Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/51/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej, v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti S., s. r. o., so sídlom v L.,

zastúpenej JUDr. M. T., advokátom so sídlom v L., proti ţalovanému Daňovému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica 13,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/228/7143-62055/2007/993196-r zo

dňa 27. júla 2007, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 16.

decembra 2008, č. k. -65, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline

zo dňa 16. decembra 2008, č. k. -65 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala

preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/228/7143-62055/2007/993196-r

zo dňa 27. júla 2007, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému

platobnému výmeru Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. /Korč zo dňa

21. februára 2007. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Liptovský Mikuláš

(ďalej len „správca dane“) vyrubil ţalobkyni ako daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov

právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2004 v sume 258.333,- Sk s odôvodnením,

ţe správca dane neuznal ako daňový výdavok provízie za sprostredkovanie na základe zmlúv

uzavretých medzi Š. M. – S. ako sprostredkovateľom a obchodnou spoločnosťou S., s. r. o.

ako záujemcom v celkovej sume 1.320.000,- Sk.

Krajský súd v Ţiline posudzujúc správnosť právnych záverov daňových orgánov

pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení ,

Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),

z ustanovenia a z ustanovení , , ,

, a dospel k záveru, ţe z predmetných

zmlúv ani z ostatných písomností nie je zrejmá ţiadna súvislosť medzi záväzkami ţivnostníka

Š. M. - S. a odôvodnenou potrebou vykonávania predmetného sprostredkovania pre obchodnú

spoločnosť S., s. r. o. Tieţ krajský súd dospel k záveru, ţe nie sú známe ţiadne dôvody, ktoré

by bránili tomu, aby Š. M. ako konateľ spoločnosti S., s. r. o. realizoval obchody s tretími

osobami priamo bez potreby sprostredkovania týchto obchodov ţivnostníkom Š. M. - S.,

z čoho vyplýva, ţe predmetné provízie za sprostredkovanie nemôţu byť zahrnuté medzi

daňové výdavky.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 246c v spojení s § 142 ods. 1

tak, ţe ţalovanému napriek jeho úspechu v konaní ich náhradu nepriznal, pretoţe

si ich náhradu neuplatnil.

3

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa ţiadajúc

Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší

rozhodnutie ţalovaného č. I/228/7143-62055/2007/993196-r zo dňa 27. júla 2007 a vec vráti

ţalovanému na ďalšie konanie. Namietala, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne, ţe rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovala na to,

ţe účastníkmi zmluvného vzťahu boli dva odlišné subjekty práva, a to spoločnosť s ručením

obmedzeným ako právnická osoba na jednej strane a fyzická osoba podnikateľ na strane

druhej, pričom v prípade kaţdého subjektu práva tento disponuje iným identifikačným číslom.

Uviedla, ţe moţnosť uzavretia zmluvného vzťahu medzi takýmito subjektami práva je právne

dovolená právnymi predpismi na území Slovenskej republiky platnými v čase uzavretia tohto

zmluvného vzťahu, predovšetkým ustanoveniami a zákona

č. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Uviedla, ţe pokiaľ

správca dane uvádza porušovanie vyššie citovaných ustanovení ,

konkrétne ustanovení § 135a ods. 1 a § 136 ods. 1 písm. a/, ţalobkyňa poukazovala

na skutočnosť, ţe porušenie zákazu konkurencie má dôsledky uvedené v ustanovení

, konkrétne v jeho odseku 2 a 3, kde ide o oprávnenie

a nie povinnosť obchodnej spoločnosti poţadovať od osoby, ktorá porušila zákaz konkurencie

vydanie prospechu z obchodu, vrátane moţnosti na náhradu škody a lehôt dokedy je tak

povinná osoba urobiť. Uviedla, ţe zákaz konkurencie nemá verejnoprávny,

ale súkromnoprávny charakter a teda právne následky za porušenie zákazu konkurencie môţe

uplatniť vţdy ten subjekt, ktorého sa porušenie priamo dotýka. Ďalej uviedla, ţe ak teda

správca dane, resp. ţalovaný spochybňuje samostatnosť, resp. identitu osôb konajúcich

v predmetných zmluvných vzťahoch a moţnú opodstatnenosť vykonania činnosti, ktoré boli

predmetom plnenia podľa týchto zmlúv, je zaráţajúce, ţe ani správca dane a ani ţalovaný

nespochybňujú vykonanie týchto činností a predmetu plnenia zo strany sprostredkovateľa

v prospech daňového subjektu, keď zmysel a opodstatnenosť vykonania fakturovaných

činností bola zo strany kontrolovaného daňového subjektu riadne vysvetlená a odôvodnená.

Ďalej ţalobkyňa uviedla, ţe ak nebolo preukázané, ţe ţivnostník Š. M. - S. nekonal

v prospech spoločnosti S. s.r.o., je tým preukázané, ţe v jej prospech konal, pričom

opodstatnenosť vykonania predmetu plnenia vyplýva aj zo skutočnosti, ţe správca dane

nijakým spôsobom nespochybnil prenájom motorového vozidla S. A., ktorý na

výkon predmetných činností prenajímal daňový subjekt sprostredkovateľovi. Na

základe týchto skutočností sa preto javí vyhodnotenie skutkového stavu správcom dane podľa

4

z. č. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov s odvolaním sa na skutočný obsah právneho úkonu ako

účelové, nedostatočné a neodôvodnené. Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe samotná nezákonnosť

a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu správcu dane spočíva aj

v protirečení si dôvodov neoprávneného zaúčtovania provízie za sprostredkovanie reklamy

uvedených na str. 12 protokolu Daňového úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 21.12.2006,

kde v prvom odseku uvádza ako dôvod neoprávneného zaúčtovania porušenie zákazu

konkurencie a v štvrtom odseku odôvodňuje neoprávnenosť výdavku skutočnosťou, ţe tieto

činnosti vykonával daňový subjekt, čiţe záujemca sám. Tvrdila tieţ, ţe v tomto prípade

správca dane zasahoval do obchodnoprávnych vzťahov subjektov, ktorých účastníkom nebol

a tieţ, ţe nesprávne pouţil ustanovenie , pretoţe toto ustanovenie

sa v tomto konkrétnom prípade nevzťahuje na podnikateľské subjekty. Poukazovala na to,

ţe podnikatelia môţu podľa príslušných ustanovení uzatvárať

aj tzv. inominátne, teda nepomenované zmluvy, na základe ktorých realizujú plnenie pre seba,

pričom príjmy a výdavky z týchto záväzkových vzťahov sú zaúčtované na obidvoch stranách

podľa zákona o účtovníctve, preto odvolanie sa na ustanovenie § 2 písm. i/ zákona o dani

z príjmov je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, keď daňové výdavky sú upravené

v ustanovení § 19 a nasl., pričom sprostredkovateľská provízia je medzi daňové výdavky

tieţ zahrnutá. Z uvedeného dôvodu ţalobkyňa navrhovala napadnutý rozsudok krajského súdu

zmeniť a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie

konanie.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.03.2009 na odvolanie ţalobkyne

navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobkyňa

sa v odvolaní pridŕţala námietok, ktoré uviedla v ţalobe. Ţalovaný mal za nespochybniteľné,

ţe Š. M. bol v roku 2004 konateľom ţalobcu, t. j. spoločnosti S., s. r. o. a zároveň bol

ţivnostníkom. Jednalo sa o tú istú fyzickú osobu. Taktieţ je zrejmé, ţe v roku 2004 sa

predmet činnosti spoločnosti S., s. r. o. prekrýval s predmetom činnosti podnikania

ţivnostníka Š. M.. Poukazoval na to, ţe podľa uzatvorených sprostredkovateľských zmlúv sa

sprostredkovateľ ţivnostník Š. M. zaviazal, ţe bude vyvíjať dojednanú činnosť tak, aby mal

záujemca t. j. spoločnosť S., s. r. o. príleţitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvy o reklame,

predmetom ktorých bude realizácia reklamnej kampane v hudobných hracích automatoch

záujemcu v priestoroch a prevádzkarňach tretej osoby, resp. ţe bude vyvíjať činnosť tak, aby

mal záujemca (spoločnosť S., s. r. o.) príleţitosť uzavrieť s treťou osobou nájomné zmluvy,

5

resp. zmluvy uloţení veci, zabezpečení hudobnej produkcie a realizácii reklamnej kampane,

predmetom ktorých bude umiestnenie hudobných hracích automatov záujemcu v priestoroch

a prevádzkárňach tretej osoby. Uviedol, ţe z písomností nebolo moţné vyvodiť záver,

ţe ţivnostník Š. M. nekonal v prospech spoločnosti S., s. r. o. v zmysle uvedených zmlúv

o sprostredkovaní. Ďalej uviedol, ţe ţalobkyňa poukazuje na uvedené konštatovanie, pričom

pouţitím metódy opaku dospela k záveru, ţe ţivnostník Š. M. teda konal v prospech

spoločnosti S., s.r.o. Ţalovaný však zastáva názor, ţe metódu opaku nie je moţné

v tomto prípade aplikovať, keďţe Š. M. bol aj konateľom ţalobcu aj ţivnostníkom a nebolo

preto moţné objektívne určiť za koho konal. Taktieţ nebolo moţné posúdiť, či ţivnostník Š.

M. - S. v rámci výkonu sprostredkovateľskej činnosti na ktorú sa zmluvne zaviazal, vyuţíval

prenajatý automobil S. Al. so štátnou poznávacou značkou L., keďţe zo zmluvy o nájme

dopravného prostriedku uzatvorenej medzi prenajímateľom – obchodnou spoločnosťou S.,

s.r.o. zastúpenej Š. M. a nájomcom - ţivnostníkom Š. M. - S. vyplýva, ţe predmetom zmluvy

je nájom automobilu v čase od 20.04.2004 do 31.03.2007, pričom zmluva

neurčuje nájomcovi na aký účel má prenajatý automobil vyuţívať. Ţalovaný sa zaoberal

dôvodmi, ktoré viedli konateľa ţalobkyne, aby uzatvoril so ţivnostníkom Š. M.

zmluvy o sprostredkovaní. Z vyjadrenia konateľa ţalobkyne uvedeného v zápisnici o ústnom

pojednávaní zo dňa 18.12.2006, ako aj z odvolania proti rozhodnutiu správcu dane vyplýva,

ţe dôvodom vykonania sprostredkovateľskej činnosti bola postupná transformácia

a preberanie činnosti ţivnostníka Š. M. na spoločnosť S., s.r.o., čo vzhľadom na existujúce

lízingové, bankové, licenčné a autorskoprávne záväzky zo strany S. a S. nebolo moţné urobiť

predajom podniku, resp. jeho časti. Taktieţ ţalovaný poukazoval na to, ţe daňové výdavky

musia byť svojim účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie

príjmov daňovníka, pričom preukázanie účelovosti vynaloţených výdavkov je na strane

daňového subjektu. Ţivnostník Š. M. sa v rámci predmetných sprostredkovateľských zmlúv

zaviazal k výkonu sprostredkovateľskej činnosti, ktorou vytvorí pre ţalobcu príleţitosť

uzavrieť s tretími osobami určené zmluvy. Z predmetných zmlúv a ani z ostatných písomností

nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebola zrejmá ţiadna súvislosť medzi

deklarovanými záväzkami (lízingovými, bankovými, licenčnými a autorskoprávnymi)

ţivnostníka Š. M. a odôvodnenou potrebou vykonania predmetného sprostredkovania pre

ţalobkyňu. Z administratívneho spisu nevyplynuli ţiadne dôvody, ktoré by bránili tomu, aby

Š. M. ako konateľ ţalobkyne realizoval obchody s tretími osobami priamo bez potreby

sprostredkovania týchto obchodov ţivnostníkom Š. M. a preto ţalovaný má za to, ţe

predmetné provízie za sprostredkovanie nemôţu byť zahrnuté medzi daňové výdavky.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania

( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu SR www.supcourt.gov.sk ( a v spojení s veta

prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať

úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

č. I/228/7143-62055/2007/993196-r zo dňa 27. júla 2007 ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. /Korč zo dňa

21.02.2007, ktorým bol ţalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb

za zdaňovacie obdobie roka 2004 v sume 258.333,- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky

zistil, ţe v danom prípade spornou medzi účastníkmi bola otázka, či zaúčtovanie

dodávateľských faktúr, ktorými ţivnostník Š. M. - S. fakturoval ţalobkyni provízie za

sprostredkovateľskú činnosť do daňových nákladov bolo oprávnené alebo neoprávnené a teda

či tieto provízie moţno uznať za daňovo uznateľný výdavok vynaloţený na dosiahnutie,

zabezpečenie a udrţanie príjmov ţalobkyne.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) v daňovom konaní sa postupuje

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá

sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov

a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu

7

realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie,

a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov v znení rozhodnom pre posúdenie veci,

daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov

preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zúčtovaný v účtovníctve daňovníka

alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. j/ zákona o dani z príjmov v znení rozhodnom pre posúdenie veci,

základom dane je rozdiel o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19)

pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov

v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

8

Podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov v znení rozhodnom pre posúdenie veci,

daňovým výdavkom je aj nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide

o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané

fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli

zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac

do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané,

ţe Š. M. bol v roku 2004 jediným konateľom ţalobkyne, t. j. obchodnej spoločnosti S., s. r. o.

so sídlom v L., ktorá spoločnosť mala v predmete činnosti zapísanú aj sprostredkovateľskú

činnosť. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, ţe Š. M. bol v uvedenom období súčasne aj

ţivnostníkom t. j. osobou podnikajúcou na základe ţivnostenského oprávnenia, pričom ako

predmet podnikania mal zapísanú aj sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných ţivností.

Správca dane vykonal u ţalobkyne daňovú kontrolu na daň z príjmov za zdaňovacie obdobie

roku 2004, o výsledku ktorej bol spísaný dňa 21.12.2006 protokol. Z obsahu tohto protokolu

mal odvolací súd za preukázané, ţe správca dane neuznal ako daňový výdavok faktúru č.

0400112 na sumu 540.000,- Sk, faktúru č. 0400104 na sumu 280.000,- Sk, faktúru č. 0400106

na sumu 150.000,- Sk a faktúru č. 0400110 na sumu 350.000,- Sk majúce predstavovať

provízie za sprostredkovanie podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2004, ktorou sa

sprostredkovateľ Š. M. zaviazal, ţe bude po dobu účinnosti zmluvy vyvíjať dojednanú

činnosť tak, aby záujemca (ţalobkyňa) mal príleţitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvy

o reklame, predmetom ktorých bude realizácia reklamnej kampane hudobných hracích

automatov záujemcu v priestoroch a prevádzkárňach tretej osoby a podľa zmluvy

o sprostredkovaní zo dňa 30.09.2004, ktorou sa sprostredkovateľ Š. M. zaviazal, ţe bude po

dobu jej účinnosti vyvíjať dojednanú činnosť tak, aby záujemca mal príleţitosť uzavrieť

s treťou osobou nájomné zmluvy, resp. zmluvy o uloţení veci zabezpečením hudobnej

produkcie a realizácie reklamnej kampane, predmetom ktorých bude umiestnenie hudobných

hracích automatov v priestoroch a prevádzkárňach tretej osoby.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe dôkazné bremeno v daňovom konaní nesie

daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom

9

(§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca

dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt, v tomto prípade ţalobkyňa sa nemôţe

zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Práve preukázanie všetkých

skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane je zásadné pre ďalší postup daňových

orgánov v daňovom konaní.

V danom prípade pre uznanie daňového výdavku (§ 19 zákona o dani z príjmu)

nepostačuje len zaplatenie provízie na základe zmluvy o sprostredkovaní a je zaúčtovanie

v účtovníctve daňovníka, ale musí ísť o výdavok vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie

a udrţanie príjmov vynaloţený účelne. Preto správca dane správne skúmal, aký dôvod

mal konateľ obchodnej spoločnosti S., s. r. o. Š. M. na uzatvorenie sprostredkovateľských

zmluvy so ţivnostníkom Š. M., keďţe sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných

ţivnosť mala ţalobkyňa v predmete činnosti a naviac Š. M. bol v danom čase jediným

konateľom obchodnej spoločnosti. Podľa vyjadrenia konateľa ţalobkyne bola dôvodom

uzavretia sprostredkovateľských zmlúv postupná transformácia a preberanie činnosti

ţivnostníka Š. M. na spoločnosť S., s. r. o., čo vzhľadom na existujúce lízingové, bankové,

licenčné a autorskoprávne záväzky zo S. a S. nebolo moţné urobiť predajom podniku.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom súdu prvého

stupňa z predmetných sprostredkovateľských zmlúv nevyplýva ţiadna súvislosť medzi

lízingovými, bankovými, licenčnými a autorskoprávnymi záväzkami ţivnostníka Š. M.

a odôvodnenou potrebou uzatvorenia takýchto zmlúv so ţalobkyňou.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ţalobkyňa nepreukázala ani v konaní

pred súdom dôvodnú potrebu uzatvorenia sprostredkovateľských zmlúv s ţivnostníkom Š. M.

a aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na predmet činnosti mohla ţalobkyňa

realizovať predmetné obchody priamo bez potreby sprostredkovania. Ţalobkyňa teda

nepreukázala vecnú súvislosť (účelnosť) vynaloţených výdavkov vo forme vyššie uvedených

provízií a preto v danom prípade predmetné provízie nie je moţné zahrnúť medzi daňové

výdavky v zmysle § 2 písm. i/ a j/ zákona o dani z príjmov.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel

k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené,

a keďţe v rozhodnutí a postupe ţalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady,

10

ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku prvostupňového

súdu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline podľa veta druhá

a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s veta prvá a podľa , nakoľko ţalobkyňa v odvolacom

konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha

a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková