Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/7/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu

na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2010 v Bratislave prerokoval dovolanie obvineného

J. M., ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. septembra 2007, sp. zn.

a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 27. marca 2007, sp. zn. bol

obvinený J. M. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

využijúc aj navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu J. H. a to organickú poruchu

osobnosti ťažkého stupňa, syndróm mentálnej retardácie so znížením rozumových schopností

až do pásma stredne ťažkej debility, vzhľadom ku ktorej je J. H. ľahko ovplyvniteľný inou

osobou a nie je schopný posúdiť dosah svojho konania, o čom obvinený vedel, pod

zámienkou uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy a s prísľubom riadneho zaplatenia kúpnej

ceny, dňa 18. októbra 2004 na nezistenom mieste v T. uzatvoril s J. H. darovaciu zmluvu

predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti vedenej na LV č. X., k.ú. T., a to parcely

č. X. – zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu, súpisné číslo 3090 o výmere 245 m2,

predmetnú zmluvu si J. H. neprečítal a ani si neuvedomil, akú zmluvu podpisuje,

nehnuteľnosť na obvineného previedol, tento však poškodenému nezaplatil sľúbenú sumu,

čím J. H. spôsobil škodu vo výške 1 300 000 Sk.

Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1

písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa bol poškodený J. H., nar. X., bytom G., T. s nárokom na

náhradu škody odkázaný na občiansko súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. M. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 20. septembra 2007, sp. zn.

, podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený J. M. prostredníctvom

obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a i/

, z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu, a to zásadným spôsobom

a druhý nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávnu aplikáciu iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ zásadne porušenie práva na obhajobu videl v tom,

že súd sa náležite nevysporiadal s jeho obhajobou, nevyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo

a v ich vzájomnej súvislosti, vôbec neprihliadal na dôkazy svedčiace v jeho prospech, pričom

o jeho vine rozhodol napriek tomu, že nemal na také rozhodnutie podklad v ucelenej reťazi

dôkazov. Dovolací dôvod podľa bol podľa názoru obvineného

naplnený tým, že skutok uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku nenapĺňa

skutkovú podstatu trestného činu z ktorého bol uznaný za vinného. V tejto spojitosti uviedol,

že konal v dobrej vôli, a to pomôcť nezištne poškodenému, ktorý mu ponúkol ako dar svoju

nehnuteľnosť, z toho vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu naplnené

neboli. Obvinený ďalej namietal, že by mal vedomosť o duševnej poruche poškodeného

a že ju využil na uvedenie poškodeného do omylu. Tento vedel posúdiť dosah svojho konania,

čo okrem jeho výpovede bolo potvrdené na hlavnom pojednávaní aj výpoveďou svedka L. P..

Vzhľadom na znalcami zistenú zvýšenú ovplyvniteľnosť poškodeného sa postupovalo veľmi

tendenčne, pokiaľ sa verilo tvrdeniam poškodeného svedčiacim v jeho neprospech a naopak

sa poškodenému neverilo, ak uvádzal niečo, čo podporovalo jeho obhajobu. Zistenie, že mal

využiť navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu poškodeného J. H. nemá oporu vo faktoch,

navyše ju okrem iných nespozorovali ani orgány činné v trestnom konaní a konajúce súdy,

lebo aj tieto sa odvolávajú na výpovede poškodeného bez toho, aby znižovali ich

dôveryhodnosť. Najpodstatnejšie je však to, že ak poškodený skutočne trpel duševnou

poruchou, ktorá ho obmedzovala v jeho spôsobilosti na právne úkony, súdy nesprávne

prihliadali na jeho tvrdenia, nakoľko tieto nie je možné za žiadnych okolnosť považovať za

dôveryhodné a spôsobilé usvedčiť ho za spáchanie žalovaného činu.

Napokon dovolateľ poukázal aj na neprávne zistenie rozsahu spôsobenej škody

v rozsahu 1 300 000 Sk, ktorá zodpovedala aktuálnej cene nehnuteľnosti stanovenej znalcom

s tým, že pri určení výšky spôsobnej škody sa mala brať do úvahy všeobecná cena

nehnuteľnosti v čase darovania nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená na sumu 466 000 Sk.

Z uvedených dôvodov obvinený J. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil rozsudkom podľa porušenie zákona v ustanoveniach

a v jeho neprospech, aby podľa zrušil

uznesenie Krajského súdu v Trnave z 20. septembra 2007, sp. zn. , a jemu

predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Trnava z 27. marca 2007, sp. zn. ,

a aby podľa súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava v podanom vyjadrení navrhla dovolanie

obvineného J. M. odmietnuť podľa lebo právne posúdenie zisteného

skutku zodpovedá zákonu a obvineným uplatnené námietky vecne nezodpovedajú použitým

dovolacím dôvodom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (, ), že obvinený J. M. využil svoje právo podať

riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ),

ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa

, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu ( ) a zákonný postup pri reakcii orgánov

činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Za porušenie vedeného práva však nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy

orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov

pri plnení povinnosti podľa , resp. oprávnenia podľa

Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12

o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, zakladal opodstatnenosť

dovolacieho dôvodu podľa , odporovalo by to viazanosti

dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle , ktorá vyjadruje

zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie

správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Obvinený J. M. v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/

neprípustne namieta správnosť skutkových záverov v dôsledku nesprávneho

hodnotenia vykonaných dôkazov ( ). Také námietky stoja nielen mimo

uplatneného ale aj akéhokoľvek iného zákonom prípustného dôvodu dovolania, a preto nebolo

možné na ne prihliadať.

Rovnako však tomu je aj pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Tento je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Spomenutý

dovolací dôvod slúži k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby

spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku, že tento

mal byť posúdený ako iný trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného

činu. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa

, veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku

však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti

skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania

potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov.

Dovolanie v trestnom práve ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným

rozhodnutiam súdu je určené k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

chýb, ako to plynie z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1

písm. a/ až l/ , resp. aj podľa Tento opravný prostriedok však

neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko

dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať,

prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou

zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť

a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne

skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací

dôvod podľa

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Dovolanie obvineného J. M. však existenciu

dovolacieho dôvodu podľa neopiera o žiadne právne námietky,

ale je založené výlučne na skutkových výhradách, keď tieto považuje za chybné, najmä

v dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Ide tak o námietky, ktoré súd

mimo dovolateľom deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu (námietky obvineného J.

M. vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu použitého dovolacieho dôvodu), a preto

najvyšší súd na ne nemohol prihliadať. Tým zároveň konštatuje, že dovolací dôvod podľa

nebol splnený. Právne posúdenie zisteného skutku ako trestného

činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

zodpovedá zákonu, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. M.

odmietol na neverejnom zasadnutí podľa bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková