Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/245/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P.U.S. H., 2/ Obce V.,

3/ Obce M., 4/ Obce K., proti žalovaným 1/ Lesom Slovenskej republiky, štátny podnik,

Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, v dovolacom konaní zastúpeným JUDr. L. M.,

advokátkou v P., 2/ Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdková č.

36, 3/ T. N., bývajúcemu v K., 4/ U.P.S.V., o určenie neplatnosti zmluvy o nájme

výkonu práva poľovníctva, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. februára

2008 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 25. februára 2008 sp. zn. v zmeňujúcom výroku a v súvisiacom výroku

o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo 6. júla 2007 č.k. -222 zamietol

žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o nájme pozemkov na výkon

práva poľovníctva, žalobcom 1/ – 4/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania

vo výške 26 810,-- Sk na účet advokátky do 3 dní a vo vzťahu žalobcov 1/ – 4/ a žalovaných

2/ – 4/ rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca 1/ nemohol odstúpiť od predmetnej

zmluvy, pretože takýto prípad zrušenia zmluvy si účastníci zmluvne nedohodli a zákon

č. o poľovníctve takúto formu zrušenia zmluvy nepripúšťa. Právny poriadok

Slovenskej republiky tiež nepozná pojem „pozastavenie platnosti“, resp. „stornovanie

zmluvy“ a preto prejav obsiahnutý v písomnosti z X. je nezrozumiteľný a neurčitý.

Obsahovou súčasťou tohto písomného prejavu je aj tzv. odkladacia podmienka, ktorá však

uplynula v podstate už okamihom jej vyhotovenia. Súd mal preukázané, že všetci účastníci

zmluvného vzťahu prijímajú plnenie od žalovaného 1/ na základe predmetnej zmluvy, o ktorej

vyhlasujú, že od počiatku nevznikla. Rozhodnutím Okresného úradu v T., odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.j. X. z 2. augusta 1999 mal preukázané, že

žalovaný 1/ bol v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy najväčším disponentom výmery z

celkovej výmery poľovných pozemkov v Poľovnom revíre č. X.„Z.“. Žalobca 1/ nepredložil

do konania žiaden dôkaz, ktorý by dokazoval jeho tvrdenie, že zamestnanci žalovaného 1/ ho

uviedli do omylu pri podpisovaní predmetnej zmluvy. Súd však nemohol prihliadnuť na

námietky žalobcov aj z dôvodu, že v danom prípade by išlo o relatívnu neplatnosť predmetnej

zmluvy (§ 40a Obč. zák.), na ktorú sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba a žaloba

bola podaná až po jej uplynutí (§ 101 Obč. zák.). S poukazom na ustanovenie § 16 ods. 1

o poľovníctve uviedol, že pre platnosť predmetnej zmluvy, jej zmenu

alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru – orgánu štátnej správy,

pričom zákon neustanovuje formu tohto schválenia. Prax orgánov štátnej správy pre

schvaľovanie zmlúv na úseku poľovníctva v rozhodnom období bola formou schvaľovacej

doložky priamo na zmluvnom akte jej účastníkov tak, ako je to aj v predmetnej zmluve.

Poukázal tiež na ustanovenie § 13 ods. 3 (správne ods. 4 – pozn. dovolacieho súdu) zák. č.

o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta je štatutárnym orgánom v

majetkových vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v

administratívno-právnych vzťahoch je správnym orgánom. Preto ak predmetnú zmluvu za

žalobcov 2/, 3/ a 4/ podpísali starostovia, išlo o konanie štatutárneho orgánu, z ktorého

zákon nepripúšťa exces. Ďalej uviedol, že vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť

v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu a k takýmto

úkonom je oprávnený v rozsahu svojho oprávnenia poverovať tretie osoby – tu s poukazom

na ustanovenie v spojení s o štátnom podniku.

Z týchto dôvodov žalobu žalobcov zamietol.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. februára 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými

zrušil a konanie ohľadne týchto účastníkov zastavil a žiadnemu z týchto účastníkov náhradu

trov konania medzi nimi nepriznal. Vo vzťahu medzi žalobcami 2/ – 4/ a žalovanými zmenil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že určil, že

zmluva o prenájme pozemkov na výkon práva poľovníctva uzavretá medzi žalobcami 1/ – 4/,

Slovenským pozemkovým fondom, T. N. ako prenajímateľmi a so žalovaným 1/ ako

nájomcom, ktorá bola schválená Okresným úradom v T., odborom PPLH pod č.j. X. dňa

9. septembra 2002, je neplatná a žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje

rozhodnutie v časti, v ktorej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil,

odôvodnil ustanovením a , a nedostatkom spôsobilosti žalobcu 1/

byť účastníkom konania pre jeho nedostatok právnej subjektivity, čo je neodstrániteľným

nedostatkom konania. Zmeňujúci výrok svojho rozhodnutia odôvodnil právne ustanoveniami

, , , a o poľovníctve. Vytkol súdu

prvého stupňa posúdenie veci podľa nesprávnych zákonných ustanovení, keď podľa jeho

názoru v prejednávanej veci išlo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a preto bolo

potrebné vec posúdiť podľa . Mal za to, že pre platnosť zmluvy

o postúpení práva výkonu poľovníctva sa vyžadovalo, aby ju podpísali ako prenajímatelia

všetci vlastníci pridružených poľovných pozemkov, pričom z predloženej predmetnej zmluvy

o prenájme pozemkov na výkon práva poľovníctva je zrejmé, že sa tak nestalo. Ak zmluvu

neuzavreli všetci do úvahy prichádzajúci vlastníci, zmluva je neplatná, pretože obchádza

zákon. Za obchádzanie zákona považuje aj to, že zmluvu za vlastníkov poľovných pozemkov,

ktoré sú menšie ako X. ha, uzavreli obce V., M., a K., hoci postavenie obcí podľa zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o poľovníctve je iba také, že

im prislúcha nájomné za pozemky nachádzajúce sa v ich katastri. Za postup v rozpore

s ustanovením , považoval aj skutočnosť, že predmetnú

zmluvu uzatvorilo P.U.S.H., ktoré nemá spôsobilosť na právne úkony a preto nemohlo

zastupovať vlastníkov pozemkov pri jej podpise.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do všetkých jeho výrokov podal dovolanie

žalovaný 1/. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením , ,

Uviedol, že spôsobilosť byť účastníkom konania je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma

z úradnej povinnosti, účastníkovi však musí dať možnosť vec napraviť. Z potvrdenia

príslušného obvodného úradu založeného v súdnom spise nevyplýva, že by splnomocnený

zástupca žalobcu 1/ J. H. bol oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe. Odvolací súd mal

otázku označenia žalobcu 1/ adresovať tomuto zástupcovi, ktorý mal byť o svojich právach,

resp. následkoch s tým spojených, poučený. Úkony v registri zapísaného zástupcu nemôže

nahradiť jeho zástupca v konaní pred súdom, najmä, ak odvolací súd považuje úkony žalobcu

1/, t.j., aj ním udelenú plnú moc pre zástupcu v konaní za ničotné, keďže má za to, že ide

o úkony subjektu bez spôsobilosti na právne úkony. Konanie súdu tak napĺňa znaky vady

podľa v spojení s a a je postihnuté inou vadou

podľa , ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

pričom podstata tejto vady spočíva v skutočnosti, že odvolací súd pristúpil k opakovanému

vykonaniu dôkazov bez toho, aby najprv skúmal, či tieto dôkazy neboli predložené

do konania zo strany žalobcu 1/, t.j., „neúčastníkom konania“. Za správne nepovažuje ani

rozhodnutie o trovách konania voči žalobcovi 1/ vo výroku č. 2 napadnutého rozsudku,

pretože súd mal skúmať, či nedošlo k naplneniu znakov podľa , t.j., či

žalobca 1/ nezavinil zastavenie konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu ďalej nepovažuje

za správne aj z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení ( ), keď neprihliadol na skutočnosť, že ani

v prípade určenia neplatnosti zmluvy, postavenie žalobcov sa nezmení. Absencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení sama osebe postačuje na zamietnutie žaloby, z čoho

vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Za nesprávny považuje názor odvolacieho súdu o nevyhnutnosti

uzatvorenia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva ako predpokladu platnosti výkonu

poľovného práva s každým jednotlivým vlastníkom, resp. spoluvlastníkom poľovného

pozemku ako prenajímateľom, obzvlášť, ak ide o pozemkové spoločenstvo bez právnej

subjektivity. Rozhodnutie spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti o zriadení pozemkového

spoločenstva podľa v znení neskorších predpisov znamená, že ďalej

za nich v jednote ich členstva a väčšinového rozhodovania koná ich splnomocnený zástupca,

resp. ich štatutárny orgán. Pri hospodárení s nehnuteľným majetkom, ktorý je nedeliteľný

u pozemkového spoločenstva, a to aj v prípade spoločenstva bez právnej subjektivity, je

väčšinové rozhodnutie spoločníkov záväzné aj pre minoritných spoločníkov a teda osoba

poverená pre zastupovanie navonok je oprávnená konať spôsobom udelenia dispozície práva

výkonu poľovníctva na príslušných poľovných pozemkoch v prospech tretej osoby odlišnej

od vlastníka. V predmetnej veci za spoluvlastníkov spoločnej veci za žalobcu 1/ konal ich

splnomocnený zástupca, ktorý ako oprávnená osoba zmluvu o nájme za všetkých

spoluvlastníkov podpísal. Predmetná zmluva o nájme bola podpísaná ako viacstranná zmluva,

každá zmluvná strana vystupovala vo svojom mene, samostatne, nezávisle od rozhodnutia,

resp. právnej pozície od ostatných strán. Každý prenajímateľ tejto zmluvy o nájme vstúpil

do právneho vzťahu so žalovaným 1/ ako nájomcom sám za seba. Preto ak došlo k vyhláseniu

neplatnosti právneho úkonu od počiatku aj voči účastníkom konania ako zmluvným stranám,

ktoré sa neplatnosti nedovolávali, s poukazom na ustanovenie ,

nepovažuje takéto rozhodnutie za správne a zakladá tak dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ Vzhľadom na podstatu a rozsah dovolania, napáda aj tu výrok o trovách

konania. Zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalobcovia a žalovaní 2/ – 4/ vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne dôvodné

a čiastočne neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V posudzovanej veci krajský súd rozhodol rozsudkom, ktorým jednak zmenil

rozsudok okresného súdu vo vzťahu medzi žalobcami 2/ až 4/ a žalovanými a jednak

vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými rozsudok okresného súdu zrušil a konanie

zastavil.

Aj keď v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, dovolaním napadnutý

výrok o zastavení konania a naň naväzujúci výrok o trovách konania je z formálno-

procesného hľadiska uznesením. Prípustnosť dovolania žalovaného 1/, smerujúceho proti

týmto výrokom, treba preto posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie

stanoviska ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a

neplatia ak ide o uznesenie (medziiným) o trovách konania ( ).

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie

zastavil, nie je možné považovať za rozhodnutie zmeňujúce v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/

Takýmto rozhodnutím sa totiž neupravujú práva a povinnosti účastníkov konania

rozdielne v porovnaní s rozhodnutím okresného súdu. Dovolanie proti nemu v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia nie je preto prípustné. Keďže nejde ani o uznesenie,

ktorým by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania ani

podľa neprichádza do úvahy.

So zreteľom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (tiež uzneseniu) odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pritom dôraz kládol na skúmanie tých vád,

ktorých existenciu dovolateľ priamo namietal.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený ( ) a tiež,

ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Pokiaľ žalovaný 1/ v dovolaní namieta, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté

vadou podľa § 237 písm. b/ (i keď konkrétne neuvedenou, avšak vyplývajúcou z obsahu jeho

dovolania) a vadou podľa písm. c/ , t.j. vadou spočívajúcou v tom, že ten, kto

vystupoval v konaní ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, resp. v tom,

že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, dovolací súd

poukazuje na nespočetnekrát judikovaný záver, že z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty

dovolacieho dôvodu uvedeného v je rozhodná otázka spôsobilosti byť

účastníkom konania, ktorú kategóriu upravuje v ustanovení

tak, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Je teda zrejmé, že predpokladom byť

účastníkom konania je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti. Podľa

§ 18 ods. 1 Obč. zák. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Právnickými osobami podľa § 18 ods. 2 Obč. zák. sú a/ združenia fyzických alebo

právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy, d/ iné

subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Z potvrdenia O. v M. vyplýva (por. č.l. X. a X.),

že P.U.S.H je evidované na tomto úrade v evidencii pozemkových spoločenstiev bez právnej

subjektivity podľa pod č. X. zápisom zo dňa 21. marca

1996, za ktoré je splnomocnený konať J. H.. Žalobca 1/ je teda spoločenstvo bez právnej

subjektivity a preto takto označený subjekt nemá spôsobilosť konať pred súdom samostatne.

Preto v danej veci neprichádzal do úvahy nedostatok jeho riadneho zastúpenia, a teda ani vada

v zmysle

Žalovaný 1/ v dovolaní zároveň uvádza, že hore uvedeným postupom odvolací súd

odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takéto vady v konaní však dovolací súd nezistil a z vád tvrdených žalobcom 1/ vyššie ich

nebolo možné vyvodiť. Preto v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy ani vada konania

v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v súvislosti s týmito námietkami zaoberal aj

legitimáciou žalovaného 1/ na podanie takéhoto dovolania. Na podanie dovolania je procesne

legitimovaný predovšetkým subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu ( prvá veta ). Treba dodať, že

žalovanému 1/ nebola odňatá postupom odvolacieho súdu možnosť konať pred ním (§ 237

písm. f/ ), pretože týmto napadnutým výrokom bol rozsudok súdu prvého stupňa

vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými zrušený a konanie ohľadne týchto účastníkov

bolo zastavené. Vzhľadom na výsledok konania v tejto časti žalovaný 1/ nie je oprávnený

na podanie dovolania, pretože tento opravný prostriedok môže podať iba ten účastník,

ktorému nebolo rozhodnutím odvolacieho súdu plne vyhovené. O taký prípad však v tejto

veci nejde, lebo konanie v tejto časti voči nemu bolo zastavené. Žalovaný 1/ tak nebol ani

subjektívne oprávnený na podanie dovolania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci napokon nie je možné vyvodiť ani z „inej

vady“ (neuvedenej v ), tvrdenej v dovolaní. Pre iné než v ustanovení

uvedené vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, dovolanie totiž nie je prípustné.

Takáto vada môže byť právne významná len pri inak prípustnom dovolaní.

Dovolateľ dovolaním napadol aj súvisiaci výrok týkajúci sa trov konania. I keď

dovolanie žalovaného 1/ smeruje (vo vzťahu k nemu) proti zmeňujúcemu výroku rozhodnutia

(majúcemu charakter uznesenia) odvolacieho súdu, nie je tento mimoriadny opravný

prostriedok žalovaného 1/ podľa procesne prípustný, lebo

dovolaním je napadnuté také uznesenie, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne

vylúčená ustanovením

Dovolateľom v dovolaní tvrdené procesné vady v zmysle ustanovenia § 237 písm. b/,

c/ a f/ v tejto časti preukázané neboli a procesné vady konania v zmysle ustanovenia § 237 a/,

d/, e/ a g/ nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného 1/

preto z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť.

Žalovaný 1/ po obsahovej stránke jednoznačne namieta nesprávne právne posúdenie

vo vzťahu ku konanie zastavujúcemu výroku odvolacieho súdu, čo výslovne uviedol aj

v dovolaní, teda vyvodzuje opodstatnenosť dovolania z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ).

Pokiaľ žalovaný 1/ v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/

), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného 1/ boli opodstatnené

a ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne

aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký

prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie v tejto časti sa obmedzilo iba na fázu

zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j.

preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (vo vzťahu k výroku 1 a 2).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že procesnú prípustnosť

dovolania žalovaného 1/ voči prvému a druhému výroku napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani z , ani z Vzhľadom na to

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 1/ v tejto časti odmietol podľa

v spojení s a So zreteľom na to sa v tejto

časti nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prejednávanej veci dovolateľ napadol výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania preto vyplýva

z ustanovenia

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd

neposudzuje len podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým podľa jeho obsahu (§ 41

ods. 2 v spojení s ). Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale

i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia.

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami

konania, pokiaľ mali tieto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Žalovaný 1/ v dovolaní osobitne namieta, že napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho

správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania v takom prípade môžu byť len

právne otázky, na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami ( druhá veta ).

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Návrhmi podľa nie sú návrhy, ktorými sa síce žiada určenie

právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu (napr. v prípade návrhu podľa

).

Určovacím návrhom podľa nedomáha sa navrhovateľ prisúdenia

plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd

v rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Určovacie

žaloby podľa majú v zásade len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby

sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu táto žaloba na určenie nie je

spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou (návrhom) o splnenie

povinnosti podľa ustanovenia (porovnaj napr. R 17/1972). Treba tiež mať

na pamäti obmedzenie plynúce z toho, že podanie žaloby o určenie nemá žiadny vplyv

na počiatok a beh premlčania (porovnaj R 26/1975). Právo (právny vzťah), existenciu alebo

neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len

vo vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1985 sp. zn. , z 26. augusta

1993 sp. zn. , z 24. marca 1997 sp. zn. ), rozsudkom nemožno

zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu

minulú.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem

navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre

navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,

aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je

charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva,

resp. právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi

účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi

účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť

inak len určovacím výrokom.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu

vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval

nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu

(porovnaj , ). Naliehavý právny záujem súd preto skúma

v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu

musí súd návrh podľa zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný

a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh

podľa nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto

návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Hoci v danom prípade žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prenájme

pozemkov na výkon práva poľovníctva uzavretej v zmysle v znení

, odvolací súd z vyššie uvedených aspektov vec neposudzoval a preto

jeho záver o neplatnosti označenej zmluvy treba považovať za predčasný. Chýbajúce

posúdenie veci odvolacím súdom v uvedenom smere nijako nenahrádza (nemôže nahradiť)

zmienka (konštatovanie) v odôvodnení rozsudku (str. 8) o tom, že túto otázku riešil súd

prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že v danom prípade je ohrozené právo žalobcov pri

výkone práva poľovníctva, najmä keď z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva,

že ten otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vôbec neriešil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol iba dôvody žaloby a tvrdenia

žalobcov, keď poukázali na to, že „v danom prípade je ohrozené ich právo, ako vlastníkov

predmetných poľovných pozemkov pri výkone práva poľovníctva, pretože pri platnosti

zmluvy by ho vykonával žalovaný 1/“ (por. č.l. 226-227) a svoje rozhodnutie právne

odôvodnil len ustanoveniami §§ 20, 40 ods. 3, 48 ods. 1, 43c ods. 2, 40a, 101 Občianskeho

zákonníka, , , §

a 13 ods. 5 , , a

Z uvedeného je zrejmé, že dovolací dôvod vychádzajúci z ustanovenia § 241 ods. 2

písm.c/ bol žalovaným 1/ uplatnený opodstatnene. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách

konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová