Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/10/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba na neverejnom

zasadnutí 16. apríla 2010 v Bratislave v konaní o Európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti

vyžiadanej osoby A. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. marca 2010,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa ( v znení neskorších

predpisov, účinný od 1. januára 2006) sťažnosť vyžiadanej osoby A. C. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici

z 23. marca 2010, sp. zn. , predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici

uznesením z 24. marca 2010, sp. zn. rozhodol, že podľa § 17 ods. 1 s poukazom

na o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) berie do väzby

vyžiadanú osobu štátneho občana Talianskej republiky A. C., nar. X., trvale bytom C.,

prechodne bytom V., na ktorého bol Magistrátnym súdom v Caltanissetta

19. februára 2010 pod sp. zn. R.G.G.I.P. vydaný Európsky zatýkací rozkaz s tým,

že väzba začala plynúť 22. marca 2010 o 11.05 hod. a bude vykonávaná v Ústave na výkon

väzby Banská Bystrica.

Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný A. C. prostredníctvom svojho obhajcu

v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

2

V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že nemá záujem sa vyhýbať konaniu,

v ktorom sa rozhoduje o vykonaní predmetného Európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto nie

sú podľa jeho názoru dané dôvody na jeho vzatie do väzby. V tejto súvislosti podotkol,

že na území Slovenskej republiky žije už 2 roky, a to na základe povolenia na pobyt,

pričom je aj riadne prihlásený na cudzineckej polícii. Nie je tu trestne stíhaný a vedie riadny

život. Poukázal tiež na to, že keď ho počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky

kontaktovali talianske orgány finančnej polície a zisťovali, kde sa nachádza, on ich o svojom

pobyte informoval. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v danom prípade neexistujú

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol

vykonaniu Európskeho zatýkacieho rozkazu. Na záver uviedol, že v prípade jeho prepustenia

na slobodu sa bude zdržiavať na adrese, kde žil aj doteraz (t.j. na adrese prechodného pobytu

u svojej priateľky).

V dôsledku vyššie uvedených skutočností žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnuté uznesenie podľa zrušil a rozhodol o jeho

prepustení z väzby na slobodu.

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti podľa preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť

ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že krajský súd rozhodol v predmetnej

veci správne a v súlade so zákonom.

Na základe vyhotoveného záznamu SIS k vyššie identifikovanému Európskemu

zatýkaciemu rozkazu bol A. C. 22. marca 2010 o 11.05 hod. v súlade s ustanovením § 15

ods. 3 zákona o EZR zadržaný príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky

(č. l. 4 - 5) a 23. marca 2010 o 8.30 hod. bol prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Banskej

Bystrici oboznámený s dôvodmi zadržania, pričom mu bolo súčasne oznámené,

že po obdržaní originálu Európskeho zatýkacieho rozkazu bude oboznámený aj s jeho

obsahom a taktiež mu bude doručená jeho kópia (č. l. 19 – 20). V ten istý deň o 10.15 hod.

podala prokurátorka na príslušný krajský súd návrh na vzatie zadržaného A. C. do väzby

a na jeho podklade vydal po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č. l. 28 – 30) predseda

senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici 24. marca 2010 napadnuté uznesenie.

3

Spisový materiál v posudzovanej veci bol predložený 8. apríla 2010 krajským súdom

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o sťažnosti vyžiadaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje,

že v danom prípade boli splnené všetky formálne podmienky na konanie o podanom návrhu,

vrátane zachovania zákonných lehôt (§ 15 ods. 3, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2 zákona o EZR).

V tejto súvislosti treba tiež upozorniť na tú skutočnosť, že podkladom

pre rozhodovanie o väzbe podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR môže byť s poukazom

na § 15 ods. 3 citovaného zákona (s účinnosťou jeho novely – zákona

č. - od 26. júla 2007) okrem Európskeho zatýkacieho rozkazu aj tzv. záznam,

ktorým sa v zmysle § 2 písm. h/ citovaného zákona rozumie súbor údajov vložených

príslušným orgánom členského štátu do Schengenského informačného systému na základe

rozhodnutia príslušného justičného orgánu štátu pôvodu v rozsahu uvedenom v tomto

ustanovení. Najvyšší súd pritom zistil, že záznam použitý v predmetnom prípade spĺňa všetky

zákonom požadované náležitosti, a môže byť tak podkladom na vzatie zadržanej osoby

do väzby.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR predseda senátu krajského súdu rozhodne

do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby. Ak súd

postupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby; dôvodmi väzby

podľa osobitného zákona nie je viazaný (dôvodmi podľa ). Ak súd

nepostupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby,

ak sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že zadržaná osoba ujde alebo sa bude

skrývať, aby sa tak vyhla trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu alebo ochrannému opatreniu.

Postup podľa § 4 ods. 8 zákona o EZR znamená, že na účely rozhodnutia podľa

odsekov 5, 6 a 7, orgány vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť skutku podľa ich

právneho poriadku, ak sa vydanie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho

poriadku štátu pôvodu, horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku štátu

pôvodu najmenej tri roky a bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako niektorý

z trestných činov uvedených v bodoch 1/ až 32/ ustanovenia § 4 ods. 8.

4

V Európskom zatýkacom rozkaze Magistrátneho súdu v Caltanissetta

z 19. februára 2010 sú skutky A. C., pre ktoré sa žiada jeho vydanie do Talianskej republiky

na účely trestného stíhania kvalifikované ako trestné činy nedovolenej držby drog a účasti

na zločinnom spolčení zameranom na obchodovanie s drogami. Trestný čin označený ako

účasť na zločinnom spolčení je pritom trestným činom uvedeným v bode 1 § 4 ods. 8 zákona

o EZR.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu boli v posudzovanom prípade zákonné podmienky

pre postup podľa § 4 ods. 8 zákona o EZR splnené. Za daného stavu preto krajský súd

nepochybil, keď vzal vyžiadaného A. C. do väzby.

K sťažnostným námietkam A. C. je potrebné uviesť, že tieto sú v danom prípade

z hľadiska skôr uvedených zákonných podmienok, ktorých splnenie je na vzatie vyžiadanej

osoby do väzby nevyhnutné, právne irelevantné.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave, 16. apríla 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová