Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7c3/366646.eea1df.pdf
PDF · 150.64 KB
No categories available
5Sžf/47/2009
Najvyšší súd 5Sžf/47/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej,
v právnej veci ţalobcu J. Š. - T., T., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom so sídlom v B.,
proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, Nová ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. I/228/12011-73534/2007/993169-r zo dňa 25. septembra 2007, na odvolanie ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k. 21S/144/2007-35 zo dňa 25. novembra 2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline,
č. k. 21S/144/2007-35 zo dňa 25. novembra 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/228/12012-73534/2007/993169-r
zo dňa 25. septembra 2007. Týmto rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu
proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Ruţomberok
č. 661/230/12999/07/Bys-X/130 zo dňa 09. mája 2007, ktorým správca dane vyrubil
ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2003 vo výške
48.816,- Sk, s odôvodnením, ţe k predmetným zdaniteľným obchodom nedošlo,
keďţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. nepreukázal nadobudnutie predmetného tovaru a následne
ho potom nemohol dodať ţalobcovi.
Krajský súd v Ţiline posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom
rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 20 ods. 1 a § 20a písm. c/ zákona č. 289/1995 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty (účinného do 30.04.2004) a dospel k záveru, ţe v daňovom konaní
nebolo preukázané, ţe vecné plnenia fakturované faktúrami č. 23400113, 23400114,
23400115 od dodávateľa Ing. M. M. – Ţ., boli ţalobcovi skutočne dodávané. Ţalobca
v priebehu daňového konania neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených
skutočností, ţe fakturovaný tovar dodala osoba, ktorá predmetné faktúry vystavila.
Preto krajský súd povaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa za vecne správne a ţalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 246c OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, ţe ţalovanému napriek jeho úspechu v konaní ich náhradu nepriznal,
pretoţe si ich náhradu neuplatnil.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ţiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie
konanie, pretoţe krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil
a posúdil nároky, ktoré uplatnil proti ţalobcovi ţalovaný. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný
pri právnom posudzovaní stavu veci vychádzal z prezumpcie viny a preniesol na ţalobcu
dôkazné bremeno dokazovania činnosti dodávateľa Ing. M., čo je v rozpore s právom na
spravodlivý proces a princípmi právneho štátu. Namietal, ţe nebol vypočutý k otázke dopravy
sporného tovaru, ktorý mu mal byť dodaný od Ing. M. Na pojednávaní sa zúčastnil len jeho
právny zástupca, ktorý sa k uvedeným otázkam vyjadroval sprostredkovane, v dôsledku čoho
mohlo dôjsť k nepresnostiam. Poukazoval na to, ţe v celej veci ţalovaný vyslovuje len
domnienku, ktorou spochybňuje objem dopravy všetkých dodávok. Ţalobca uviedol, ţe
s odstupom času vyjadrovať sa k jednotlivým dodávkam je pre neho veľmi obtiaţne, keďţe
objem jednotlivých dodávok tovarov bol taký, ţe dodávky bolo moţné previezť aj
príleţitostne aj s iným nákladom, dokonca na osobnom motorovom vozidle. Išlo
o polygrafický materiál ako napr. vlhčiaci roztok, čistiace prostriedky, montáţnu fóliu,
fotosadzbový film, ofsetové farby, hliníkové kovolisty, ofsetové gumové poťahy, samolepky,
čiţe tovar predávaný na kusy, litre a kilogramy, teda tovar objemovo malý. Ďalej poukazoval
na to, ţe pokiaľ ide o papier, jeho hmotnosť predstavovala váhu od 400 do 600 kg, teda
hmotnosť, ktorú je moţné prepraviť napr.: V., P., pričom z predmetných faktúr vyplýva,
ţe kúpil najviac dve platne naraz, ktoré bolo moţné doviezť napr. P. B. alebo malou A.
Namietal, ţe ţiadna právna úprava mu neukladá povinnosť vyčíslovať náklady na dopravu
ak vyuţil buď príleţitostné moţnosti, alebo si tovar odviezol sám na osobnom motorovom
vozidle. Obdobne tomu bolo aj vtedy, keď mu dopravu zabezpečoval Š. F. z K., ktorý
dopravu uskutočňoval tak, ţe ak po trase miesta podnikania ţalobcu prechádzalo vozidlo
s iným nákladom, tak mu tovar prepravil príleţitostne s inými dodávkami, ktoré smerovali
iným odberateľom. Ďalej poukazoval na skutočnosť, ţe nemá logiku, aby platil za
tovar, ktorý by mu nebol dodaný, pričom existencia týchto platieb je zistiteľná z jeho
účtovníctva. Vo všetkých prípadoch išlo o dovoz takého mnoţstva tovaru, ţe jednotlivé
dodávky si nevyţadovali samostatnú dopravu. Uviedol tieţ, ţe ţalovaný sa v konaní zameral
len na spochybnenie schopnosti realizovať dopravu Š. F., čo povaţoval za dostatočný dôkaz,,
ţe doprava zrealizovaná nebola. Namietal, ţe zo strany správcu dane nebolo dokazovanie
vykonané v súlade s ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pretoţe ţalovaný vychádzal len
z domnienok a určitých pochybností vo vzťahu k dnes uţ nebohému Š. F. ohľadom dopravy
polygrafického materiálu. Ţalobca ďalej namietal, ţe povaţuje za nepreskúmateľné tvrdenie
ţalovaného v tom smere, ţe dodávateľovi Ing. M. nevznikol nárok na odpočítanie dane
z tovaru podľa § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a ani
daňová povinnosť v zmysle § 14 cit. zákona pri jeho následnom predaji, pretoţe ţalobca nemá
ţiaden vplyv na stav účtovníctva dodávateľa, prípadne na situáciu, akým spôsobom jeho
dodávateľ obstaral polygrafický materiál, ktorý mu dodal. Ţalobca uviedol, ţe tovar, ktorý mu
bol dodaný kontroloval z hľadiska dodaného mnoţstva a za dodávku tovaru riadne
hotovostným alebo bezhotovostným stykom zaplatil, čo má riadne zadokumentované
v účtovníctve.
Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné
priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. I/228/12012-73534/2007/993169-r zo dňa 25.09.2007, ktorým ţalovaný
zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu
Ruţomberok č. 661/230/12999/07/Bys-X/130 zo dňa 09.05.2007, ktorým správca dane
vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 48.816,- Sk za zdaňovacie
obdobie apríl 2003.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje
povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 511/1992
Zb.“ alebo „zákon o správe daní“). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992
Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi.
Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada
voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992
Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov
(čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,
či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje
osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty
(účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) platiteľ môţe odpočítať daň,
ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení:
a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14,
b) ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39,
c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a/.
Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom
pre preskúmavané rozhodnutie) platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme
na:
a) uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 26,
b) výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.
Podľa § 20a ods. 1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom
pre preskúmavané rozhodnutie) odpočítať daň podľa § 20 môţe platiteľ pri prijatom
zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad,
ktoré vyhotovil platiteľ.
Podľa § 15 ods. 2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom
pre preskúmavané rozhodnutie) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo
alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje
zdaniteľné plnenie.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného
administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy
na podporu svojich tvrdení predloţil faktúru č. 23400113 za dodávku papiera v cene bez dane
83.941,- Sk, 20% DPH predstavovalo 16.788,20 Sk, faktúru č. 23400114 za dodávku papiera
v cene bez dane 77.400,- Sk, 20% DPH predstavovalo 15.480,- Sk a faktúru č. 23400115
za dodávku papiera v cene bez dane 82.740,- Sk, 20% DPH predstavovalo 16.548,- Sk.
Nepredloţil však iné listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení,
ţe predmetné dodávky tovaru boli zo strany Ing. M. M. – Ţ. skutočne fyzicky realizované.
Ďalej mal najvyšší súd zo zistení Daňového úradu Námestovo za preukázané, ţe
k zdaniteľným obchodom – k nákupu tlačiarenských potrieb a papiera u dodávateľa Ing. M.
M. –Ţ. nedošlo, a preto neboli ani uznané nároky Ing. M. na odpočítanie dane na vstupe a
zároveň z jeho daňovej povinnosti museli byť potom správne vylúčené všetky zdaniteľné
plnenia na výstupe, ktoré Ing. M. uplatnil aj voči ţalobcovi ( DPH vo faktúrach). Nebolo
pritom moţné opomenúť ani skutočnosť, ţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. M. sa proti
rozhodnutiam vydaným v daňovom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené Daňovým úradom
Námestovo neodvolal a ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je,
ţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. M. – Ţ., v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie tovaru,
ktorý mal následne dodať ţalobcovi a ktoré dodanie tovaru následne vyfakturoval vyššie
označenými faktúrami.
Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného,
ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami
boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané dodávateľom Ing. M. M. – Ţ. Ţalobca tak
v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.
Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav krajským
súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách
(§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,
ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta druhá
OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho
súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,
ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom,
ktorý (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii - § 250i ods. 2 OSP) posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Zákon č. 289/1995 Z. z. (účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie)
v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach,
ak boli prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo
a vecne podmieňuje splnením všetkých podmienok zakotvených v odseku 2.
Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 20 zákona
č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) spočíva
v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach,
ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje,
ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový
doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením a preto
ho nemoţno iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať
predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba,
ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho
i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane
podľa ustanovenia § 20 ods. 1 ani § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase
rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie).
Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu,
ţe ţalovaný sa v dokazovaní zameral len na spochybnenie schopnosti realizovať dopravu Š. F.
a ţe ţalovaný vychádzal len z domnienok a určitých pochybení vo vzťahu k t. č. uţ
nebohému Š.F. (zomrel 19.05.2006), ktorý mal zabezpečovať dopravu predmetného tovaru
pre ţalobcu. Taktieţ si nemohol osvojiť argumentáciu týkajúcu sa námietky nemoţnosti
ţalobcu vyjadriť sa osobne k tvrdeniu dodávateľa, ţe si mal dopravu zabezpečovať sám a tieţ
argumentáciu, ţe nebol prítomný pri vypočutí dodávateľa v konaní. Z obsahu
administratívneho spisu mal totiţ aj Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, ţe t. č.
uţ nebohý Š. F. nevlastnil motorové vozidlo a nebol v rozhodnom čase ani drţiteľom
vodičského oprávnenia, keďţe toto mu bolo vydané aţ dňa 21.02.2006, čo okrem Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Ruţomberok potvrdila aj
manţelka nebohého. Z uvedeného mal preto aj najvyšší súd za preukázanú nepravdivosť
tvrdenia ţalobcu o uskutočňovaní dopravy tovaru pre ţalobcu nebohým Š.F. V tejto súvislosti
manţelka Š. F. súčasne poprela tvrdenie ţalobcu o pôţičkách a dlhoch, ktoré mal mať nebohý
Š. F. vo vzťahu k ţalobcovi, a ţe tieto mal jej nebohý manţel splácať vo forme protisluţby
dopravou pre ţalobcu. Ţalobca bol v správnom konaní zastúpený Ing. J.O. (§ 9 ods. 3 zákona
o správe daní), ktorý bol informovaný o všetkých úkonoch v daňovom konaní a ktorý sa
zúčastnil aj ústneho pojednávania dňa 16.11.2006.
Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej
veci aj v zmysle ustanovenia § 250j ods. 3 OSP, konkrétne či daňové konanie netrpí takými
vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3
OSP), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Ţiline ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil
stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. apríla 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková