridelený jeho zamestnávateľom ako

družstevno-stabilizačný byt a na zaplatenie členského podielu bytu mu bola zamestnávateľom

poskytnutá aj návratná bezúročná pôžička. Okrem pričinenia žalovaného o nadobudnutie bytu

zohľadnil pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu a členovi družstva aj nepriaznivú

finančnú situáciu žalobkyne a detí účastníkov konania, ktorí sú nezamestnaní a skutočnosť, že

žalovaný je zamestnaný a má finančné príjmy a tým je na jeho strane väčší predpoklad

zabezpečiť žalobkyni náhradný byt. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na

ustanovenie v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že

odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Namietala správnosť záveru odvolacieho súdu

o pričinení sa žalovaného o nadobudnutie bytu, keď považoval byt za družstevno-stabilizačný,

ktorý bol pridelený žalovanému jeho zamestnávateľom. Uviedla, že byt takýto charakter

-3-3 Cdo 330/2009

nemal a takýto charakter nemohol nadobudnúť ani tým, že zamestnávateľ žalovaného, resp.

odborová organizácia na zaplatenie členského podielu poskytol žalovanému návratnú

bezúročnú pôžičku. Poskytnutím uvedenej pôžičky žalovaný nebol pracovne

u zamestnávateľa zastabilizovaný, zaviazal sa v prípade skončenia pracovného pomeru ju

vyrovnať v plnej výške, čo aj urobil v uznaní záväzku z 30. júna 1987. Dodala, že uvedená

pôžička bol splácaná a celkom zaplatená za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov.

Vyčítala odvolaciemu súdu, že vôbec neprihliadol na záujem plnoletých detí účastníkov, ktoré

v byte budú bývať a ktoré sa zhodne vyjadrili, že „nehodlajú ani v budúcnosti bývať

v spoločnej domácnosti s odporcom, pretože odporca má neznesiteľnú povahu“. Ďalej

namietala, že odvolací súd vôbec neprihliadol na okolnosti rozvratu manželstva, ktoré boli na

strane žalovaného a že v jej neprospech zohľadnil sociálnu a finančnú situáciu, v akej sa ona

a deti v súčasnosti nachádzajú, keď sú nezamestnaní, a dodala, že žalovaný je od marca 2009

taktiež nezamestnaný. V tejto súvislosti uviedla, že napriek nepriaznivým sociálnym

pomerom, náklady spojené s užívaním bytu v rozsahu ½ vždy riadne platila. Z týchto

dôvodov dovolateľka žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd pri rozhodovaní o ďalšom

nájomcovi bytu a členovi družstva správne vzal na zreteľ rozhodujúce okolnosti – jeho

pričinenie o nadobudnutie bytu a skutočnosť, že na jeho strane je väčší predpoklad zabezpečiť

pre žalobkyňu náhradný byt – a jeho rozhodnutie je vecne správne. Z týchto dôvodov

žalovaný žiadal dovolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok „potvrdiť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

-4-3 Cdo 330/2009

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní uviedla, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania, z takto zvolenej formulácie možno vyvodiť, že namieta vadu uvedenú v § 237

písm. f/ Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie

procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať

dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný

úkon a pod.).

-5-3 Cdo 330/2009

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti

žalobkyne pred súdom konať.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd vec prejednal a rozhodol 16. apríla 2009 bez

nariadenia odvolacieho pojednávania. V dovolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či tým

nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred odvolacím súdom.

Podľa v znení od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a/ je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa

v tomto znení ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v

) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Dovolací súd má za to, že pokiaľ v danom prípade odvolací súd prejednal odvolanie

proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

v znení od 15. októbra 2009), odvolací súd postupoval v súlade so zákonom. Uvedený postup

odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle

2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

3. Žalobkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

-6-3 Cdo 330/2009

V zmysle platí, že ak sa rozvedení manželia

nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo

spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa vezme súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu

zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

V uvedených ustanoveniach zákon nedáva súdu záväzný návod, ako a ktoré konkrétne

hľadiská má vziať na zreteľ pri rozhodovaní o budúcom nájme. Tým, že mu ukladá, aby vzal

na zreteľ predovšetkým záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, nezbavuje ho

povinnosti zistiť a následne vyhodnotiť celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie

o ďalšom nájme. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne

najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so

znalosťou veci vyhodnotiť ich význam, prípadne niektorým z nich priznať prioritu pred

ostatnými, a zohľadniac ich zásadnú povahu, rozhodnúť v prospech toho účastníka, ktorému

tieto okolnosti svedčia. V rámci už uvedeného komplexu patrí síce popredné miesto

ukazovateľom, stanoveným priamo v zákone ( ), samotný

zákon ale sám predpokladá, že súd prihliadne aj na iné okolnosti (viď v tomto ustanovení

použité „najmä“). Zásada, že súd má pri rozhodovaní vziať na zreteľ najmä dve v zákone

výslovne uvedené skutočnosti, je síce hlavným, nie však jediným hľadiskom pre úvahu, kto

má byť ďalším (výlučným) nájomcom sporného bytu. Súčasťou zisťovania skutkových

podkladov preto musí byť tiež šetrenie, aké sú skutočné (a nielen účastníkmi tvrdené) bytové

záujmy a potreby samotných účastníkov, aký počet rodinných príslušníkov bude v byte bývať,

z akých dôvodov a kým alebo čím zapríčinených opustil niektorý z nich byt, aké sú ich

sociálne a zdravotné pomery a pracovné zaradenie, aké boli okolnosti rozvodu manželstva,

ako sa jednotliví rozvedení manželia pričinili o nadobudnutie bytu, ako plnili povinnosti

nájomcu, do akej miery sú v čase rozhodovania odkázaní na uspokojovanie bytových potrieb

v byte, aké sú predpoklady kľudného a usporiadaného užívania tým – ktorým účastníkom

ako možným budúcim nájomcom ako aj osôb, ktoré zostanú v byte bývať a aké je účelné

využitie bytu. Zo širších hľadísk a súvislostí (s prihliadnutím na dosiahnutie účelu tohto

ustanovenia a požiadavku účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov) treba pri

tom vziať na zreteľ aj na individuálne možnosti účastníkov (spravidla ekonomické)

zabezpečiť zodpovedajúcu bytovú náhradu druhému účastníkovi.

-7-3 Cdo 330/2009

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní o tom, kto bude ako člen družstva

ďalším nájomcom bytu, zohľadnil spomedzi vyššie uvedených okolností iba skutočnosť, že

žalovaný sa väčšou mierou zapríčinil o nadobudnutie bytu, keď vychádzal z toho, že byt bol

žalovanému poskytnutý jeho zamestnávateľom ako družstevno-stabilizačný a na zaplatenie

členského podielu bytu mu zamestnávateľom bola poskytnutá pôžička, ako i že u žalovaného,

ktorý je zamestnaný, je väčší predpoklad zabezpečiť žalobkyni, ktorá je nezamestnaná,

náhradný byt. Dovolací súd však zistil, že existencia vyššie uvedených skutočností, ktoré boli

podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu o tom, ktorý z účastníkov bude ďalším

nájomcom bytu a členom družstva z obsahu spisu v celom rozsahu nevyplýva. Z rozhodnutia

o pridelení bytu z 29. novembra 1983 totiž nevyplýva, že išlo o byt družstevno-stabilizačný,

ktorý bol pridelený žalovanému jeho zamestnávateľom, resp. na návrh jeho zamestnávateľa;

túto skutočnosť zamestnávateľ nepotvrdil (viď č.l. 40 spisu). Len z tej okolnosti, že

žalovanému na zaplatenie členského podielu bytu bola poskytnutá návratná bezúročná

pôžička, nemožno dospieť k odvolacím súdom prijatému záveru o charaktere bytu a z neho

vyvodiť zásluhovosť žalovaného o nadobudnutie bytu. Pokiaľ ide o poskytnutie pôžičky na

zaplatenie členského podielu bytu, je pravdou, že zamestnávateľom žalovaného bola

žalovanému poskytnutá návratná bezúročná pôžička. Len táto okolnosť, naviac keď pôžička

bola splatená zo spoločných prostriedkov účastníkov, nemôže byť podkladom pre záver, že

žalovaný sa pričinil o nadobudnutie bytu. Pokiaľ odvolací zohľadnil, že na strane žalovaného

je väčší predpoklad zabezpečiť pre žalobkyňu náhradný byt z dôvodu, že je momentálne

zamestnaný, zohľadnenie tejto okolnosti vzhľadom k tomu, že ďalšie okolnosti, ktoré sú

významné z hľadiska aplikácie a (viď predchádzajúci odsek), odvolací

súd právne neposudzoval, je predčasné – nesprávne. Jeho rozhodnutie preto nemôže spočívať

na správnom právnom posúdení veci ( ). Odvolací súd úplne

pominul vyporiadať sa s okolnosťami, ktoré pri rozhodovaní o určení ďalšieho nájomcu bytu

a člena družstva zohľadnil súd prvého stupňa – počet rodinných príslušníkov, ktorí zostanú

v byte bývať z hľadiska pokojného a usporiadaného spolužitia, keď bolo v konaní preukázané,

že vzťahy medzi deťmi účastníkov a žalovaným sú dlhodobo negatívne, napäté, stresové

a problematické.

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie bolo podané opodstatnene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu ( ) a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

-8-3 Cdo 330/2009

Právny názor dovolacieho súdu bude v ďalšom konaní záväzný. V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková