Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_11P-43-2020.pdf
PDF · 101.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. P.S., nar. XX.XX.XXXX a P. P.Ž., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, obidve št. občianky SR, obidve v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: W. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. Z. XXX/X, XXX XX Š.-Z., št. občianka SR a D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š.-Z., t. č. bytom D. X. X/E, F., O., št. občan SR, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú V. a maloletú P. do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na výživu maloletej V. sumou 200 EUR mesačne, s účinnosťou od 01.10.2020 do 31.05.2021 a sumou 150 EUR mesačne s účinnosťou od 01.06.2021 naďalej, a na výživu maloletej P. sumou 200 EUR mesačne, s účinnosťou od 01.10.2020 do 31.05.2021 a sumou 150 EUR mesačne s účinnosťou od 01.06.2021 naďalej, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú V. za čas od 01.10.2020 do 31.01.2022 v sume 1 996,50 EUR a na maloletú P. za čas od 01.10.2020 do 31.01.2022 v sume 1 996,50 EUR, je otec povinný zaplatiť najneskôr do šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.10.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k mal. deťom P.. Návrh odôvodnila tým, že deti pochádzajú z partnerského vzťahu, pričom s partnerom už vyše dvoch rokov nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú kvôli novej známosti opustil. Spočiatku si otec na detí vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne, najskôr v sume 300 € na obe deti, potom postupne sumu znižoval a naposledy poslal v mesiaci 01/2020 sumu 230 €. Od 02/2020 do podania návrhu poslal ešte 100 €, deti si bráva nepravidelne. Navrhla, aby súd obe deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby uložil povinnosť prispievať na ich výživu sumou po 200 € na každé dieťa s účinnosťou od podania návrhu.
2. Otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil. Uviedol, že od 01.10.2019 je riadne zamestnaný a je schopný platiť výživné 50,- EUR mesačne. Zo spoločnej domácnosti odišiel v máji 2019. Dovtedy matke prispieval finančne i materiálne. Uviedol, že matka požaduje neúnosne vysoké výživné na uspokojenie svojich potrieb a nie na výživu detí. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z nákladov na bývanie, stravu a cestovné v celkovej výške 350,- EUR mesačne, poistka 30,- EUR, pôžička 120,- EUR, telefón 50,- EUR.
3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným potrebám a veku detí.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, písomnou správou kolízneho opatrovníka, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici, správou Sociálnej poisťovne v Senici, správami zamestnávateľa otca, matky ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutočný stav veci:
5. Maloletá V. a P. pochádzajú z partnerského vzťahu ich rodičov. Otec upustil spoločnú domácnosť v roku 2018. Odvtedy prispieval na výživu detí nepravidelne, stretával sa s nimi nepravidelne.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 03.11.2020 súd zistil, že boli prešetrené pomery v domácnosti rodičov detí a vtedy bolo zistené, že rodičia maloletých detí už spolu nežijú od roku 2018. Matka s deťmi býva v 3-izbovom nájomnom mestskom byte, kde dievčatá majú vlastnú izbu. Žije s priateľom, ktorý je SZČO, hospodária spoločne. Náklady za bývanie sú 177 € nájomné, 30 € voda plyn, 50 € internet a TV, 60 € poistenie matky a detí. V škole matka hradí 18 € za obedy a družinu a raz za pol roka 2x20 € za výtvarný krúžok. Obe deti navštevujú 2. ročník (t.č. už 3. ročník) ZŠ v Š. - Z.V.. Súhlasila s prípadnou úpravou styku otca s deťmi, pričom k tomuto uviedla, že do 01/2020 otec navštevoval deti nepravidelne a od tejto doby ich nevidel vôbec, ani im netelefonuje. Otec býva s priateľkou v prenajatom 3. izbovom byte v O. v F.. Mesačné náklady má 580 € nájomné, 80 € telefón a 250 € bezúčelová pôžička. Má viacero dlhov, ktoré postupne spláca. Pracuje ako živnostník v stavebníctve, väčšinou v O.. Podľa jeho vyjadrenia deti videl naposledy v 10/2020 aj to asi 2 minúty, vtedy boli u starej matky z matkinej strany. Deťom ani netelefonuje, nakoľko matka detí mu v tom bráni. Súhlasil aby obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky ale s požadovanou výškou výživného nesúhlasil, navrhol určiť výživné v sume po 80 € na každé dieťa. S deťmi by sa rád stretával ale kvôli tomu, že žije v O. to nie je možné. Bol vykonaný aj pohovor s obidvomi deťmi, ktoré zhodne uviedli, že s otcom by sa rady stretávali, nevedeli uviesť kde býva. Naposledy ho videli keď boli u babky ale táto im zakázala za ním ísť. Nič im nepriniesol, ani na Vianoce, ani nikdy im nič nekúpil. Chceli by sa s otcom stretávať ale ich matka to nechce. Radi by sa s ním videli jeden krát do týždňa napr. v sobotu asi na hodinu a keby išli na výlet, tak aj dlhšie ale bez prespania. Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným potrebám a veku detí, styk upraviť podľa dohody rodičov.
7. Matka pri svojom výsluchu potvrdila skutočnosti uvedené v správe od kolízneho opatrovníka a navyše uviedla, že jej priateľ je SZČO, pričom jeho príjem je pohyblivý, v priemere zarobí cca 700-800 € netto, má jednu vyživovaciu povinnosť v sume 150 € mesačne. Podľa jej informácií otec detí pracuje v F., pričom si tam podal aj žiadosť o výplatu RP na deti, pričom mu ich doplatili spätne od 01.05.2020. S otcom detí po ich rozchode mali dohodu, podľa ktorej otec na deti platil výživné v sume po 200 € na každé dieťa, potom postupne túto sumu znižoval a od 02/2020 jej nezaplatil nič. Tento si vždy po zaplatení nejakej čiastky vyhradzoval právo s deťmi hovoriť, pričom od 11/2020 mu to už neumožňuje a to z toho dôvodu, že sa inak žiadnym spôsobom o deti nezaujíma, nepokúsil sa s nimi stretnúť, nikdy sa jej neopýtal, či niečo nepotrebujú atď., naopak v 11/2020 jej povedal, že nebude platiť na cudzie deti a vyžadoval od nej testy DNA. Nemyslí si, že by mal otec opravdivý záujem o deti. Navrhla, aby výživné bolo určené spätne od 03/2020, kedy si podala návrh prvý raz ale kvôli poučeniu súdu (situácii s Covid 19) tento vzala späť. Matke detí v 12/2021 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
8. Otec pri výsluchu uviedol, že skutočne svojho času poberal RP na deti v F., pričom všetky vyplatené sumy poslal na účet matky. Nevedel presne uviesť ani obdobie ani výšku vyplatených RR v F., podľa jeho vyjadrenia to bolo 11-12 platieb po cca 200 €. Napokon mu prišla z F. výzva, že z vyplatenej celkovej sumy RP musí sumu 1.280 € vrátiť, čo aj urobil ale matka detí mu už túto sumu nevrátila (podľa potvrdenia od finančného úradu v F. zo dňa 29.08.2021 poberal otec detí v F. RP na obe deti v období 11/2015-02/2016, 06/2016-06/2017, 05/2020, 10/2020-12/2021). K svojim zamestnaniam uviedol, že do 11/2020 bol zamestnaný v F. (doklad o príjme v F. predložil posledný za mesiac 10/2020) , potom od 12/2020 - 02/2021 pracoval vo firme SONACO s.r.o. (doklady o príjme od firmy SONACO s.r.o. predložil do spisu za obdobie od 10/20 - 02/21), v mesiacoch 3-4/2021 bol údajne nezamestnaný, nebol evidovaný, nemal žiaden príjem. Od 03.05.2021 sa zamestnal na zmluvu vo Š. s predpokladaným príjmom 5000 € brutto s jednomesačnou výpovednou dobou. Svoje mesačné výdaje vo Š. odhadol na sumu 1500-1600 € (ohľadom Š. predložil zmluvu na obdobie od 26.7.2021 - 31.08.2021 a výpoveď ku
dňu 27.08.2021). Na poznámku matky detí potvrdil, že bol vo firme v F. vedený až do 05/2021, nakoľko, sa tak so šéfom dohodli ale reálny príjem odtiaľ nemal. K bytovým podmienkam uviedol, že býva v nájomnom byte v F. spolu s priateľkou, pričom na platbách spojených s bývaním sa podieľajú každý v jednej polovici. Nájomné je 500 €, internet je 40 €, TV je 20 € , pričom z týchto súm on platí vždy polovicu. Poplatok za telefón podľa predložených faktúr mal za 01/2021 do 08/2021 v celkovej sume 889,89 € čo je v priemere 111,24 € mesačne. Na Poisťovni Union má dlh 2.778,96 €, na sociálnej poisťovni má dlh 2.850,23 €, v poisťovni Dôvera má dlh v sume 1.242,47. Od 06/2021 pracuje na živnosť na Z., jeho mesačné výdaje spojené s touto živnosťou sú prenájom auta 200 € + benzín 300 € (ak si práca vyžaduje cestovanie) a pracovné oblečenie cca 80 € mesačne. Ako živnostník vystavil tieto faktúry: fa 1/2021 zo dňa 18.6.2021 v sume 330,77 €, avšak pri výpovedi uviedol, že jeho terajší príjme od 06/2021 zo živnosti, ktorú vykonáva na Z. je cca 1.200 € netto. Otec nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Trval na tom, že matka mu bráni v styku s deťmi ale doteraz si nepodal návrh na úpravu styku ale chcel by ich mať každý druhý víkend od soboty rána do nedele večera, pričom ich bude preberať a odovzdávať len v mieste ich bydliska a bude si ich brávať do svojho bydliska v F..
9. Zo správy zamestnávateľa otca v F. tento za obdobie od 05/2020 do 10/2020 mal príjem 10.848,45 € brutto, v 04/2021 v sume 804,15 € brutto, v 05/2021 v sume 868,98 € + 598,21 €, v 06/2021 v sume 346,89 + 785,20 €. Od 10/2020 bol zamestnaný u spoločnosti SONACO s.r.o., kde za obdobie mesiacov 10/2020 do 02/2021 dosiahol príjem 1.896,63 € netto, čo je v priemere 474,16 € netto. Podľa daňového priznania za rok 2019 uviedol základ dane 1.277,45 €, z toho daň 242,71 €. Z osvedčenia o živnosti zo dňa 07.06.2021 je zrejmé, že otcovi detí živnostenské oprávnenie vzniklo dňom 04.06.2021.
10. Zo správy zamestnávateľa matky spoločnosti RAMPAZZO s.r.o., Š.- Z. mal súd preukázaný jej čistý mesačný príjem za obdobie od 10/2019 do 09/2020 v sume 3.294,76 € netto, od 10/2020 do 02/2021 v sume 2.449,56 € netto a od 03/2021 do 08/2021 v sume 1.715,36 € + PN v sume 90,92 €. Matka je toho času na materskej dovolenke.
11. Zo správy od Sociálnej poisťovne zo dňa 02.11.2020 súd zistil, že matka detí za obdobie od 11/2019 do 04/2020 poberala nemocenské dávky a ošetrovné v celkovej sume 1.684,30 €, otec za posledných 12. mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané SP.
12. Podľa dokladov o platení výživného otca od 10/2020 (t.j. od podania návrhu) do vyhlásenia rozsudku tento zaplatil výživné takto: 10/2020 - 0 €, 11/2020 - 150 €, 12/2020 - 190 €, t. j. v roku 2020 spolu 340 €, 01/20212 - 200 €, 02/2021 - 417,50 €, 03/2021 - 216 €, 04/07/2021 - 0 €, 08/2021 - 433,16 €, 09-12/2021
- 0 €, t.j. rok 2021 spolu 1266,66, po zaokrúhlení 1.267 € a 01/2022 - 0 €.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že rodičia mal. V. a P. nežijú v spoločnej domácnosti. Otec opustil spoločnú domácnosť ešte v roku 2018, na výživu detí prispieva nepravidelne. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na záujem maloletých detí a dospel k záveru, že bude v ich záujme, ak budú zverené do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý im v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť a má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu mal. detí. Súd je toho názoru, že zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky im budú zabezpečené všetky podmienky a predpoklady na ich riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Napokon otec detí tiež súhlasil, aby deti boli zverené matke. Nakoľko otec uviedol, že si podá osobitný návrh na úpravu styku s deťmi, súd o jeho styku s deťmi nerozhodoval . Napokon predmetom návrhu nebola úprava styku, pričom rozhodovanie o prípadnom styku súdom je obligatórne iba v konaní o rozvod manželstva.
23. Pokiaľ ide o zastupovanie detí, obaja rodičia naďalej zostávajú zákonnými zástupcami detí a sú preto obaja oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
24. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
25. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery oboch rodičov ako aj na odôvodnené potreby mal. detí. Súd mal v konaní preukázané, že matka žije v domácnosti s priateľom v 3-izbovom mestskom nájomnom byte, v 12/2021 sa jej narodilo z nového vzťahu ďalšie dieťa, čiže momentálne je jediným jej príjmom rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri deti. Jej priateľ jej SZČO s príjmom cca 700-800 € netto, okrem spoločného dieťaťa s matkou detí má ešte jednu vyživovaciu povinnosť v sume 150 € mesačne. Náklady za bývanie v sume cca 330
€ mesačne ako aj náklady za obe deti v škole (obedy a krúžky) hradia spoločne. Otec prispieval na výživnom na deti nepravidelne, pričom od 10/2020 do 01/2022 prispel matke detí a to v roku 2020 spolu 340 €, v roku 2021 spolu 1.2677 € a v roku 2022 zatiaľ žiadnou sumou. Počas celého sporného obdobia pracoval najmä v zahraničí s nadštandardným príjmom, pričom súd úmyselne zavádzal ohľadom jednotlivých zamestnaní, kedy tvrdil niečo iné a napokon zdokladoval niečo iné. Napokon uviedol, že od 06/2021 definitívne pracuje na živnosť, o čom svedčí aj osvedčenie o začatí živnosti a priznal príjem 1.200 € netto. Pretože v tomto štádiu nie je možné inak zistiť skutočný príjem otca a čakanie na podanie daňového priznania za rok 2021 (lehota je do 31.3.2022) by neprimerane predlžilo súdne konanie, súd vychádzal z tohto príjmu otca a počnúc mesiacom 06/2021 určil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí v sume po 150 € mesačne na každé dieťa. Súd vychádzal z úvahy, že vzhľadom na vek a potreby detí je primeraná výška dopovedajúca 25 % jeho priemerného mesačného príjmu, pričom z príjmu 1.200 € tomu zodpovedá suma 300 €, teda 150 € na každé dieťa. Zvyšných 75 % musí otcovi stačiť na pokrytie jeho pravidelných mesačných výdajov, ktoré podľa jeho tvrdenia predstavujú sumu 280 € za bývanie (polovica zo sumy 500+40+20) a tiež na výdaje spojené s vykonávaním živnosti.
26. Pokiaľ ide o obdobie od 1.10.2020, t.j. od podania návrhu do 31.5.2021, tu mal otec bezpochyby vyšší príjem ako 1.200 € netto mesačne, len rodinné prídavky za toto sporné obdobie poberal v sume vyššej ako 200 € mesačne na obe deti a preto mu súd určil výživné za toto obdobie v sume 200 € mesačne na každé dieťa.
27. Okrem výživného od otca, je aj matka povinná podieľať sa na výžive detí adekvátnou sumou k svojmu príjmu. Matka je toho času na MD a preto táto je povinná podieľať sa na výžive každého dieťaťa sumou zodpovedajúcou sume 30 % zo sumy životného minima (29,87 €), podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že výška výživného tak ako ju súd určil na každé dieťa v tom ktorom časovom období je primeraná jednak vzhľadom na vek mal. detí ale i zárobkové možnosti a schopnosti rodičov.
29. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť spätne odo dňa podania návrhu, nakoľko mal preukázané, že otec prispieval na výživnom na deti nepravidelne, pričom tieto dobrovoľné platby súd otcovi započítal. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 01.10.2020 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na každé dieťa v sume 1.996,50 €. Za obdobie od 01.10.2020 do 31.5.2021 mal otec zaplatiť výživné na každé dieťa v sume 1.600 € (200 € x 8 mesiacov) a za obdobie od 01.06.2021 do 31.01.2022 mal otec zaplatiť výživné na každé dieťa v sume 1.200 € (150 € x 8 mesiacov), teda na každé dieťa mal zaplatiť 2.800 €. Z prehľadu platieb od otca matke na výživnom je zrejmé, že za celé sporné obdobie zaplatil na obe deti výživné v sume 1.607 €, teda 803,50 € na každé dieťa. Rozdiel je suma 1.996,50 € na každé dieťa ( 2.800-803,50).
30. Uvedený nedoplatok povolil súd otcovi zaplatiť najneskôr do 6. mesiacov od právoplatnosti rozsudku, čo je doba primeraná vzhľadom na jeho zárobkové možnosti a schopnosti.
31. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.