Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
81e/381974.564e50.pdf
PDF · 103.19 KB
No categories available
2Tdo/7/2010
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 7/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu
na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2010 v Bratislave prerokoval dovolanie obvineného
J. M., ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. septembra 2007, sp. zn.
6 To 41/2007 a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 27. marca 2007, sp. zn. 7 T 151/2006 bol
obvinený J. M. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
využijúc aj navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu J. H. a to organickú poruchu
osobnosti ťažkého stupňa, syndróm mentálnej retardácie so znížením rozumových schopností
až do pásma stredne ťažkej debility, vzhľadom ku ktorej je J. H. ľahko ovplyvniteľný inou
osobou a nie je schopný posúdiť dosah svojho konania, o čom obvinený vedel, pod
zámienkou uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy a s prísľubom riadneho zaplatenia kúpnej
ceny, dňa 18. októbra 2004 na nezistenom mieste v T. uzatvoril s J. H. darovaciu zmluvu
predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti vedenej na LV č. X., k.ú. T., a to parcely
č. X. – zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu, súpisné číslo 3090 o výmere 245 m2,
predmetnú zmluvu si J. H. neprečítal a ani si neuvedomil, akú zmluvu podpisuje,
nehnuteľnosť na obvineného previedol, tento však poškodenému nezaplatil sľúbenú sumu,
čím J. H. spôsobil škodu vo výške 1 300 000 Sk.
Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006
na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1
písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený J. H., nar. X., bytom G., T. s nárokom na
náhradu škody odkázaný na občiansko súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. M. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 20. septembra 2007, sp. zn.
6 To 41/2007, podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený J. M. prostredníctvom
obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a i/
Tr. por., z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu, a to zásadným spôsobom
a druhý nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávnu aplikáciu iného
hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ zásadne porušenie práva na obhajobu videl v tom,
že súd sa náležite nevysporiadal s jeho obhajobou, nevyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti, vôbec neprihliadal na dôkazy svedčiace v jeho prospech, pričom
o jeho vine rozhodol napriek tomu, že nemal na také rozhodnutie podklad v ucelenej reťazi
dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. bol podľa názoru obvineného
naplnený tým, že skutok uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku nenapĺňa
skutkovú podstatu trestného činu z ktorého bol uznaný za vinného. V tejto spojitosti uviedol,
že konal v dobrej vôli, a to pomôcť nezištne poškodenému, ktorý mu ponúkol ako dar svoju
nehnuteľnosť, z toho vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu naplnené
neboli. Obvinený ďalej namietal, že by mal vedomosť o duševnej poruche poškodeného
a že ju využil na uvedenie poškodeného do omylu. Tento vedel posúdiť dosah svojho konania,
čo okrem jeho výpovede bolo potvrdené na hlavnom pojednávaní aj výpoveďou svedka L. P..
Vzhľadom na znalcami zistenú zvýšenú ovplyvniteľnosť poškodeného sa postupovalo veľmi
tendenčne, pokiaľ sa verilo tvrdeniam poškodeného svedčiacim v jeho neprospech a naopak
sa poškodenému neverilo, ak uvádzal niečo, čo podporovalo jeho obhajobu. Zistenie, že mal
využiť navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu poškodeného J. H. nemá oporu vo faktoch,
navyše ju okrem iných nespozorovali ani orgány činné v trestnom konaní a konajúce súdy,
lebo aj tieto sa odvolávajú na výpovede poškodeného bez toho, aby znižovali ich
dôveryhodnosť. Najpodstatnejšie je však to, že ak poškodený skutočne trpel duševnou
poruchou, ktorá ho obmedzovala v jeho spôsobilosti na právne úkony, súdy nesprávne
prihliadali na jeho tvrdenia, nakoľko tieto nie je možné za žiadnych okolnosť považovať za
dôveryhodné a spôsobilé usvedčiť ho za spáchanie žalovaného činu.
Napokon dovolateľ poukázal aj na neprávne zistenie rozsahu spôsobenej škody
v rozsahu 1 300 000 Sk, ktorá zodpovedala aktuálnej cene nehnuteľnosti stanovenej znalcom
s tým, že pri určení výšky spôsobnej škody sa mala brať do úvahy všeobecná cena
nehnuteľnosti v čase darovania nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená na sumu 466 000 Sk.
Z uvedených dôvodov obvinený J. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Tr. por. porušenie zákona v ustanoveniach
§ 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por. v jeho neprospech, aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil
uznesenie Krajského súdu v Trnave z 20. septembra 2007, sp. zn. 6 To 41/2007, a jemu
predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Trnava z 27. marca 2007, sp. zn. 7 T 151/2006,
a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava v podanom vyjadrení navrhla dovolanie
obvineného J. M. odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por. lebo právne posúdenie zisteného
skutku zodpovedá zákonu a obvineným uplatnené námietky vecne nezodpovedajú použitým
dovolacím dôvodom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), že obvinený J. M. využil svoje právo podať
riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.),
ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pri reakcii orgánov
činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.
Za porušenie vedeného práva však nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov
pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por.
Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12
Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, zakladal opodstatnenosť
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti
dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorá vyjadruje
zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie
správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.
Obvinený J. M. v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por. neprípustne namieta správnosť skutkových záverov v dôsledku nesprávneho
hodnotenia vykonaných dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.). Také námietky stoja nielen mimo
uplatneného ale aj akéhokoľvek iného zákonom prípustného dôvodu dovolania, a preto nebolo
možné na ne prihliadať.
Rovnako však tomu je aj pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. Tento je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Spomenutý
dovolací dôvod slúži k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby
spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
V rámci tohto dovolacieho dôvodu je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku, že tento
mal byť posúdený ako iný trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného
činu. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti
skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania
potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov.
Dovolanie v trestnom práve ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným
rozhodnutiam súdu je určené k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych
chýb, ako to plynie z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1
písm. a/ až l/ Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Tento opravný prostriedok však
neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko
dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať,
prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou
zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť
a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne
skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému
stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Dovolanie obvineného J. M. však existenciu
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. neopiera o žiadne právne námietky,
ale je založené výlučne na skutkových výhradách, keď tieto považuje za chybné, najmä
v dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Ide tak o námietky, ktoré súd
mimo dovolateľom deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu (námietky obvineného J.
M. vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu použitého dovolacieho dôvodu), a preto
najvyšší súd na ne nemohol prihliadať. Tým zároveň konštatuje, že dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nebol splnený. Právne posúdenie zisteného skutku ako trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006
zodpovedá zákonu, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. M.
odmietol na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková