Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/68/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného

Ing. J. M. a spol., pre trestný čin § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a iné v znení

účinnom do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2010 v Bratislave

o odvolaniach krajského prokurátora v Nitre a obţalovaných J. R., D. D., V. B., P. B., E. P.,

P. H., M. K., I. H. a V. M. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2006, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa , , v znení účinnom do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 sa vec v r a c i a

Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom rozhodol Krajský súd v Nitre po spojení trestných vecí,

vedených na tomto súde pod spisovými značkami , , a

a po vylúčení konania proti obţalovaným Z. P. a V. T. zo spoločného konania nasledovne:

I.

obžalovaní

Ing. J. M., nar. X. v K., bytom N., Z., R., na slobode,

Ing. M. Š., nar. X. v Š., bytom L., V., na slobode,

Ing. J. B., nar. X. v N., bytom N., M., na slobode,

Ing. F. O., nar. X. v L., bytom T., N., na slobode,

J. B., nar. X. v S., bytom G., Ţ., na slobode,

T. V., nar. X. v Š., trvalo bytom S., J., na slobode,

M. H., nár. X. v T., bytom G., K., na slobode,

J. A., nar. X. v G., trvalo bytom G., R., na slobode,

Ľ. V., nar. X. v G., trvalo bytom S., na slobode,

sa oslobodzujú

spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre zo dňa 14.2.2002 sp. zn. a to tak,

ţe

Obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v

bode 1 tejto obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

12.08.1992 úver v sume Sk 25.000.000,-- pre J. R. za účelom financovania nákupu

nehnuteľností a osobných motorových vozidiel, a to tak, ţe

po podaní ţiadosti o poskytnutie úveru v sume Sk 25.000.000,--obţalovaná Ing. J. B.

ako úverová referentka I., a.s. H. bez preskúmania náleţitostí podanej ţiadosti, a to najmä

bonity klienta, bonity úverovaného objektu a rizík úverového obchodu, v rozpore s

vnútrobankovými predpismi dňa 12.08.1992 vypracovala návrh na poskytnutie úveru podľa

podanej ţiadosti, ktorý za tých istých nesplnených zákonných podmienok dňa 12.08.1992

obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky doporučil na schválenie a

následne na to dňa 12.08.1992 obţalovaný Ing. J. M. v postavení riaditeľa banky podpísal

úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 25.000.000,napriek tomu, ţe všetci vedeli o

nepravdivosti a nedostatočnosti údajov v návrhu na poskytnutie tohto úveru,

obţalovaný Ing. M. Š. akceptoval fiktívne faktúry podpísaním príkazu na ich úhradu

zo dňa 04.09.1992, 24.11.1992 a 29.11.1992 umoţnil prevod úverových prostriedkov,

z úverového účtu číslo X.X. na účty úradov a firiem, ktorých fiktívne faktúry boli predloţené,

pričom k splácaniu poskytnutého úveru vôbec nedošlo a I., a.s. B. tým bola spôsobená škoda

v sume Sk 25.000.000,—.

Obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v

bode 2 tejto obžaloby :

po vzájomnej dohode s ďalšími spolupáchateľmi s cieľom získať finančné prostriedky

prostredníctvom poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo

X. zo 16.06.1992 úver v sume 24.998.670,- Sk pre P. H. za účelom odkúpenia objektu C.

nachádzajúceho sa v k.ú. Š., okres S. so zásobami a ostatným majetkom tak, ţe

obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka uvedenej banky v rozpore

s vnútrobankovými predpismi bez predloţenia náleţitostí k uvedenej ţiadosti doporučila

pridelenie úveru P. H. v sume Sk 24.998.670,—, ktorý dňa 16.06.1992 v depozitno-úverovom

výbore schválil obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky a dňa

16.06.1992 obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ tejto banky podpísal úverovú zmluvu číslo X.

na sumu Sk 24.998.670,—, a to napriek tomu, ţe všetci obţalovaní vedeli o nepravdivosti

údajov k poskytnutému úveru,

následne na základe fiktívnych faktúr obţalovaní Ing. M. Š. a Ing. J. B. podpísaním

príkazu na úhradu zo dňa 25.06.1992 umoţnili prevod úverových prostriedkov

vo výške schválenej sumy úveru z úverového účtu číslo X. na účet firmy D. D., I., a.s. B. tak

bola spôsobená škodu v sume Sk 24.998.670,-.

Obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku pod bodom 3 tejto

obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

02.06.1992 úver v sume Sk 24.900.000,— pre F. R. za účelom nákupu Obchodného domu M.

v M. a na základe úverovej zmluvy číslo X. z 02.06.1992 úver v sume Sk 20.875.000,- za

účelom rekonštrukcie Obchodného domu M. v M. takým spôsobom, ţe

následne obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka uvedenej banky

bez preskúmania náleţitostí ţiadosti o úver v rozpore s vnútrobankovými predpismi dňa

02.06.1992 vypracovala návrhy na poskytnutie úverov pre F. R., a to sumu Sk 24.900.000,- na

nákup Obchodného domu M. v M. a na sumu Sk 20.875.000,— na rekonštrukciu tohto

obchodného domu, ktoré za tých istých nesplnených podmienok dňa 02.06.1992 odporučil na

schválenie obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky, pričom dňa

02.06.1992 došlo k podpisu úverových zmlúv na sumy uvedené v návrhu, hoci obaja

obţalovaní vedeli, ţe údaje v návrhoch na poskytnutie úverov nie sú pravdivé,

následne obţalovaní Ing. M. Š. a Ing. J. B. podpísaním príkazu

na úhradu dňa 04.06.1992 umoţnili prevod úverových prostriedkov v sume Sk 24.900.000,-

a dňa 16.06.1992 prevod úverových prostriedkov v sume Sk 20.875.000,- z úverového účtu F.

R. číslo X. vedeného v I., a.s. H. na účet obţalovaného E. P. číslo X. vedený

vo V. a.s., pobočka G.,

pričom k splácaniu úverov nedošlo, čím I. a.s. B. bola spôsobená celková škoda v

sume Sk 45.775.000,—;

Obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku pod bodom 4 tejto

obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

03.08.1992 úver v sume Sk 6.704.000,— pre V. T. ako úhradu vydraţenej V.P. a podľa

úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 03.08.1992 úver v sume Sk 9.200.000,- za účelom nákupu

zásob a zariadenia ako aj rekonštrukcie uvedenej PJ, a to tak, ţe

obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I., a.s. H. vypracovala v rozpore s

vnútrobankovými predpismi dňa 03.08.1992 návrhy na poskytnutie strednodobých úverov pre

V. T., jeden na sumu Sk 6.704.000,— na úhradu vydraţenej V.P. a druhý na sumu Sk

9.200.000,— na jej rekonštrukciu, zariadenie a nákup zásob a tieto návrhy obţalovaný Ing. M.

Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky dňa 03.08.1992 schválil a podpísal aj úverovú

zmluvu číslo X. na sumu Sk 6.704.000,-- a úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 9.200.000,-

napriek tomu, ţe vedeli o tom, ţe údaje v návrhoch na poskytnutie úveru nie sú pravdivé,

potom bez vedomia V. T. obţalovaní Ing. M. Š. a Ing. J. B. umoţnili prevod úverových

prostriedkov v sume Sk 6.704.000,- dňa 03.08.1992 z úverového účtu V. T. číslo X. na účet F.

Slovenskej republiky číslo X. ako úhradu za vydraţenú nehnuteľnosť a prevod súm Sk

6.800.000,- a Sk 1.800.000,- z úverového účtu V. T. na účty obţalovaného J. R. číslo X.

vedený vo V. a.s., pobočka T. a číslo X. vedený v I. a.s. H. ako úhrady fiktívnych faktúr číslo

X., X. z 10.08.1992 a 15.08.1992 vystavených obţalovaným J. R., pričom k splácaniu úverov

nedošlo, čím I. a.s. B. bola spôsobená celková škoda v sume Sk 15.304.000,-.

Obžalovaný M. H., obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný

Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v bode 5 tejto obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili pre M. H. úver na základe úverových zmlúv:

- číslo X. z 23.11.1990 úver v sume Sk 2.000.000,- na nákup materiálu

a zariadenia predajne,

- číslo X. z 05.06.1991 úver v sume Sk 5.000.000,- pre účely malej privatizácie,

- číslo X. z 08.07.1991 úver v sume Sk 25.000.000,- pre účely malej privatizácie,

- číslo X. z 12.09.1991 úver v sume Sk 8.500.000 - na nákup zahraničnej pekárenskej

linky a zásob,

- číslo X. z 03.10.1991 úver v sume Sk 24.000.000,- na nákup tovaru,

- číslo X. zo 06.01.1992 úver v sume Sk 9.200.000,- pre účely malej privatizácie,

- číslo X. z 10.02.1992 úver v sume Sk 15.000.000,- na rekonštrukcii objektu,

- číslo X. z 02.07.1992 úver v sume Sk 25.000.000,- na nákup zásob,

a to tak, ţe po predloţení ţiadostí o jednotlivé uvedené úvery

obţalovaným M. H. I., a.s. H. obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka tejto banky na

všetky uvedené ţiadosti bez preskúmania ekonomických podmienok, platobnej schopnosti

klienta, rizík úverového obchodu a v rozpore s vnútrobankovými predpismi vypracovala

návrhy na poskytnutie úverov, ktoré za tých istých nesplnených podmienok obţalovaný Ing.

M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky doporučil ich schválenie a obţalovaný Ing. J.

M. ako riaditeľ tejto banky podpísal všetky uvedené úverové zmluvy na celkovú sumu

Sk 1 13.700.000,—, hoci všetci obvinení vedeli, ţe údaje v jednotlivých návrhoch

na poskytnutie úverov nie sú pravdivé, ţe neboli predloţené všetky potrebné doklady

k ţiadostiam o úver a podpísaním príkazov na úhradu došlo k prevodu úverových

prostriedkov v uvedených sumách z úverových účtov obţalovaného M. H., ktorý prostriedky

odčerpal a pouţil ich na iné účely neţ tie, ktoré boli uvedené v jednotlivých úverových

zmluvách, pričom obţalovaným M. H. došlo k úhrade úveru podľa úverovej zmluvy číslo X.

v sume Sk 5.000.000,-, a táto úhrada bola uskutočnená z prostriedkov ďalšieho poskytnutého

úveru podľa úverovej zmluvy číslo X. a menšie sumy v niektorých uvedených úverov

obdobným spôsobom, avšak k splateniu ďalších poskytnutých úverov nedošlo,

čím I. a.s. B. bola spôsobená škoda v celkovej sume Sk 81.044.232,41.

Obžalovaný Ing. J. M. a obžalovaný Ing. F. O. v bode 6 tejto obžaloby:

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I.. a.s. T. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

02.06.1992 pre V. T. úver v sume Sk 23.980.000,-- na kúpu O.T. takým spôsobom, ţe

obţalovaný Ing. F. O., ktorý ako riaditeľ pobočky I., a.s. v T. porušil vnútrobankové

predpisy o poskytovaní úverov, keďţe ţiadosť V. T. o úver ,neobsahovala potrebné náleţitosti

a dňa 27.05.1992 vypracoval návrh na poskytnutie úveru pre V. T. na Sk 23.980.000,-- za

účelom nákupu uvedeného obchodného domu,

tento návrh za tých istých nesplnených podmienok schválil obţalovaný

Ing. J. M. ako riaditeľ I., a.s. H. a dňa 02.06.1992 podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu

Sk 23.980.000,—, hoci obaja obţalovaní vedeli, ţe údaje v návrhu na poskytnutie úveru nie

sú dostatočné a pravdivé,

následne obţalovaný Ing. F. O. dňa 05.06.1992 na základe faktúr firmy S. - D. D. G.

číslo X. a X. dal pokyn na prevod úverových prostriedkov z úverového účtu V. T.

k splácaniu úveru však nedošlo, čím I. a.s. B. bola spôsobená škoda v sume Sk 23.980.000,—.

Obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v

bode 7 tejto obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili pre obţalovaného M. K. ako zástupcu s.r.o. B. N. na

základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 01.07.1992 úver v sume Sk 24.135.000,— za

účelom odkúpenia zásob a zariadenia nehnuteľností a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

01.07.1992 úver v sume Sk 20.865.000,— za účelom kúpy nehnuteľnosti A.

a motelu a to tak, ţe

obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I., a.s. H. v rozpore s vnútrobankovými

predpismi a aj v rozpore s predloţenou ţiadosťou M. K. o úver vypracovala dňa 01.07.1992

dva návrhy na poskytnutie úverov pre spoločnosť B. s.r.o. zastúpenú obţalovaným M. K.,

a to jeden na sumu Sk 24.135.000,- na kúpu nehnuteľnosti a druhý na sumu Sk 20.865.000,-

na zakúpenie zásob a zariadenia A. B. v N.,

tieto návrhy obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky posúdil v

rozpore s predpismi ako opodstatnené a predloţil ich obţalovanému Ing. J. M., ktorý dňa

01.07.1992 podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 24.135.000,-- a úverovú zmluvu

číslo X. na sumu Sk 20.865.000,-, hoci všetci vedeli, ţe údaje v návrhoch na poskytnutie

úverov nie sú dostatočné a pravdivé,

umoţnil obţalovaný Ing. M. Š. prevod úverových prostriedkov z účtu M. K., pričom k

splácaniu úverov nedošlo a I. a.s. B. tak bola spôsobená škoda v sume Sk 45.000.000,-;

Obžalovaný J. B., obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing.

J. B. zo skutku v bode 8 tejto obžaloby:

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné • prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

09.10.1992 úver v sume Sk 25.000.000,— pre Z. P. za účelom nákupu a rekonštrukcie bliţšie

neurčenej nehnuteľnosti a to tak, ţe

dňa 05.10.1992 Z. P. poţiadal I. a.s. H. o poskytnutie úveru v sume Sk 25.000.000,—

za účelom nákupu bliţšie nešpecifikovaného objektu v hodnote Sk 31.334.950,— a k ţiadosti

priloţil formálne vypracované prepočty finančnej situácie na dobu splácania úveru a znalecký

posudok číslo 179/92 zo dňa 04.10.1992 znalca z odboru ekonomiky, ceny a odhady

nehnuteľností Ing. M. M., ktorý ocenil nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. P. Česká

republika uvedenú v liste vlastníctva číslo X. vlastníkov Ing. J. K. a Ing. V. K., pričom Š. o

značné nadhodnotenie ceny tejto nehnuteľnosti, ktorá slúţila na zabezpečenie ţiadaného

úveru,

následne na to obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I. a.s. H. bez preskúmania

náleţitostí potrebných pre poskytnutie úveru v rozpore s vnútrobankovými predpismi

vypracovala dňa 09.10.1992 návrh na poskytnutie strednodobého úveru pre Z. P. na sumu Sk

25.000.000,- za účelom financovania nákupu nešpecifikovanej nehnuteľnosti,

za nesplnenia tých istých podmienok obţalovaný Ing. M. Š. dňa 09.10.1992 doporučil

na schválenie návrh úveru ako námestník riaditeľa uvedenej banky a v ten istý deň

obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ uvedenej banky podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu

Sk 25.000.000,-, a to napriek tomu, ţe všetci obţalovaní vedeli, ţe údaje v návrhu

na poskytnutie tohto úveru nie sú pravdivé a dostatočné,

Z. P. po dohode s obţalovaným J. B. vystavili a predloţili uvedenej banke fiktívnu

faktúru číslo X. zo dňa 12.04.1992 na sumu Sk 24.980.000,—, na základe ktorej obţalovaný

Ing. M. Š. podpísaním príkazu na úhradu dňa 13.11.1992 umoţnil prevod úverových

prostriedkov v uvedenej sume z úverového účtu Z. P. číslo X. na účet E. P. číslo X. vedený vo

V., a.s. pobočka G.,

poskytnutý úvere prevzal na základe schválenej ţiadosti a úverovej zmluvy číslo X. zo

dňa 03.02.1993 a dodatku k nej zo dňa 17.03.1994 obţalovaný J. B., pričom však k splácaniu

úveru nedošlo, čím I. a.s. B. bola podľa jej vyjadrenia spôsobená škoda v sume Sk

19.710.572.99.

Obžalovaný Ing. M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v bode 9 tejto obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

06.08.1992 pre D. D. úver v sume Sk 20.230.000,— a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

06.08.1992 úver v sume Sk 6.900.000,- za účelom úhrady vydraţenej P. O.L. takým

spôsobom, ţe

po tom, čo obţalovaná D. D. na verejnej draţbe v L. vydraţila hotelový komplex O.L.

za sumu Sk 34.030.000,— pod obchodným názvom S. - D. D. G. poţiadala I., a.s. H.

o poskytnutie dvoch strednodobých úverov v sume Sk 27.130.000,- a Sk 6.870.000,-,

obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I., a.s. H. dňa 06.08.1992 porušením

vnútrobankových predpisov vypracovala dva návrhy na poskytnutie úverov pre D. D., jeden

na sumu Sk 20.230.000,- a druhý na sumu Sk 6.900.000,-, ktoré dňa 06.08.1992 obţalovaný

Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky akceptoval a neoprávnene za úverovo-

depozitný výbor I., a.s. H. odporučil na schválenie a následne za riaditeľa tejto banky

neoprávnene úvery schválil a podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 20.230.000,- a

úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 6.900.000,-

obţalovaný Ing. M. Š. dňa 10.08.1992 podpísaním príkazu na úhradu umoţnil prevod

schválených úverových prostriedkov z úverového účtu D. D. na účet číslo X. vedený v S.,

pobočka L. a to pred zriadením práva predmetnej nehnuteľnosti napriek tomu, ţe ručenie

úveru nebolo zabezpečené iným spôsobom,

následne D. D. napriek tomu, ţe v uvedených úverových zmluvách sa zaviazala

za poskytnuté úvery ručiť vydraţenou nehnuteľnosťou, túto nehnuteľnosť postupne delila

a odpredávala, čím porušila podmienky úverových zmlúv, k splácaniu úverov nedošlo a I., a.s.

B. tak bola spôsobená škoda v sume Sk 27.130.000,-;

Obžalovaní J. A., Ľ. V., obžalovaný R. M., obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing.

M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v bode 10 tejto obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili pre obţalovaných J. A., Ľ. V. a R. M. na základe

úverových zmlúv:

- číslo X. z 25.05.1992 úver v sume Sk 9.488.500,- za účelom úhrady vydraţenej

prevádzky stolárstva - úver pre obţalovaného J. A.,

- číslo X. z 01.06.1992 úver v sume Sk 10.000.000,- za účelom úhrady zásob - úver pre

obţalovaného J. A.,

- číslo X. z 27.05.1992 úver v sume Sk 17.000.000,- za účelom úhrady zásob - úver pre

obţalovaného Ľ. V.,

- číslo X. z 27.05.1992 úver v sume Sk 17.258.000,- za účelom úhrady vydraţenej

prevádzky stolárstva - úver pre obţalovaného Ľ. V.,

- číslo X. z 23.10.1992 úver v sume Sk 26.746.500,- ako prevod úverov

na účely privatizácie z úverovej zmluvy číslo X. obţalovaného Ľ. V. v sume Sk

17.258.000,- a z úverovej zmluvy číslo X. obţalovaného J. A. v sume Sk 9.488.500,--

- úver pre R.R., kde sú spoločníkmi obţalovaní J. A. a R. M.,

- číslo X. z 23.10.1992 úver v sume Sk 27.000.000,- ako prevod úverov

z úverovej zmluvy číslo X. obţalovaného J. A. v sume Sk 10.000.000,- a z úverovej

zmluvy číslo X. obţalovaného Ľ. V. v sume Sk 17.000.000,—

- úver pre R.R., kde sú spoločníkmi obţalovaní J. A. a R. M.,

- číslo X. z 10.11.1992 úver v sume Sk 15.000.000,- bez určenia účelu financovania pre

R.R., kde sú spoločníkmi obţalovaní J. A. a R. M.,

takým spôsobom, ţe po predloţení ţiadostí o jednotlivé uvedené úvery

obţalovanými J. A. a Ľ. V. I., a.s. H., obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka

uvedenej banky bez preskúmania náleţitostí k ţiadostiam a v rozpore s vnútrobankovými

predpismi vypracovala postupne jednotlivé návrhy na poskytnutie úverov, ktoré za tých istých

nesplnených podmienok obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky

doporučil na schválenie a následne obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ I., a.s. H. všetky

uvedené úverové zmluvy podpísal, a to v celkovej sume Sk 53.746.500,-- pre obţalovaných J.

A. a Ľ. V., hoci všetci vedeli, ţe údaje v jednotlivých návrhoch na poskytnutie úverov nie sú

pravdivé a dostatočné,

úvery obţalovaného J. A. podľa úverových zmlúv číslo X., X. a úvery obţalovaného

Ľ. V. podľa úverových zmlúv číslo X., X. v celkovej sume Sk 53.746.500,- dňom 23.10.1992

prevzala podľa úverových zmlúv číslo X., X. spoločnosť R.R., ktorej spoločníkmi boli

obţalovaní J. A. a R. M., hoci k ţiadostiam o prevody uvedených úverov na túto spoločnosť

nepredloţili potrebné doklady,

napriek tomu prevody uvedených úverov z obţalovaných J. A. a Ľ. V. na spoločnosť

R.R. obţalovanými Ing. J. B., Ing. M. Š. a Ing. J. M. ako zodpovednými pracovníkmi I., a.s.

H. navrhnuté, doporučené a schválené s podpísaním úverových zmlúv tak, ako sú uvedené

vyššie dňa 23.10.1992, hoci vedeli, ţe údaje v jednotlivých návrhoch na prevody úverov nie

sú pravdivé a ţe došlo k porušeniu vnútrobankových predpisov,

napriek tomu spoločnosti R.R. v zastúpení spoločníkmi obţalovanými J. A. a R. M.

bez predloţenia potrebných dokladov a bez určenia účelu financovania bol obţalovanými Ing.

J. B., Ing. M. Š. a Ing. J. M. navrhnutý, doporučený, schválený a podpísaný ďalší úver podľa

úverovej zmluvy číslo X. z 10.11.1992 v sume Sk 15.000.000,-,

podpísaním príkazov na úhradu umoţnili obţalovaní pracovníci uvedenej banky

prevod úverových prostriedkov v sumách ako je uvedené vyššie, ktoré obţalovaní J. A., Ľ. V.

a R. M. z banky odčerpali a pouţili ich na iné účely neţ tie, ktoré boli uvedené v jednotlivých

úverových zmluvách,

k splácaniu týchto úverov nedošlo a I. a.s. B. tak bola spôsobená škoda v sume Sk

68.746.500,—.

Obžalovaný Ing. J. M. a obžalovaný Ing. M. Š. v skutku v bode 12 tejto obžaloby

:

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

29.01.1992 úver v sume Sk 25.000.000,— za účelom úhrady bliţšie neurčeného objektu

a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 29.01.1992 úver v sume Sk 11.400.000,— za

účelom kúpy bliţšie neuvedenej nehnuteľnosti pre obţalovaného M. K. a to tak,

ţe obţalovaný Ing. J. M. a obţalovaný Ing. M. Š. ako riaditeľ resp. námestník riaditeľa

uvedenej banky dňa 29.01.1992 schválili a podpísali úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk

25.000.000,— a úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 11.400.000,—, a to napriek tomu,

ţe vedeli o porušení vnútrobankového predpis o poskytovaní úverov, následne obţalovaný

Ing. M. Š. dňa

podpísaním príkazov na úhradu umoţnil vyčerpať úverové prostriedky z úverového

účtu obţalovaného M. K. v prospech Z. P. v čase, keď nebolo zriadené záloţné právo na

nehnuteľnosti, ktorými bolo ničené za úver,

na základe ďalších úverových zmlúv zo dňa 19.06.1992 došlo k prevodu úverových

zmlúv, avšak úvery splatené neboli, čím I., a.s. B. bola spôsobená škoda v sume Sk

36.400.000,—.

Obžalovaný Ing. J. M. a obžalovaný T. V. v skutku v bode 13 tejto obžaloby :

po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom

poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa úver v

sume Sk 20.100.000,- pre V. L. za účelom nákupu bliţšie neurčenej nehnuteľnosti, a to tak, ţe

dňa 10.11.1992 poţiadal V. L. I., a.s. H. o poskytnutie úveru v sume Sk 20.100.000,-

za účelom kúpy hotela H.H. a dňa 16.11.1992 po vypracovaní návrhu na poskytnutie úveru na

nákup nehnuteľností doporučil obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ uvedenej banky schválenie

úveru a v ten istý deň aj podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 20.100.000,-, pričom

uţ pred podpisom úverovej zmluvy obţalovaný Ing. J. M. dňa 11.11.1992 podpísaním príkazu

na úhradu umoţnil prevod úverových prostriedkov z vnútorného účtu I., a.s. H. na účet číslo

X. T. V. a nie na úverový účet ţiadateľa o úver, k splácaniu úveru nedošlo, čím bola

spôsobená I., a.s., H. škoda v sume 20.100.000,-Sk

Obžalovaný Ing. J. M. podľa , pretoţe skutok nie

trestným činom.

Obžalovaný Ing. M. Š. podľa , pretoţe skutok nie

je trestným činom.

Obžalovaná Ing. J. B. podľa , pretoţe skutok nie

trestným činom.

Obžalovaný Ing. F. O. podľa , pretoţe nebolo

dokázané, ţe tento skutok spáchal obţalovaný.

Obžalovaný J. B. podľa , pretoţe nebolo dokázané,

ţe tento skutok spáchal obţalovaný.

Obžalovaný T. V. podľa , pretoţe nebolo dokázané,

ţe tento skutok spáchal obţalovaný.

Obžalovaný M. H. podľa , pretoţe skutok nie

trestným činom.

Obžalovaný J. A., podľa , pretoţe skutok nie

trestným činom.

Obžalovaný Ľ. V., podľa , pretoţe skutok nie

trestným činom a

Obžalovaný R. M., nar. X. v Š., trvalo bytom G., M., na slobode, ktorý

sa oslobodzuje

zo skutku spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre zo dňa 12.3.2002 sp. zn.

l Kv 29/01, že

po vzájomnej pohode s inými osobami, s cieľom získať finančné prostriedky

prostredníctvom poskytnutia úveru z I., a.s. H. na základe úverových zmlúv číslo:

- X. z 25.5.1992 na úver v sume Sk 9.488.500 - ako úhradu vydraţenej prevádzky

stolárstva.

- X. z 01.06.1992 na úver v sume Sk 10.000.000 - ako úhradu zásob

- X. z 27.05.1992 na úver v sume Sk 17.000.000 - ako úhradu zásob

- X. z 27.05.1992 na úver v sume Sk 17.258.000- úhradu vydraţenej prevádzky

stolárstva

- X. z 23.10.1992 na úver v sume Sk 26.746.500- ako prevod úverov

z úverových zmlúv číslo X. a X. pre R.R., kde bol spoločníkom aj obvinený R. M.

- X. z 23.10.1992 na úver v sume Sk 27.000.000- ako prevod úverov

z úverových zmlúv číslo X. a X. pre R.R.,

- X. z 10.11.1992 na úver v sume Sk 15.000.000 - bez určenia účelu pre R.R., takým

spôsobom, ţe po tom, ako boli po predloţení ţiadosti o úvery I., a.s. H. J. A. a Ľ. V.

na celkovú sumu Sk 53.745.500,-,

tieto úvery z úverových zmlúv číslo X., X., X., X. dňom 23.10.1992 podľa úverových

zmlúv číslo X., X. spoločnosť R.R., ktorej spoločníkom bol aj obţalovaný R. M., ktorý k

ţiadostiam o prevod úverov nepredloţil potrebné doklady v záujme získania ďalších

prostriedkov z poskytnutých úverov, tieto zmluvy po návrhu a doporučení boli napriek tomu

podpísané zodpovednými pracovníkmi banky,

obţalovanému R. M. ako zástupcovi spoločnosti R.R. na základe jeho ţiadosti bez

predloţenia potrebných dokladov bol navrhnutý schválený ďalší úver na sumu SK

15.000.00,— podľa úverovej zmluvy číslo X. z 10.11.1992, tým spôsobom, ţe pracovníci

uvedenej banky podpísali príkazy na úhradu, umoţnili obţalovanému R. M. spoločne s

ďalšími osobami odčerpať z banky úvermi poskytnuté finančné prostriedky a pouţil ich na iné

účely neţ sú uvedené v jednotlivých úverových zmluvách a keďţe ani k splácaniu týchto

úverov nedošlo, uvedeným konaním bola I. a.s. B. spôsobená škoda v sume Sk 68.745.500,-;

podľa , pretože skutok nie je trestným činom.

II.

Obžalovaný J. R., nar. X. v S., bytom S., M., na slobode,

obžalovaná D. D., nar. X. v S., bytom G., Š., na slobode,

obžalovaný M. K., nar. X. v T., bytom G. Z., na slobode,

obžalovaný P. H., nar. X. v G., trvalo bytom G., M., na slobode,

obžalovaný V. B., nar. X. v T., trvalo bytom G., N., na slobode,

obžalovaný I. H., nar. X. v S., trvalo bytom S., D., na slobode,

obžalovaný V. M.., nar. X. v T., trvalo bytom S., P., na slobode,

obžalovaný L. L., nar. X. v S., trvalo bytom S., M., na slobode,

obžalovaný P.P. B., nar. X. v Š., trvalo bytom P., N., na slobode,

obžalovaný E. P., nar. X. v M., trvalo bytom M., S., na slobode,

s ú v i n n í, ž e

1/

Obžalovaný J. R.

na podklade úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12.8.1992, ktorú uzavrel

s I., a.s. hlavnou pobočkou v N. na sumu 25 mil. Sk, na nákup bliţšie nešpecifikovaných

nehnuteľností a osobných automobilov predloţil k čerpaniu tohto úveru fiktívnu faktúru,

ktorú mal vystaviť Obecný úrad Š., dňa 26.8.1992 pod č. X. na sumu 7 mil. Sk a fiktívnu

faktúru č. X., zo dňa 29.8.1992, ktorú mal vystaviť Obecný úrad Ţ.na sumu 2 mil. Sk, fiktívnu

faktúru E., a.s. B. zo dňa 15.9.1992 č. X. na sumu 8. 457.418,-Sk a fiktívnu faktúru, ktorú

vystavila firma S. - D. D., zo dňa 19.11.1992 č. X. a č. X.na sumu 4.920.000,-Sk a 2.850.000,-

Sk, na poklade ktorých vyčerpal úver a k splácaniu tohto úveru vôbec nedošlo, čím spôsobil

firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I. a.s., škodu v sume 25 mil. Sk.

2/

Obžalovaný P. H., obžalovaný J. R., obžalovaná D. D.

po tom, čo obţalovaný P. H. dňa 16.6.1992 uzavrel úverovú zmluvu

s I., a.s. hlavná pobočka N. č. X. na sumu 24.998.670,-Sk s deklarovaným účelom nákup

objektu C. v obci S., spolu so zásobami a ostatným majetkom, obţalovaná D. D. vystavením

fiktívnych faktúr č. X. a č.X., v oboch prípadoch bez udania dňa vystavenia umoţnila

obţalovanému P. H. poţiadať o prevod úverových prostriedkov na účet firmy S. -D. D.

vedený vo V., a.s. pobočka T. pod č. X. a následne z tejto sumy si obţalovaná D. D.

ponechala 3% pre svoju firmu a vo zvyšku ju dňa 1.7.1992 odovzdala obţalovanému J. R.,

ktorý tieto finančné prostriedky minul nezisteným spôsobom, pričom k splácaniu úveru

nedošlo a čím spôsobili firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume

24.998.670,-Sk.

3/

Obžalovaný J. R., obžalovaný P. B., obžalovaný E. P.

po tom, čo F. R. na podklade úverových zmlúv zo dňa 2.6.1992 č. X.

a č. X. uzavretých s I., a.s., hlavná pobočka N. na sumu 24.900.000,-Sk a 20.875.000,-Sk za

účelom nákupu a rekonštrukcie Obchodného domu M. v Modre, získal dané úverové

prostriedky, bez jeho vedomia vystavil obţalovaný P. B. po dohode s obţalovaným J. R. a E.

P. fiktívne faktúry č. X. a X., obe bez uvedenia dátumu vystavenia na celkovú sumu

45.775.000,-Sk, ktoré dňa 4.6.1992 a 16.6.1992 predloţili k čerpaniu úveru a k prevodu

úverovanej sumy na účet obţalovaného E. P. č. X. vedený vo V. a.s. - G., pričom k splácaniu

úverov nedošlo a čím spôsobili firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu

v sume 45.775.000,-Sk.

4/

Obžalovaný J. R.,

potom, čo na jeho ţiadosť V. T. poţiadal I., a.s., hlavná pobočka N. a uzavrel dňa

3.8.1992 úverovú zmluvu č. X. na sumu 6.704.000,- Sk a úverovú zmluvu č. X. na sumu

9.200.000,-Sk, ktoré úverové prostriedky boli čerpané na základe fiktívnych faktúr

vystavených obţalovaným J. R. zo dňa 10.8.1992 č. X. a zo dňa 15.8.1992 č. X. na účet

obţalovaného J. R. č. X. vedený vo V. a.s. pobočka T., pričom k splácaniu úverov nedošlo a

čím spôsobil firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume

15.304.000,-Sk.

5/

Obžalovaná D. D. a obžalovaný J. R.

potom, čo V. T. uzavrel s I., a.s., hlavná pobočka N., dňa 2.6.1992 úverovú zmluvu č.

X. na sumu 23.980.000,-Sk predloţila obţalovaná D. D. fiktívne faktúry č. X. na sumu

10.248.546,-Sk a č. X. na sumu 6.080.000,-Sk bez uvedenia dňa vystavenia, na podklade

ktorých boli príslušné finančné prostriedky prevedené na účet obţalovanej D. D.

a obţalovaného J. R. č. X. vedený vo V., a.s. pobočka v T. v sume 10.238.546,-Sk a na účet

ďalšej osoby č. X. vo V., a.s. T. v sume 6.080.000,-Sk a účet obţalovanej D. D. č. X. vedený

vo V., a.s. pobočka v T. v sume 7.661.454,-Sk, a k splácaniu úveru nedošlo a čím spôsobil

firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume 23.980.000,-Sk.

6/

Obžalovaný M. K.

na základe úverových zmlúv uzavretých s I., a.s., hlavná pobočka N. č. X. zo dňa

1.7.1992 na sumu 20.865.000,-Sk na kúpu nehnuteľností A. a motelu B. v N. a č. X. zo dňa

1.7.1992 na sumu 24.135.000,-Sk na kúpu zásob a zariadenia nehnuteľností, predloţil fiktívne

faktúry vystavené firmou S. - D. D. č. X. zo dňa 20.7.1992 na sumu 24.135.000,-Sk a č.

280692 zo dňa 29.6.1992 na sumu 20.865.000,-Sk, na podklade ktorých došlo k čerpaniu

úverových prostriedkov v celkovej sume 45 mil. Sk, pričom k splácaniu úverov nedošlo a čím

spôsobil firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s., škodu v sume 45 mil. Sk.

7/

Obžalovaný V. B. a obžalovaná D. D.

po tom, čo obţalovaný V. B. uzavrel úverové zmluvy s I., a.s., hlavná pobočka N. dňa

15.6.1992 č. X. na sumu 24.990.000,-Sk a č. X. na sumu 20.810.000,- Sk vystavila

obţalovaná D. D. s vedomím obţalovaného V. B. za firmu S.- D. D. fiktívnu faktúru č. X. zo

dňa 15.5.1992 na sumu 24.990.000,-Sk a fiktívnu faktúru č. X. zo dňa 23.5.1992 na sumu

20.810.000,-Sk, ktoré obţalovaný V. B. predloţil na čerpanie úverov a následne boli finančné

prostriedky prevedené z úverového účtu obţalovaného V. B. na účet firmy S. - D. D. č. X. vo

V. G., pričom k splácaniu úverov nedošlo a čím spôsobili firme V., ktorá prevzala

pohľadávku po bývalej I., a.s., škodu v sume 45.800.000 Sk.

8/

Obžalovaný M. K.

po dohode so Z. P. uzavrel s I. a.s., H. úverovú zmluvu č. X. zo dňa 29.1.1992 na

sumu 25.000.000,-Sk na úhradu bliţšie neurčenej kúpy objektu a úverovú zmluvu č. X. zo dňa

29.1.1992 na sumu 11.400.000,-Sk na kúpu bliţšie neuvedenej nehnuteľnosti, ktoré finančné

prostriedky vyčerpal zo svojho úverového účtu v prospech Z. P. a Ing. J. P. a tieto boli pouţité

na úhradu vydraţených nehnuteľností týmito osobami, hoci vedel, ţe prostriedky poskytnuté z

oboch úverov nebudú pouţité na zmluvne dohodnutý účel a k splácaniu týchto úverov zo

strany obţalovaného M. K. nedošlo, čím firme VI., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I.

a.s., spôsobil škodu v sume 36.400.000,-Sk.

9/

Obžalovaný I. H., obžalovaný V. M.., obžalovaný L. L.

po tom, čo obţalovaný L. L., ako súdny znalec z odboru ekonomiky, odvetvia ceny a

odhady nehnuteľností na ţiadosť obţalovaného I. H. a V. M.. úmyselne a nepravdivo zvýšil

cenu ním posudzovanej nehnuteľnosti - objektu hotela H.H. v znaleckom posudku č. X. zo

dňa 23.10.1992 na sumu 24.213.800,-Sk bol tento znalecký posudok pouţitý V. L. pri

podávaní ţiadosti o úver, ktorý mu bol priznaný na podklade úverovej zmluvy uzavretej s I.,

a.s., hlavná pobočka N. 10.5.1993 č. X. na sumu 20.100.000,-Sk, pričom znej uhradili

hodnotu vydraţeného objektu hotela H.H. a zvyšnú časť si obţalovaní I. H. a V. M.., spolu s

ďalšou osobou rozdelili rovnakým dielom, pričom k splácaniu úveru nedošlo, čím spôsobil

firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume 20.100.000,-Sk.

10/

Obžalovaný J. R.

po tom, čo dňa 19.1.1993 uzavrel so S. a.s., M. úverovú zmluvu č. X. na sumu 25 mil.

Sk, pre účely rekonštrukcie hotela K. na P., na podklade predloţených faktúr č. X. na sumu

12.630.000,-Sk bez dátumu vystavenia a č. X. zo dňa 16.3.1993 na sumu 12.457.500,-Sk,

úver vyčerpal, rekonštrukciu hotela neuskutočnil, ani úver nesplatil, čim spôsobil S. a.s., M.

škodu v sume 22.990.000,-Sk.

11/

Obžalovaný J. R.

ako spoločník spoločnosti D. spol. s r.o. so sídlom vo V.,

s výhradným právom nakladať s financiami spoločnosti, v rozpore so zákonom rozhodol, ţe

- v období od februára 1996 do júla 1997 spoločnosť D. spol. s r.o. neodviedla S., so

sídlom v Bratislave sumu 26.047,-Sk a sumu 12.020,-Sk, čím spôsobil S., so sídlom v

Bratislave škodu, v sume 38.067,-Sk,

- v období od januára 1996 do decembra 1998 spoločnosť D. spol. s r.o. neodviedla

finančné prostriedky do fondu zamestnanosti v sume 11.571,-Sk a v sume 3.872,-Sk

a spôsobil tým Okresnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v G., škodu

v sume 15.443,-Sk,

- v období od januára 1996 do apríla 1998 spoločnosť D. spol. s r.o. neodviedla finančné

prostriedky na zdravotné poistenie v sume 102.822,-Sk a v sume 40.562,-Sk a spôsobila

tak V. so sídlom v B. škodu v sume 143.444,-Sk.

12/

Obžalovaný J. R.

dňa 2.9.1994 základe fiktívnej kúpnej zmluvy vyhotovenej doposiaľ neznámou

osobou bez súhlasu ďalších osôb, ktorí boli v zmluve uvedení a to R. M. - občan Sýrie a V.

B., zabezpečil dovoz 9 kusov koni na územie Slovenskej republiky pričom dohodnutá kúpna

cena bola 16 miliónov Sk; následne boli kone na základe fiktívnej faktúry č. X. zo dňa

15.9.1994 odpredané v mene V. B. a bez jeho vedomia, spoločnosti R.R. za sumu

24.250.000,-Sk, v ktorej bol jediným spoločníkom a súčasne jediným konateľom obţalovaný

a následne za túto spoločnosť podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za III. kvartál

roku 1994 dňa 25.10.1994 na Daňovom úrade v G., v ktorom bolo v rozpore s ustanovením §

18 odsek 2 o DPH v aktuálnom znení, zahrnuté aj zdaniteľné plnenie

fiktívnej faktúry č. X. z 15.9.1994 a súčasne uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu na DPH

vo výške 4.850.000,- Sk, ktorý mu bol prevodným príkazom Daňového úradu v G. poukázaný

na účet č. X. spoločnosti R., spol. s r.o. S. vedený v I., a.s. pobočka G., čím štátnemu rozpočtu

Slovenskej republiky spôsobil škodu v sume 4.850.000,-Sk,

13/

Obžalovaná D. D.

s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom poskytnutia úveru z I. a.s., H.

uzatvorila úverovú zmluvu č. X. zo dňa 6.8.1992 na úver vo výške 20.230.000,-Sk a úverovú

zmluvu č. X. zo dňa 6.8.1992 na úver vo výške 6.900.000,-Sk za účelom úhrady vydraţenej P.

O.L., takým spôsobom, ţe na verejnej draţbe v L. vydraţila hotelový komplex O.L.

za sumu 34.030.000,-Sk pod obchodným názvom S. - D. D. G. a bez uvedenia dátumu na

ţiadosti poţiadala I. a.s., H. o poskytnutie dvoch strednodobých úverov v sume Sk

27.130.000,-a Sk 6.870.000,-Sk na úhradu vydraţené objektu a zásob. Zo svojich úverových

účtov tieto úverové prostriedky vyčerpala na svoj účet v S., pobočka L. č. X. a to ešte pred

zriadením záloţného práva k predmetnej nehnuteľnosti napriek tomu, ţe ručenie úveru nebolo

zabezpečené iným spôsobom a napriek tomu, ţe v uvedených úverových zmluvách

sa zaviazala za poskytnuté úvery ručiť vydraţenou nehnuteľnosťou. Túto nehnuteľnosť však

postupne delila a odpredávala, čím porušila podmienky úverových zmlúv a k splácaniu

úverov nedošlo. Týmto konaním spôsobila firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I.,

a.s., škodu v sume 27.130.000,-Sk.

teda:

obžalovaný J. R. v bode 1, 2, 3, 4, 5, 10, 12

- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, ţe uviedol iného do omylu a spôsobil tak

na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu v časti samostatne, v časti

spolupáchateľstvom,

obžalovaný J. R. v bode 11,

-prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverené a spôsobil tak na cudzom majetku

škodu nie malú a,

-vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň,

obžalovaná D. D. v bode 2, 5, 7, 13

-spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatila tým, ţe uvidela iného

do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný M. K. v bode 6 a 8

- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, ţe uviedol iného do omylu a spôsobil

tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu v časti samostatne, v časti

spolupáchateľstvom,

obžalovaný P. H. v bode 2

-spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný V. B. v bode 7

-spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný I. H. v bode 9

- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný V. M.. v bode 9

- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný L. L. v bode 9

- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný P.P. B. v bode 3

- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný E. P. v bode 3

- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, tým spáchali:

obžalovaný J. R. v bode 1, 2, 3, 4, 5, 10, 12

- trestný čin podvodu podľa , , v časti samostatne

a v časti spolupáchateľstvom podľa ,

obžalovaný J. R. v bode 11

- trestný čin sprenevery podľa ,

- trestný čin nezaplatenia dane podľa ,

obžalovaná D. D. v bode 2, 5, 7, 13

- trestný čin podvodu podľa , , v časti samostatne

a v časti spolupáchateľstvom podľa ,

obžalovaný M. K. v bode 6 a 8

- trestný čin podvodu podľa , , v časti samostatne

a v časti spolupáchateľstvom podľa ,

obžalovaný P. H. v bode 2

- trestný čin podvodu podľa , , spolupáchateľstvom

podľa ,

obžalovaný V. B. v bode 7

- trestný čin podvodu podľa , , spolupáchateľstvom

podľa ,

obžalovaný I. H. v bode 9

- trestný čin podvodu podľa , , spolupáchateľstvom

podľa ,

obžalovaný V. M.. v bode 9

- trestný čin podvodu podľa , , spolupáchateľstvom

podľa ,

obžalovaný L. L. v bode 9

- trestný čin podvodu podľa , , spolupáchateľstvom

podľa , obţalovaný P. B. v bode 3

- trestný čin podvodu podľa , , spolupáchateľstvom

podľa ods., 2 ,

obžalovaný E. P. v bode 3

- trestný čin podvodu podľa , , spolupáchateľstvom

podľa .

Za to sa im ukladá:

Obžalovanému J. R., podľa s pouţitím

ods. 1 , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa , , sa na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanej D. D., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa , , sa na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému M. K., podľa

s pouţitím súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)

rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa , , sa na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň sa zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.6.2001

sp. zn. ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému P. H., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa , sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému V. B., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa , sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému I. H., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa , sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému V. M., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa , sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému L. L., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa , sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému P. B., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa , sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému E. P., podľa trest odňatia slobody v

trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa , sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor

v Nitre, obţalovaní B., P., D., B., K. a R., a to samostatne alebo prostredníctvom svojich

obhajcov.

Obţalovaní M.. a H., ktorým bol rozsudok doručený 7. augusta 2006 a 10. augusta

2006 a obhajcovi JUDr. K. 10. augusta 2006 podali odvolanie 7. novembra 2006 osobne a 7.

decembra 2006 prostredníctvom obhajcu. Vo svojom podaní tvrdia, ţe odôvodňujú odvolanie

podané ústne do zápisnice po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní. Keďţe v zápisnici

o hlavnom pojednávaní zo 16. januára 2006 je zachytené vyjadrenie sa k vyuţitiu práva podať

opravný prostriedok (pozitívne, negatívne alebo neutrálne) len desiatich obţalovaných, medzi

ktorými obţalovaní M.. a H. (ktorí boli na hlavnom pojednávaní prítomní) nie sú, odvolací

súd mal za to, ţe ich odvolania boli podané ústne do zápisnice, teda včas a neskôr písomne

odôvodnené.

Je potrebné predoslať, ţe prvostupňové aj odvolacie konanie sa aj po nadobudnutí

účinnosti , teda po 31. decembri 2005 riadilo resp. riadi v zmysle

cit. v znení neskorších predpisov (ďalej len

alebo ).

Krajský prokurátor v Nitre podal odvolanie proti obom častiam výroku rozsudku

označeným ako I. a II. (oslobodzujúcej i odsudzujúcej), teda z hľadiska dotknutých osôb proti

rozsudku v rozsahu týkajúcom sa všetkých obţalovaných.

Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti dospieva v písomných dôvodoch odvolania

k záveru, ţe súd vykonal všetky dostupné dôkazy, avšak vyhodnotil ich nedôsledne

a nesprávne, keď časť obţalovaných spod obţaloby oslobodil.

Na základe analýzy vykonaných dôkazov, týkajúcej sa sčasti ich vzájomných

súvislostí zásadne odporuje moţnosti nekonštatovať spáchanie trestného činu podvodu ako

pracovníkmi banky (ktorí evidentne na základe spolupráce s vonkajšími osobami umoţňovali

poskytovanie úverov, porušujúc pri tom hrubým spôsobom interné pravidlá pre poskytovanie

i čerpanie týchto úverov), tak aj ďalšími osobami obţalovaných z mimobankového prostredia,

ktorí boli do tejto činnosti zapojení. Namieta i rozdielnosť dôvodov oslobodenia (§ 226 písm.

b/ resp. c/ , ktorú nepovaţuje za právne odôvodnenú a v niektorých prípadoch

aj nedostatok prezentácie skutkových a právnych úvah v odôvodnení rozsudku.

Vo vzťahu k odsudzujúcej časti výroku rozsudku namieta odvolateľ tresty odňatia

slobody, pokiaľ boli uloţené na dobu od 5 do 7 rokov, čo povaţuje za neprimerané

a nedostatočne prísne.

Má za to, ţe tresty boli uloţené ako dostatočne prísne len obţalovaným R., D., K.,

jeho odvolanie však smeruje proti celému personálnemu rozsahu odsudzujúcej časti výroku

rozsudku, čo dopĺňa argumentom o nemoţnosti oddeliť jednotlivé časti napadnutého

rozsudku.

Krajský prokurátor preto navrhuje podľa , ,

za pouţitia veta druhá napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu

a prikázať prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obţalovaný R. v odvolaní prostredníctvom obhajcu dôkladne rozoberá priebeh

konania a výsledky dokazovania.

V procesnej rovine poukazuje okrem iného na nedostatok aktivít obhajoby vo vzťahu

ku svojej osobe, najmä v prípravnom konaní, aţ do voľby obhajcu (obhajcov),

prostredníctvom, ktorých podal odvolanie. Má za to, ţe vyšetrovateľ nesprávne postupoval

najmä pri vykonaní znaleckého dokazovania, keď nepribral na preskúmanie znaleckých

posudkov, ktoré boli podkladom pre poskytovanie úverov ústav a rovnako nesprávne

postupoval do konania pribratý znalec, keď sa ku týmto posudkom vyjadril. V konaní pred

súdom sa obţalovaný podľa svojho odvolania nemohol domôcť ustanovenia iného obhajcu,

stalo sa tak aţ na základe ţiadosti obhajcu samotného.

Pokiaľ Š.. o výsledky dokazovania, úverových prípadoch (skutky 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 10/

výroku rozsudku) obhajuje obţalovaný svoje konanie ako konanie v dobrej V. a produkované

dôkazy mapuje s výsledným záverom, ţe sa nedopustil trestného činu.

Ak úvery neboli splatené, je to výsledkom trestnej činnosti iných do príslušných aktivít

zapojených osôb alebo prirodzeného ekonomického vývoja. Obţalovaný zdôrazňuje,

ţe vyvíjal rozsiahle podnikateľské aktivity, pri ktorých nikoho na trestnú činnosť nenavádzal

a pri poskytovaní úverov jemu samému ani iným osobám neovplyvňoval pracovníkov

úverujúcich bánk ani nedával pokyny na ovplyvňovanie znalcov.

Obţalovaný sa naopak cíti poškodený postupmi veriteľa pri realizácii záloţného práva

(skutok 1/ obţaloby a odsudzujúcej časti výroku rozsudku), dôsledku vykonania ktorých sám

podnikol právne kroky, a to aj cestou súdnej ţaloby.

Pri skutku v bode 11/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku poukazuje na zodpovednosť

konateľov obchodnej spoločnosti D. s.r.o., ktorí z pozície svojej funkcie boli zodpovední za

disponovanie s finančnými prostriedkami firmy, a ktorí v tomto smere boli nezávislí od jeho

vôle, aj keď bol väčšinovým spoločníkom. Ďalej zdôrazňuje vo vzťahu k obdobiam

obsiahnutým v rámci ţalovaného skutku, ţe počas jeho veľkej časti sa zdrţiaval mimo územia

Slovenskej republiky (pobyt v USA od roku 1997 aţ do vyhostenia v roku 2000).

Pokiaľ Š.. o skutok v predchádzajúcej trestnej veci (skutok 12/ odsudzujúcej

časti výroku rozsudku), má za to, ţe jeho postup ako konateľa obchodnej spoločnosti R. s.r.o.

i spoločnosti ako takej bol správny, nákup koní od V. B. nebol fiktívny a nadmerný odpočet

dane z pridanej hodnoty bol uplatnený oprávnene.

Z hľadiska právnej kvalifikácie obţalovaný najmä namieta (bez ohľadu na vyššie

uvedené) posúdenie skutkov ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 vzhľadom na dátumy spáchania činov a moţnosť pouţitia

novšieho zákona len vtedy ak je to pre páchateľa výhodnejšie. V nadväznosti na potrebu

kvalifikácie len podľa odseku 4 cit. ust. (prislúchajúceho škode veľkého rozsahu podľa znenia

zákona v čase spáchania činov) potom vidí ako nesprávne svoje zaradenie na výkon trestu

odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny vzhľadom k citácii § 250 ods. 5 (nie

ods. 4), v Tr. zák. ( v jeho naposledy účinnom

znení).

Ako nesprávnu a dlhšiu neţ zákon dovoľuje vidí obţalovaný i dobu trvania svojej

väzby, z ktorej však uţ bol v medziobdobí prepustený.

Výsledkom odvolania obţalovaného R. je návrh na zrušenie ním napadnutého

rozsudku a vrátenie veci do prípravného konania (teda prokurátorovi na došetrenie podľa

aţ f/ a ).

Obţalovaná D. sa v argumentoch svojho osobne podaného písomného odvolania do

značnej miery prekrýva s odvolaním obţalovaného R., pokiaľ Š.. o procesné i kvalifikačné

námietky (vrátane otázky zaradenia do nápravno-výchovnej skupiny na výkon trestu). To platí

i pre hodnotenie dôkazov u skutkov, z ktorých sú s J. R. obvinení spoločne (body 2/ a 5/

v odsudzujúcej časti výroku rozsudku). V celom tomto rozsahu Š.. o viac – menej identické

znenie odvolacích námietok.

Vo vzťahu k ďalším jej za vinu kladeným skutkom (skutky 7/ a 13/ výroku rozsudku)

obţalovaná na základe rozboru vykonaných dôkazov tvrdí, ţe konala v rámci svojich

podnikateľských aktivít bez úmyslu poškodiť I.I. a pokiaľ k splácaniu úverov nedošlo, nie je

to spojené so spáchaním trestného činu (resp. ak áno, tak nie ňou, ale inou osobou, ako je

obţalovaný B.). Popiera akékoľvek prepojenie či dohodu s pracovníkmi banky.

Celkovo obţalovaná D. ţiada o rozhodnutie o zrušení veci a jej vrátení prokurátorovi

na došetrenie zhodne ako obţalovaný R..

V odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu zdôrazňuje obţalovaná poctivosť

pri podnikaní, popiera dohodu s úverujúcimi bankármi i vystavovanie fiktívnych faktúr.

Z vykonaných dôkazov nevyplýva ani podvodný úmysel, ani iná nekalá pohnútka,

a to napriek čiastkovým porušeniam zmluvných záväzkov (ako odpredaj časti zaloţených

nehnuteľností).

Záverom obţalovaná D. navrhuje najvyššiemu súdu napadnutý rozsudok podľa § 258

ods. 1 zrušiť a oslobodiť ju spod obţaloby, alternatívne vrátiť vec súdu prvého stupňa

na nové prejednanie a rozhodnutie podľa

Obţalovaní B. a P. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaného

prostredníctvom obhajcu namietajú nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení rozsudku

krajského súdu, nedostatočné vysporiadanie sa so zistenými skutočnosťami a odôvodnenie,

nezodpovedajúce

Zásadne popierajú účasť na vybavovaní úveru (skutok 3/ odsudzujúcej časti výroku

rozsudku) a kontakt s pracovníkmi banky. Úver si vybavoval F. R. sám a oni

za neho podklady nepodpisovali, na účel čoho ţiadajú vykonať písmoznalecké dokazovanie.

Boli zneuţití inými osobami (P., R.), a to tak, ţe B. ako draţiteľ

sa rozhodol zbaviť sa vydraţenej nehnuteľnosti, keďţe ho neprepustili zo zamestnania a vrátiť

zapoţičané prostriedky svojim švagrom P. a P.. Preto P. len podpisoval faktúry a nevedel

o celej transakcii nič, ani to, ţe na faktúrach je číslo P. účtu.

P. tieţ o fakturácii nič nevedel, len zistil, ţe peniaze prišli na účet v sume 24 900 000

Kčs a 20 875 000 Kčs, z ktorých vzápätí R. a P. vyplatil 18 600 000 a 20 843 000 Kčs. So

zvyšnými prostriedkami naloţil podľa dispozícii F. R. a P. na rôzny účel. Vyplatené financie

sa týkali sprostredkovania predaja obchodného domu.

Obţalovaní teda nemôţu byť ani páchateľmi ani účastníkmi na trestnom čine, ktorý

spáchal F. R., ktorý ani nebol obvinený.

Preto navrhujú, aby bol rozsudok zrušený podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a e/

, a aby boli obaja spod obţaloby oslobodení.

Obţalovaný B. v písomných dôvodoch odvolania, podaného prostredníctvom obhajcu

popiera akýkoľvek úmysel spáchať trestný čin v súvislosti so skutkom v bode 7/ odsudzujúcej

časti výroku rozsudku. Konal v rámci svojej legitímnej podnikateľskej činnosti, pričom úver

na kúpu hotela zabezpečoval jeho nevlastný brat J. R. a D. D., ktorí mu len dávali pokyny

kam má Š. a čo má podpísať. S prostriedkami čerpaného úveru neprišiel do kontaktu. Ţe on

sám nebol rozhodujúcou osobou pri jednaniach by mohol potvrdiť v konaní nevypočutý

predchádzajúci majiteľ hotela M. T..

Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 258 ods.

1 písm. d/ a oslobodil ho (obţalovaného B.) spod obţaloby podľa Tr.

por.

Obţalovaný K., resp. jeho obhajca v písomných dôvodoch odvolania poukazuje na K.

postavenie ako „bieleho koňa― pri skutkoch v bode 6/ a 8/ odsudzujúcej časti výroku

rozsudku, asociálnej osoby bez spôsobilosti na akúkoľvek systematickú činnosť, schopnej

maximálne sa podpísať, ako o tom vypovedajú svedkovia, taktieţ so sklonom konať na

základe návodu iných osôb a po absolvovaní dlhodobého liečenia zo závislosti na heroíne,

ako o tom hovoria znalecké posudky.

Je prekvapujúce, ţe neboli stíhaní pracovníci banky, ktorí boli povinní s týmto

klientom, ktorému boli aj poskytnuté úvery jednať. Je totiţ zároveň vylúčené, aby pracovník

banky, ktorý poskytuje úvery mohol s K. rokovať ako s váţnym uchádzačom o úver.

Nepochybne musel byť vopred informovaný, komu bude úver poskytovať, pretoţe v opačnom

prípade by obţalovanému K. úver nemohol schváliť.

Je otázne a dostatočne dôkazne nepreverené, či obţalovaný v čase činov ešte neuţíval

heroín. Keďţe K. sám nikoho neuvádzal do omylu, osobne sa z úveru neobohatil a nemal

predstavu o tom, či sa úver bude splácať, nie je naplnená subjektívna stránka trestného činu.

Odvolanie z hľadiska v ňom obsiahnutého návrhu ţiada o zrušenie napadnutého

rozsudku podľa , a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol v zmysle , alternatívne

obhajca ţiada o uloţenie niţšie trestu obţalovanému K..

Obţalovaní M.. a H. podali odvolanie svojim spoločným vlastným podaním i spoločne

prostredníctvom obhajcu.

Vo svojom podaní namietajú, ţe pokiaľ Š.. o skutok v bode 9/ odsudzujúcej časti

výroku rozsudku, konali v úmysle dosiahnuť zisk ďalším odpredajom vydraţenej

nehnuteľnosť, nie však nelegálne. Znalca nepoţiadali o jej nadhodnotenie a nezaplatili mu za

takúto činnosť, pričom nehnuteľnosť moţno ani nebola nadhodnotená, na účel čoho

navrhovali vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Majú výhradu aj k výške uloţených

trestov odňatia slobody, nakoľko sú bezúhonnými občanmi a navyše od spáchania (aj keď

nimi popieraného) skutku uplynulo dlhšie časové obdobie.

V odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu obţalovaní M.. a H. zdôrazňujú, ţe

o úver ţiadal L., ktorý je v konaní v pozícii svedka. Oni mu síce poskytli znalecký posudok

obţalovaného L., ktorý zadováţili, ale pre účely odpredaja nehnuteľnosti zo svojej strany a vo

vzťahu k banke, ktorej bola trestným činom spôsobená škoda konal uţ len svedok L.. Ak

tento nie je obvinený, resp. odsúdený, ich predchádzajúce konanie nemohlo vyvolať škodu

ako následok trestného činu.

Súd sa nevysporiadal s ich konaním v „časti celku― zaobstarať prostriedky k spáchaniu

trestného činu, t.j. zadováţiť znalecký posudok.

Vo vzťahu k uloţenému trestu poukazujú na svoju doterajšiu netrestanosť

a na neprimeranú dĺţku konania, ktorá koliduje s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných

ľudských práv a slobôd. Pri posúdení ich osôb neprichádza do úvahy z hľadiska § 88 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 pouţitie vyššej trestnej sadzby.

Celkovo navrhujú, aby ich najvyšší súd spod obţaloby oslobodil, alternatívne aby im

uloţil tresty odňatia slobody podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. s podmienečným odkladom

na primeranú skúšobnú dobu.

Pokiaľ Š.. o odvolanie obţalovaného H. podané prostredníctvom obhajcu, tento

charakterizuje svoje konanie pri skutku v bode 2/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku ako

dobromyseľné, formované R. ponukou na odkúpenie objektu a nevedomosťou o znaleckom

nadhodnotení nehnuteľnosti podľa posudku, ktorý mu bol poskytnutý. To,

ţe úver v banke získal nemohol ovplyvniť, faktúra od D. nebola fiktívna a zmluva o uzavretí

budúcej zmluvy, ktorú podpísal popri úverovej zmluve je absolútne neplatná, pretoţe v nej nie

je identifikovaná nehnuteľnosť. On sám ponúkol následne iné nehnuteľnosti (aj keď nie

v potrebnej hodnote), ktorými by mohol za úver ručiť.

Preveriť si pred uzavretým úverov zmluvy hodnotu nehnuteľnosti, ktorá mala byť

zaloţená bolo vecou banky, ktorej pracovníci Š. a B. potom aj podpísali príkaz

na úhradu a teda uznali takto platnosť predloţených faktúr. Aj výsledky vnútrobankovej

kontroly označujú za zodpovedných týchto pracovníkov, nie jeho. Obţalovaný H. popiera

úmysel spáchať trestný čin, zároveň tvrdí, ţe na jeho prevýchovu nie je potrebný

nepodmienečný trest.

Preto navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine aj treste a vrátiť vec súdu

prvého stupňa na opätovné prerokovanie.

Najvyšší súd ako odvolací súd, keďţe nezistil dôvod na postup podľa § 253 ods. 1

alebo ods. 3 , preskúmal na základe podaných odvolaní podľa

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, i správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaniami

vytýkané a zistil, ţe sú dané dôvody na zrušenie rozsudku v celom rozsahu podľa § 258 ods. 1

písm. b/, c/ a d/ , teda pre neúplnosť skutkových zistení rozsudku a preto, ţe sa súd

nevyrovnal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie, pre pochybnosti

o správnosti skutkových zistení rozsudku, pričom na objasnenie veci je sčasti potrebné

vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo nahrádzať

činnosť súdu prvého stupňa, ako aj pre porušenie ustanovení napadnutým

rozsudkom.

Najvyšší súd rozhodoval o odvolaniach na neverejnom zasadnutí, pretoţe vady nebolo

moţné odstrániť na verejnom zasadnutí ( ). V tomto smere

zohráva dominantnú rolu zákaz zvrátiť oslobodzujúci výrok prvostupňového rozsudku

priamym meritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu ( ), vrátane

okolnosti, ţe ak boli rozsudkom páchatelia, ktorým bolo kladené za vinu spáchanie

pokračovacieho trestného činu spod obţaloby oslobodení, toto oslobodenie (okrem obţ. B.

prostredníctvom vypustenia čiastkového útoku) sa sťahovalo na všetky čiastkové útoky

pokračovacieho trestného činu. Vzhľadom k ďalej popísaným okolnostiam potom nie je

procesne únosné ponechať spoločne spáchané činy personálne rozdelené do dvoch

samostatných rozsudkov, čo súvisí s aj prokurátorom uplatneným argumentom

o neoddeliteľnosti jednotlivých častí napadnutého rozsudku.

Preto bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len sčasti

s potrebou ďalšieho dokazovania, ktorého vykonanie na odvolacom súde by znamenalo

nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, ţe z hľadiska ustanovenia

v nadväznosti na dôvod zrušenia rozsudku podľa neposkytuje

odôvodnenie napadnutého rozsudku dostatočnú oporu pre skutkové zistenia a právne závery,

ktoré sú súčasťou jeho výroku. To platí ako pre oslobodzujúcu, tak aj pre odsudzujúcu časť

toto výroku, v dôsledku čoho nie je moţné dostatočne preskúmať úvahy prvostupňového

súdu, ktorými sa pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní (pozitívnom alebo negatívnom) o vine

(a v nadväznosti na to aj o treste) spravoval.

Tento nedostatok je výrazný, zjednodušene je moţné konštatovať, ţe skutkové

a právne úvahy sú v odôvodnení napadnutého rozsudku redukované na minimálnu úroveň,

výrazne prekračujúcu poţiadavku stručnosti v zmysle

A

Ku skutkom v bode 1/ až 15/ obžaloby Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len

obžaloba), k obžalobe (pôvodné súdne konanie Krajského súdu v Nitre

) a k obžalobe (pôvodné súdne konania Krajského súdu v Nitre

) – výrok rozsudku okrem bodov 11/ a 12/ jeho odsudzujúcej časti.

Aj pri rešpektovaní voľného hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom podľa § 2

ods. 6 je potrebné uţ v súčasnej etape konania konštatovať (a to aj v v súvislosti

s dôvodmi zrušenia rozsudku podľa a ), ţe podľa hodnotenia

najvyššieho súdu, ktoré je tieţ potrebné zaprezentovať (a to aj v skutkovej rovine, práve

v dôsledku pomerne silného deficitu úvah, ktorými sa krajský súd spravoval pri hodnotení

dôkazov), ţe vykonanému dokazovaniu z veľkej časti nezodpovedá ani oslobodzujúca časť

výroku preskúmavaného rozsudku (označená ako I.), ani jeho odsudzujúca časť (označená

ako II.), a to aj v súvislosti s nesprávnym pouţitím ustanovení , vrátane

kvalifikácie trestných činov.

V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s odvolaním krajského prokurátora v tom smere,

ţe konanie skupiny obţalovaných pracovníkov I. nie je moţné povaţovať len za obchodne

neúspešnú profesionálnu činnosť bez trestnoprávnej relevancie a ţe z dôkaznej súvislosti

jednotlivých skutkov vyplýva súčinnosť ţiadateľov o úvery a ďalších osôb s pracovníkmi

banky na poskytovaní úverov bez splnenia štandardných a bankou poţadovaných podmienok

a na ich neoprávnenom čerpaní. Aj keď kaţdá z oboch týchto skupín obţalovaných ich

vzájomné dohody popiera, veľké mnoţstvo dôkazných informácií vyplývajúcich z pouţitia

iných dôkazných prostriedkov (vrátane zisťovanie skutkového stavu objektivizujúcich

listinných dôkazov) vyvoláva opačný záver. Je tomu tak práve z pohľadu pätnástich skutkov,

ktoré sú súčasťou obţaloby (v bodoch 1/ - 15/), ktoré sú napriek ďalej uvedeným dielčím

rozdielom a výnimkám charakterizované poskytovaním úverov okamţite a bez reálneho

preskúmavania ekonomickej bonity klienta, bez splnenia podmienok určených internými

predpismi I.I. a S., nijako nepreskúmavaným nadhodnotím nehnuteľností, ktoré mali

prostredníctvom záloţného práva garantovať uspokojenia veriteľa pre prípad neplnenia

záväzkov dlţníka a čerpaním úverov bez splnenia podmienok úverových zmlúv.

Zrejmé sú aj personálne súvislosti v rámci jednak skupín pracovníkov a funkcionárov

úverujúcej inštitúcie a jednak osôb priamo ţiadajúcich alebo organizujúcich ţiadanie úverov,

s čím je spojené pouţívanie nastrčených osôb.

Je potrebné pripomenúť, ţe vinu môţe preukázať aj dostatočná a pochybnosti

nevzbudzujúca reťaz nepriamych dôkazov, najmä v sérii podobných činov tých istých osôb,

ktoré sami seba (a teda ani sa navzájom) neusvedčujú.

Popísaná zovšeobecnená charakteristika priebehu skutkového deja, ktorá je

u väčšiny dotknutých skutkov pravidlom nečiní záver krajského súdu o nedostatku úmyslu

oslobodených obţalovaných presvedčivým.

Práve naopak, podľa vykonaných dôkazov sa konanie niektorých osôb, ktoré zostali

v procesnom postavení svedka nijako nelíši od konania obvinených pri tom istom alebo inom

čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu. Táto otázka však nie je v súdnom konaní

v dôsledku uplatnenie obţalovacej zásady, vyjadrenej v ovplyvniteľná

a je nadbytočné sa ňou bliţšie zaoberať.

Skutky v ich vyjadrení podľa obţaloby, týkajúce sa úverových prípadov nemôţu byť

práve kvôli súčinnosti úverových pracovníkov, ktorí rozhodovali o poskytovaní a čerpaní

úverov povaţované za trestný čin podvodu (podľa § 250 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006, ani podľa súčasne účinnej právnej úpravy). Absentuje totiţ prvok

uvedenia do omylu voči poškodenému, eliminovaný predchádzajúcou dohodou

s „vonkajšími― osobami alebo niektorými z nich. Aj keď je poškodeným právnická osoba, tá

pri právnych úkonoch a s nimi súvisiacej činnosti koná vţdy prostredníctvom fyzických osôb

v rámci svojej organizačnej štruktúry (v tomto prípade pracovníkov na jednotlivých stupňoch

riadenia aţ po pozíciu riaditeľa hlavnej pobočky s vlastnou rozhodovacou pôsobnosťou).

Aj tu by bolo moţné kvalifikovať zákonný znak „uvedenia iného do omylu― alebo

„vyuţitia niečieho omylu―, ak by spolupáchateľ – fyzická osoba pôsobiaca v banke uviedla

do omylu alebo vyuţila konkrétny omyl inej fyzickej osoby v rámci organizačnej štruktúry

poškodenej právnickej osoby za účelom a v úmysle podvodne vylákať pre vonkajších

spolupáchateľov alebo zároveň aj pre seba majetkový prospech, zodpovedajúci škode

(v rozsahu hodnoty poskytnutého úveru). Obţaloba však takúto schému nepredpokladá

a nezodpovedajú jej ani výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Konaniu, popísanému v dotknutých obţalobách by zodpovedalo (s ďalej uvedenými

výnimkami) naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri

správe z jeho majetku podľa § 255 Tr. zák. V súvislosti s pouţitím § 2 ods. 1 Tr. zák. (súčasne

účinného) a v znení neskorších predpisov pôjde o citovaný

zákon v jeho naposledy účinnom znení (aj pri porovnaní s úpravou podľa

Z.z.) a v rámci uvedeného posúdenia potom o trestnosť zainteresovaných pracovníkov banky

ako priamych páchateľov, resp. spolupáchateľov podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a trestnosť iných

osôb z vonkajšieho prostredia ako účastníkov vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr.

zák. (potreba znalosti vnútorných pomerov inštitúcie, poskytujúcej úvery nezodpovedá

postaveniu týchto osôb ako organizátorov resp. návodcov podľa § 10 ods. 1 písm. a/ alebo b/

Tr. zák.).

Treba dodať, ţe skutková podstata trestného činu porušovania povinností pri správe

cudzieho majetku podľa v znení účinnom do 31. augusta 1999

výslovne počíta aj s porušením zmluvne prevzatej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí

majetok, rovnako ako je tomu pri skutkovej podstate podľa

(účinného od 1. januára 2006), je tu teda priamo postihované tzv. „tunelovanie― aj pri

„interných― zmluvných vzťahoch, ako je pracovný pomer. V medziobdobí

postihuje v týchto súvislostiach len porušenie zákonom alebo na základe zákona ustanovenej

povinnosti alebo povinnosti uloţenej právoplatným rozhodnutí súdu opatrovať alebo

spravovať cudzí majetok (). Z hľadiska ustanovenia súčasne

účinného ( v znení neskorších predpisov) je preto

potrebné určiť porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo zákonnej úpravy, ktoré je súčasťou

konania páchateľa za účelom posúdenia, či novšia (medzitýmna) úprava nevylučuje trestnosť

tohto konania.

Pre obdobie konania obţalovaných je to predovšetkým

o bankách a sporiteľniach (úvery 1 – 7 u skutku 5/ obţaloby) a od 1. februára 1992 ide.

o a o bankách.

Obe tieto špeciálne právne úpravy obsahom citovaným ustanovení zdôrazňujú

povinnosť banky postupovať pri ňou vykonávaných obchodných operáciách spôsobom, ktorý

nepoškodzuje banku samotnú a sprostredkovane záujmy jej vkladateľov a plnenie

jej záväzkov. Ako uţ bolo uvedené, banka ako právnická osoba koná vţdy prostredníctvom

fyzických osôb, ktoré sú členmi jej orgánov alebo zamestnancami a je samozrejmé, ţe zákon

tieto osoby zaväzuje vyššie uvedenými povinnosťami, a to aj bez ohľadu na ďalšie interné

úpravy, či konkrétny obsah pracovných zmlúv.

Zo zákona je teda zakázané vedomé poskytovanie úverov bez predpokladu ich

návratnosti a náleţitého zabezpečenia, oproti čomu stojí zákonná povinnosť takto nekonať.

Bez ohľadu na uvedené platí, ţe samozrejmou súčasťou právneho štatútu kaţdého

zamestnanca alebo inej osoby, ktorá pri výkone svojej profesionálnej činnosti opatruje alebo

spravuje majetok inštitúcie (alebo jednotlivca), pre ktorú je činná a eventuálne aj vstupuje

v jej mene do právnych vzťahov s inými subjektmi je povinnosť nakladať s týmto majetkom

spôsobom, ktorý ho nebude poškodzovať alebo neoprávnene zniţovať jeho hodnotu

v prospech inej osoby ako majiteľa.

Tento štatút sa odvíja od princípu ochrany majetku podľa Čl. 20 ods.

Slovenskej republiky a v iných právnych predpisoch (napr. , Obchodný

zákonník, ) je vymedzený okrem iného ustanoveniami o predchádzaní škodám

a náhrade škody.

Pokiaľ ide o trestnoprávnu úpravu, okrem iných skutkových podstát trestných činov

proti majetku (so zameraním na odlišné formy útoku na cudzí majetok) je osobitnou úpravou,

postihujúcou odčerpávanie majetku právnickej osoby (najmä prostredníctvom vonkajších

zmluvných vzťahov) fyzickými osobami s výkonnou alebo priamou rozhodovacou

pôsobnosťou v jej v rámci (tzv. tunelovanie) práve trestný čin porušovania povinností

pri správe cudzieho majetku.

Pokiaľ ide o výšku škody, táto je daná výškou čerpaných úverových prostriedkov

(dokonaním toho – ktorého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu) ako skutočná

škoda, ktorú jedine moţno brať úvahy pri aplikácii pouţiteľného zákona (

Zb. v znení neskorších predpisov), nakoľko právna úprava podľa nie

je vzhľadom na hodnotu čerpaných úverových prostriedkov, definíciu škody a výšku trestnej

sadzby predmetného trestného činu podľa tohto zákona pre páchateľa východnejšie (§ 2

ods. 1, § 124 ods. 1, ods. 2 a § 237 cit. zák.), čo bolo uţ v ďalších súvislostiach vysvetlené

vyššie.

Len za prvky náhrady škody, vyvolané výzvami v dôsledku omeškania úverového

dlţníka a podobnými vonkajšími okolnosťami je moţné povaţovať niektoré dielčie úhrady

úrokov alebo istiny, ku ktorým došlo po dokonaní čiastkových útokov pokračovacieho

trestného činu.

Čo sa týka porušovania interných predpisov (sústredených vo zväzku 17

vyšetrovacieho spisu), k tomuto sú v jednotlivých zväzkoch tohto spisu dokumentované

správy kontrolných komisií ústredia I., vyhodnocujúce nesplácané úvery a periodicky

konštatujúce porušenie povinností zodpovedných pracovníkov hlavnej pobočky v Nitre,

činných v úverom procese v obţalobou dotknutých úverových prípadoch.

Pokiaľ ide o rozsiahle odvolacie námietky obţalovaných R. a D., týkajúce sa

vyjadrovania sa znalca, pribratého v konaní na ocenenie sporných nehnuteľností

(Ing. F.) k znaleckým posudkom, ktoré boli súčasťou podkladov ku ţiadostiam o úver

(prevaţne posudky v čase trestného konania uţ nebohého Ing. M.) s odvolaním sa

na , k tomu je potrebné uviesť nasledovné:

Znalec pribratý v trestnom konaní obhajoval pri výsluchu svoj vlastný znalecký

posudok, jeho závery a postupy v ňom pouţité a v tomto smere bolo nutné konfrontovať

ho so závermi znaleckých posudkov a postupmi Ing. M.. Pri voľnom hodnotení dôkazov

podľa bolo totiţ potrebné, aby príslušný orgán činný v trestnom konaní

mohol posúdiť, či je znalecký posudok podaný v konaní presvedčivý a či ho môţe vziať

za základ svojich skutkových zistení. Preto musel znalec vysvetliť, prečo pouţil pri oceňovaní

nehnuteľností postup a výpočet, ktorý je obsiahnutý v písomnom posudku a nie iný postup

(pouţití v posudku Ing. M.). Ak by aj napriek tomuto vysvetleniu vznikli pochybnosti

o správnosti posudku, pouţil by sa postup podľa , vrátane pribratia iného znalca

a aţ v prípade bezvýslednosti aj tohto postupu na odstránenie pochybností o správnosti

posudku by sa pribral ústav podľa

Ak však pochybnosti (práve na základe výsledkov výsluchu znalca) nevznikli,

dôkazné odobrenie záverov posudku podaného v konaní ipso facto vylučuje diametrálne

odlišné hodnoty, uvedené v posudkoch, ktoré boli súčasťou dokumentácie predkladanej

ţiadateľmi o úver a ktoré je potrebné hodnotiť ako zámerné skreslené (a to aj v súvislosti

s cenami, za ktoré boli predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti nadobúdané pred ich

opätovným odpredajom, ktorému zodpovedajúca kúpna cena bola financovaná uţ z úveru).

Ak by bol po výsluchoch znalca pribratého v konaní (Ing. F.) na základe

neodstránených pochybností o správnosti posudku pribratý iný znalec podľa

a tento by procesne uspel, nešlo by taktieţ o objasnenie príslušných skutočností

prostredníctvom posudku ústavu podľa

V konečnom dôsledku (a aj v ďalších súvislostiach), táto otázka bola v konaní

vyriešená uznesením najvyššieho súdu z 31. marca 2004.

Subjektívna stránka je pri predpokladanom trestnom čine daná vo forme úmyslu,

a to aj nepriameho podľa § 3 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Takejto kvalifikácii sa však vymyká skutok podľa obţaloby (bývalé

konanie Krajského súdu v Nitre ), t.j. skutok 12/ odsudzujúcej časti výroku

rozsudku.

Ten nemohol ani pri skutkovej a právnej akceptácii obţaloby tvoriť čiastkový útok

pokračovacieho trestného činu podvodu vzhľadom na odlišný spôsob spáchania činu

(vylákanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty od daňového úradu) a vzhľadom

na prekročenie blízkej súvislosti v čase útoku (od časovo najbliţšieho čiastkového útoku

obţalovaného R. v bode 10/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku). Neboli teda dané prvky

objektívnej súvislosti podľa § 89 ods. 19 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

U ostatných skutkov v ich znení podľa obţaloby (obţalôb) okrem jej bodu 16/,

ktorému zodpovedá skutok v bode 11/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku by išlo

pri uvedených skutkových predpokladoch o pokračovací trestný čin, čoho podmienkou

je aj rovnaká právna kvalifikácia.

Je však nutné upozorniť na potrebu aplikácie ustanovení

o premlčaní trestného stíhania vo vzťahu ku predmetným trestným činom, t.j. bod 1/ aţ 15/

obţaloby , obţaloba (ktorej zodpovedá bod 10/ obţaloby , kde

je z predmetného skutky obţalovaný aj R. M.) a obţaloba (ktorej zodpovedá

skutok 3/ obţaloby a kde sú z predmetného skutku obţalovaní aj P. B. a E. P.).

Pri naznačenej právnej kvalifikácii je totiţ maximálnou trestnou sadzbou sadzba trestu

odňatia slobody na 1 rok aţ 5 rokov (§ 255 ods. 3), čomu zodpovedá premlčacia doba 5 rokov

podľa § 67 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (teda naposledy

účinnom znení), ktorá je rovnako dlhá ako doba podľa písmena c/ cit. ust. podľa zákona

v znení účinnom v čase spáchania (dokonania) dotknutého pokračovacieho trestného činu bez

ohľadu na to, o ktorého obţalovaného (a teda o ktoré čiastkové útoky) ide.

Ak však došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby vznesením obvinenia

pri ktoromkoľvek z čiastkových útokov, prerušilo sa plynutie premlčacej doby vo vzťahu

k celému pokračovaciemu trestnému činu (tvoriacemu jeden skutok) bez ohľadu

na samostatné vznášanie obvinenia pri iných jeho čiastkových útokoch.

Do úvahy je potrebné brať tieţ dôvody spočívania premlčacej doby podľa § 67 ods. 2

aplikovaného (v konkrétnych súvislostiach najmä zdrţiavanie sa v cudzine,

pokiaľ ide o obţalovaného R. a D.).

K niektorým okolnostiam jednotlivých dielčich skutkov vo vyššie vymedzenej časti

(A), tak ako vo vzťahu k preskúmavaným výrokom rozsudku a úvahám prvostupňového súdu

skutkovo a právne vyplývajú z výsledkov doterajšieho dokazovania.

Bod 1/ obžaloby – prvý skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku, skutok 1/

jeho odsudzujúcej časti:

Tento skutok zodpovedá prechádzajúcim charakteristikám, pri sumarizácii výšky

škody je však potrebné zohľadniť realizáciu záloţného práva za 2 200 000 Sk v roku 1996. Aj

keď záloţné právo malo byť zriadené do 60 dní od uzavretia úverovej zmluvy, čo bolo

podmienkou čerpania úveru (čl. 2, čl. 10 úverovej zmluvy z 12. augusta 1992) a napriek tomu

bol úver vyčerpaný bez takéhoto jeho zabezpečenia, záloţná zmluva bola následne 16. marca

1993 uzavretá, aj keď nehnuteľnosť bola znaleckým posudkom priloţeným uţ k pôvodnej

ţiadosti o úver výrazne nadhodnotená (na 29 459 400 Kčs). Reálna hodnota, zodpovedajúca

predajnej cene pri realizácii záloţného práva však bola poškodenej banke príslušným

právnym mechanizmom poskytnutá a táto eliminuje výšku škody spôsobenej trestným činom.

Nepresvedčivým je odôvodnenie oslobodenia obţalovaných M., Š. a B. v odôvodnení

napadnutého rozsudku, ktoré neodráţa súvislosti predmetného skutku s ďalšími prípadmi tých

istých obţalovaných, činných v tej istej pobočke I. a.s., a to s rovnakým alebo podobným

spôsobom čerpania úveru, v bezprostredne nasledujúcej postupnosti podania ţiadosti o úver,

jej schválenia a čerpania úveru bez splnenia podmienok úverovej zmluvy, s nadhodnoteným

predmetu záloţného práva a nesplácania úveru uţ od počiatku zmluvného obdobia.

Čo sa týka schvaľovania úverov v úverovo-depozitnom výbore hlavnej pobočky

v Nitre (ktorému predsedal obţalovaný Š. ako námestník riaditeľa),tento výbor v tomto aj

iných obţalobou dotknutých prípadoch rozhodoval v deň, keď bol vypracovaný obţalovanou

B. návrh na poskytnutie úveru, teda okamţite a len formálne, navyše jeho záverom bolo len

odporúčanie pre riaditeľa hlavnej pobočky, týkajúce sa poskytnutia úveru.

Bude potrebné vysporiadať sa pri ďalšom rozhodovaní s otázkou, ako mohlo dôjsť ku

poskytovaniu úverov bez podmienok zabezpečenia ich reálnej návratnosti minimálne

prostredníctvom dostatočného zabezpečenia pohľadávky (čo je pre úverovú činnosť banky

vţdy samozrejmosťou), k neoprávnenému čerpaniu týchto úverov bez predbeţného doloţenia

garancií podľa úverovej zmluvy klientom, ak by nebola poskytovaná a aj v konkrétnom

prípade poskytnutá vedomá súčinnosť pre takýto banku poškodzujúci postup so strany

úverového pracovníka (B.), námestníka riaditeľa pobočky (Š.) a riaditeľa hlavnej pobočky

(M.), ktorých pozície v úverovom procese na seba navzájom nadväzovali.

Bod 2/ obžaloby – druhý skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok

2/ jeho odsudzujúcej časti.

Tu je potrebné osobitne poukázať na okolnosť, ţe obţalovaná D. odovzdala celú sumu

úverových prostriedkov 24 998 670 Kčs (získanú oproti nákupnej cene objektu

5 miliónov Kčs, pričom na účel poskytnutia úveru bola nehnuteľnosť znalecky nadhodnotená

na vyše 37 miliónov Kčs), zaslaných na jej účet z úverového účtu obţalovaného H. (pod

zámienkou fakturácie na základe zmluvy o sprostredkovaní z 25. mája 1992, uzavretej medzi

firmou obţalovanej S. a obchodnou spoločnosťou R. s.r.o.) uţ 1. júla 1992, pričom úver bol

čerpaný na účel kúpy objektu „Š.― a zásob v tomto objekte. Budova však bola J. R.

s manţelkou ako fyzickými osobami prevedená na firmu H. s.r.o. (úver čerpal P. H. ako

fyzická osoba) aţ zmluvou z 15. marca 1993, pričom zriadenie záloţného práva bolo

podmienkou uţ samotného čerpania úveru. Záloţné právo nemohlo byť potom po urgenciách

banky vyvolaných nesplácaním úveru vôbec zriadené, nakoľko nehnuteľnosť bola zaloţená

v prospech úveru obţ. R., ktorý je predmetom bodu 15/ obţaloby, resp. bodu 10/ odsudzujúcej

časti výroku rozsudku. Nehnuteľnosť bola podobným spôsobom teda „pouţitá― opakovane.

Bude potrebné vysporiadať sa pri ďalšom rozhodovaní s otázkou, či takéto poskytnutie

a čerpanie úveru nepredpokladá súčinnosť zainteresovaných bankových pracovníkov. Záver

odôvodnenia rozsudku o ich nevedomosti je totiţ (aj v kontexte ďalších takto poskytnutých

úverov) nepresvedčivý.

Bod 3/ obžaloby a obžaloba a (pred spojením vecí konanie Krajského

súdu v Nitre sp. zn. ).

Signifikantným sa javí vyplatenie prostriedkov v rozpore s podmienkami úverovej

zmluvy uţ 4. a 16. júna 1992 na účet obţalovaného P., ktorý nebol vlastníkom nehnuteľnosti,

na kúpu ktorej bol úver čerpaný a k jej prevodu zo skutočného (právneho) vlastníka – obţ. B.

na F. R. s manţelkou došlo aţ zmluvou z 28. januára 1994. Fakturačne boli potom simulované

sprostredkovateľské operácie, v dôsledku ktorých sa ku prostriedkom čerpaného úveru dostali

J. R. a Z. P.. Je potrebné súhlasiť so závermi rozsudku v tomto smere, ako aj pokiaľ ide

o okolnosť, ţe takýto priebeh okolností by nebol moţný bez spolupráce obţ. B., ktorý svojimi

dvoma faktúrami pokryl celú úverovú sumu, z ktorej sa formálne mali uhrádzať odmeny F. R.

voči J. R. a Z. P. za sprostredkovanie značne predraţenej (oproti draţobnej cene)

a v skutočnosti ešte nevykonanej kúpe nehnuteľnosti a taktieţ ďalšie poloţky, a to v takom

rozsahu, ţe z úveru v hodnote 2 875 000 Kčs určeného na rekonštrukciu nehnuteľnosti ostala

uţ predbeţne nevyčerpaná len zlomková čiastka.

Ďalšou spolupracujúcou osobou bol obţ. P., na účet ktorého bola fakturácia

nasmerovaná a ktorý potom finančné prostriedky ďalej distribuoval. Bez predchádzajúcej

dohody bolo ťaţko moţné riskovať, ţe ako majiteľ účtu s nimi naloţí inak.

Pokiaľ ide o oslobodenie obţalovaných Š. a B. (konanie proti obţ. P.) bolo vylúčené

so spoločného konania), nie je táto časť výroku rozsudku nijak bliţšie odôvodnená.

Bude potrebné sa pri ďalšom rozhodovaní vysporiadať s okolnosťou, ţe konanie

menovaných zapadá do obvyklej schémy akceptácie nadhodnotenia nehnuteľnosti, taktieţ

obídenia limitu pre hlavnú pobočku v Nitre (25 miliónov Kčs na jeden úver tohto typu),

a to dvoma zmluvami (jednak na kúpu a jednak na rekonštrukciu nehnuteľnosti) a uvoľnenie

prostriedkov bez verifikácie čo i len samotnej kúpy objektu (aj keď sa mal úver čerpať aţ po

zriadený záloţného práva).

Oneskorený, a len okolnosťami súvisiacimi s nesplácaním úveru vyvolaný prevod

nehnuteľnosti (resp. len jej časti) na F. R. s manţelkou ( ako na pouţité osoby) a zriadenie

záloţného práva v prospech I. a.s. aţ zmluvou z 15. júna 1995 nevyvoláva záver o tom, ţe

hodnota odpredaja pri realizácii záloţného práva (3,5 miliónov Sk) môţe zníţiť škodu ako

kvalifikačný moment (len výšku nároku na jej náhradu).

Bod 4/ obžaloby – 4. skutok oslobodzujúcej časti rozsudku a skutok 4. jeho

odsudzujúcej časti.

Naznačeným záverom plne zodpovedá čerpanie súm 6 800 000 Kčs a 1 800 000 Kčs

na základe faktúr obţalovaného R. z úverového účtu V. T. mimo rámca účelu úveru podľa

úverovej zmluvy z 3. augusta 1992, keď úver na sumu 9 200 000 Kčs bol určený na

rekonštrukciu a zariadenie vydraţenej prevádzkovej jednotky a nákup DKP a zásob, kým

faktúry na podklade ktorých obţalovaní Š. a B. vydali príkaz na úhradu zneli

na dodávku pracovných odevov a sukní, pričom V. T. bol pouţitou osobou

bez akýchkoľvek reálnych podnikateľských aktivít, manipulovanou obţ. R.. Jeho účasť na

draţbe bola len formálna a aj keď suma 6 704 000 Kčs bola skutočne uhradená

ako doplatok draţobnej ceny v prospech F., prostriedkom obohatenia sa bol druhý úver s

vyššieuvedeným kamufláţne definovaným účelom. Doplatenie ceny draţby výrobno-

servisného komplexu zohralo len kryciu rolu, pričom splatenie úveru bolo

aj v tejto časti od začiatku nereálne.

Čerpanie úveru bez splnenia podmienok jeho garancie (zriadenie záloţného práva

na nehnuteľnosť) je štandardom v prejednávaných prípadoch. Záloţné právo bolo zriadené

aţ zmluvou z 11. novembra 1993 a realizácia záloţného práva zmluvou zo 16. septembra

1996 prostredníctvom R.I. s.r.o. za 2 680 000 Sk nezniţuje výšku škody spôsobenej trestným

činom z obdobných dôvodov ako v predchádzajúcom prípade (ide len o čiastkovú úhradu

takto vzniknutého záväzku).

Aj z vyššieuvedených dôvodov nie je (len čiastkové) odôvodnenie oslobodzujúcej

časti výroku rozsudku dostatočným vysporiadaním sa so zistenými skutočnosťami, pričom

je potrebné poukázať na to, ţe hodnota nehnuteľnosti 17 800 000 Kčs zodpovedá vyvolávacej

cene na draţbe, svedok T. ju však 4. júla 1992 vydraţil za 8 904 000 Kčs a napokon bola pri

realizácii záloţného práva odpredaná tak, ako je uvedené vyššie.

Bod 5/ obžaloby – 5. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku.

Napriek vysokému úverovému zaťaţeniu obţ. H., v tomto prípade nie sú

preukázateľné prvky personálnych súvislostí, fiktívnych titulov čerpania úveru

a nadhodnotenia jeho garancií, charakteristické pre predchádzajúce skutky. Nie je dostatočne

preukázané ani obţalobné tvrdenie (resp. tvrdenie uţ podľa obsahu vzneseného obvinenia),

ţe úvery boli obţalovanými odčerpané a pouţité na iné účely neţ tie, ktoré boli uvedené

v jednotlivých úverových zmluvách. Z materiálov I. a.s. vyplýva aj čiastočné splácanie istín

a úrokov poskytnutých úverov. Nedostatky zistené pri vnútrobankovej kontrole nemajú vo

vzťahu k jednotlivým úverom takú povahu, ktorá by predurčovala trestnoprávne relevantný

charakter konania obţalovaných, a to vrátane pracovníkov banky. V tomto prípade sú aj pri

prvotných úveroch doloţené materiály z rokovaní úverovo-depozitného výboru (s ešte česko-

slovenskou pôsobnosťou).

Ak teda moţno hovoriť o porušovaní povinností, tak nie s dostatočným dôkazným

podkladom pre konštatáciu úmyslu neplatiť úver, resp. vzájomnej koordinácie konania oboch

strán (banka – klient). Reálne je teda moţný aj neúspech v podnikaní, sprevádzaný platobnou

neschopnosťou k čerpaným úverom.

V časových súvislostiach tieţ platí, ţe obţ. Š. sa stal námestníkom riaditeľa hlavnej

pobočky v Nitre aţ od marca 1992.

Z uvedených dôvodov teda moţno súhlasiť s výrokom rozsudku krajského súdu,

ktorého obsahom je nemoţnosť konštatovať preukázanie zákonných znakov trestného činu pri

tomto skutku.

Bod 6/ obžaloby – 6. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok 5.

jeho odsudzujúcej časti.

Protikladom vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu sa javí tento skutok, kde bol úver

poskytnutý a čerpaný na účel kúpy nadhodnoteného objektu evidentne nastrčenou osobou

(T.), pričom aţ z takto získaných prostriedkov bol D. uhradený jej vlastný úver na prvotnú

kúpu nehnuteľnosti prostredníctvom draţby. Ďalšie platby v sumách 10 238 546 Kčs a 6

080 000 Kčs pod zámienkou nákupu zásob a DKP predstavujú profit, dosiahnutý

na úkor I. a.s. Ak by sa postupovalo v súlade s podmienkami úverovej zmluvy, nemohlo

by dôjsť k situácii, v ktorej bol úver vyčerpaný z úverového účtu T. v prospech účtov D. a P.,

zároveň však nebola budova na T. prevedená (čo bolo účelom úveru), ale D. odpredaná

svedkovi F. a cez neho ďalším osobám (a takto získaný ďalší prospech). Nie je opätovne pri

reálnom hodnotení priebehu tohto a ďalších skutkov vierohodné usudzovať na nevedomosť,

resp. dobrú V. v konaní obţalovaných O. a M. (ako to činí odôvodnenie napadnutého

rozsudku).

Vo vzťahu ku obţ. O. je potrebné uviesť (reagujúc tak na jeho obranu),

ţe rozhodnutím hlavnej pobočky I. v Nitre bol viazaný len v tom rozsahu, v ktorom

jej návrh na poskytnutie úveru sám predloţil. Naopak, aj okolnosti tohto skutku poukazujú

na prepojenie určitej skupiny osôb v I. (ktorá bola oprávnená nakladať s jej majetkom

prostredníctvom poskytovania úverov a kam patril okrem obţalovaných aj nebohý J. P.)

a vonkajšej skupiny (do ktorej patria obţalovaný R., D. aj P.), vyuţívajúcej aj rôzne

zmanipulované osoby, vystupujúce v úlohe ţiadateľov o úver alebo iných pomocných úlohách

(ako T. aj F.). V tejto skupine zohrával kľúčovú rolu obţ. R., ktorý aj v dotknutej úverovej

veci sám seba označuje voči banke za „sprostredkovateľa―. Uvedené platí, aj keď beţný účet

vo V. T. uvedený v bode 6 obţaloby a skutku 5 odsudzujúcej časti výroku rozsudku bol

účtom obţalovanej D. a nie zároveň aj účtom obţ. R..

Bod 7/ obžaloby – 7. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok 6.

jeho odsudzujúcej časti.

Je potrebné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu v tom smere, ţe ide o typický

prípad nastrčeného ţiadateľa o úver – K. (v tomto prípade obvineného), s predstieraným

zámerom podnikať so zakúpenou nehnuteľnosťou, ktorá sa zadováţila za zhruba polovičnú

cenu, neţ na akú sa ţiadal a čerpal úver na jej kúpu, čo bolo sprevádzané výrazne

nadhodnoteným znaleckým posudkom. Tento pokrýva ako garancia aj úver, pri ktorom bola

z hľadiska jeho účelu simulovaná kúpa zásob, čo predstavovalo ďalší prospech nelegálne

konajúcich osôb na úkor poškodenej banky (pri oboch úveroch bola od začiatku nereálna

ich návratnosť prostredníctvom podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti, ktorej bol

obţ. K. jediným spoločníkom).

Ako nevierohodné sa však v zmysle vykonaných dôkazov javí posúdenie

trestnoprávnej zodpovednosti pracovníkov banky, predstavované ich oslobodením spod

obţaloby v napadnutom rozsudku.

Z hľadiska obţalovaných M., Š. a B. je potrebné vyporiadať sa s odobrením

nereálnosti ohodnotenia predmetnej nehnuteľnosti pri uzavretí zmluvy a umoţnení čerpania

úveru bez splnenia zmluvných podmienok (predovšetkým zriadenia záloţného práva). Taktieţ

s okolnosťou, ţe k zaloţeniu nehnuteľnosti došlo aţ oneskorene a neplatne, čo bolo

konštatované i príslušným súdnym rozhodnutím a táto okolnosť zmarila čo i len čiastočné

uspokojenie veriteľa.

Celý priebeh nastalých udalostí (vrátane fakturácie, vykonanej sčasti prostredníctvom

obţ. D. (na účty spoluobvineného T. a firmy spoluobvineného P. – G. Tour) poukazujú na len

inscenovaný úverový obchod, vykonaný vo vzájomnej spolupráci jednak pracovníkov banky

a jednak „vonkajších― páchateľov, vyuţívajúcich osobu konajúcu na ich pokyn ako formálny

ţiadateľ o úver, avšak s uzrozumením s nastalým následkom (podľa znaleckého posudku z

odvetvia psychiatrie sú dané podmienky trestnoprávnej zodpovednosti obţalovaného K. aj

napriek poţívaniu narkotík). Nie je teda presvedčivý záver o nevedomosti, či o dobrej V.

niektorých zo spoluobţalovaných.

Bod 8/ obžaloby – 8. skutok oslobodzujúcej časti rozsudku.

Š.. o štandardný scenár kúpy nehnuteľnosti za niţšiu cenu (6 900 000 Kčs) a čerpaniu

úveru v hodnote 25 miliónov Kčs (limit výšky úveru pre hlavnú pobočku v Nitre) na tento

účel (a na rekonštrukciu budovy, ku ktorej však nedošlo). Úver bol obv. P. čerpaný bez

splnenia zmluvných podmienok (zriadenie záloţného práva) a následne bol umoţnený jeho

prevod na nastrčenú osobu (B.), čím ostal pôvodný dlţník (P.) formálne bez záväzkov.

V priamej nadväznosti na uzavretie úverovej zmluvy s B. došlo aj k zriadeniu

záloţného práva na predmetnú nehnuteľnosť a neskôr k jeho realizácii, čo v tomto prípade

zniţuje výšku škody oproti hodnote čerpaného úveru o 3 495 057 Sk. Táto suma však

dokumentuje aj nadhodnotenie nehnuteľnosti uţ pri poskytnutí úveru P. (z cca 5 miliónov na

31 miliónov opäť na základe spolupráce so znalcom Ing. M.). Výšku škody však nezniţuje

prevod časti pohľadávky z I. a.s. na R.I. a.s. v roku 1998 (č.l. 60 spisu zv. 8).

Nejaví sa ako presvedčivé odôvodnenie oslobodenia obţalovaných ohľadom tohto

skutku v napadnutom rozsudku, ktoré sa prakticky obmedzuje len na popretie vzájomnej

spolupráce z ich strany. Okrem podobných znakov ako v ostatných obţalobou dotknutých

prípadoch ide okrem iného aj o prevod úverových prostriedkov pracovníkmi banky

13. novembra 1992 na základe faktúry vystavenej uţ 12. apríla 1992, aj keď predmetná

budova bola zakúpená aţ 14. decembra 1992 a faktúru vystavila pod hlavičkou predávajúcich

manţelov K. P. firma CK G. tour. Do prípadu mal byť výrazne zaangaţovaný aj

predchádzajúci námestník riaditeľa hlavnej pobočky I. v Nitre Ing. P., ktorý však pred

vznesením obvinenia, týkajúceho sa tohto skutku zomrel.

Bod 9/ obžaloby – 9. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok

13 jeho odsudzujúcej časti.

Spolupráci obţ. D. s pracovníkmi banky nasvedčuje účelové rozloţenie úveru,

potrebného na doplatok kúpnej ceny vydraţenej nehnuteľnosti (27 130 000 Kčs.), ktorého

výška prekračovala maximálny limit pre hlavnú pobočku I. v Nitre (25 miliónov Kčs). Preto

bol úver oproti ţiadosti D., znejúcej na 34 miliónov Kčs (za účelom úhrady z draţby a kúpy

zásob) v návrhovom a schvaľovacom procese v banke za účasti obţalovaných B. a Š. účelovo

rozdelený na 2 sumy a do dvoch úverových zmlúv, a to na 20 230 000 Kčs (na úhradu

vydraţenej prevádzkovej jednotky) a na 6 900 000 Kčs na ten istý účel (suma zodpovedá

výške uţ zaplatenej draţobnej zábezpeky, čo však nebolo ani predmetom ţiadosti o úver).

Obchádzanie kompetencií riaditeľa hlavnej pobočky konštatujú aj materiály z vykonanej

vnútrobankovej kontroly.

Okolnosť, ţe obţ. D. nehnuteľnosť, ktorá mala byť garanciou úveru (a ako hotel

prostriedkom jej podnikania) delila a rozpredávala ešte pred zriadením záloţného práva (čo

bolo podmienkou uţ samotného čerpania úveru), pričom predajná cena predaných častí podľa

zmlúv z 15. septembra 1992, 20. novembra 1992 a 14. decembra 1992, ktorá činí (oproti

sume 34 030 000 Kčs, za ktorú sa nehnuteľnosť vydraţila) hodnotu 27 328 000 Kčs

nasvedčuje jednoznačne tomu, ţe prostredníctvom podnikateľskej činnosti spojenej

s prevádzkou nehnuteľnosti (resp. jej neodpredaného zvyšku) nemohol byť úver splatený.

K jeho úhrade však nedošlo ani z prostriedkov, získaných odpredajom.

Spolupráci s pracovníkmi banky okrem ďalších okolností nasvedčuje aj nevloţenie

do katastra záloţného práva podľa zmluvy z 20. novembra 1992, ktorou boli pokryté všetky

vydraţené nehnuteľnosti (aj keď časť z nich uţ bola D. 15. septembra 1992 odpredaná S.).

Zaregistrované bolo aţ záloţné právo podľa zmluvy zo 16. marca 1993, ktoré však pokrýva

len v medziobdobí neodpredaný zvyšok objektov, resp. parciel. Nadhodnotenie vydraţenej

nehnuteľnosti na cca 142 miliónov Kčs pri pôvodnej ţiadosti o úver zabezpečil opäť Ing. M..

Laxná konštatácia nepreukázania vzťahu medzi D. na jednej a B. a Š. na druhej strane

v odôvodnení napadnutého rozsudku neodráţa dôkazné reálie predmetného skutku a ich

súvislosť s ďalšími prejedávanými prípadmi. Nie je moţný takýto záver bez vysporiadania sa

s vyššieuvedenými okolnosťami.

Bod 10/ obžaloby a skutok podľa obžaloby (pred spojením konanie

Krajského súdu v Nitre – 10. a 13. skutok oslobodzujúcej časti výroku

rozsudku.

Pri tomto skutku je potrebné osobitne poukázať na personálnu súvislosť s osobou

bývalého (a v čase konaní uţ nebohého) námestníka riaditeľa hlavnej pobočky I. a.s. v Nitre

Ing. P., ktorý podľa výpovede obţ. V. spolupôsobil na neoprávnenom získaní a čerpaní úveru.

Taktieţ je signifikatné podpísanie úverovej zmluvy obţ. M. pri prvom z dotknutých úverov uţ

dňa 25. mája 1992, kým návrh na poskytnutie tohto úveru bol obţ. B. spracovaný (vrátane

odporúčania obţ. Š.), aţ 1. júna 1992.

Pri oboch primárnych klientoch (A., V., resp. L. – prvé štyri úvery), z ktorých kaţdý

čerpal úver ako na úhradu vydraţenej prevádzkovej jednotky, tak aj na úhradu zásob (podľa

zápisníc o draţbe boli pritom prevádzky vydraţené aj so zásobami) mala byť garanciou oboch

takto jednému klientovi poskytnutých úverov vţdy len vydraţená (teda jedna) nehnuteľnosť,

čo vo vzťahu k draţobným cenám a súhrnne hodnoty oboch úverov nespĺňalo podmienky

bankou spracovaného návrhu na poskytnutie úveru a kladného stanoviska úvero-depozitného

výboru (120 %-né ručenie). Úverová zmluva však bola aj napriek tomu podpísaná a úver

čerpaný aj bez splnenia podmienok tejto zmluvy (zradenie záloţného práva). Úvery na zásoby

boli poskytované na beţné účty klientov v inej banke,

čo umoţnilo ich nekontrolované pouţitie.

Poskytnutie úverov obchodnej spoločnosti R. s.r.o. (piaty. a šiesty. úver)

na úhradu predchádzajúcich štyroch úverov bolo uskutočnené bez riadnych ţiadostí

a návrhov, len na základe listu, bez vyhodnotenia úverovej spôsobilosti klienta a pri

prekročení úverového limitu riaditeľa hlavnej pobočky na tento typ úveru (25 miliónov Kčs),

čo potvrdili aj výsledky vnútrobankovej kontroly, rovnako ako nezabezpečenie úveru

záloţným právom.

Pri poslednom úvere pre firmu R. nebol v návrhu ani v úverovej zmluve vymedzený

účel úveru, čomu zodpovedá skutočnosť, ţe v deň podpisu úverovej zmluvy

bol obţalovanými pracovníkmi banky vydaný príkaz na prevod celej sumy 17 miliónov Kčs

na beţný účet firmy R., odkiaľ bola táto suma na druhý deň vybratá v hotovosti.

Takýto postup opätovne potvrdzuje nelegálne odčerpávanie na úvery určených

prostriedkov skupinou bankárov z hlavnej pobočky I. v Nitre za pomoci, resp.

prostredníctvom nastrčených osôb ako individuálnych podnikateľov alebo spoločníkov

a štatutárnych zástupcov obchodných spoločností bez reálnych podnikateľských aktivít.

Aj keď došlo k účasti na draţbách a úhrade vydraţených prevádzkových jednotiek, na tieto

úvery nadväzovali a pod zámienkou s nimi súvisiacimi aktivít boli odčerpané ďalšie, ešte

vyššie finančné sumy, ktorých odčerpanie bolo cieľom takéhoto postupu.

Nie sú teda presvedčivé dôvody oslobodenia obţalovaných spod obţaloby ( obţ. M. je

uvedený pri oboch skutkoch, resp. popisoch toho istého skutku za situácie oddelene voči jeho

osobe podanej obţaloby), sú len rekapituláciou stanovísk obţalovaných a neodráţajú vnútorné

súvislosti skutku ani vysporiadanie sa s vyššieuvedenými okolnosťami.

Bod 11/ obžaloby – skutok 7. odsudzujúcej časti výroku rozsudku.

Tu moţno súhlasiť s podstatou výroku rozsudku o vine aj s jeho odôvodnením (aj keď

len rámcovým). Je zrejmé, ţe čerpanie úveru na kúpu nehnuteľnosti, ktorá uţ bola

v skutočnosti vopred odkúpená za niţšiu cenu aj čerpanie ďalšieho sprievodného úveru na

úhradu zásob a zariadenia vytvorilo podmienky pre získanie súm oboch úverov oproti

vynaloţeniu len 16 miliónov Sk na pôvodnú kúpu.

Sprostredkovateľská zmluva z 5. mája 1992 v prospech obţ. D. bola len formálnym

odôvodnením jej fakturácie, slúţiacej na preplatenie úverových prostriedkov na účet

obţalovanej. Rovnako zmluva o dielo z 19. mája 1992, týkajúca sa rekonštrukcie hotela, ktorá

bola po čerpaní druhého z úverov (ale na iný účel – nákup zásob) vypovedaná 15. augusta

1992, čím sa malo formálne odôvodniť nevykonanie prác, avšak po ich uţ predbeţnom

preplatení bankou.

Na účel garancie tradične poslúţila nehnuteľnosť, výrazne nadhodnotená znalcom Ing.

M., úver bol čerpaný bez splnenia zmluvnej podmienky zriadenia záloţného práva, k čomu

došlo aţ oneskorene a len vo vzťahu k časti nehnuteľnosti S touto sa hospodárilo len s jej

čiastočným odpredajom a prenájmom zvyšku za sumu 250 000 Sk ročne od roku 1995, z čoho

úver nemohol byť reálne splatený.

Aj z týchto súvislostí je zrejmá spolupráca a nelegálna činnosť zainteresovaných

bankových pracovníkov (obdobná iným obţalobou dotknutým prípadom), čo však nie je

v dôsledku absencie ich obvinenia namieste bliţšie rozoberať. Táto procesná situácia však

nebráni súdu konštatovať účastníctvo obţalovaných pri príslušnej právnej kvalifikácii tak,

ako je to naznačené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia (pri rešpektovaní

prezumpcie neviny vo vzťahu k osobám, ktoré by mohli byť uznané vinnými ako priami

páchatelia, ak by došlo k ich obvineniu a obţalovaniu).

Keďţe sa v súdnom konaní pouţíva – v jeho

naposledy účinnom v znení , nie je moţné u konkrétneho obţalovaného do skutku v jeho

vymedzení v rozsudku doplniť ďalšie, doposiaľ prípravným konaním nepokryté čiastkové

útoky pokračovacieho trestného činu, ktorý je obsiahnutý v obţalobe. Znemoţňuje to ust.

(v znení účinnom od 1. decembra 2003), podľa ktorého je potrebné,

aby sa obvinenie uţ v prípravnom konaní rozšírilo (uznesením vyšetrovateľa s moţnosťou

podania sťaţnosti) aj pokiaľ ide o takýto čiastkový útok. Od 1. decembra 2003 musí byť teda

v konaní tento postup vţdy dodrţaný, ak sa má rozhodnúť aj o ďalšom, dovtedy procesne

(uznesením o rozšírení vzneseného obvinenia, obţalobou alebo rozsudkom) nepokrytom

útoku pokračovacieho trestného činu (s výnimkami, ustanovenými prechodnými

ustanoveniami zákona a jeho noviel sa pouţívanie ako procesného

predpisu riadi princípom „lex fori―).

Bod 12/ obžaloby – 11. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok

8. jeho odsudzujúcej časti.

Vykonané dôkazy vyznievajú v tom smere, ţe úvery sa poskytli a čerpali na základe

prvotnej kúpy objektu Z. P. a Ing. P., ktorý patril k hlavným „vonkajším― aktérom aj série

iných obdobných prípadov v hlavnej pobočke I. v Nitre.

Menovaní pouţili nastrčené osoby kupujúcich a ţiadateľov o úver K. (ten bol aj

obvinený) a neskôr svedka B., na strane pracovníkov banky bol štandardne úver získaný

prostredníctvom úkonov obţalovaných Š. a M. (činnosť Ing. B. nebola podkladom pre

vznesenie obvinenia a podanie obţaloby).

Rozdiel v cene objektov vydraţených Ing. P. a Z. P. oproti výške úverov vzápätí

čerpaných K. na ich kúpu (v prospech účtu P.), dokumentovaný v obţalobe jasne vymedzuje

profit, získaný na úkor banky.

Na strane jej pracovníkov je potrebné poukázať predovšetkým na okolnosti

vyplývajúce z listinných dôkazov aj výsledkov vnútrobankovej kontroly. Vysokú výpovednú

hodnotu má pri úvere na 11 400 000 Kčs predovšetkým nevypracovanie vnútrobankového

návrhu na poskytnutie úveru, schválenie úveru úverovo-depozitným výborom pre P., ktorého

meno bolo prepísané v príslušnom formulári na K. a vystavenie matričnej karty k úverovému

účtu ešte pred podaním ţiadosti klienta o úver.

Pri úvere na 25 miliónov Kčs je mimoriadnou disproporciou spracovanie

vnútrobankového návrhu na poskytnutie úveru (schváleného obţ. M.) ešte pred podaním

ţiadosti samotného klienta, rovnako ako uţ predbeţné zriadenie matričnej karty na poplatky

a úroky, taktieţ podpísanie úverovej zmluvy v deň podania ţiadosti o poskytnutie úveru, a to

ešte pred zaujatím stanoviska úverovo-depozitného výboru (v tomto prípade ešte ústredia).

Suma úveru podľa zmluvy je o jeden milión Kčs vyššia ako suma podľa návrhu a stanoviska

ÚDV, nedostatočná je aj hodnota zaloţenej nehnuteľnosti (aj tak umelo znalecky

nadhodnotenej).

Bývalý znalec Ing. D. priznal, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadhodnotil podľa

inštrukcií JUDr. H., zamestnanca J. R..

Bude potrebné vysporiadať sa s týmito dôkaznými súvislosťami, poskytujúcimi

ucelený obraz o tunelovaní I. a.s., resp. jej hlavnej pobočky Nitra jej vedúcimi pracovníkmi,

bývalými pracovníkmi a ďalšími osobami, vrátane pouţitia osôb konajúcich ako tzv. „biele

kone―, avšak s nevyhnutným uzrozumením s nastalým následkom.

Neobstojí podľa názoru najvyššieho súdu obrana úverujúcich bankárov, spočívajúca

(tak ako v iných prípadoch) v odvolávaní sa na dobové pomery v čase malej privatizácie,

pretoţe tieto sa formovali práve takýmto protiprávnym konaním. V nadväznosti na to nemá

potrebnú presvedčivosť laxná konštatácia o nepreukázaní vzťahu medzi K., Š. a M., na ktorú

sa obmedzuje odôvodnenie oslobodzujúcej časti výroku rozsudku.

Je potrebné len dodať, ţe napriek určitému časovému omeškaniu dochádzalo

k zriadeniu záloţného práva na oba objekty, a to aj vo vzťahu k úver preberajúcemu

dlţníkovi (B.). Jeden z nich bol odpredaný v roku 1996 v rámci realizácie záloţného práva

v prospech I. a.s. za 2 572 000 Sk a túto sumu je potrebné odrátať od výšky škody, spôsobenej

trestným činom (objekt A. bol nepredajný, keďţe B. odmontoval a odpredal v ňom

umiestnené chatky).

Bod 13/ obžaloby – 12. skutok oslobodzujúcej časti rozsudku, skutok 9. jeho

odsudzujúcej časti.

Podľa vykonaných dôkazov Š.. o klasický prípad operácie zakúpenia nehnuteľnosti

obţalovaným H., M. a V. za cca 5,5 milióna Kčs, jej umelého nadhodnotenia (obţ. L.),

zinscenovania následnej kúpy nehnuteľnosti prostredníctvom L. (menovaný ostal v pozícii

svedka), ktorému bol „sprostredkovaný― úver v hodnote 20 100 000 Kčs, zodpovedajúci viac

neţ výhodnej predajnej cene. Okolnosti neoprávneného poskytnutia a čerpania úveru sú

podčiarknuté prevodným príkazom obţ. M. z vnútorného účtu banky na účet obţ. V. ešte pred

podpísaním úverovej zmluvy, čo v dôkaznej rovine vypovedá o spolupráci s osobami, ktoré

boli predajcami nehnuteľnosti a vytvára dôkazné súvislosti aj vo vzťahu k ďalším skutkom,

obsiahnutým v obţalobe.

Obţalovaný L. priznal nadhodnotenie hotela z 5,5 milióna na 24 milióna Kčs

na základe priamej inštrukcie obţalovaných M. a H., čo z hľadiska spôsobu realizácie

odčerpávania úveru z I. a.s. taktieţ prekračuje rámec dôkazných súvislostí tohto skutku.

Pokiaľ ide o obţalovaného V., je potrebné poukázať okrem iného aj na výpoveď

svedka L., z ktorej vyplýva napojenie práve menovaného na obţ. M..

Z uvedených hľadísk nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ako výsledok

izolovaného posúdenia jednotlivých dôkazov sa javí konštatácia odôvodnenia rozsudku

o nepreukázaní vedomosti obţ. V. o umelom nadhodnotení nehnuteľnosti, keďţe menovaný

bol spolukupujúcim a vzápätí spolupredávajúcim hotela s výrazným rozdielom oboch

dotknutých cien (o obţ. M. sa odôvodnenie nezmieňuje vôbec).

Oneskorené zriadenie záloţného práva, ku ktorému došlo aţ po urgenciách I. voči

svedkovi L. nedáva základ k odpočítaniu sumy 1 700 000 Sk, získanej v rámci realizácii

záloţného práva v roku 1997 od výšky škody, spôsobenej trestným činom.

Urgenciám zo strany úverujúcej inštitúcie je potrebné v dôkazných súvislostiach tohto

aj iných dotknutých skutkov uviesť, ţe boli štandardným predpisovým postupom banky

pri nedodrţiavaní termínov splátok úveru, v dôsledku čoho boli povinní (aj keď len formálne),

tieto urgencie zasielať aj samotní obţalovaní (Ing. B.). Miera kamufláţe je však pri

urgenciách rovnaká, ako pri spracúvaní vnútrobankových návrhov na poskytnutie úverov a pri

spracúvaní a podpisovaní samotných úverových zmlúv, resp. vystavovaní príkazov

na prevody úverových prostriedkov.

Bod 14/ obžaloby – skutok z výroku rozsudku vypustený ako čiastkový útok

pokračovacieho trestného činu obž. B. (bod 11/ obžaloby – skutok 7. odsudzujúcej časti

výroku rozsudku).

K predchádzajúcemu nadpisu je potrebné dodať, ţe vypustenie skutku z odsudzujúcej

časti výroku rozsudku je výsledkom úvahy odvolacieho súdu, nakoľko v odôvodnení

rozsudku nie je tento aplikačný postup nijako vysvetlený.

V dotknutom prípade moţno súhlasiť so závermi prvostupňového súdu v tom smere,

ţe ţalovaný skutok nie je trestným činom. Takto aj vyznieva aj popis skutku v bode 14/

obţaloby okrem konštatácie, ţe suma 18 miliónov Kčs bola z úverového účtu vyčerpaná

neoprávnene, čo však nebolo dokázané. Naopak, úver bol čerpaný v súlade s úverovou

zmluvou, a to sčasti na splatenie úverov predávajúceho G. a zvyšok na úhradu zásob

na základe faktúry a reálne spracovaného inventúrneho súpisu.

V tomto prípade bola súčasne s úverovou zmluvou podpísaná i záloţná zmluva.

Predmetná nehnuteľnosť bola síce nadhodnotená, ale znalecký posudok bol vypracovaný ešte

v čase, keď budovu vlastnil jej predchádzajúci majiteľ. Nehnuteľnosť bola reálne B. zakúpená

od G. a úver 12 miliónov Kčs bol čerpaný na úhradu úveru naposledy menovaného, účelovo

určeného na prvotnú kúpu nehnuteľnosti (tento úver bol aj splatený z reúveru, poskytnutého

ďalšiemu kupujúcemu – spoločnosti V. s.r.o.).

Úver na zásoby v hodnote 18 miliónov Kčs bol najprv splatený (istina v sume

33 280 000 Sk a úroky 2 715 000 Sk), teda oproti jeho nominálnej hodnote Š.. o pomer jednej

tretiny. V súvislosti s následným predajom predmetnej budovy (ako je uvedené vyššie)

nemoţno s dostatočnou vierohodnosťou vylúčiť alternatívu neúspechu v podnikaní

bez primárneho úmyslu nesplatiť úver. Aj postup pri poskytovaní a čerpaní úveru v S. sa

v tomto prípade javí ako korektný.

Následné zmeny predmetu záloţného práva boli vykonávané so súhlasom banky

ako záloţného veriteľa a v tomto procese uţ prestal byť obţalovaný B. záloţcom.

Bod 15. obžaloby – skutok 10. odsudzujúcej časti rozsudku.

Opätovne (aj keď vo vzťahu k inej banke) je tu pouţitý scenár, ktorý umoţňuje

odčerpanie prostriedkov bez reálneho zámeru splatiť úver, čo však bolo moţné len na základe

spolupráce zvnútra úverujúcej inštitúcie. Okolnosť úmyslu nesplatiť úver dokladá fakturácia

rekonštrukcie nastrčenou osobou (v tomto prípade neobvinenou), svedkom D. (bratom D. D.),

ktorý priznáva, ţe toto bolo jeho jedinou úlohou. Následne po preplatení príslušných súm

a formálnom stornovaní faktúry R. (písomná zmluva nebola uzavretá ani formálne)

prostriedky vybral z účtu a vyplatil ich v hotovosti R., avšak s rozdielom 1,5 mil. Kčs

(čo naznačuje D. províznu zainteresovanosť).

Okolnosť vedomej spolupráce na strane pracovníkov banky je zrejmá z toho, ţe úver

bol poskytnutý obchodnej spoločnosti R. s.r.o., aj keď mal slúţiť na rekonštrukciu budovy,

ktorej vlastníkom bol J. R. s manţelkou (ako fyzické osoby), aby boli obídené pokyny

ústredia S. v tom smere, ţe pre fyzickú osobu bolo moţné poskytnúť úver do výšky 10 mil.

Kčs, kým pre právnickú osobu do výšky 25 mil. Kčs.

Navyše úverová zmluva bola riaditeľom spoločnosti podpísaná s dvojdenným

predstihom pred podpísaným návrhu na jeho poskytnutie vedúcou oddelenia úverov.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obţalovaného pri tomto skutkovom

predpoklade a jej súvislosti s obvinením (resp. neobvinením) ďalších osôb, táto otázka

je riešená v časti odôvodnenia tohto uznesenia, týkajúceho sa skutku 11/ obţaloby.

Tu je potrebné podotknúť, ţe viac neţ stručné odôvodnenie výroku rozsudku ohľadom

bodu 10/ jeho odsudzujúcej časti vyznieva v opačnom smere (konkrétne sa tu uvádza,

ţe nebolo preukázané subjektívne zavinenie obţalovaného), teda ako odôvodnenie

oslobodenia, čo samo o sebe budí pochybnosť o správnosti skutkových zistení rozsudku

prvostupňového súdu.

B

Bod 16/ obžaloby – skutok 11. odsudzujúcej časti výroku rozsudku.

Vo vzťahu ku všetkým trom dôvodom zrušenia rozsudku (§ 258 ods. 1 písm. b/, c/, d/

) je potrebné konštatovať nasledovné:

V odôvodnení rozsudku nie sú okrem rekapitulácie vykonaných dôkazov ţiadne

skutkovo – dôkazné a právne úvahy, resp. obmedzujú sa len na rekapituláciu skutku podľa

výroku rozsudku a rekapituláciu právnej kvalifikácie, a to v zhode s obţalobou.

To neposkytuje dostatočný priestor na preskúmanie skutkových a právnych zistení rozsudku

v odvolacom konaní zo všetkých relevantných hľadísk, týkajúcich sa posúdenia skutku podľa

. Z pohľadu odvolacieho súdu je však potrebné uţ predbeţne uviesť,

ţe skutku, tak ako je vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia a v obţalobe aj v rozsudku

nezodpovedajú sumy neodvedených finančných prostriedkov vo vzťahu ku V.. Za obdobie od

januára 1996 do apríla 1998 zodpovedá celková dlţná suma poistného platobnému výmeru

z 24. augusta 1998, a to 40 094 Sk (č.l. 342 zv. 16). Z tohto poloţka, ktorá pripadá na sumy

zrazené z miezd zamestnancov činí podľa vyčíslenia škody na č.l. 349 – 351 zv. 16 (pri

odpočte súm v stĺpci pokrývajúcom 3,7 %-nú sadzbu za mesiace máj aţ december 1998)

11 064 Sk. Ak by sa aj oproti obţalobe brali do úvahy aj dlţné sumy, zrazené z miezd

zamestnancov aţ do konca roka 1998, činí táto suma 14 286 Sk (celková dlţná suma 52 825

Sk).

Z hľadiska ustanovenia § 248 Tr. zák. (alebo § 255 Tr. zák.), alternatívne § 148a

Tr. zák. (v tomto prípade v znení účinnom od 1. septembra 1999), sú relevantné len sumy

zrazené z miezd zamestnancov – citované ustanovenia nepokrývajú dlhy z vlastnej odvodovej

povinnosti zamestnávateľa.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. v súčasne účinnom znení je potrebné posúdiť konanie

páchateľa podľa zákona, ktorý je pre neho zo všetkých zákonov počnúc zákonom účinným

v čase spáchania činu aţ po zákon účinný v čase rozhodovania najvýhodnejší.

Súčasne účinná úprava § 277 Tr. zák. túto poţiadavku nespĺňa.

Ak by sa však skutok posúdil podľa v jeho naposledy účinnom

znení (ku 31. decembru 2005), nemohlo by ísť o trestný čin neodvedenia dane a poistného

podľa § 148a Tr. zák., nakoľko poţadovaná výška nie malej škody by pri súčte súm,

pripadajúcich vo vzťahu ku všetkým trom dotknutým inštitúciám na zráţky z miezd

zamestnancov (12 020 Sk Sociálna poisťovňa, 3872 Sk Národný úrad práce a 11 064

resp. 14 286 Sk Všeobecná zdravotná poisťovňa) nedosahoval potrebnú výšku 41 400 Sk

(6-násobok vtedajšej výšky minimálnej mzdy, t.j. 6900 Sk podľa Nariadenia vlády SR

č. ). Ustanovenie Tr. zák. je špeciálnou úpravou, popri ktorej je vylúčená

aplikácia ustanovenia § 248 alebo § 255 Tr. zák.

Súčasné pouţitie kvalifikácie konania obţalovaného ako trestného činu nezaplatenia

dane podľa § 148b Tr. zák. v znení účinnom od 1. septembra 1999 neprichádza do úvahy,

nakoľko v tomto prípade nejde o daň a skôr uvedená úprava (§ 148a Tr. zák.) je úpravou

špeciálnou ( z týchto aj iných dôvodov by pri kvalifikácii skutku podľa vzneseného obvinenia,

obţaloby a rozsudku neprichádzalo do úvahy pouţitie ustanovenia § 148b/ Tr. zák. v znení,

účinnom pred 1. septembrom 1999 na účel posúdenia konania obţalovaného aj ako tohto

trestného činu, spáchaného v jednočinnom súbehu).

Moţno dodať, ţe vyčíslenie za obdobie prekračujúce časový rámec skutku v jeho

príslušnej časti podľa obţaloby a rozsudku (t.j. aţ do konca roka 1998) poskytla na základe

výsledkov aj následnej, t.j. druhej kontroly v priebehu vyšetrovania aj Sociálna poisťovňa, tu

činí výsledná suma zrazená z miezd zamestnancov len 4942 Sk (č.l. 433 zv. 16).

Z vyššieuvedených dôvodov nie je potrebné podrobene sa zaoberať pôsobnosťou

konateľov spoločnosti v súvislosti s jej finančným hospodárením a smerovaním platieb,

oprávneniam podľa spisového materiálu pri disponovaní s účtom firmy a preukázateľným

pobytom obţalovaného R. počas časti ţalovaného obdobia v cudzine.

S vyššieuvedenými skutočnosťami sa súd nevysporiadal, preto sú tieto skutkové

zistenia spochybnené a pri naznačenom skutkovom predpoklade ide aj o nesprávne pouţitie

ustanovení , ktoré predurčuje podstatu rozhodnutia o vine.

C

Skutok podľa obžaloby (predchádzajúce konanie Krajského súdu

v Nitre sp. zn. ) – bod 12/ odsudzujúcej časti rozsudku.

Skutkové a právne úvahy odôvodnenie rozsudku obsahuje v minimálnej miere,

opätovne sa len obmedzuje na konštatovanie skutkového deja, ako je uvedený v obţalobe.

Absentuje teda náleţité vysporiadanie sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie

a niektoré skutkové zistenia je potrebné objasniť doplnením dokazovania, ktoré je namieste

vykonať v konaní v prvom stupni ( a ).

Na základe uţ doteraz vykonaných dôkazov je potrebné z pozície odvolacieho súdu

konštatovať nasledovné:

Je potrebné súhlasiť s výrokom obţaloby a rozsudku v bode 12/ v jeho odsudzujúcej

časti, ţe dovoz koní prostredníctvom svedka B. a ich predaj jeho osobou spoločnosti R. s.r.o.

bol fingovaný, t.j. dovoz zrealizoval obţalovaný R. pre naposledy uvedenú právnickú osobu,

ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. B. vystupoval len ako dokladový medzičlánok,

ktorý bol plne v dispozícii obţalovaného R., a to z hľadiska účtovných a daňových dokladov

prostredníctvom D. D..

Fakticky teda došlo k situácii, v ktorej boli kone dovezené obţalovaným R. (ktorý

s nimi aj od začiatky reálne fyzicky disponoval), skutočným účastníkom colného konania teda

mala byť spoločnosť R. s.r.o. a pri neurčitosti, resp. nepreukázaním iných reálií

je potrebné pri finančných hodnotách vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)

vychádzať z colne deklarovanej dovoznej ceny, t.j. 16 mil. Sk.

V nadväznosti na túto okolnosť a obsah vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého

posudku z oboru ekonomika a podnikanie, odvetvie daňovníctvo je však potrebné po doplnení

dokazovania opakovane posúdiť niektoré základné otázky trestnoprávnej zodpovednosti,

reagujúc tak na odvolanie obţalovaného (aj keď len sčasti, pokiaľ ide o obsah jeho dôvodov).

Podľa vymedzenia skutku v bode 12/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku činí škoda

pri trestnom čine podvodu 4 850 000 Sk, ktorá má zodpovedať vráteniu nadmernému

odpočtu, ktorý bol Daňovým úradom poukázaný na účet spoločnosti R. s.r.o. Sládkovičovo.

Ako však vyplýva z dokladu na č.l. 130 spisu vo zv. 19, príkaz bol daný len na

vyplatenie sumy 4 820 511 Sk, čo zodpovedá skutočnej škode, o ktorú len môţe ísť pri

posúdení skutku podľa § 250 Tr. zák. v znení, účinnom v čase spáchania činu (zmenšenie

majetku štátu, vyvolané uvedením daňového úradu do omylu).

Tu treba brať do úvahy, ţe nejde o daňový trestný čin neodvedenia dane a poistného

podľa § 148a Tr. zák. v znení účinnom od 1. septembra 2003 vzhľadom na ustanovenia § 2

ods. 1 súčasne účinného . Z hľadiska tejto úpravy ( Tr. zák.) ide len

o neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie DPH, nie o celý jej odpočet na vstupe (rovnako

by tomu bolo aj pri trestnom čine podľa § 277 Tr. zák. v znení, účinnom od 1. januára 2006).

Zároveň platí, ţe pri tejto právnej kvalifikácii špecifikácia výšky škody sa viaţe

na reálne zníţenie majetku štátu totoţné s výškou nadmerného odpočtu, ktorý bol vylákaný

od daňového úradu pri podaní daňového priznania spoločnosťou R. z 24. októbra 1994

(č.l. 127 – 129 zv. 19) na základe faktúry č. X. z 15. septembra 1994 (č.l. 137 zv. 19).

Podľa obsahu tohto daňového priznania, či faktúry ide primárne o odpočet dane

na vstupe v sume 4 850 000 Sk (resp. v daňovom priznaní 4 854 438 Sk), čím v nadväznosti

na ďalšie prijaté a poskytnuté plnenia vznikol firme R. nárok na nadmerný odpočet v sume

4 820 511 Sk, ktorý bol aj vyplatený.

Treba dodať, ţe colný dlh bol B. vyrubený a v celej hodnote (t.j. 4 827 201 Sk) bolo

povolené jeho postupné splácanie rozhodnutím colnice Nitra z 2. decembra 1994. Ţiadosť

o odklad platenia colného dlhu bola podaná na colnicu Nitra uţ 21. septembra 1994 (č.l. 166

zv. 19), t.j. ešte pred výkonom daňovej kontroly u obchodnej spoločnosti R., týkajúcej sa

nadmerného odpočtu, ku ktorej došlo 23. novembra 1994 (u B. potom

27. marca 1995). Daň bola potom celkovo uhradená uţ pred platobným kalendárom

predpokladaným termínom (č.l. 125 zv. 19), a to poslednou splátkou z 29. apríla 1996 spolu

z úrokom vo výške 1 065 432 Sk (č.l. 139 zv. 19), teda ešte pred začatím trestného stíhania

a vznesením obvinenia.

Podľa okolností prípadu i dokladov firmy B. (č.l. 174 zv. 19), splácanie colného dlhu

zabezpečil obţ. R., B. zohral v priebehu celej záleţitosti nanajvýš úlohu nastrčenej osoby.

V sume colného dlhu je obsiahnutá hodnota vstupu pôvodne B. uplatnená

(a kontrolou pre nezaplatenie eliminovaná) v jeho dodatočnom daňovom priznaní za to isté

zdaňovacie obdobie (č.l. 112 zv. 19), t.j. 4 827 201 Sk (tvoriaca colný dlh), ktorá bola potom

na základe fiktívneho nárastu ceny pri predaji koní spoločnosti R. navýšená na 4 854 438 Sk

a takto uvedenou spoločnosťou odrátaná v jej dňovom priznaní na vstupe (č.l. 127 – 128 zv.

19). Ako vyplýva z písomných podkladov daňového úradu a zo znaleckého posudku z oboru

ekonomika a podnikanie, odvetvie daňovníctvo, ak by DPH na vstupe hodnote

4 827 201 Sk bola ako súčasť colného dlhu do podania daňového priznania V. B. zaplatená,

bolo by ju moţné pri splnení ďalších predpokladov (uvedených na č.l. 7 posudku) odrátať

v tomto daňovom priznaní na vstupe.

Keďţe následne predaj koní spoločnosti R. bol len fiktívny a táto firma bola faktickým

dovozcom, za tých istých okolností by bolo moţné (pri reálnom colnom deklarovaní

rozhodnutí skutočností) odrátať sumu 4 827 201 Sk aj v daňovom priznaní spoločnosti R. bez

jej umelého navýšenia predstieraným predajom.

Uvedenú poloţku bolo však podľa skôr uvedených dôkazných podkladov moţné

odrátať aj následne, a to po zaplatení dane v rámci colného dlhu.

Pri opätovnom prejednaní veci súdom prvého stupňa bude potrebné v rámci doplnenia

znaleckého dokazovania z oboru ekonomika a podnikanie, odvetvie daňovníctvo zistiť

a následne pre otázku trestnoprávneho posúdenia vyhodnotiť, či zaplatenie colného dlhu sv.

B. v hodnote 4 827 201 Sk nemá kompenzačný vplyv na výšku škody, spôsobenej štátnemu

rozpočtu vyplatením nadmerného odpočtu DPH, tak ako k nemu došlo na základe daňového

priznania spoločnosti R., a to v sume 4 820 511 Sk, ak DPH zaplatená v rámci úhrady colného

dlhu nebola následne prostredníctvom firmy sv. B. uplatnená ako odpočet DPH na vstupe.

Ďalej je potrebné rovnakým spôsobom (v prípade potreby aj v súčinnosti s daňovým

úradom) zistiť, či suma 4 918 786 uvedená v daňovom priznaní sv. B. na strane výstupu (č.l.

112 zv. 19) zodpovedá (vzhľadom na rôznosť súm kúpnej ceny a DPH oproti faktúre č. X. a

daňovému priznaniu spoločnosti R.) predaju, resp. kúpe koní, ktorý je ako vstup vykazovaný

v daňovom priznaní spoločnosti R. (č.l. 128 zv. 19), tam v sume 4 854 438 Sk (ktorá

bezprostredne nadmerný odpočet, ktorým bol poškodený štátny rozpočet vyvolala).

Ak áno, je potrebné zistiť, či takto vykázaná poloţka v B. daňovom priznaní

(4 918 786 Sk) bola do rozsahu celkovej sumy dane po jej zvýšení na základe rozhodnutia

daňového úradu z 29. marca 1995 na 4 894 010 Sk (č.l. 117 – 121 zv. 19) uhradená.

Ak táto suma uhradená bola, je potrebné rovnako ako v predchádzajúcom prípade

znalecky zodpovedať a posúdiť, či táto úhrada mala vplyv na výšku skutočnej škody,

spôsobenej štátnemu rozpočtu vyplatením nadmerného odpočtu DPH spoločnosti R..

Podmienkou je, ţe spoločnosť R. vo faktickom postavení dovozcu (v ktorom formálne

vystupoval B.) mala po dovoze koní moţnosť odpočtu DPH na vstupe, pokiaľ ide o toto

zdaniteľné plnenie.

Uvedenej podmienky sa týkajú okolnosti popísané v bode 5. znaleckého posudku (č.l.

105-106 zv. 19).

Keďţe účtovná evidencia spoločnosti R. nie je podľa materiálov z prípravného

konania dostupná, bude potrebné v zmysle zásady „in dubio pro reo― konštatovať, ţe ďalšie

podmienky uplatnenia nadmerného odpočtu sú splnené.

Ak by doplnenie znaleckého dokazovania bolo na úkor, resp. príliš predlţovalo

celkovú dobu konania v tejto veci, bude namieste vylúčiť predmetný skutok zo spoločného

konania.

Vzhľadom na uţ uvedenú skutočnosť (skutok nie je súčasťou pokračovacieho

trestného činu podvodu) bude moţné následne (v prípade uznania viny) uloţiť súhrnný trest

podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení, účinnom v čase spáchania činu a ďalších zbiehajúcich

sa trestných činov, t.j. bez pouţitia asperačnej zásady podľa ods. 2 cit. ust. v znení, účinnom

od 31. augusta 2003.

Pokiaľ ide o okolnosť, ţe obv. B. vo svojej sťaţnosti proti uzneseniu o vznesení

obvinenia u skutku v bode 11/ obţaloby (č.l. 7 zv. 11), ako sa to uvádza v odvolaní

obţ. D. potvrdzuje svoju investíciu v sume 16 mil. Sk do kúpy arabských koní, je to moţné

povaţovať len za jeho účelovú obranu vo vzťahu k tomuto skutku (t.j. v smere

zaprezentovania postupu, prostredníctvom ktorého chcel zabezpečiť splácanie čerpaného

úveru).

Ako uţ bolo skôr uvedené, súd prvého stupňa hodnotí dôkazy v zmysle § 2 ods. 6

samostatne a podľa svojho vnútorného presvedčenia, a po vrátení veci na opätovné

prejednanie a rozhodnutie je viazaný len právnym názorom a pokynmi na doplnenie

dokazovania odvolacieho súdu v zmysle Svoje skutkové zistenia bol

však povinný uţ pri prvotnom rozhodovaní náleţite odôvodniť a toto odôvodnenie môţe

procesne obstáť (a teda aj jemu zodpovedajúci meritórny výrok) len vtedy, ak je akceptované

odvolacím súdom (v tomto i kaţdom inom konaní).

V situácii nezhody, týkajúcej sa hodnotenia dôkazov vo vzťahu ku skutkovým

okolnostiam, ktoré vyústili do oslobodenia spod obţaloby niektorých obţalovaných

v prvostupňovom konaní, nemôţe odvolací súd na základe

reagovať priamo a vo veci sám rozhodnúť.

Bude preto povinnosťou prvostupňového sú okrem doplnenia dokazovania, týkajúceho

sa bodu 12/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku vysporiadať sa s dôkaznými súvislosťami,

ako na ne poukázal najvyšší súd (ktorý v pozícii odvolacieho súdu taktieţ pri prieskume

podľa hodnotí dôkazy v zmysle ).

Pri dospení ku konsenzu ohľadom skutkových záverov je potom daná viazanosť

právnym (v tomto prípade kvalifikačných) názorom odvolacieho súdu, ako je uvedený vyššie.

Pokiaľ ide o tresty u obţalovaných v prípade uznania ich viny, nastane pri ich ukladaní

nová situácia nielen z hľadiska pouţitých trestných sadzieb, Značný časový odstup

od spáchania skutkov, a viac neţ desať rokov trvajúce trestné stíhanie sú okolnosťami,

na ktoré je potrebné prihliadať pri určovaní výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.

v znení účinnom do 1. januára 2006, keďţe ďalšie tam uvedené kritériá sú vypočítané len

príkladmo (doba trestného stíhania môţe byť dokonca okolnosťou, umoţňujúcou mimoriadne

zníţenie trestu podľa pouţitého ).

Aj keď ide o rozsiahlu a skutkovo a právne náročnú trestnú vec a dĺţka trestného

konania bola ovplyvnená niektorými objektívnymi, resp. orgánmi činnými v trestnom konaní

a súdom subjektívne neovplyvniteľnými okolnosťami (nevyhlo sa im ani odvolacie konanie),

pričom časť prieťahov bola zapríčinené obvinenými, resp. ich neprítomnosťou, nemôţe táto

situácia nezohrať rolu pri zníţenej miere represie (ku ktorej fakticky uţ došlo, či uţ

dlhodobým výkonom väzby alebo dlhodobým pretrvávaním postavenia obvinenej

a obţalovanej osoby).

Na otázky, ktoré súd súčasťou obsahu odvolacích námietok jednotlivých odvolaní

reaguje odôvodenie tohto uznesenia v predchádzajúcich častiach textu. Naviac je však

potrebné uviesť nasledovné:

Čo sa týka odvolania obţ. R., miera aktivity (či pasivity) obhajoby je súčasťou

jej taktiky. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je vytvoriť priestor pre výkon

jej práv, súd však nemôţe taktiku obhajoby revidovať s procesným dôsledkom vťahujúcim

sa na podstatu meritórneho rozhodnutia pri jeho odvolacom prieskume.

Pokiaľ ide o oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať, predseda

senátu je oprávnený k takémuto oslobodeniu pristúpiť a ustanoviť iného obhajcu aţ vtedy,

keď zistí pre takéto rozhodnutie dôleţité dôvody. Výmena obhajcu vţdy vyvoláva do určitej

miery prieťahy v konaní a môţe sa aj z hľadiska osvojenia si konkrétnej problematiky

konania novoustanoveným obhajcom dotknúť (v určitej fáze konania) záujmov obvineného.

Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a namietanému nedostatku úmyslu spáchať trestný

čin:

Tu platí, ţe obţalovaný hodnotí dôkaznú situáciu so svojho uhľa pohľadu, rovnako

ako obţaloba a súd (prvostupňový a v končenom dôsledku odvolací). Dôkazný rozbor, ktorý

je v dôvodoch odvolania rozvedený do rozsiahlej a detailnej podoby sa však vţdy sústreďuje

na konkrétny formálno-legalizačný prvok (ako napr. téza, ţe nebohý Ing. M. bol naozaj

súdnym znalcom, a teda jeho posudky, najmä v dôsledku nemoţnosti obhajovať ich dnes

z jeho strany v konaní osobne neumoţňujú konštatovať manipuláciu s oceňovacou hodnotou

nehnuteľností, resp. konštatovať vedomosť obţalovaného R. a ďalších zainteresovaných osôb

o takejto okolnosti). Naopak, úvahy a závery odvolania abstrahujú od dôkazných informácii

v ich vzájomných súvislostiach, a to aj tých, ktoré prekračujú rámec jednotlivého úverového

prípadu a charakterizujú celú sériu podobných konaní rovnakej skupiny osôb tak, ako je to

popísané v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia.

Takýto hodnotiaci pohľad (prezentovaný v odvolaní) je neprirodzený, nakoľko

verifikuje dobrú V. jednak ţiadateľov o úvery a jednak profesionálnych bankárov

za okolností, ktoré vţdy znovu poukazujú na aj faktický nastalé nesplácanie úveru, nedostatok

reálnych podnikateľských aktivít, zameraných na tento účel a fiktívny charakter banke

poskytnutých garancií.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu a zaradenie na výkon trestu odňatia slobody

vzhľadom k predchádzajúcim skutkovým a právnym úvahám najvyššieho súdu (ktoré zväčša

vyznievajú skutkovo v prospech obţaloby, avšak s rozdielnym právnym posúdením)

je potrebné dotknúť sa tejto odvolacej námietky len krátko.

Z hľadiska sa škoda veľkého rozsahu () presunula

s účinnosťou od 1. septembra 1999 () v z ods. 4 do ods. 5

(vzhľadom k zakomponovaniu väčšej škody ako doplnenej okolnosti podmieňujúcej pouţitie

vyššej trestnej sadzby vo vloţenom odseku 3 cit. ust.), avšak s rovnakou trestnou sadzbou.

Z hľadiska zvyšovania sa minimálnej mzdy úpravou nariadenia vlády SR je potom

pre páchateľa najvýhodnejšia úprava podľa pouţitého zákona v jeho naposledy účinnom znení

(posúva konkrétnu hodnotu škody bliţšie k spodnej, resp. ďalej od hornej hranice pásma,

ustanoveného pre príslušnú trestnú sadzbu). Kvalifikácia podľa súčasne účinného Trestného

zákona by bola pre páchateľa nevýhodnejšia.

Z hľadiska ustanovenia súčasne účinného (rovnako

ako podľa v znení neskorších predpisov) je potom potrebné

pouţiť „starý― v príslušnom (v tomto prípade naposledy účinnom) znení

pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu ako celok, t.j. nielen ustanovenia osobitnej

časti, ale aj jeho § 39a a § 62. Naposledy citované ustanovenie uţ od 1. septembra 1999

odkazuje na § 250 ods. 5 (teda nie ods. 4).

Naopak, pri posúdení dielčích skutkov v bodoch 1/ - 15/ obţaloby ako trestného činu

podvodu podľa zákona účinného v čase spáchania činu by pri pouţití § 250 ods. 4 Tr. zák.

bolo riešením zaradenia na výkon trestu tieţ zaradenie do tretej nápravnovýchovnej skupiny

podľa aktuálneho znenia § 62 Tr. zák.

Čo sa týka dĺţky vykonanej väzby, táto nie je v odvolacom konaní vzhľadom

na v súčasnosti uţ neväzobne vedené trestné stíhanie predmetom prieskumu odvolacieho

súdu.

Vyššieuvedené okolnosti sa v plnom rozsahu vzťahujú i k dôvodom písomne

podaných odvolaní obţ. D..

K odvolaniu obţalovaných B. a P. je potrebné dodať, ţe obţaloba v bode 3/ ani

rozsudok v bode 3/ odsudzujúcej časti jeho výroku im nekladie za vinu vybavovanie úveru

pre F. R. ani zostavovanie a podpisovanie podkladov pre tento úver. Ich účasť na skutku je

jasne špecifikovaná a u B. spočíva v získaní nehnuteľnosti na základe draţby a následnej

fakturácii fiktívnych súm za jej odpredaj ako podkladu pre čerpanie úveru (k čomu v tomto

čase vôbec nedošlo, aţ podstatne neskôr a aj formálne za podstatne niţšiu cenu), a taktieţ na

rekonštrukciu kupovaného objektu, ku ktorej tieţ nedošlo, len v zlomku hodnoty na tento účel

čerpaného úveru (navyše F. R.).

U P. Š.. zase o okolnosť, ţe ako majiteľ účtu, na ktorý boli prostriedky z úveru F. R.

poukázané, zabezpečil následne ich odovzdanie alebo poukázanie J. R. a Z. P., ktorí sa takto

pre nezainteresované osoby anonymizovali prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov

(tak ako v niektorých iných obţalobou dotknutých prípadoch).

Tieto fakty vyplývajú dokonca aj z odvolania oboch obţalovaných, títo však popierajú

úmysel pomáhať pri spáchaní trestného činu. Minimálne eventuálny úmysle vo forme

uzrozumenia je však v daných súvislostiach zrejmý pri podpisovaní P. predloţených faktúr

(B.), a pokiaľ ide o obţalovaného P., ako uţ bolo uvedené, predbeţná dohoda vyplýva

z bezvýhradného nakladania s došlými prostriedkami na pokyn J. R. a Z. P. (ktorí obţ. P. účet

aj zaloţil, ako to P. sám potvrdzuje).

K odvolaniu obţalovanému B. je potrebné oproti predchádzajúcej časti odôvodnenia

naviac uviesť, ţe nie je moţné exkulpovať sa (a nemôţe tak učiniť ani súd) postavením osoby,

ktorá sa o nič nestará, len podpisuje doklady, avšak s vedomím, ţe ide o kúpu hotela a úver na

jeho kúpu, ktorý bude táto osoba povinná splácať. Práve takéto postavenie nastrčenej osoby

nevyhnutne vyvoláva jej uzrozumenie s následkom, ţe úver nebude splatený, najmä pri

zjavnom nepomere ceny, za ktorú hotel podľa zmluvy z 20. mája 1992 B. formálne od M. T.

kupoval ( 16 mil. Kčs) a výškou úveru, ktorý na tento účel čerpal podľa zmluvy z 15. júna

1992 (24 990 000 Kčs), pričom zároveň podľa zmluvy z toho istého dňa čerpal i úver na

zásoby v hodnote 20 810 000 Kčs.

Pokiaľ ide o odvolanie obţalovaného K., je potrebné súhlasiť s charakteristikou

obţalovaného, prezentovanej jeho obhajcom ako postavenie nastrčenej osoby, resp.

tzv. „bieleho koňa―.

To však (ako uţ bolo predtým opakovane konštatované) nevylučuje subjektívnu

stránku spáchania trestného činu vo forme nepriameho (minimálne, pretoţe prichádza

do úvahy aj priamy) úmyslu. Najmä vtedy, ak ide o opakované prípady (v tomto prípade

poskytovania a čerpania úveru), čo nastrčenej osobe reálie jej konania zvýrazňuje,

nie je moţné zbaviť konanie takejto osoby trestnosti, ak je trestnoprávne spôsobilá (z hľadiska

psychického stavu) (čo v danom prípade je a v predchádzajúca závislosť na heroíne na tejto

okolnosti nič nemení).

S odvolaním je potrebné súhlasiť aj pokiaľ ide o záver, ţe je vylúčené, aby pri takomto

ţiadateľovi bolo moţné opakovane poskytovať vysoké úvery (skutky 6/ a 8/ odsudzujúcej

časti výroku rozsudku) bez tohto, aby na tejto manipulácii spolupracovali zainteresovaní

pracovníci banky.

K odvolaniu obţalovaných M. a H. je potrebné dodať, ţe účasť

sv. L. na získaní a čerpaní úveru (pokiaľ i o skutok v bode 9/ odsudzujúcej časti výroku

rozsudku) sa javí ako zinscenovaná nimi oboma a spoluobţalovaným V. ako spoluvlastníkmi

nehnuteľností, aj keď ich role boli rozdelené s rôznym zameraním z hľadiska zabezpečenia

potrebných podmienok pre vonkajšiu demonštráciu reálneho úverového vzťahu. Dominanciou

V. bolo jednanie s riaditeľom banky, M.. a H. zabezpečovali znalecký posudok nadhodnotený

v potrebnej miere. Ţe k tomu došlo a za akých okolností, priznal obţalovaný L.

(t.j. za úplatok).

Ide teda o ohnivká reťazca konania páchateľov, vo vnútri ktorého L. postupoval podľa

mu zadaných pokynov (otázkou je, či v dobrej V., čo je však vzhľadom k jeho neobvineniu

nadbytočné rozoberať). Keďţe bol L. kontakt s bankou sprostredkovaný a riadený

obţalovanými (resp. na základe deľby úloh niektorým z nich), nie je nedostatok jeho úmyslu

spáchať trestný čin pretrhnutím príčinnej súvislosti medzi konaním obţalovaných a škodou

(v predchádzajúcej časti odôvodnenia je vysvetlené, ţe prekáţkou odsúdením vyvodenej

trestnoprávnej zodpovednosti obţalovaných osôb by nebolo ani jej procesné neuplatnenie, t.j.

neobţalovanie niektorého, resp. niektorých z ďalších faktických spolupáchateľov, ktorých

konanie tvorí relatívne samostatnú časť celku, t.j. ohnivko reťazca, vo svojom súhrne

predstavujúceho trestných čin).

K odvolaniu obţalovaného H. je potrebné uviesť, ţe tak ako u iných pouţitých osôb

nie je porušenie povinnosti pracovníkov banky, ktoré naozaj zapadá do schémy

neoprávneného odčerpania úverových prostriedkov za spolupráce vonkajších osôb (skutok 2/

odsudzujúcej časti výroku rozsudku) dôvodom na jeho beztrestnosť. Aj keď konal na R.

popud a finančný tok prebehol na základe fakturácie D. na jej účet, konanie obţalovaného H.

je s konaniami ďalších spolupáchateľov previazané a spôsobeného následku si musel vedomý.

Signifikatný je aj priebeh udalostí po čerpaní úveru. Nehnuteľnosť nebola zaloţená

v prospech I.I. ani následne a 13. januára 1994 dokonca došlo k jej zaloţeniu obţalovaným H.

v prospech S. za účelom získania ďalšieho úveru (skutok 15/ obţaloby a 10/ odsudzujúcej

časti výroku rozsudku).

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy len číselne stanovuje hodnotu nehnuteľnosti,

ktorá by sa mala zaloţiť pre prípad neplnenia záväzkov z úverovej zmluvy, čo je ďalšou

(a v prípade dodrţania podmienok úverovej zmluvy nadbytočnou) garanciou. Záväzok zaloţiť

(ďalšou záloţnou zmluvou) konkrétne predmetnú nehnuteľnosť vyplýva zo samotnej úverovej

zmluvy a bol podmienkou, aby úver vôbec mohol byť čerpaný (aj keď nedodrţanou). Takýto

postup by si vyţadoval potrebnú súčinnosť predávajúceho, kupujúceho a banky, zodpovedal

však interným pravidlám I. a jeho opakované porušovanie v obţalobou dotknutých prípadoch

umoţňovalo jej „tunelovanie―.

K niektorým ďalším otázkam, súvisiacim s ďalším konaním a rozhodovaním

krajského súdu v prejednávanej veci:

Vo vzťahu k otázke osôb, resp. subjektov poškodených dotknutými trestnými činmi

je potrebné uviesť, ţe z hľadiska vymedzenia skutku vo výroku odsudzujúceho rozsudku

ide vţdy o tú právnickú osobu, ktorá mala konkrétne definovanú právnu subjektivitu v čase

spáchania činu (teda bez ohľadu na neskoršiu zmenu právnej formy, univerzálne právne

nástupníctvo inej právnickej osoby alebo singulárnu sukcesiu na báze postúpenia pohľadávok

z úverových zmlúv). Otázky subjektov, oprávnených uplatňovať nárok na náhradu škody

nie je vo výroku rozsudku potrebné riešiť, nakoľko poškodení neboli s takto uplatnenými

nárokmi do súdneho konania pripustení (č.l. 8962).

Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť výroku rozsudku, v konaní, vykonanom podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov, pri oslobodení spod obţaloby (pokiaľ

by k nemu nedošlo vypustením skutku ako čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu,

za iný čiastkový útok ktorého sa obţalovaný odsudzuje), je potrebné vo výroku rozsudku

citovať skutok v podobe obsiahnutej v obţalobe, s úvodným doplnením mien osôb, ktoré sú

spoluobţalované so skutku (ak nie sú tieţ oslobodzované), teda skutok nemoţno upravovať

(t.j. ani redukovať) oproti obţalobe, ako je to nutné učiniť v odsudzujúcej časti výroku

rozsudku, ak dôjde ku odlišným skutkovým zisteniam súdu oproti obţalobe. Prípadne odlišné

skutkové zistenia sa v tomto prípade (pri oslobodení spod obţaloby) uvedú v odôvodnení

rozsudku.

Čo sa týka výšky škôd v odsudzujúcej časti výroku rozsudku, je aktuálne potrebné

pouţiť analógiu prechodného ustanovenia v znení zákona

č. a príslušné sumy (výšky škody) vyjadriť v Sk aj v platnej mene, t.j. v eurách

( a naopak, pri popise skutkov okrem sumarizovanej výšky škody je potrebné príslušné sumy

čerpaných úverov a poukazovaných súm uviesť v aktuálne v čase činu platnej mene, t.j.

v Kčs).

Minimálne v odôvodnení rozsudku je potrebné uviesť celkovú výšku škody,

spôsobenú pri pokračovacom trestnom čine tým–ktorým obţalovaným, a to pri odôvodňovaní

právnej kvalifikácie, pokiaľ ide o okolnosť podmieňujúcu pouţitie vyššej trestnej sadzby.

Bude teda úlohou krajského súdu postupovať v ďalšom konaní podľa § 264 ods. 1

a obsahu odôvodnenia tohto uznesenia a rozhodnúť tak, ako to zodpovedá stavu veci

podľa vykonaných dôkazov a zákonu.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková