Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/47/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej,

v právnej veci ţalobcu J. Š. - T., T., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom so sídlom v B.,

proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej

Bystrici, Nová ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. I/228/12011-73534/2007/993169-r zo dňa 25. septembra 2007, na odvolanie ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k. -35 zo dňa 25. novembra 2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline,

č. k. -35 zo dňa 25. novembra 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/228/12012-73534/2007/993169-r

zo dňa 25. septembra 2007. Týmto rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu

proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Ruţomberok

č. /Bys-X/130 zo dňa 09. mája 2007, ktorým správca dane vyrubil

ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2003 vo výške

48.816,- Sk, s odôvodnením, ţe k predmetným zdaniteľným obchodom nedošlo,

keďţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. nepreukázal nadobudnutie predmetného tovaru a následne

ho potom nemohol dodať ţalobcovi.

Krajský súd v Ţiline posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení a

o dani z pridanej hodnoty (účinného do 30.04.2004) a dospel k záveru, ţe v daňovom konaní

nebolo preukázané, ţe vecné plnenia fakturované faktúrami č. 23400113, 23400114,

23400115 od dodávateľa Ing. M. M. – Ţ., boli ţalobcovi skutočne dodávané. Ţalobca

v priebehu daňového konania neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených

skutočností, ţe fakturovaný tovar dodala osoba, ktorá predmetné faktúry vystavila.

Preto krajský súd povaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa za vecne správne a ţalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s

ods. 1 tak, ţe ţalovanému napriek jeho úspechu v konaní ich náhradu nepriznal,

pretoţe si ich náhradu neuplatnil.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ţiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie

konanie, pretoţe krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil

a posúdil nároky, ktoré uplatnil proti ţalobcovi ţalovaný. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný

pri právnom posudzovaní stavu veci vychádzal z prezumpcie viny a preniesol na ţalobcu

dôkazné bremeno dokazovania činnosti dodávateľa Ing. M., čo je v rozpore s právom na

spravodlivý proces a princípmi právneho štátu. Namietal, ţe nebol vypočutý k otázke dopravy

sporného tovaru, ktorý mu mal byť dodaný od Ing. M. Na pojednávaní sa zúčastnil len jeho

právny zástupca, ktorý sa k uvedeným otázkam vyjadroval sprostredkovane, v dôsledku čoho

mohlo dôjsť k nepresnostiam. Poukazoval na to, ţe v celej veci ţalovaný vyslovuje len

domnienku, ktorou spochybňuje objem dopravy všetkých dodávok. Ţalobca uviedol, ţe

s odstupom času vyjadrovať sa k jednotlivým dodávkam je pre neho veľmi obtiaţne, keďţe

objem jednotlivých dodávok tovarov bol taký, ţe dodávky bolo moţné previezť aj

príleţitostne aj s iným nákladom, dokonca na osobnom motorovom vozidle. Išlo

o polygrafický materiál ako napr. vlhčiaci roztok, čistiace prostriedky, montáţnu fóliu,

fotosadzbový film, ofsetové farby, hliníkové kovolisty, ofsetové gumové poťahy, samolepky,

čiţe tovar predávaný na kusy, litre a kilogramy, teda tovar objemovo malý. Ďalej poukazoval

na to, ţe pokiaľ ide o papier, jeho hmotnosť predstavovala váhu od 400 do 600 kg, teda

hmotnosť, ktorú je moţné prepraviť napr.: V., P., pričom z predmetných faktúr vyplýva,

ţe kúpil najviac dve platne naraz, ktoré bolo moţné doviezť napr. P. B. alebo malou A.

Namietal, ţe ţiadna právna úprava mu neukladá povinnosť vyčíslovať náklady na dopravu

ak vyuţil buď príleţitostné moţnosti, alebo si tovar odviezol sám na osobnom motorovom

vozidle. Obdobne tomu bolo aj vtedy, keď mu dopravu zabezpečoval Š. F. z K., ktorý

dopravu uskutočňoval tak, ţe ak po trase miesta podnikania ţalobcu prechádzalo vozidlo

s iným nákladom, tak mu tovar prepravil príleţitostne s inými dodávkami, ktoré smerovali

iným odberateľom. Ďalej poukazoval na skutočnosť, ţe nemá logiku, aby platil za

tovar, ktorý by mu nebol dodaný, pričom existencia týchto platieb je zistiteľná z jeho

účtovníctva. Vo všetkých prípadoch išlo o dovoz takého mnoţstva tovaru, ţe jednotlivé

dodávky si nevyţadovali samostatnú dopravu. Uviedol tieţ, ţe ţalovaný sa v konaní zameral

len na spochybnenie schopnosti realizovať dopravu Š. F., čo povaţoval za dostatočný dôkaz,,

ţe doprava zrealizovaná nebola. Namietal, ţe zo strany správcu dane nebolo dokazovanie

vykonané v súlade s ust. o správe daní a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pretoţe ţalovaný vychádzal len

z domnienok a určitých pochybností vo vzťahu k dnes uţ nebohému Š. F. ohľadom dopravy

polygrafického materiálu. Ţalobca ďalej namietal, ţe povaţuje za nepreskúmateľné tvrdenie

ţalovaného v tom smere, ţe dodávateľovi Ing. M. nevznikol nárok na odpočítanie dane

z tovaru podľa o dani z pridanej hodnoty a ani

daňová povinnosť v zmysle § 14 cit. zákona pri jeho následnom predaji, pretoţe ţalobca nemá

ţiaden vplyv na stav účtovníctva dodávateľa, prípadne na situáciu, akým spôsobom jeho

dodávateľ obstaral polygrafický materiál, ktorý mu dodal. Ţalobca uviedol, ţe tovar, ktorý mu

bol dodaný kontroloval z hľadiska dodaného mnoţstva a za dodávku tovaru riadne

hotovostným alebo bezhotovostným stykom zaplatil, čo má riadne zadokumentované

v účtovníctve.

Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania

(veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk ( a v spojení s

ods. 1 veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné

priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/228/12012-73534/2007/993169-r zo dňa 25.09.2007, ktorým ţalovaný

zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu

Ruţomberok č. /Bys-X/130 zo dňa 09.05.2007, ktorým správca dane

vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 48.816,- Sk za zdaňovacie

obdobie apríl 2003.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje

povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ( o správe daní a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – ďalej len „

Zb.“ alebo „zákon o správe daní“). V zmysle zásady súčinnosti (

Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi.

Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada

voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (

Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov

( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty

(účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) platiteľ môţe odpočítať daň,

ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení:

a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14,

b) ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39,

c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a/.

Podľa (účinného v čase rozhodnom

pre preskúmavané rozhodnutie) platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme

na:

a) uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 26,

b) výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.

Podľa (účinného v čase rozhodnom

pre preskúmavané rozhodnutie) odpočítať daň podľa § 20 môţe platiteľ pri prijatom

zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad,

ktoré vyhotovil platiteľ.

Podľa (účinného v čase rozhodnom

pre preskúmavané rozhodnutie) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo

alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje

zdaniteľné plnenie.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy

na podporu svojich tvrdení predloţil faktúru č. 23400113 za dodávku papiera v cene bez dane

83.941,- Sk, 20% DPH predstavovalo 16.788,20 Sk, faktúru č. 23400114 za dodávku papiera

v cene bez dane 77.400,- Sk, 20% DPH predstavovalo 15.480,- Sk a faktúru č. 23400115

za dodávku papiera v cene bez dane 82.740,- Sk, 20% DPH predstavovalo 16.548,- Sk.

Nepredloţil však iné listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení,

ţe predmetné dodávky tovaru boli zo strany Ing. M. M. – Ţ. skutočne fyzicky realizované.

Ďalej mal najvyšší súd zo zistení Daňového úradu Námestovo za preukázané, ţe

k zdaniteľným obchodom – k nákupu tlačiarenských potrieb a papiera u dodávateľa Ing. M.

M. –Ţ. nedošlo, a preto neboli ani uznané nároky Ing. M. na odpočítanie dane na vstupe a

zároveň z jeho daňovej povinnosti museli byť potom správne vylúčené všetky zdaniteľné

plnenia na výstupe, ktoré Ing. M. uplatnil aj voči ţalobcovi ( DPH vo faktúrach). Nebolo

pritom moţné opomenúť ani skutočnosť, ţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. M. sa proti

rozhodnutiam vydaným v daňovom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené Daňovým úradom

Námestovo neodvolal a ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je,

ţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. M. – Ţ., v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie tovaru,

ktorý mal následne dodať ţalobcovi a ktoré dodanie tovaru následne vyfakturoval vyššie

označenými faktúrami.

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného,

ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami

boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané dodávateľom Ing. M. M. – Ţ. Ţalobca tak

v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.

Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav krajským

súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách

( a nasl. ) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( veta prvá ). Preto v správnom

súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,

ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta druhá

). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho

súdnictva, ktorý je stanovený v . Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,

ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom,

ktorý (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii - ) posudzuje iba právne

otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

(účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie)

v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach,

ak boli prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo

a vecne podmieňuje splnením všetkých podmienok zakotvených v odseku 2.

Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 20 zákona

č. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) spočíva

v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach,

ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje,

ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty,

pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový

doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením a preto

ho nemoţno iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať

predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba,

ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho

i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane

podľa ustanovenia ani (účinného v čase

rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie).

Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu,

ţe ţalovaný sa v dokazovaní zameral len na spochybnenie schopnosti realizovať dopravu Š. F.

a ţe ţalovaný vychádzal len z domnienok a určitých pochybení vo vzťahu k t. č. uţ

nebohému Š.F. (zomrel 19.05.2006), ktorý mal zabezpečovať dopravu predmetného tovaru

pre ţalobcu. Taktieţ si nemohol osvojiť argumentáciu týkajúcu sa námietky nemoţnosti

ţalobcu vyjadriť sa osobne k tvrdeniu dodávateľa, ţe si mal dopravu zabezpečovať sám a tieţ

argumentáciu, ţe nebol prítomný pri vypočutí dodávateľa v konaní. Z obsahu

administratívneho spisu mal totiţ aj Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, ţe t. č.

uţ nebohý Š. F. nevlastnil motorové vozidlo a nebol v rozhodnom čase ani drţiteľom

vodičského oprávnenia, keďţe toto mu bolo vydané aţ dňa 21.02.2006, čo okrem Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Ruţomberok potvrdila aj

manţelka nebohého. Z uvedeného mal preto aj najvyšší súd za preukázanú nepravdivosť

tvrdenia ţalobcu o uskutočňovaní dopravy tovaru pre ţalobcu nebohým Š.F. V tejto súvislosti

manţelka Š. F. súčasne poprela tvrdenie ţalobcu o pôţičkách a dlhoch, ktoré mal mať nebohý

Š. F. vo vzťahu k ţalobcovi, a ţe tieto mal jej nebohý manţel splácať vo forme protisluţby

dopravou pre ţalobcu. Ţalobca bol v správnom konaní zastúpený Ing. J.O. (§ 9 ods. 3 zákona

o správe daní), ktorý bol informovaný o všetkých úkonoch v daňovom konaní a ktorý sa

zúčastnil aj ústneho pojednávania dňa 16.11.2006.

Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej

veci aj v zmysle ustanovenia , konkrétne či daňové konanie netrpí takými

vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3

), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Ţiline ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil

stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca

v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková