Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
94c/382413.81cd05.pdf
PDF · 192.29 KB
No categories available
6Tost/10/2010
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 10/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba na neverejnom
zasadnutí 16. apríla 2010 v Bratislave v konaní o Európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti
vyžiadanej osoby A. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. marca 2010,
sp. zn. 3 Ntc 2/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, účinný od 1. januára 2006) sťažnosť vyžiadanej osoby A. C. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
z 23. marca 2010, sp. zn. 2 KPt 19/2010, predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici
uznesením z 24. marca 2010, sp. zn. 3 Ntc 2/2010 rozhodol, že podľa § 17 ods. 1 s poukazom
na § 4 ods. 8 zákona č. 403/2004 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) berie do väzby
vyžiadanú osobu štátneho občana Talianskej republiky A. C., nar. X., trvale bytom C.,
prechodne bytom V., na ktorého bol Magistrátnym súdom v Caltanissetta
19. februára 2010 pod sp. zn. N.1128/08 R.G.G.I.P. vydaný Európsky zatýkací rozkaz s tým,
že väzba začala plynúť 22. marca 2010 o 11.05 hod. a bude vykonávaná v Ústave na výkon
väzby Banská Bystrica.
Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný A. C. prostredníctvom svojho obhajcu
v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že nemá záujem sa vyhýbať konaniu,
v ktorom sa rozhoduje o vykonaní predmetného Európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto nie
sú podľa jeho názoru dané dôvody na jeho vzatie do väzby. V tejto súvislosti podotkol,
že na území Slovenskej republiky žije už 2 roky, a to na základe povolenia na pobyt,
pričom je aj riadne prihlásený na cudzineckej polícii. Nie je tu trestne stíhaný a vedie riadny
život. Poukázal tiež na to, že keď ho počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky
kontaktovali talianske orgány finančnej polície a zisťovali, kde sa nachádza, on ich o svojom
pobyte informoval. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v danom prípade neexistujú
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol
vykonaniu Európskeho zatýkacieho rozkazu. Na záver uviedol, že v prípade jeho prepustenia
na slobodu sa bude zdržiavať na adrese, kde žil aj doteraz (t.j. na adrese prechodného pobytu
u svojej priateľky).
V dôsledku vyššie uvedených skutočností žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a rozhodol o jeho
prepustení z väzby na slobodu.
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť
ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že krajský súd rozhodol v predmetnej
veci správne a v súlade so zákonom.
Na základe vyhotoveného záznamu SIS k vyššie identifikovanému Európskemu
zatýkaciemu rozkazu bol A. C. 22. marca 2010 o 11.05 hod. v súlade s ustanovením § 15
ods. 3 zákona o EZR zadržaný príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky
(č. l. 4 - 5) a 23. marca 2010 o 8.30 hod. bol prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Banskej
Bystrici oboznámený s dôvodmi zadržania, pričom mu bolo súčasne oznámené,
že po obdržaní originálu Európskeho zatýkacieho rozkazu bude oboznámený aj s jeho
obsahom a taktiež mu bude doručená jeho kópia (č. l. 19 – 20). V ten istý deň o 10.15 hod.
podala prokurátorka na príslušný krajský súd návrh na vzatie zadržaného A. C. do väzby
a na jeho podklade vydal po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č. l. 28 – 30) predseda
senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici 24. marca 2010 napadnuté uznesenie.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol predložený 8. apríla 2010 krajským súdom
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o sťažnosti vyžiadaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje,
že v danom prípade boli splnené všetky formálne podmienky na konanie o podanom návrhu,
vrátane zachovania zákonných lehôt (§ 15 ods. 3, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2 zákona o EZR).
V tejto súvislosti treba tiež upozorniť na tú skutočnosť, že podkladom
pre rozhodovanie o väzbe podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR môže byť s poukazom
na § 15 ods. 3 citovaného zákona (s účinnosťou jeho novely – zákona
č. 342/2007 Z. z. - od 26. júla 2007) okrem Európskeho zatýkacieho rozkazu aj tzv. záznam,
ktorým sa v zmysle § 2 písm. h/ citovaného zákona rozumie súbor údajov vložených
príslušným orgánom členského štátu do Schengenského informačného systému na základe
rozhodnutia príslušného justičného orgánu štátu pôvodu v rozsahu uvedenom v tomto
ustanovení. Najvyšší súd pritom zistil, že záznam použitý v predmetnom prípade spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti, a môže byť tak podkladom na vzatie zadržanej osoby
do väzby.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR predseda senátu krajského súdu rozhodne
do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby. Ak súd
postupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby; dôvodmi väzby
podľa osobitného zákona nie je viazaný (dôvodmi podľa § 71 ods. 1 Tr. por.). Ak súd
nepostupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby,
ak sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že zadržaná osoba ujde alebo sa bude
skrývať, aby sa tak vyhla trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu alebo ochrannému opatreniu.
Postup podľa § 4 ods. 8 zákona o EZR znamená, že na účely rozhodnutia podľa
odsekov 5, 6 a 7, orgány vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť skutku podľa ich
právneho poriadku, ak sa vydanie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho
poriadku štátu pôvodu, horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku štátu
pôvodu najmenej tri roky a bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako niektorý
z trestných činov uvedených v bodoch 1/ až 32/ ustanovenia § 4 ods. 8.
V Európskom zatýkacom rozkaze Magistrátneho súdu v Caltanissetta
z 19. februára 2010 sú skutky A. C., pre ktoré sa žiada jeho vydanie do Talianskej republiky
na účely trestného stíhania kvalifikované ako trestné činy nedovolenej držby drog a účasti
na zločinnom spolčení zameranom na obchodovanie s drogami. Trestný čin označený ako
účasť na zločinnom spolčení je pritom trestným činom uvedeným v bode 1 § 4 ods. 8 zákona
o EZR.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu boli v posudzovanom prípade zákonné podmienky
pre postup podľa § 4 ods. 8 zákona o EZR splnené. Za daného stavu preto krajský súd
nepochybil, keď vzal vyžiadaného A. C. do väzby.
K sťažnostným námietkam A. C. je potrebné uviesť, že tieto sú v danom prípade
z hľadiska skôr uvedených zákonných podmienok, ktorých splnenie je na vzatie vyžiadanej
osoby do väzby nevyhnutné, právne irelevantné.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave, 16. apríla 2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová