Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/46/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného J. K.

vedenej pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. a iné účinného do 1. januára 2006 prerokoval na neverejnom zasadnutí

15. apríla 2010 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený J. K., zastúpený obhajcom

JUDr. L. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 3. februára 2009, sp. zn.

a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného J. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 5. novembra 2008, sp. zn.

bol obvinený J. K. uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. (bod 1 rozsudku) a trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa

§ 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (bod 2 rozsudku)

na tom skutkovom základe, ţe

1/ dňa 12. februára 2004 v B. uzatvoril leasingovú zmluvu č. X. so spoločnosťou

B. a.s., o.z. B., ulica D., predmetom ktorej bolo pouţité osobné motorové vozidlo zn. P.,

2

č. karosérie V., č. motora X. farby ţltá metalíza v hodnote 480 000 Sk, ktoré vozidlo

toho istého dňa prevzal v D. od spoločnosti A., s. r. o., ulica M., D., pričom J. K. uhradil

ako nájomca akontáciu a prvých päť leasingových splátok, ktoré uhrádzal nepravidelne

a v omeškaní, vôbec neuhradil šiestu splátku, ktorá sa stala splatnou 12. júna 2004, ani ţiadnu

ďalšiu, na základe čoho dňom 14. septembra 2004 prenajímateľ písomne od leasingovej

zmluvy v zmysle článku 5 všeobecných zmluvných podmienok leasingu odstúpil od zmluvy

a upozornil J. K. na povinnosť okamţite odovzdať osobné motorové vozidlo zn. P. v dobrom

technickom stave, nepoškodené s príslušenstvom, o čom bol aj písomne vyrozumený dňa

20. septembra 2004 formou listovej zásielky, ktorú prevzal splnomocnený zástupca,

no napriek tomu vozidlo neoprávnene pouţíval bez toho, aby platil leasingové splátky

aţ do 04. novembra 2004, kedy bol vzatý do väzby a vozidlo bolo vrátené leasingovej

spoločnosti, čím leasingovej spoločnosti V. IČO: X. spôsobil škodu vo výške 235 294 Sk,

2/ dňa 27. októbra 2003 v presne nezistenom čase doručil ako daňový subjekt

J. K. – T., IČO: X. so sídlom M. na Daňový úrad v R., ulica G., okres R., daňové priznanie

na daň z pridanej hodnoty za obdobie tretieho štvrťroku 2003, v ktorom bol zahrnutý nepravý

daňový doklad – dodávateľská faktúra č. X. s dátumom zdaniteľného plnenia

08. septembra 2003 od dodávateľa H., spol. s. r .o., B. D., IČO: X. v celkovej sume

1 517 399,90 Sk, z toho 23 % DPH predstavovalo čiastku v sume 252 900 Sk, ktorou

bolo fakturované za nerezové nádoby v objeme 8000 litrov v počte 3 kusy a za plastové

nádoby v objeme 1000 litrov v počte 73 kusov, pričom Daňový úrad R. vykonanou kontrolou

zameranou na prijaté a uskutočňované zdaniteľné plnenie dane z pridanej hodnoty

podľa v platnom znení zistil, ţe daňový subjekt J. K. – T., IČO: X.

so sídlom M., nepreukázal dodanie nerezových a plastových nádob dodávateľom H.,

spol. s. r. o., B. D., IČO: X. a týmto konaním si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet

v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie tretieho štvrťroku 2003, čím zadováţil

sebe neoprávnený prospech vo väčšom rozsahu a spôsobil tak škodu Slovenskej republike

v zastúpení Daňovým úradom R. vo výške 252 900 Sk.

Za to bol odsúdený podľa § 148a ods. 2 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 6 (šesť) rokov a 4 (štyri) mesiace, pričom na výkon uloţeného trestu bol podľa

§ 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny.

3

Podľa účinného do 1. januára 2006 súd poškodenú stranu V.,

IČO: X. odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-právnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený J. K.

Krajský súd v Ţiline na podklade podaného odvolania rozhodol uznesením

z 3. februára 2009, sp. zn. tak, ţe podľa odvolanie obvineného

J. K. ako nedôvodné zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 3. februára 2009,

kedy vo veci rozhodol krajský súd. Uloţený trest obvinený v súčasnej dobe vykonáva

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca.

Odpis uznesenia Krajského súdu v Ţiline bol obvinenému doručený dňa

11. marca 2009, jeho obhajcovi JUDr. L. J. bol doručený 2. marca 2009.

Okresný súd Ruţomberok dňa 30. novembra 2009 predloţil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného J. K., ktoré podal

prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. L. J., ktorý ho obhajoval aj v pôvodnom konaní.

Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa dňa 5. novembra 2009 a smeruje proti vyššie

citovanému rozhodnutiu krajského súdu.

V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený uviedol, ţe dovolanie podáva

proti všetkým výrokom rozhodnutia krajského súdu z dôvodov § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/,

písm. c/, písm. f/, písm. i/

V prvom rade vytýkal, ţe o jeho odvolaní rozhodoval nepríslušný súd, resp. senát

v nesprávnom zloţení, čím je naplnený dôvod podľa ,

Uvedený dovolací dôvod videl v tom, ţe rovnaký senát Krajského súdu v Ţiline rozhodoval

o skôr podanom odvolaní proti prvému rozhodnutiu okresného súdu zo 6. novembra 2006,

a to uznesením z 13. marca 2007, sp. zn. . V poradí druhé rozhodnutie

Okresného súdu Ruţomberok z 5. novembra 2009 vychádzalo z faktu, ţe ním boli

rešpektované názory odvolacieho súdu (reprezentovaného totoţným senátom) a zásada

viazanosti súdu právnym názorom vyššieho súdu. V skôr vydanom rozhodnutí však boli

4

prijaté názory, ktoré navodzovali stav, akoby sa rozhodovalo v prvom stupni. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. (publikované v periodiku „Zo súdnej praxe„ č. 6/2008, str. 224 a nasl.

rozhodnutie č. 80). Domnieva sa, ţe odvolací senát v danom prípade prebral úlohu súdu

prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie nekorešponduje s týmto stanoviskom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Porušenie práv obhajoby v zmysle vidí v tom,

ţe ani v odvolacom konaní nebolo vyhovené jeho návrhu na vypočutie svedkov R. B. a P. K.

a nebol zadováţený spisový materiál príslušného daňového úradu. Bolo jeho právom,

osobitne po zmene právnej kvalifikácie nariadenej odvolacím súdom navrhovať dôkazy

a nechať vypočuť svedkov. Nevyhovením jeho návrhu na doplnenie dokazovania mu bola

zmarená moţnosť účinne sa brániť obvineniam, ktoré neboli predmetom obţaloby. Taktieţ

nie je zrejmé, ako súd bez znaleckého dokazovania mohol ustáliť výšku spôsobenej škody.

Dovolací dôvod v zmysle videl v tom, ţe leasingová

spoločnosť (skutok č. 1) pôvodný nárok na náhradu škody vo výške 74 430 Sk

aj s príslušenstvom postúpila jeho matke M. K., preto na ňu prešli všetky práva spojené

s uvedenou pohľadávkou, teda aj právo dať súhlas na jeho trestné stíhanie. Jeho matka však

výslovne odoprela udeliť súhlas na trestné stíhanie, preto malo byť trestné stíhanie zastavené.

Dovolací dôvod v zmysle videl v tom, ţe skutok č. 1

nie je spôsobilý naplniť znaky trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Právny záver o prisvojení si motorového vozidla je nesprávny, nemôţe s ním súhlasiť.

Nemôţe ísť o spreneveru, pretoţe ani jeden dôkaz ho neusvedčil z toho, ţe s predmetom

leasingu mienil nakladať ako s vlastnou vecou. Vôbec nebol preukázaný úmysel prisvojiť

si cudziu vec a predmet leasingu spreneveriť. Išlo o platné uzatvorenie leasingovej zmluvy

z 12. februára 2004, pričom vzťahy k spoločnosti B., a.s. boli zmluvne upravené,

čo vylučuje protiprávnosť a neoprávnenosť uţívania. Na prijatie záveru o neoprávnenosti

uţívania motorového vozidla nestačí zistenie, ţe nedošlo k zaplateniu leasingovej splátky.

Uţ pri podpise zmluvy zaplatil akontáciu vo výške 120 001 Sk, teda zálohu na takmer

8 mesačných splátok a popri tom aj prvých päť splátok po 15 237 Sk, spolu 76 185 Sk.

V danom prípade išlo o obchodno - právny, resp. občiansko - právny vzťah. Ďalej poukázal

na skutočnosť, ţe pohľadávka bola leasingovej spoločnosti uhradená ešte pred postúpením

5

pohľadávky a sama leasingová spoločnosť nikdy neiniciovala voči nemu občiansko - súdne

konanie. Naviac poukazoval, ţe podľa jeho názoru nikdy nedošlo k platnému zrušeniu

leasingovej zmluvy. Doručenie odstúpenia od zmluvy splnomocnencovi, ktorý zásielky

neotvoril a odovzdal ich aţ vyšetrovateľovi, nezakladá domnienku doručenia a vylučuje jeho

vedomosť o odstúpení od zmluvy, čo priamo vylučuje moţnosť naplnenia subjektívnej

stránky trestného činu.

Vo vzťahu k druhému skutku namietal, ţe záver súdu o neoprávnenosti uplatnenia

nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty je nepreskúmateľný. Z namietaného rozhodnutia

nevyplýva, v rozpore s ktorými ustanoveniami platnej právnej úpravy bolo jeho konanie,

ktorým si uplatnil DPH na vstupe zo zdaniteľného plnenia uskutočneného na základe

daňového dokladu č. X. Obsah listinných dôkazov získaných od daňového úradu prečítaných

v rámci hlavného pojednávania bol v rozpore s výpoveďou Ing. V. N., pracovníčky daňového

úradu, ktorá potvrdila, ţe v rámci daňovej kontroly pravosť faktúry neskúmali. Okrem toho

z jej výpovede vyplýva, ţe v rámci daňovej kontroly nebol vypočutý zástupca spoločnosti H.,

spol. s. r. o.

Napokon navrhol, aby najvyšší súd vyslovil, ţe bol v danom prípade porušený zákon,

zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a krajskému súdu prikázal vec v potrebnom

rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil

na vyjadrenie rovnopis dovolania okresnej prokurátorke, ktorá vo svojom vyjadrení

z 12. novembra 2009 uviedla, ţe povaţuje dovolacie námietky obvineného za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ) v zákonnej

lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1

). Dovolanie podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, čo je v súlade

s ustanovením Súčasne však zistil, ţe podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa ( ).

6

V prvom rade najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takéhoto dovolacieho dôvodu podľa V prípade, ţe podané dovolanie len

formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto dovolanie treba

odmietnuť podľa

Obvinený J. K. v prvom rade namietal, ţe v jeho trestnej veci rozhodol nepríslušný

súd - dovolací dôvod , avšak bliţšie neuviedol, o ktoré

skutočnosti tento dovolací dôvod opiera. Uvedený dovolací dôvod moţno úspešne pouţiť iba

v prípadoch, kedy vo veci rozhodol vecne alebo miestne nepríslušný súd. V posudzovanej

veci bol obvinený pôvodne trestne stíhaný pre viac trestných činov na základe obţaloby

Okresného prokurátora v Ruţomberku z 15. júla 2005, č. , ktorú obţalobu podal

na miestne i vecne príslušnom okresnom súde. Celé trestné stíhanie sa teda viedlo podľa

ustanovení účinného do 1. januára 2006. Obţaloba kládla za vinu

obvinenému v bode 1/ skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin týrania blízkej a zverenej

osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v bode 2/ skutok kvalifikovaný ako trestný čin

výtrţníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., v bode 3/ skutok kvalifikovaný ako trestný čin

neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1 Tr. zák., v bode

4/ skutok kvalifikovaný ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej

pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. a v bode 5/ skutok kvalifikovaný ako

trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006. Trestné stíhanie proti obvinenému začalo na základe uznesenia

vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Ruţomberku

zo 4. novembra 2004, kedy vzniesol obvinenému uznesenie pod ČVS : ORP-405/OdV-RK-04

pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

ktorého skutku sa mal dopustiť v R. voči svojej druţke B. K. v priebehu roku 2004. Postupne

bolo obvinenému vznášané obvinenie pre ďalšie trestné činy, ktorých sa mal dopustiť v iných

súdnych obvodoch, avšak celé prípravné konanie viedol vyšetrovateľ OR PZ Ruţomberok

pod spoločnou spisovou značkou a celú vec dozoroval Okresný prokurátor v Ruţomberku,

ktorý napokon vo veci podal v súlade s ustanovením na Okresnom súde

Ruţomberok obţalobu, čím bola fakticky zaloţená vecná i miestna príslušnosť tohto súdu.

Príslušnosť tohto súdu bola daná na celé konanie aţ do právoplatného ukončenia veci.

Okresný súd Ruţomberok prináleţí do súdneho obvodu Krajského súdu v Ţiline,

a preto o odvolaní obvineného proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhodoval tento krajský

súd. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa naplnený

nebol.

Rovnako neobstojí námietka obvineného, ţe vo veci rozhodol súd v nezákonnom

zloţení - Nezákonne zloţeným súdom sa v zmysle tohto

ustanovenia rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie

súdneho orgánu, ktorý má vec prerokovať a rozhodnúť. V praxi to znamená, ţe vo veci

rozhodol samosudca, hoci na konanie bol príslušný senát, prípadne ak senát rozhodol

v neúplnom zloţení alebo ide o prípady, kedy sa na rozhodovaní zúčastnil prísediaci, ktorému

uplynulo funkčné obdobie. Obvineným uvádzané námietky však citovaný dovolací dôvod

nenapĺňajú.

Existenciu dovolacieho dôvodu podľa obvinený videl

v tom, ţe ani v odvolacom konaní nebolo vyhovené jeho návrhom na doplnenie dokazovania,

čím bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Obvineným uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, ţe v konaní došlo k porušeniu

práva na obhajobu najmä tým, ţe boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe

(teraz ). Ide predovšetkým o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného

konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, ţe ho obvinený mal mať z dôvodu nutnej

obhajoby. V posudzovanej veci sa obhajca obvineného zúčastňoval úkonov prípravného

konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania. Samotná skutočnosť, ţe súd zamietol

návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania, nenapĺňa uplatnený dovolací dôvod. Treba

si uvedomiť, ţe hlavné pojednávanie vedie a za jeho zdarný priebeh v zmysle

zodpovedal predseda senátu pri dôslednom dodrţiavaní základných zásad trestného konania

uvedených v ustanovení V odseku 5 citovaného ustanovenia je upravená zásada

náleţitého zistenia skutkového stavu veci, pričom dôsledná aplikácia tejto zásady v konaní

pred súdom tvorí nevyhnutný predpoklad spravodlivého súdneho rozhodnutia. V konaní

pred súdom sám sudca, resp. predseda senátu určuje mieru dokazovania, ktoré sa musí

v priebehu hlavného pojednávania vykonať. Pokiaľ súd ako v danom prípade zamietol návrhy

na doplnenie dokazovania, nemoţno jeho postup automaticky povaţovať za porušenie práva

obvineného na obhajobu. Nemoţno sa preto úspešne domáhať dovolania z dôvodu

len na základe toho, ţe sa návrhu na vykonanie dôkazu

nevyhovelo.

Podľa dovolanie moţno podať, ak trestné stíhanie bolo

vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyţaduje.

Uvedený dovolací dôvod moţno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď v konaní nebolo

rešpektované dispozičné právo poškodeného v zmysle (teraz ).

V citovanom ustanovení sú taxatívne vymenované trestné činy,

pri ktorých je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného, medzi ktorými je uvedený

aj trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zák. V praxi to znamená, ţe trestné stíhanie

pre trestné činy citované v tomto ustanovení proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému

osobou, voči ktorej by mal poškodený právo odoprieť vypovedať ( )

moţno začať a uţ v začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Toto

dispozičné právo poškodeného sa vzťahuje na celé trestné konanie včítane odvolacieho

konania. To však nie je prípad obvineného.

Trestné stíhanie pre uvedený skutok (bod 1 rozsudku) bolo začaté na základe trestného

oznámenia poškodenej organizácie B., a.s., o.z. B. uznesením vyšetrovateľa

z 18. novembra 2004, ktorým bolo konanie obvineného kvalifikované ako trestný čin

neoprávneného pouţívania cudzieho motororového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 2

Tr. zák. vtedy účinného. Zástupkyňa poškodenej organizácie si v prípravnom konaní

5. januára 2005 riadne uplatnila nárok na náhradu škody voči obvinenému (viď č. l. 253).

Aţ v priebehu trestného konania na súde poškodená organizácia postúpila svoju pohľadávku

na matku obvineného. Uvedeným postupom ako správne poukázal krajský súd na matku

obvineného prešli iba procesné práva, čo znamená, ţe si mohla uplatňovať voči obvinenému

náhradu škody. Postúpením tejto pohľadávky však neprešlo právo dávať súhlas k trestnému

stíhaniu. Udelenie súhlasu na trestné stíhanie v zmysle je právom viaţúcim

sa výhradne na osobu poškodeného, ktorému bola trestným činom spôsobená škoda. Takouto

osobou matka obvineného nie je, a preto ţiadny súhlas nebol potrebný. Písomné prehlásenie

matky obvineného je preto právne irelevantné. Zo strany obvineného ide o svojsky výklad

ustanovenia Z uvedeného preto vyplýva, ţe ani tento dovolací dôvod nebol

naplnený.

9

Napokon obvinený ako ďalší dovolací dôvod vo vzťahu k obom bodom rozhodnutia

uvádzal ustanovenie , pretoţe podľa jeho názoru rozhodnutie

odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnom posúdení zisteného skutkového stavu

a na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti poukazoval aj

na procesné pochybenia oboch súdov.

K tomu je potrebné uviesť, ţe dôvod dovolania podľa

je daný v prípade, ak napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

skutku alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Podstatou právneho posúdenia

skutku ako posúdenia hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. ,

na skutkový stav, ktorý zistil súd. Tu je treba zdôrazniť, ţe predmetom právneho posúdenia

je skutok tak, ako ho zistil súd a nie ako sa jeho zisteniu domáha dovolateľ, teda obvinený.

V praxi to znamená, ţe s poukazom na uvedený dovolací dôvod nie je moţné domáhať

sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie. Dovolanie

nemôţe byť zaloţené na tom, ţe obvinený nesúhlasí s tým, ako súd v rámci postupu podľa

hodnotil dôkazy, aké skutkové zistenia z nich vyvodil, ako postupoval

pri vykonávaní dôkazov, v akom rozsahu vykonal dokazovanie a ţe nevyhovel návrhom

na vykonanie ďalších dôkazov. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený

k náprave závaţných vád právoplatných rozhodnutí a nie k tomu, aby skutkové zistenia súdov

prvého a druhého stupňa boli preskúmavané ešte treťou inštanciou. V posudzovanej veci

uplatňovaný dôvod je skôr polemikou obvineného so skutkovými zisteniami súdov oboch

stupňov, so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov a s postupom pri vykonávaní

dôkazov, z čoho vyplýva, ţe ani tento dovolací dôvod nebol naplnený.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného J. K. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

10

V Bratislave 15. apríla 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Alţbeta Kóňová

.