Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/176/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v L.,

zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom vo V., proti žalovanej S., a.s. so sídlom v L.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. R., advokátom so sídlom v L., o zaplatenie 6 845,98 €

(206 242 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. marca 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 3. marca 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v priebehu konania spresnenou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť mu do 3 dní sumu 206 242 Sk, ktorá predstavuje zložku jeho mzdy –

hmotnú stimuláciu, ktorú mu žalovaná nezaplatila napriek tomu, že sa s ňou na tejto zložke

mzdy dohodol. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že v žalovanej spoločnosti zastával funkciu

generálneho riaditeľa a odmeňovaný bol zmluvnou mzdou, ktorá pozostávala z mesačného

platu, hmotnej stimulácie a odmien. O vyplatení celkovej výšky hmotnej stimulácie

generálneho riaditeľa rozhodovalo predstavenstvo žalovanej spoločnosti na základe

odporučenia dozornej rady. Podmienky pre priznanie hmotnej stimulácie a pre určenie jej

výšky boli podrobne upravené v zmluve z 1. januára 2005 o pracovných a mzdových

podmienkach. V roku 2005 bola hmotná stimulácia vyplatená všetkým členom vrcholového

manažmentu spoločnosti, okrem žalobcu. Žalovaná mu pritom neodôvodnila, prečo mu túto

zložku mzdy nevyplatila. Z uvedených dôvodov sa zaplatenia hmotnej stimulácie domáhal

v súdnom konaní.

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 15. decembra 2008 č.k. -240 žalovanej

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 206 242 Sk s 9 % úrokom z omeškania

ročne od 1. januára 2007 do zaplatenia; rozhodol tiež o náhrade trov konania. Výsledkami

vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobou uplatnený zmluvný nárok žalobcu

vyplýval z jeho pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom práva a povinnosti nemôžu byť zmenené

jednostranným rozhodnutím predstavenstva alebo odporučením dozornej rady spoločnosti

nevyplatiť žalobcovi hmotnú stimuláciu. Pokiaľ žalovaná (jej predstavenstvo a dozorná rada)

ostatným členom vrcholového manažmentu priznala a vyplatila hmotnú stimuláciu vo výške

60 % a len žalobcovi túto stimuláciu nevyplatila, ide o priamu diskrimináciu žalobcu, ktorá sa

prieči a porušuje v ňom zakotvenú povinnosť zamestnávateľa

zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V tejto

súvislosti je bez právneho významu, že žalobca sa 31. januára 2006 po zistení závažných

nedostatkov v hospodárení spoločnosti vzdal funkcie generálneho riaditeľa, čím uznal svoju

zodpovednosť za majetkovú stratu žalovanej. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa

opodstatnene podanej žalobe vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil

poukazom na

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. marca 2009

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu

zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, že vyplatenie hmotnej stimulácie navrhovateľovi počas výkonu

funkcie generálneho riaditeľa bolo podmienené splnením dvoch podmienok, a to jednak

dosiahnutím dohodnutých ukazovateľov, jednak rozhodnutím predstavenstva žalovanej

spoločnosti. Predmetná zložka mzdy – hmotná stimulácia má povahu len fakultatívneho

nároku a nárokovou zložkou mzdy by sa stala až na základe rozhodnutia zamestnávateľa o jej

priznaní. Pokiaľ sa ale dozorná rada žalovanej spoločnosti na zasadnutí 15. mája 2006

uzniesla, že predstavenstvu žalovanej neodporúča, aby žalovaná vyplatila žalobcovi hmotnú

stimuláciu a predstavenstvo žalovanej na základe toho žalobcovi hmotnú stimuláciu

nepriznalo, nevznikol žalobcovi nárok na ňu. V takom prípade totiž nebola splnená jedna

z dvoch vyššie uvedených podmienok, a to rozhodnutie predstavenstva žalovanej. Z týchto

dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením veci, na ktorom založil rozsudok

súd prvého stupňa. Odvolaním napadnuté rozhodnutie preto zmenil tak, že žalobu ako

neopodstatnene podanú zamietol. Vzhľadom na zmenu prvostupňového rozsudku s poukazom

na a priznal žalovanej náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania.

Zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol,

že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Poukázal na to, že splnil všetky zmluvne dohodnuté podmienky pre priznanie

hmotnej stimulácie za rok 2005 a nárok na túto zložku mzdy nemožno považovať len za

fakultatívny. Dozorná rada žalovanej mu neodporučila priznať hmotnú stimuláciu bez toho,

aby jej postup a závery mali podklad v nejakých relevantných kritériách. Nedostatky, ktoré

mu boli vytýkané, sa netýkali obdobia, za ktoré požaduje hmotnú stimuláciu. Odvolací súd

nezohľadnil, že žalobca splnil predpoklady pre vyplatenie hmotnej stimulácie a že žalovaná sa

voči nemu správala diskriminačne – za rovnakých okolností jemu hmotnú stimuláciu

nepriznala a ostatným členom vrcholového manažmentu ju vyplatila. Za nesprávne označil

rozhodnutie odvolacieho súdu aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Zo všetkých

uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť ( ) a žalovanej

uložiť povinnosť zaplatiť mu hmotnú stimuláciu v požadovanej výške s príslušenstvom

a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne. Tvrdenie o diskriminácii žalobcu je neopodstatnené. Výsledky

vykonaného dokazovania potvrdili, že hmotná stimulácia napriek splneniu určených

ukazovateľov nebola priznaná aj iným členom vrcholového manažmentu (rovnako v ich

prípade bolo nepriznanie odôvodnené zistenými nedostatkami v práci). Nepriznanie tejto

fakultatívnej zložky mzdy, ktoré bolo podložené konkrétnymi nedostatkami pri výkone

pracovných povinností, nemôže byť v žiadnom prípade považované za diskrimináciu.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca počas výkonu svojich funkcií generálneho

riaditeľa a predsedu predstavenstva žalovanej porušil interné predpisy spoločnosti

a nehospodárne nakladal s majetkom žalovanej. Nedostatky, so zreteľom na ktoré mu nebola

priznaná hmotná stimulácia za rok 2005, boli zistené na základe kontroly hospodárenia

a zmluvných vzťahov spoločnosti, ktorú vykonali na to oprávnené osoby a orgány žalovanej

spoločnosti. Žalobca bezdôvodne označuje takúto kontrolnú činnosť za „pomstu“. Z pohľadu

žalovanej zanedbateľnou nie je ani skutočnosť, že žalobca sa 31. januára 2006 sám vzdal

funkcie člena predstavenstva žalovanej. Dodala, že počas celého súdneho konania žalobca

nepopieral vecnú správnosť výsledkov vykonanej kontroly ani kontrolných zistení. Z týchto

dôvodov žalovaná žiadala neopodstatnené dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti zmeňujúcemu rozsudku ( ), preskúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že toto rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

So zreteľom na dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade

konania v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla

najavo.

Rovnako vzhľadom na sa dovolací súd zaoberal tiež otázkou, či sa

v konaní na súdoch nižších stupňov nevyskytla procesná nesprávnosť, ktorá vykazuje znaky

tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ). Ani vada tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom

konaní nevyšla najavo.

Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca tento dovolací dôvod vyvodzuje

z nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, že žalobou uplatnený nárok má len

fakultatívnu povahu a že konanie žalovanej bolo voči nemu diskriminačné.

V sporoch o zaplatenie mzdy (alebo jej časti) je rozhodujúce, či sú naplnené

predpoklady pre vznik nároku na ňu vyplývajúce zo mzdového predpisu alebo kolektívnej

zmluvy alebo pracovnej či inej zmluvy. Treba skúmať, či žalobou je uplatnená zložka mzdy,

ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať (ide vtedy o nárokovú zložku

mzdy), alebo zložka mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia

zamestnávateľa o jej priznaní (v takom prípade ide o nenárokovú zložku mzdy).

Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická fakultatívna povaha, ktorú táto zložka

mzdy stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. V uvedenom

zmysle má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené

rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať jeho prípadné rozhodnutie obsah, záleží

v prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa.

V zmysle so zamestnancom, ktorý

je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43

ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán

ustanovila.

Zo spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli 9. mája 2002 zmluvu o výkone

funkcie generálneho riaditeľa. V zmysle § 4 tejto zmluvy pozostáva zmluvná mzda

generálneho riaditeľa z a/ mesačného platu, b/ hmotnej stimulácie, c/ odmeny. Podľa § 6

uvedenej zmluvy sa podmienky, výška, spôsob kontroly plnenia a hodnotenia hmotnej

stimulácie generálneho riaditeľa dohodnú v (osobitnej) zmluve.

Vecný a osobný rozsah podmienok určených pre výkon funkcie generálneho riaditeľa,

poskytovanie mesačného platu a výšku jeho hmotnej stimulácie upravili účastníci konania

v zmluve o pracovných a mzdových podmienkach účinnej od 1. januára 2005. Podľa nej bol

žalobca odmeňovaný zmluvnou mzdou pozostávajúcou z mesačného platu, hmotnej

stimulácie a odmien. V článku 3 ods. 1 tejto zmluvy účastníci dohodli výšku a podmienky

hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa percentom zo skutočne vyplateného mesačného

platu žalobcu za obdobie výkonu funkcie v roku 2005. Zmluvne dohodnutá výška hmotnej

stimulácie predstavovala: a/ za dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia spoločnosti

30 %, b/ za zabezpečenie dodržania splátkového kalendára úverov, dlhodobých záväzkov

a ostatných záväzkov spoločnosti 20 %, c/ za zabezpečenie zavedenia informačného systému

P. 30 %, d/ za zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia 20 %. Podľa článku 3 ods. 3 tejto

zmluvy rozhoduje o vyplatení celkovej výšky hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa

predstavenstvo spoločnosti na základe schválenia splnenia podmienok pre priznanie hmotnej

stimulácie generálneho riaditeľa dozornou radou a na základe jej odporučenia odmenu

vyplatiť.

Obsah vyššie citovaných ustanovení zmluvy o pracovných a mzdových podmienkach

neopodstatňuje záver, ku ktorému dospel odvolací súd, že žalobcom požadovaná zložka jeho

mzdy mala len fakultatívny charakter. V uvedenej zmluve žalobca a žalovaná vzájomne

dohodli konkrétne ukazovatele (pracovné úlohy), za splnenia ktorých žalobcovi patrí hmotná

stimulácia v percentuálne stanovenej výške. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by predstavenstvo

žalovanej spoločnosti malo rozhodovať o priznaní hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa

bez ohľadu na splnenie predpokladov a podmienok stanovených pre jej poskytovanie alebo

pre jej výšku. Z povahy a obsahu zmluvného dojednania účastníkov vyjadreného v článku 3

ods. 1 a 3 tejto zmluvy vyplýva, že účastníkmi v nich bola dohodnutá zložka mzdy

generálneho riaditeľa spoločnosti predstavujúca jeho mzdový nárok, ktorý je zamestnávateľ

povinný v určenej výške uspokojiť, pokiaľ generálny riaditeľ splní stanovené predpoklady

a podmienky.

Odvolací súd, riadiac sa právnym názorom, ktorý dovolací súd nepovažuje za správny,

rozhodol predčasne – bez toho, aby posúdil, či žalobca splnil zmluvne dohodnuté predpoklady

a podmienky pre priznanie hmotnej stimulácie. So zreteľom na to dospel dovolací súd

k záveru, že v dovolaní je opodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 242 ods. 1

písm. c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil

( ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V dovolacom konaní nebolo možné posúdiť opodstatnenosť námietky dovolateľa, že

nevyplatenie žalobou požadovanej hmotnej stimulácie bolo voči nemu diskriminačné, lebo

dovolací súd nemal dostatočný skutkový podklad pre posúdenie, či zamestnávateľ mal vecný

dôvod na odlišné zaobchádzanie so žalobcom (viď aj

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková