Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
723/395559.4658b1.pdf
PDF · 419.67 KB
No categories available
2To/68/2006
Najvyšší súd 2 To 68/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného
Ing. J. M. a spol., pre trestný čin § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a iné v znení
účinnom do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2010 v Bratislave
o odvolaniach krajského prokurátora v Nitre a obţalovaných J. R., D. D., V. B., P. B., E. P.,
P. H., M. K., I. H. a V. M. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2006, sp. zn.
1 T 2/02, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa vec v r a c i a
Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom rozhodol Krajský súd v Nitre po spojení trestných vecí,
vedených na tomto súde pod spisovými značkami 1 T 2/02, 1 T 3/02, 1 T 29/02 a 1 T 30/02
a po vylúčení konania proti obţalovaným Z. P. a V. T. zo spoločného konania nasledovne:
I.
obžalovaní
Ing. J. M., nar. X. v K., bytom N., Z., R., na slobode,
Ing. M. Š., nar. X. v Š., bytom L., V., na slobode,
Ing. J. B., nar. X. v N., bytom N., M., na slobode,
Ing. F. O., nar. X. v L., bytom T., N., na slobode,
J. B., nar. X. v S., bytom G., Ţ., na slobode,
T. V., nar. X. v Š., trvalo bytom S., J., na slobode,
M. H., nár. X. v T., bytom G., K., na slobode,
J. A., nar. X. v G., trvalo bytom G., R., na slobode,
Ľ. V., nar. X. v G., trvalo bytom S., na slobode,
sa oslobodzujú
spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre zo dňa 14.2.2002 sp. zn. l Kv 5/99 a to tak,
ţe
Obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v
bode 1 tejto obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
12.08.1992 úver v sume Sk 25.000.000,-- pre J. R. za účelom financovania nákupu
nehnuteľností a osobných motorových vozidiel, a to tak, ţe
po podaní ţiadosti o poskytnutie úveru v sume Sk 25.000.000,--obţalovaná Ing. J. B.
ako úverová referentka I., a.s. H. bez preskúmania náleţitostí podanej ţiadosti, a to najmä
bonity klienta, bonity úverovaného objektu a rizík úverového obchodu, v rozpore s
vnútrobankovými predpismi dňa 12.08.1992 vypracovala návrh na poskytnutie úveru podľa
podanej ţiadosti, ktorý za tých istých nesplnených zákonných podmienok dňa 12.08.1992
obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky doporučil na schválenie a
následne na to dňa 12.08.1992 obţalovaný Ing. J. M. v postavení riaditeľa banky podpísal
úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 25.000.000,napriek tomu, ţe všetci vedeli o
nepravdivosti a nedostatočnosti údajov v návrhu na poskytnutie tohto úveru,
obţalovaný Ing. M. Š. akceptoval fiktívne faktúry podpísaním príkazu na ich úhradu
zo dňa 04.09.1992, 24.11.1992 a 29.11.1992 umoţnil prevod úverových prostriedkov,
z úverového účtu číslo X.X. na účty úradov a firiem, ktorých fiktívne faktúry boli predloţené,
pričom k splácaniu poskytnutého úveru vôbec nedošlo a I., a.s. B. tým bola spôsobená škoda
v sume Sk 25.000.000,—.
Obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v
bode 2 tejto obžaloby :
po vzájomnej dohode s ďalšími spolupáchateľmi s cieľom získať finančné prostriedky
prostredníctvom poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo
X. zo 16.06.1992 úver v sume 24.998.670,- Sk pre P. H. za účelom odkúpenia objektu C.
nachádzajúceho sa v k.ú. Š., okres S. so zásobami a ostatným majetkom tak, ţe
obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka uvedenej banky v rozpore
s vnútrobankovými predpismi bez predloţenia náleţitostí k uvedenej ţiadosti doporučila
pridelenie úveru P. H. v sume Sk 24.998.670,—, ktorý dňa 16.06.1992 v depozitno-úverovom
výbore schválil obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky a dňa
16.06.1992 obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ tejto banky podpísal úverovú zmluvu číslo X.
na sumu Sk 24.998.670,—, a to napriek tomu, ţe všetci obţalovaní vedeli o nepravdivosti
údajov k poskytnutému úveru,
následne na základe fiktívnych faktúr obţalovaní Ing. M. Š. a Ing. J. B. podpísaním
príkazu na úhradu zo dňa 25.06.1992 umoţnili prevod úverových prostriedkov
vo výške schválenej sumy úveru z úverového účtu číslo X. na účet firmy D. D., I., a.s. B. tak
bola spôsobená škodu v sume Sk 24.998.670,-.
Obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku pod bodom 3 tejto
obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
02.06.1992 úver v sume Sk 24.900.000,— pre F. R. za účelom nákupu Obchodného domu M.
v M. a na základe úverovej zmluvy číslo X. z 02.06.1992 úver v sume Sk 20.875.000,- za
účelom rekonštrukcie Obchodného domu M. v M. takým spôsobom, ţe
následne obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka uvedenej banky
bez preskúmania náleţitostí ţiadosti o úver v rozpore s vnútrobankovými predpismi dňa
02.06.1992 vypracovala návrhy na poskytnutie úverov pre F. R., a to sumu Sk 24.900.000,- na
nákup Obchodného domu M. v M. a na sumu Sk 20.875.000,— na rekonštrukciu tohto
obchodného domu, ktoré za tých istých nesplnených podmienok dňa 02.06.1992 odporučil na
schválenie obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky, pričom dňa
02.06.1992 došlo k podpisu úverových zmlúv na sumy uvedené v návrhu, hoci obaja
obţalovaní vedeli, ţe údaje v návrhoch na poskytnutie úverov nie sú pravdivé,
následne obţalovaní Ing. M. Š. a Ing. J. B. podpísaním príkazu
na úhradu dňa 04.06.1992 umoţnili prevod úverových prostriedkov v sume Sk 24.900.000,-
a dňa 16.06.1992 prevod úverových prostriedkov v sume Sk 20.875.000,- z úverového účtu F.
R. číslo X. vedeného v I., a.s. H. na účet obţalovaného E. P. číslo X. vedený
vo V. a.s., pobočka G.,
pričom k splácaniu úverov nedošlo, čím I. a.s. B. bola spôsobená celková škoda v
sume Sk 45.775.000,—;
Obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku pod bodom 4 tejto
obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
03.08.1992 úver v sume Sk 6.704.000,— pre V. T. ako úhradu vydraţenej V.P. a podľa
úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 03.08.1992 úver v sume Sk 9.200.000,- za účelom nákupu
zásob a zariadenia ako aj rekonštrukcie uvedenej PJ, a to tak, ţe
obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I., a.s. H. vypracovala v rozpore s
vnútrobankovými predpismi dňa 03.08.1992 návrhy na poskytnutie strednodobých úverov pre
V. T., jeden na sumu Sk 6.704.000,— na úhradu vydraţenej V.P. a druhý na sumu Sk
9.200.000,— na jej rekonštrukciu, zariadenie a nákup zásob a tieto návrhy obţalovaný Ing. M.
Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky dňa 03.08.1992 schválil a podpísal aj úverovú
zmluvu číslo X. na sumu Sk 6.704.000,-- a úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 9.200.000,-
napriek tomu, ţe vedeli o tom, ţe údaje v návrhoch na poskytnutie úveru nie sú pravdivé,
potom bez vedomia V. T. obţalovaní Ing. M. Š. a Ing. J. B. umoţnili prevod úverových
prostriedkov v sume Sk 6.704.000,- dňa 03.08.1992 z úverového účtu V. T. číslo X. na účet F.
Slovenskej republiky číslo X. ako úhradu za vydraţenú nehnuteľnosť a prevod súm Sk
6.800.000,- a Sk 1.800.000,- z úverového účtu V. T. na účty obţalovaného J. R. číslo X.
vedený vo V. a.s., pobočka T. a číslo X. vedený v I. a.s. H. ako úhrady fiktívnych faktúr číslo
X., X. z 10.08.1992 a 15.08.1992 vystavených obţalovaným J. R., pričom k splácaniu úverov
nedošlo, čím I. a.s. B. bola spôsobená celková škoda v sume Sk 15.304.000,-.
Obžalovaný M. H., obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný
Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v bode 5 tejto obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili pre M. H. úver na základe úverových zmlúv:
- číslo X. z 23.11.1990 úver v sume Sk 2.000.000,- na nákup materiálu
a zariadenia predajne,
- číslo X. z 05.06.1991 úver v sume Sk 5.000.000,- pre účely malej privatizácie,
- číslo X. z 08.07.1991 úver v sume Sk 25.000.000,- pre účely malej privatizácie,
- číslo X. z 12.09.1991 úver v sume Sk 8.500.000 - na nákup zahraničnej pekárenskej
linky a zásob,
- číslo X. z 03.10.1991 úver v sume Sk 24.000.000,- na nákup tovaru,
- číslo X. zo 06.01.1992 úver v sume Sk 9.200.000,- pre účely malej privatizácie,
- číslo X. z 10.02.1992 úver v sume Sk 15.000.000,- na rekonštrukcii objektu,
- číslo X. z 02.07.1992 úver v sume Sk 25.000.000,- na nákup zásob,
a to tak, ţe po predloţení ţiadostí o jednotlivé uvedené úvery
obţalovaným M. H. I., a.s. H. obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka tejto banky na
všetky uvedené ţiadosti bez preskúmania ekonomických podmienok, platobnej schopnosti
klienta, rizík úverového obchodu a v rozpore s vnútrobankovými predpismi vypracovala
návrhy na poskytnutie úverov, ktoré za tých istých nesplnených podmienok obţalovaný Ing.
M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky doporučil ich schválenie a obţalovaný Ing. J.
M. ako riaditeľ tejto banky podpísal všetky uvedené úverové zmluvy na celkovú sumu
Sk 1 13.700.000,—, hoci všetci obvinení vedeli, ţe údaje v jednotlivých návrhoch
na poskytnutie úverov nie sú pravdivé, ţe neboli predloţené všetky potrebné doklady
k ţiadostiam o úver a podpísaním príkazov na úhradu došlo k prevodu úverových
prostriedkov v uvedených sumách z úverových účtov obţalovaného M. H., ktorý prostriedky
odčerpal a pouţil ich na iné účely neţ tie, ktoré boli uvedené v jednotlivých úverových
zmluvách, pričom obţalovaným M. H. došlo k úhrade úveru podľa úverovej zmluvy číslo X.
v sume Sk 5.000.000,-, a táto úhrada bola uskutočnená z prostriedkov ďalšieho poskytnutého
úveru podľa úverovej zmluvy číslo X. a menšie sumy v niektorých uvedených úverov
obdobným spôsobom, avšak k splateniu ďalších poskytnutých úverov nedošlo,
čím I. a.s. B. bola spôsobená škoda v celkovej sume Sk 81.044.232,41.
Obžalovaný Ing. J. M. a obžalovaný Ing. F. O. v bode 6 tejto obžaloby:
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I.. a.s. T. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
02.06.1992 pre V. T. úver v sume Sk 23.980.000,-- na kúpu O.T. takým spôsobom, ţe
obţalovaný Ing. F. O., ktorý ako riaditeľ pobočky I., a.s. v T. porušil vnútrobankové
predpisy o poskytovaní úverov, keďţe ţiadosť V. T. o úver ,neobsahovala potrebné náleţitosti
a dňa 27.05.1992 vypracoval návrh na poskytnutie úveru pre V. T. na Sk 23.980.000,-- za
účelom nákupu uvedeného obchodného domu,
tento návrh za tých istých nesplnených podmienok schválil obţalovaný
Ing. J. M. ako riaditeľ I., a.s. H. a dňa 02.06.1992 podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu
Sk 23.980.000,—, hoci obaja obţalovaní vedeli, ţe údaje v návrhu na poskytnutie úveru nie
sú dostatočné a pravdivé,
následne obţalovaný Ing. F. O. dňa 05.06.1992 na základe faktúr firmy S. - D. D. G.
číslo X. a X. dal pokyn na prevod úverových prostriedkov z úverového účtu V. T.
k splácaniu úveru však nedošlo, čím I. a.s. B. bola spôsobená škoda v sume Sk 23.980.000,—.
Obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v
bode 7 tejto obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili pre obţalovaného M. K. ako zástupcu s.r.o. B. N. na
základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 01.07.1992 úver v sume Sk 24.135.000,— za
účelom odkúpenia zásob a zariadenia nehnuteľností a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
01.07.1992 úver v sume Sk 20.865.000,— za účelom kúpy nehnuteľnosti A.
a motelu a to tak, ţe
obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I., a.s. H. v rozpore s vnútrobankovými
predpismi a aj v rozpore s predloţenou ţiadosťou M. K. o úver vypracovala dňa 01.07.1992
dva návrhy na poskytnutie úverov pre spoločnosť B. s.r.o. zastúpenú obţalovaným M. K.,
a to jeden na sumu Sk 24.135.000,- na kúpu nehnuteľnosti a druhý na sumu Sk 20.865.000,-
na zakúpenie zásob a zariadenia A. B. v N.,
tieto návrhy obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky posúdil v
rozpore s predpismi ako opodstatnené a predloţil ich obţalovanému Ing. J. M., ktorý dňa
01.07.1992 podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 24.135.000,-- a úverovú zmluvu
číslo X. na sumu Sk 20.865.000,-, hoci všetci vedeli, ţe údaje v návrhoch na poskytnutie
úverov nie sú dostatočné a pravdivé,
umoţnil obţalovaný Ing. M. Š. prevod úverových prostriedkov z účtu M. K., pričom k
splácaniu úverov nedošlo a I. a.s. B. tak bola spôsobená škoda v sume Sk 45.000.000,-;
Obžalovaný J. B., obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing. M. Š., obžalovaná Ing.
J. B. zo skutku v bode 8 tejto obžaloby:
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné • prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
09.10.1992 úver v sume Sk 25.000.000,— pre Z. P. za účelom nákupu a rekonštrukcie bliţšie
neurčenej nehnuteľnosti a to tak, ţe
dňa 05.10.1992 Z. P. poţiadal I. a.s. H. o poskytnutie úveru v sume Sk 25.000.000,—
za účelom nákupu bliţšie nešpecifikovaného objektu v hodnote Sk 31.334.950,— a k ţiadosti
priloţil formálne vypracované prepočty finančnej situácie na dobu splácania úveru a znalecký
posudok číslo 179/92 zo dňa 04.10.1992 znalca z odboru ekonomiky, ceny a odhady
nehnuteľností Ing. M. M., ktorý ocenil nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. P. Česká
republika uvedenú v liste vlastníctva číslo X. vlastníkov Ing. J. K. a Ing. V. K., pričom Š. o
značné nadhodnotenie ceny tejto nehnuteľnosti, ktorá slúţila na zabezpečenie ţiadaného
úveru,
následne na to obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I. a.s. H. bez preskúmania
náleţitostí potrebných pre poskytnutie úveru v rozpore s vnútrobankovými predpismi
vypracovala dňa 09.10.1992 návrh na poskytnutie strednodobého úveru pre Z. P. na sumu Sk
25.000.000,- za účelom financovania nákupu nešpecifikovanej nehnuteľnosti,
za nesplnenia tých istých podmienok obţalovaný Ing. M. Š. dňa 09.10.1992 doporučil
na schválenie návrh úveru ako námestník riaditeľa uvedenej banky a v ten istý deň
obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ uvedenej banky podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu
Sk 25.000.000,-, a to napriek tomu, ţe všetci obţalovaní vedeli, ţe údaje v návrhu
na poskytnutie tohto úveru nie sú pravdivé a dostatočné,
Z. P. po dohode s obţalovaným J. B. vystavili a predloţili uvedenej banke fiktívnu
faktúru číslo X. zo dňa 12.04.1992 na sumu Sk 24.980.000,—, na základe ktorej obţalovaný
Ing. M. Š. podpísaním príkazu na úhradu dňa 13.11.1992 umoţnil prevod úverových
prostriedkov v uvedenej sume z úverového účtu Z. P. číslo X. na účet E. P. číslo X. vedený vo
V., a.s. pobočka G.,
poskytnutý úvere prevzal na základe schválenej ţiadosti a úverovej zmluvy číslo X. zo
dňa 03.02.1993 a dodatku k nej zo dňa 17.03.1994 obţalovaný J. B., pričom však k splácaniu
úveru nedošlo, čím I. a.s. B. bola podľa jej vyjadrenia spôsobená škoda v sume Sk
19.710.572.99.
Obžalovaný Ing. M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v bode 9 tejto obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
06.08.1992 pre D. D. úver v sume Sk 20.230.000,— a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
06.08.1992 úver v sume Sk 6.900.000,- za účelom úhrady vydraţenej P. O.L. takým
spôsobom, ţe
po tom, čo obţalovaná D. D. na verejnej draţbe v L. vydraţila hotelový komplex O.L.
za sumu Sk 34.030.000,— pod obchodným názvom S. - D. D. G. poţiadala I., a.s. H.
o poskytnutie dvoch strednodobých úverov v sume Sk 27.130.000,- a Sk 6.870.000,-,
obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka I., a.s. H. dňa 06.08.1992 porušením
vnútrobankových predpisov vypracovala dva návrhy na poskytnutie úverov pre D. D., jeden
na sumu Sk 20.230.000,- a druhý na sumu Sk 6.900.000,-, ktoré dňa 06.08.1992 obţalovaný
Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky akceptoval a neoprávnene za úverovo-
depozitný výbor I., a.s. H. odporučil na schválenie a následne za riaditeľa tejto banky
neoprávnene úvery schválil a podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 20.230.000,- a
úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 6.900.000,-
obţalovaný Ing. M. Š. dňa 10.08.1992 podpísaním príkazu na úhradu umoţnil prevod
schválených úverových prostriedkov z úverového účtu D. D. na účet číslo X. vedený v S.,
pobočka L. a to pred zriadením práva predmetnej nehnuteľnosti napriek tomu, ţe ručenie
úveru nebolo zabezpečené iným spôsobom,
následne D. D. napriek tomu, ţe v uvedených úverových zmluvách sa zaviazala
za poskytnuté úvery ručiť vydraţenou nehnuteľnosťou, túto nehnuteľnosť postupne delila
a odpredávala, čím porušila podmienky úverových zmlúv, k splácaniu úverov nedošlo a I., a.s.
B. tak bola spôsobená škoda v sume Sk 27.130.000,-;
Obžalovaní J. A., Ľ. V., obžalovaný R. M., obžalovaný Ing. J. M., obžalovaný Ing.
M. Š. a obžalovaná Ing. J. B. zo skutku v bode 10 tejto obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili pre obţalovaných J. A., Ľ. V. a R. M. na základe
úverových zmlúv:
- číslo X. z 25.05.1992 úver v sume Sk 9.488.500,- za účelom úhrady vydraţenej
prevádzky stolárstva - úver pre obţalovaného J. A.,
- číslo X. z 01.06.1992 úver v sume Sk 10.000.000,- za účelom úhrady zásob - úver pre
obţalovaného J. A.,
- číslo X. z 27.05.1992 úver v sume Sk 17.000.000,- za účelom úhrady zásob - úver pre
obţalovaného Ľ. V.,
- číslo X. z 27.05.1992 úver v sume Sk 17.258.000,- za účelom úhrady vydraţenej
prevádzky stolárstva - úver pre obţalovaného Ľ. V.,
- číslo X. z 23.10.1992 úver v sume Sk 26.746.500,- ako prevod úverov
na účely privatizácie z úverovej zmluvy číslo X. obţalovaného Ľ. V. v sume Sk
17.258.000,- a z úverovej zmluvy číslo X. obţalovaného J. A. v sume Sk 9.488.500,--
- úver pre R.R., kde sú spoločníkmi obţalovaní J. A. a R. M.,
- číslo X. z 23.10.1992 úver v sume Sk 27.000.000,- ako prevod úverov
z úverovej zmluvy číslo X. obţalovaného J. A. v sume Sk 10.000.000,- a z úverovej
zmluvy číslo X. obţalovaného Ľ. V. v sume Sk 17.000.000,—
- úver pre R.R., kde sú spoločníkmi obţalovaní J. A. a R. M.,
- číslo X. z 10.11.1992 úver v sume Sk 15.000.000,- bez určenia účelu financovania pre
R.R., kde sú spoločníkmi obţalovaní J. A. a R. M.,
takým spôsobom, ţe po predloţení ţiadostí o jednotlivé uvedené úvery
obţalovanými J. A. a Ľ. V. I., a.s. H., obţalovaná Ing. J. B. ako úverová referentka
uvedenej banky bez preskúmania náleţitostí k ţiadostiam a v rozpore s vnútrobankovými
predpismi vypracovala postupne jednotlivé návrhy na poskytnutie úverov, ktoré za tých istých
nesplnených podmienok obţalovaný Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky
doporučil na schválenie a následne obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ I., a.s. H. všetky
uvedené úverové zmluvy podpísal, a to v celkovej sume Sk 53.746.500,-- pre obţalovaných J.
A. a Ľ. V., hoci všetci vedeli, ţe údaje v jednotlivých návrhoch na poskytnutie úverov nie sú
pravdivé a dostatočné,
úvery obţalovaného J. A. podľa úverových zmlúv číslo X., X. a úvery obţalovaného
Ľ. V. podľa úverových zmlúv číslo X., X. v celkovej sume Sk 53.746.500,- dňom 23.10.1992
prevzala podľa úverových zmlúv číslo X., X. spoločnosť R.R., ktorej spoločníkmi boli
obţalovaní J. A. a R. M., hoci k ţiadostiam o prevody uvedených úverov na túto spoločnosť
nepredloţili potrebné doklady,
napriek tomu prevody uvedených úverov z obţalovaných J. A. a Ľ. V. na spoločnosť
R.R. obţalovanými Ing. J. B., Ing. M. Š. a Ing. J. M. ako zodpovednými pracovníkmi I., a.s.
H. navrhnuté, doporučené a schválené s podpísaním úverových zmlúv tak, ako sú uvedené
vyššie dňa 23.10.1992, hoci vedeli, ţe údaje v jednotlivých návrhoch na prevody úverov nie
sú pravdivé a ţe došlo k porušeniu vnútrobankových predpisov,
napriek tomu spoločnosti R.R. v zastúpení spoločníkmi obţalovanými J. A. a R. M.
bez predloţenia potrebných dokladov a bez určenia účelu financovania bol obţalovanými Ing.
J. B., Ing. M. Š. a Ing. J. M. navrhnutý, doporučený, schválený a podpísaný ďalší úver podľa
úverovej zmluvy číslo X. z 10.11.1992 v sume Sk 15.000.000,-,
podpísaním príkazov na úhradu umoţnili obţalovaní pracovníci uvedenej banky
prevod úverových prostriedkov v sumách ako je uvedené vyššie, ktoré obţalovaní J. A., Ľ. V.
a R. M. z banky odčerpali a pouţili ich na iné účely neţ tie, ktoré boli uvedené v jednotlivých
úverových zmluvách,
k splácaniu týchto úverov nedošlo a I. a.s. B. tak bola spôsobená škoda v sume Sk
68.746.500,—.
Obžalovaný Ing. J. M. a obžalovaný Ing. M. Š. v skutku v bode 12 tejto obžaloby
:
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
29.01.1992 úver v sume Sk 25.000.000,— za účelom úhrady bliţšie neurčeného objektu
a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 29.01.1992 úver v sume Sk 11.400.000,— za
účelom kúpy bliţšie neuvedenej nehnuteľnosti pre obţalovaného M. K. a to tak,
ţe obţalovaný Ing. J. M. a obţalovaný Ing. M. Š. ako riaditeľ resp. námestník riaditeľa
uvedenej banky dňa 29.01.1992 schválili a podpísali úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk
25.000.000,— a úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 11.400.000,—, a to napriek tomu,
ţe vedeli o porušení vnútrobankového predpis o poskytovaní úverov, následne obţalovaný
Ing. M. Š. dňa
podpísaním príkazov na úhradu umoţnil vyčerpať úverové prostriedky z úverového
účtu obţalovaného M. K. v prospech Z. P. v čase, keď nebolo zriadené záloţné právo na
nehnuteľnosti, ktorými bolo ničené za úver,
na základe ďalších úverových zmlúv zo dňa 19.06.1992 došlo k prevodu úverových
zmlúv, avšak úvery splatené neboli, čím I., a.s. B. bola spôsobená škoda v sume Sk
36.400.000,—.
Obžalovaný Ing. J. M. a obžalovaný T. V. v skutku v bode 13 tejto obžaloby :
po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom
poskytnutia úveru z I., a.s. H. zabezpečili na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa úver v
sume Sk 20.100.000,- pre V. L. za účelom nákupu bliţšie neurčenej nehnuteľnosti, a to tak, ţe
dňa 10.11.1992 poţiadal V. L. I., a.s. H. o poskytnutie úveru v sume Sk 20.100.000,-
za účelom kúpy hotela H.H. a dňa 16.11.1992 po vypracovaní návrhu na poskytnutie úveru na
nákup nehnuteľností doporučil obţalovaný Ing. J. M. ako riaditeľ uvedenej banky schválenie
úveru a v ten istý deň aj podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu Sk 20.100.000,-, pričom
uţ pred podpisom úverovej zmluvy obţalovaný Ing. J. M. dňa 11.11.1992 podpísaním príkazu
na úhradu umoţnil prevod úverových prostriedkov z vnútorného účtu I., a.s. H. na účet číslo
X. T. V. a nie na úverový účet ţiadateľa o úver, k splácaniu úveru nedošlo, čím bola
spôsobená I., a.s., H. škoda v sume 20.100.000,-Sk
Obžalovaný Ing. J. M. podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretoţe skutok nie
trestným činom.
Obžalovaný Ing. M. Š. podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretoţe skutok nie
je trestným činom.
Obžalovaná Ing. J. B. podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretoţe skutok nie
trestným činom.
Obžalovaný Ing. F. O. podľa § 226 písm. c/ Trestného poriadku, pretoţe nebolo
dokázané, ţe tento skutok spáchal obţalovaný.
Obžalovaný J. B. podľa § 226 písm. c/ Trestného poriadku, pretoţe nebolo dokázané,
ţe tento skutok spáchal obţalovaný.
Obžalovaný T. V. podľa § 226 písm. c/ Trestného poriadku, pretoţe nebolo dokázané,
ţe tento skutok spáchal obţalovaný.
Obžalovaný M. H. podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretoţe skutok nie
trestným činom.
Obžalovaný J. A., podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretoţe skutok nie
trestným činom.
Obžalovaný Ľ. V., podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretoţe skutok nie
trestným činom a
Obžalovaný R. M., nar. X. v Š., trvalo bytom G., M., na slobode, ktorý
sa oslobodzuje
zo skutku spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre zo dňa 12.3.2002 sp. zn.
l Kv 29/01, že
po vzájomnej pohode s inými osobami, s cieľom získať finančné prostriedky
prostredníctvom poskytnutia úveru z I., a.s. H. na základe úverových zmlúv číslo:
- X. z 25.5.1992 na úver v sume Sk 9.488.500 - ako úhradu vydraţenej prevádzky
stolárstva.
- X. z 01.06.1992 na úver v sume Sk 10.000.000 - ako úhradu zásob
- X. z 27.05.1992 na úver v sume Sk 17.000.000 - ako úhradu zásob
- X. z 27.05.1992 na úver v sume Sk 17.258.000- úhradu vydraţenej prevádzky
stolárstva
- X. z 23.10.1992 na úver v sume Sk 26.746.500- ako prevod úverov
z úverových zmlúv číslo X. a X. pre R.R., kde bol spoločníkom aj obvinený R. M.
- X. z 23.10.1992 na úver v sume Sk 27.000.000- ako prevod úverov
z úverových zmlúv číslo X. a X. pre R.R.,
- X. z 10.11.1992 na úver v sume Sk 15.000.000 - bez určenia účelu pre R.R., takým
spôsobom, ţe po tom, ako boli po predloţení ţiadosti o úvery I., a.s. H. J. A. a Ľ. V.
na celkovú sumu Sk 53.745.500,-,
tieto úvery z úverových zmlúv číslo X., X., X., X. dňom 23.10.1992 podľa úverových
zmlúv číslo X., X. spoločnosť R.R., ktorej spoločníkom bol aj obţalovaný R. M., ktorý k
ţiadostiam o prevod úverov nepredloţil potrebné doklady v záujme získania ďalších
prostriedkov z poskytnutých úverov, tieto zmluvy po návrhu a doporučení boli napriek tomu
podpísané zodpovednými pracovníkmi banky,
obţalovanému R. M. ako zástupcovi spoločnosti R.R. na základe jeho ţiadosti bez
predloţenia potrebných dokladov bol navrhnutý schválený ďalší úver na sumu SK
15.000.00,— podľa úverovej zmluvy číslo X. z 10.11.1992, tým spôsobom, ţe pracovníci
uvedenej banky podpísali príkazy na úhradu, umoţnili obţalovanému R. M. spoločne s
ďalšími osobami odčerpať z banky úvermi poskytnuté finančné prostriedky a pouţil ich na iné
účely neţ sú uvedené v jednotlivých úverových zmluvách a keďţe ani k splácaniu týchto
úverov nedošlo, uvedeným konaním bola I. a.s. B. spôsobená škoda v sume Sk 68.745.500,-;
podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
II.
Obžalovaný J. R., nar. X. v S., bytom S., M., na slobode,
obžalovaná D. D., nar. X. v S., bytom G., Š., na slobode,
obžalovaný M. K., nar. X. v T., bytom G. Z., na slobode,
obžalovaný P. H., nar. X. v G., trvalo bytom G., M., na slobode,
obžalovaný V. B., nar. X. v T., trvalo bytom G., N., na slobode,
obžalovaný I. H., nar. X. v S., trvalo bytom S., D., na slobode,
obžalovaný V. M.., nar. X. v T., trvalo bytom S., P., na slobode,
obžalovaný L. L., nar. X. v S., trvalo bytom S., M., na slobode,
obžalovaný P.P. B., nar. X. v Š., trvalo bytom P., N., na slobode,
obžalovaný E. P., nar. X. v M., trvalo bytom M., S., na slobode,
s ú v i n n í, ž e
1/
Obžalovaný J. R.
na podklade úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12.8.1992, ktorú uzavrel
s I., a.s. hlavnou pobočkou v N. na sumu 25 mil. Sk, na nákup bliţšie nešpecifikovaných
nehnuteľností a osobných automobilov predloţil k čerpaniu tohto úveru fiktívnu faktúru,
ktorú mal vystaviť Obecný úrad Š., dňa 26.8.1992 pod č. X. na sumu 7 mil. Sk a fiktívnu
faktúru č. X., zo dňa 29.8.1992, ktorú mal vystaviť Obecný úrad Ţ.na sumu 2 mil. Sk, fiktívnu
faktúru E., a.s. B. zo dňa 15.9.1992 č. X. na sumu 8. 457.418,-Sk a fiktívnu faktúru, ktorú
vystavila firma S. - D. D., zo dňa 19.11.1992 č. X. a č. X.na sumu 4.920.000,-Sk a 2.850.000,-
Sk, na poklade ktorých vyčerpal úver a k splácaniu tohto úveru vôbec nedošlo, čím spôsobil
firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I. a.s., škodu v sume 25 mil. Sk.
2/
Obžalovaný P. H., obžalovaný J. R., obžalovaná D. D.
po tom, čo obţalovaný P. H. dňa 16.6.1992 uzavrel úverovú zmluvu
s I., a.s. hlavná pobočka N. č. X. na sumu 24.998.670,-Sk s deklarovaným účelom nákup
objektu C. v obci S., spolu so zásobami a ostatným majetkom, obţalovaná D. D. vystavením
fiktívnych faktúr č. X. a č.X., v oboch prípadoch bez udania dňa vystavenia umoţnila
obţalovanému P. H. poţiadať o prevod úverových prostriedkov na účet firmy S. -D. D.
vedený vo V., a.s. pobočka T. pod č. X. a následne z tejto sumy si obţalovaná D. D.
ponechala 3% pre svoju firmu a vo zvyšku ju dňa 1.7.1992 odovzdala obţalovanému J. R.,
ktorý tieto finančné prostriedky minul nezisteným spôsobom, pričom k splácaniu úveru
nedošlo a čím spôsobili firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume
24.998.670,-Sk.
3/
Obžalovaný J. R., obžalovaný P. B., obžalovaný E. P.
po tom, čo F. R. na podklade úverových zmlúv zo dňa 2.6.1992 č. X.
a č. X. uzavretých s I., a.s., hlavná pobočka N. na sumu 24.900.000,-Sk a 20.875.000,-Sk za
účelom nákupu a rekonštrukcie Obchodného domu M. v Modre, získal dané úverové
prostriedky, bez jeho vedomia vystavil obţalovaný P. B. po dohode s obţalovaným J. R. a E.
P. fiktívne faktúry č. X. a X., obe bez uvedenia dátumu vystavenia na celkovú sumu
45.775.000,-Sk, ktoré dňa 4.6.1992 a 16.6.1992 predloţili k čerpaniu úveru a k prevodu
úverovanej sumy na účet obţalovaného E. P. č. X. vedený vo V. a.s. - G., pričom k splácaniu
úverov nedošlo a čím spôsobili firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu
v sume 45.775.000,-Sk.
4/
Obžalovaný J. R.,
potom, čo na jeho ţiadosť V. T. poţiadal I., a.s., hlavná pobočka N. a uzavrel dňa
3.8.1992 úverovú zmluvu č. X. na sumu 6.704.000,- Sk a úverovú zmluvu č. X. na sumu
9.200.000,-Sk, ktoré úverové prostriedky boli čerpané na základe fiktívnych faktúr
vystavených obţalovaným J. R. zo dňa 10.8.1992 č. X. a zo dňa 15.8.1992 č. X. na účet
obţalovaného J. R. č. X. vedený vo V. a.s. pobočka T., pričom k splácaniu úverov nedošlo a
čím spôsobil firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume
15.304.000,-Sk.
5/
Obžalovaná D. D. a obžalovaný J. R.
potom, čo V. T. uzavrel s I., a.s., hlavná pobočka N., dňa 2.6.1992 úverovú zmluvu č.
X. na sumu 23.980.000,-Sk predloţila obţalovaná D. D. fiktívne faktúry č. X. na sumu
10.248.546,-Sk a č. X. na sumu 6.080.000,-Sk bez uvedenia dňa vystavenia, na podklade
ktorých boli príslušné finančné prostriedky prevedené na účet obţalovanej D. D.
a obţalovaného J. R. č. X. vedený vo V., a.s. pobočka v T. v sume 10.238.546,-Sk a na účet
ďalšej osoby č. X. vo V., a.s. T. v sume 6.080.000,-Sk a účet obţalovanej D. D. č. X. vedený
vo V., a.s. pobočka v T. v sume 7.661.454,-Sk, a k splácaniu úveru nedošlo a čím spôsobil
firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume 23.980.000,-Sk.
6/
Obžalovaný M. K.
na základe úverových zmlúv uzavretých s I., a.s., hlavná pobočka N. č. X. zo dňa
1.7.1992 na sumu 20.865.000,-Sk na kúpu nehnuteľností A. a motelu B. v N. a č. X. zo dňa
1.7.1992 na sumu 24.135.000,-Sk na kúpu zásob a zariadenia nehnuteľností, predloţil fiktívne
faktúry vystavené firmou S. - D. D. č. X. zo dňa 20.7.1992 na sumu 24.135.000,-Sk a č.
280692 zo dňa 29.6.1992 na sumu 20.865.000,-Sk, na podklade ktorých došlo k čerpaniu
úverových prostriedkov v celkovej sume 45 mil. Sk, pričom k splácaniu úverov nedošlo a čím
spôsobil firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s., škodu v sume 45 mil. Sk.
7/
Obžalovaný V. B. a obžalovaná D. D.
po tom, čo obţalovaný V. B. uzavrel úverové zmluvy s I., a.s., hlavná pobočka N. dňa
15.6.1992 č. X. na sumu 24.990.000,-Sk a č. X. na sumu 20.810.000,- Sk vystavila
obţalovaná D. D. s vedomím obţalovaného V. B. za firmu S.- D. D. fiktívnu faktúru č. X. zo
dňa 15.5.1992 na sumu 24.990.000,-Sk a fiktívnu faktúru č. X. zo dňa 23.5.1992 na sumu
20.810.000,-Sk, ktoré obţalovaný V. B. predloţil na čerpanie úverov a následne boli finančné
prostriedky prevedené z úverového účtu obţalovaného V. B. na účet firmy S. - D. D. č. X. vo
V. G., pričom k splácaniu úverov nedošlo a čím spôsobili firme V., ktorá prevzala
pohľadávku po bývalej I., a.s., škodu v sume 45.800.000 Sk.
8/
Obžalovaný M. K.
po dohode so Z. P. uzavrel s I. a.s., H. úverovú zmluvu č. X. zo dňa 29.1.1992 na
sumu 25.000.000,-Sk na úhradu bliţšie neurčenej kúpy objektu a úverovú zmluvu č. X. zo dňa
29.1.1992 na sumu 11.400.000,-Sk na kúpu bliţšie neuvedenej nehnuteľnosti, ktoré finančné
prostriedky vyčerpal zo svojho úverového účtu v prospech Z. P. a Ing. J. P. a tieto boli pouţité
na úhradu vydraţených nehnuteľností týmito osobami, hoci vedel, ţe prostriedky poskytnuté z
oboch úverov nebudú pouţité na zmluvne dohodnutý účel a k splácaniu týchto úverov zo
strany obţalovaného M. K. nedošlo, čím firme VI., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I.
a.s., spôsobil škodu v sume 36.400.000,-Sk.
9/
Obžalovaný I. H., obžalovaný V. M.., obžalovaný L. L.
po tom, čo obţalovaný L. L., ako súdny znalec z odboru ekonomiky, odvetvia ceny a
odhady nehnuteľností na ţiadosť obţalovaného I. H. a V. M.. úmyselne a nepravdivo zvýšil
cenu ním posudzovanej nehnuteľnosti - objektu hotela H.H. v znaleckom posudku č. X. zo
dňa 23.10.1992 na sumu 24.213.800,-Sk bol tento znalecký posudok pouţitý V. L. pri
podávaní ţiadosti o úver, ktorý mu bol priznaný na podklade úverovej zmluvy uzavretej s I.,
a.s., hlavná pobočka N. 10.5.1993 č. X. na sumu 20.100.000,-Sk, pričom znej uhradili
hodnotu vydraţeného objektu hotela H.H. a zvyšnú časť si obţalovaní I. H. a V. M.., spolu s
ďalšou osobou rozdelili rovnakým dielom, pričom k splácaniu úveru nedošlo, čím spôsobil
firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I., a.s. škodu v sume 20.100.000,-Sk.
10/
Obžalovaný J. R.
po tom, čo dňa 19.1.1993 uzavrel so S. a.s., M. úverovú zmluvu č. X. na sumu 25 mil.
Sk, pre účely rekonštrukcie hotela K. na P., na podklade predloţených faktúr č. X. na sumu
12.630.000,-Sk bez dátumu vystavenia a č. X. zo dňa 16.3.1993 na sumu 12.457.500,-Sk,
úver vyčerpal, rekonštrukciu hotela neuskutočnil, ani úver nesplatil, čim spôsobil S. a.s., M.
škodu v sume 22.990.000,-Sk.
11/
Obžalovaný J. R.
ako spoločník spoločnosti D. spol. s r.o. so sídlom vo V.,
s výhradným právom nakladať s financiami spoločnosti, v rozpore so zákonom rozhodol, ţe
- v období od februára 1996 do júla 1997 spoločnosť D. spol. s r.o. neodviedla S., so
sídlom v Bratislave sumu 26.047,-Sk a sumu 12.020,-Sk, čím spôsobil S., so sídlom v
Bratislave škodu, v sume 38.067,-Sk,
- v období od januára 1996 do decembra 1998 spoločnosť D. spol. s r.o. neodviedla
finančné prostriedky do fondu zamestnanosti v sume 11.571,-Sk a v sume 3.872,-Sk
a spôsobil tým Okresnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v G., škodu
v sume 15.443,-Sk,
- v období od januára 1996 do apríla 1998 spoločnosť D. spol. s r.o. neodviedla finančné
prostriedky na zdravotné poistenie v sume 102.822,-Sk a v sume 40.562,-Sk a spôsobila
tak V. so sídlom v B. škodu v sume 143.444,-Sk.
12/
Obžalovaný J. R.
dňa 2.9.1994 základe fiktívnej kúpnej zmluvy vyhotovenej doposiaľ neznámou
osobou bez súhlasu ďalších osôb, ktorí boli v zmluve uvedení a to R. M. - občan Sýrie a V.
B., zabezpečil dovoz 9 kusov koni na územie Slovenskej republiky pričom dohodnutá kúpna
cena bola 16 miliónov Sk; následne boli kone na základe fiktívnej faktúry č. X. zo dňa
15.9.1994 odpredané v mene V. B. a bez jeho vedomia, spoločnosti R.R. za sumu
24.250.000,-Sk, v ktorej bol jediným spoločníkom a súčasne jediným konateľom obţalovaný
a následne za túto spoločnosť podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za III. kvartál
roku 1994 dňa 25.10.1994 na Daňovom úrade v G., v ktorom bolo v rozpore s ustanovením §
18 odsek 2 zákona č. 222/1992 Zb. o DPH v aktuálnom znení, zahrnuté aj zdaniteľné plnenie
fiktívnej faktúry č. X. z 15.9.1994 a súčasne uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu na DPH
vo výške 4.850.000,- Sk, ktorý mu bol prevodným príkazom Daňového úradu v G. poukázaný
na účet č. X. spoločnosti R., spol. s r.o. S. vedený v I., a.s. pobočka G., čím štátnemu rozpočtu
Slovenskej republiky spôsobil škodu v sume 4.850.000,-Sk,
13/
Obžalovaná D. D.
s cieľom získať finančné prostriedky prostredníctvom poskytnutia úveru z I. a.s., H.
uzatvorila úverovú zmluvu č. X. zo dňa 6.8.1992 na úver vo výške 20.230.000,-Sk a úverovú
zmluvu č. X. zo dňa 6.8.1992 na úver vo výške 6.900.000,-Sk za účelom úhrady vydraţenej P.
O.L., takým spôsobom, ţe na verejnej draţbe v L. vydraţila hotelový komplex O.L.
za sumu 34.030.000,-Sk pod obchodným názvom S. - D. D. G. a bez uvedenia dátumu na
ţiadosti poţiadala I. a.s., H. o poskytnutie dvoch strednodobých úverov v sume Sk
27.130.000,-a Sk 6.870.000,-Sk na úhradu vydraţené objektu a zásob. Zo svojich úverových
účtov tieto úverové prostriedky vyčerpala na svoj účet v S., pobočka L. č. X. a to ešte pred
zriadením záloţného práva k predmetnej nehnuteľnosti napriek tomu, ţe ručenie úveru nebolo
zabezpečené iným spôsobom a napriek tomu, ţe v uvedených úverových zmluvách
sa zaviazala za poskytnuté úvery ručiť vydraţenou nehnuteľnosťou. Túto nehnuteľnosť však
postupne delila a odpredávala, čím porušila podmienky úverových zmlúv a k splácaniu
úverov nedošlo. Týmto konaním spôsobila firme V., ktorá prevzala pohľadávku po bývalej I.,
a.s., škodu v sume 27.130.000,-Sk.
teda:
obžalovaný J. R. v bode 1, 2, 3, 4, 5, 10, 12
- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, ţe uviedol iného do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu v časti samostatne, v časti
spolupáchateľstvom,
obžalovaný J. R. v bode 11,
-prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverené a spôsobil tak na cudzom majetku
škodu nie malú a,
-vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň,
obžalovaná D. D. v bode 2, 5, 7, 13
-spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatila tým, ţe uvidela iného
do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
obžalovaný M. K. v bode 6 a 8
- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, ţe uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu v časti samostatne, v časti
spolupáchateľstvom,
obžalovaný P. H. v bode 2
-spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
obžalovaný V. B. v bode 7
-spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
obžalovaný I. H. v bode 9
- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
obžalovaný V. M.. v bode 9
- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
obžalovaný L. L. v bode 9
- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
obžalovaný P.P. B. v bode 3
- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
obžalovaný E. P. v bode 3
- spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, ţe uviedol iného
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, tým spáchali:
obžalovaný J. R. v bode 1, 2, 3, 4, 5, 10, 12
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, v časti samostatne
a v časti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
obžalovaný J. R. v bode 11
- trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 , 2 Trestného zákona
- trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1 Trestného zákona,
obžalovaná D. D. v bode 2, 5, 7, 13
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 , 5 Trestného zákona, v časti samostatne
a v časti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
obžalovaný M. K. v bode 6 a 8
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, v časti samostatne
a v časti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
obžalovaný P. H. v bode 2
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
obžalovaný V. B. v bode 7
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
obžalovaný I. H. v bode 9
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
obžalovaný V. M.. v bode 9
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,
obžalovaný L. L. v bode 9
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, obţalovaný P. B. v bode 3
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods., 2 Trestného zákona,
obžalovaný E. P. v bode 3
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.
Za to sa im ukladá:
Obžalovanému J. R., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona s pouţitím § 35
ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2, písm. c/ Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanej D. D., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 9 (deväť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2, písm. c/ Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému M. K., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona
s pouţitím § 35 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2, písm. c/ Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň sa zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.6.2001
sp. zn. 1T 76/01 ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovanému P. H., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému V. B., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému I. H., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému V. M., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému L. L., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému P. B., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému E. P., podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona, sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor
v Nitre, obţalovaní B., P., D., B., K. a R., a to samostatne alebo prostredníctvom svojich
obhajcov.
Obţalovaní M.. a H., ktorým bol rozsudok doručený 7. augusta 2006 a 10. augusta
2006 a obhajcovi JUDr. K. 10. augusta 2006 podali odvolanie 7. novembra 2006 osobne a 7.
decembra 2006 prostredníctvom obhajcu. Vo svojom podaní tvrdia, ţe odôvodňujú odvolanie
podané ústne do zápisnice po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní. Keďţe v zápisnici
o hlavnom pojednávaní zo 16. januára 2006 je zachytené vyjadrenie sa k vyuţitiu práva podať
opravný prostriedok (pozitívne, negatívne alebo neutrálne) len desiatich obţalovaných, medzi
ktorými obţalovaní M.. a H. (ktorí boli na hlavnom pojednávaní prítomní) nie sú, odvolací
súd mal za to, ţe ich odvolania boli podané ústne do zápisnice, teda včas a neskôr písomne
odôvodnené.
Je potrebné predoslať, ţe prvostupňové aj odvolacie konanie sa aj po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 301/2005 Z. z. , teda po 31. decembri 2005 riadilo resp. riadi v zmysle
§ 564 ods. 4 cit. zák. zákonom č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Trestný poriadok alebo Tr. por.).
Krajský prokurátor v Nitre podal odvolanie proti obom častiam výroku rozsudku
označeným ako I. a II. (oslobodzujúcej i odsudzujúcej), teda z hľadiska dotknutých osôb proti
rozsudku v rozsahu týkajúcom sa všetkých obţalovaných.
Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti dospieva v písomných dôvodoch odvolania
k záveru, ţe súd vykonal všetky dostupné dôkazy, avšak vyhodnotil ich nedôsledne
a nesprávne, keď časť obţalovaných spod obţaloby oslobodil.
Na základe analýzy vykonaných dôkazov, týkajúcej sa sčasti ich vzájomných
súvislostí zásadne odporuje moţnosti nekonštatovať spáchanie trestného činu podvodu ako
pracovníkmi banky (ktorí evidentne na základe spolupráce s vonkajšími osobami umoţňovali
poskytovanie úverov, porušujúc pri tom hrubým spôsobom interné pravidlá pre poskytovanie
i čerpanie týchto úverov), tak aj ďalšími osobami obţalovaných z mimobankového prostredia,
ktorí boli do tejto činnosti zapojení. Namieta i rozdielnosť dôvodov oslobodenia (§ 226 písm.
b/ resp. c/ Tr. por., ktorú nepovaţuje za právne odôvodnenú a v niektorých prípadoch
aj nedostatok prezentácie skutkových a právnych úvah v odôvodnení rozsudku.
Vo vzťahu k odsudzujúcej časti výroku rozsudku namieta odvolateľ tresty odňatia
slobody, pokiaľ boli uloţené na dobu od 5 do 7 rokov, čo povaţuje za neprimerané
a nedostatočne prísne.
Má za to, ţe tresty boli uloţené ako dostatočne prísne len obţalovaným R., D., K.,
jeho odvolanie však smeruje proti celému personálnemu rozsahu odsudzujúcej časti výroku
rozsudku, čo dopĺňa argumentom o nemoţnosti oddeliť jednotlivé časti napadnutého
rozsudku.
Krajský prokurátor preto navrhuje podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. por.
za pouţitia § 564 ods. 4 veta druhá Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu
a prikázať prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obţalovaný R. v odvolaní prostredníctvom obhajcu dôkladne rozoberá priebeh
konania a výsledky dokazovania.
V procesnej rovine poukazuje okrem iného na nedostatok aktivít obhajoby vo vzťahu
ku svojej osobe, najmä v prípravnom konaní, aţ do voľby obhajcu (obhajcov),
prostredníctvom, ktorých podal odvolanie. Má za to, ţe vyšetrovateľ nesprávne postupoval
najmä pri vykonaní znaleckého dokazovania, keď nepribral na preskúmanie znaleckých
posudkov, ktoré boli podkladom pre poskytovanie úverov ústav a rovnako nesprávne
postupoval do konania pribratý znalec, keď sa ku týmto posudkom vyjadril. V konaní pred
súdom sa obţalovaný podľa svojho odvolania nemohol domôcť ustanovenia iného obhajcu,
stalo sa tak aţ na základe ţiadosti obhajcu samotného.
Pokiaľ Š.. o výsledky dokazovania, úverových prípadoch (skutky 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 10/
výroku rozsudku) obhajuje obţalovaný svoje konanie ako konanie v dobrej V. a produkované
dôkazy mapuje s výsledným záverom, ţe sa nedopustil trestného činu.
Ak úvery neboli splatené, je to výsledkom trestnej činnosti iných do príslušných aktivít
zapojených osôb alebo prirodzeného ekonomického vývoja. Obţalovaný zdôrazňuje,
ţe vyvíjal rozsiahle podnikateľské aktivity, pri ktorých nikoho na trestnú činnosť nenavádzal
a pri poskytovaní úverov jemu samému ani iným osobám neovplyvňoval pracovníkov
úverujúcich bánk ani nedával pokyny na ovplyvňovanie znalcov.
Obţalovaný sa naopak cíti poškodený postupmi veriteľa pri realizácii záloţného práva
(skutok 1/ obţaloby a odsudzujúcej časti výroku rozsudku), dôsledku vykonania ktorých sám
podnikol právne kroky, a to aj cestou súdnej ţaloby.
Pri skutku v bode 11/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku poukazuje na zodpovednosť
konateľov obchodnej spoločnosti D. s.r.o., ktorí z pozície svojej funkcie boli zodpovední za
disponovanie s finančnými prostriedkami firmy, a ktorí v tomto smere boli nezávislí od jeho
vôle, aj keď bol väčšinovým spoločníkom. Ďalej zdôrazňuje vo vzťahu k obdobiam
obsiahnutým v rámci ţalovaného skutku, ţe počas jeho veľkej časti sa zdrţiaval mimo územia
Slovenskej republiky (pobyt v USA od roku 1997 aţ do vyhostenia v roku 2000).
Pokiaľ Š.. o skutok v predchádzajúcej trestnej veci 1 T 29/02 (skutok 12/ odsudzujúcej
časti výroku rozsudku), má za to, ţe jeho postup ako konateľa obchodnej spoločnosti R. s.r.o.
i spoločnosti ako takej bol správny, nákup koní od V. B. nebol fiktívny a nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty bol uplatnený oprávnene.
Z hľadiska právnej kvalifikácie obţalovaný najmä namieta (bez ohľadu na vyššie
uvedené) posúdenie skutkov ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. v znení
účinnom do 1. januára 2006 vzhľadom na dátumy spáchania činov a moţnosť pouţitia
novšieho zákona len vtedy ak je to pre páchateľa výhodnejšie. V nadväznosti na potrebu
kvalifikácie len podľa odseku 4 cit. ust. (prislúchajúceho škode veľkého rozsahu podľa znenia
zákona v čase spáchania činov) potom vidí ako nesprávne svoje zaradenie na výkon trestu
odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny vzhľadom k citácii § 250 ods. 5 (nie
ods. 4), v § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v jeho naposledy účinnom
znení).
Ako nesprávnu a dlhšiu neţ zákon dovoľuje vidí obţalovaný i dobu trvania svojej
väzby, z ktorej však uţ bol v medziobdobí prepustený.
Výsledkom odvolania obţalovaného R. je návrh na zrušenie ním napadnutého
rozsudku a vrátenie veci do prípravného konania (teda prokurátorovi na došetrenie podľa
§ 258 ods. 1 písm. a/ aţ f/ a § 260 Tr. por.).
Obţalovaná D. sa v argumentoch svojho osobne podaného písomného odvolania do
značnej miery prekrýva s odvolaním obţalovaného R., pokiaľ Š.. o procesné i kvalifikačné
námietky (vrátane otázky zaradenia do nápravno-výchovnej skupiny na výkon trestu). To platí
i pre hodnotenie dôkazov u skutkov, z ktorých sú s J. R. obvinení spoločne (body 2/ a 5/
v odsudzujúcej časti výroku rozsudku). V celom tomto rozsahu Š.. o viac – menej identické
znenie odvolacích námietok.
Vo vzťahu k ďalším jej za vinu kladeným skutkom (skutky 7/ a 13/ výroku rozsudku)
obţalovaná na základe rozboru vykonaných dôkazov tvrdí, ţe konala v rámci svojich
podnikateľských aktivít bez úmyslu poškodiť I.I. a pokiaľ k splácaniu úverov nedošlo, nie je
to spojené so spáchaním trestného činu (resp. ak áno, tak nie ňou, ale inou osobou, ako je
obţalovaný B.). Popiera akékoľvek prepojenie či dohodu s pracovníkmi banky.
Celkovo obţalovaná D. ţiada o rozhodnutie o zrušení veci a jej vrátení prokurátorovi
na došetrenie zhodne ako obţalovaný R..
V odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu zdôrazňuje obţalovaná poctivosť
pri podnikaní, popiera dohodu s úverujúcimi bankármi i vystavovanie fiktívnych faktúr.
Z vykonaných dôkazov nevyplýva ani podvodný úmysel, ani iná nekalá pohnútka,
a to napriek čiastkovým porušeniam zmluvných záväzkov (ako odpredaj časti zaloţených
nehnuteľností).
Záverom obţalovaná D. navrhuje najvyššiemu súdu napadnutý rozsudok podľa § 258
ods. 1 Tr. por. zrušiť a oslobodiť ju spod obţaloby, alternatívne vrátiť vec súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie podľa § 259 ods. 1 Tr. por.
Obţalovaní B. a P. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaného
prostredníctvom obhajcu namietajú nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení rozsudku
krajského súdu, nedostatočné vysporiadanie sa so zistenými skutočnosťami a odôvodnenie,
nezodpovedajúce § 125 Tr. por.
Zásadne popierajú účasť na vybavovaní úveru (skutok 3/ odsudzujúcej časti výroku
rozsudku) a kontakt s pracovníkmi banky. Úver si vybavoval F. R. sám a oni
za neho podklady nepodpisovali, na účel čoho ţiadajú vykonať písmoznalecké dokazovanie.
Boli zneuţití inými osobami (P., R.), a to tak, ţe B. ako draţiteľ
sa rozhodol zbaviť sa vydraţenej nehnuteľnosti, keďţe ho neprepustili zo zamestnania a vrátiť
zapoţičané prostriedky svojim švagrom P. a P.. Preto P. len podpisoval faktúry a nevedel
o celej transakcii nič, ani to, ţe na faktúrach je číslo P. účtu.
P. tieţ o fakturácii nič nevedel, len zistil, ţe peniaze prišli na účet v sume 24 900 000
Kčs a 20 875 000 Kčs, z ktorých vzápätí R. a P. vyplatil 18 600 000 a 20 843 000 Kčs. So
zvyšnými prostriedkami naloţil podľa dispozícii F. R. a P. na rôzny účel. Vyplatené financie
sa týkali sprostredkovania predaja obchodného domu.
Obţalovaní teda nemôţu byť ani páchateľmi ani účastníkmi na trestnom čine, ktorý
spáchal F. R., ktorý ani nebol obvinený.
Preto navrhujú, aby bol rozsudok zrušený podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a e/
Tr. por., a aby boli obaja spod obţaloby oslobodení.
Obţalovaný B. v písomných dôvodoch odvolania, podaného prostredníctvom obhajcu
popiera akýkoľvek úmysel spáchať trestný čin v súvislosti so skutkom v bode 7/ odsudzujúcej
časti výroku rozsudku. Konal v rámci svojej legitímnej podnikateľskej činnosti, pričom úver
na kúpu hotela zabezpečoval jeho nevlastný brat J. R. a D. D., ktorí mu len dávali pokyny
kam má Š. a čo má podpísať. S prostriedkami čerpaného úveru neprišiel do kontaktu. Ţe on
sám nebol rozhodujúcou osobou pri jednaniach by mohol potvrdiť v konaní nevypočutý
predchádzajúci majiteľ hotela M. T..
Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 258 ods.
1 písm. d/ Tr. por. a oslobodil ho (obţalovaného B.) spod obţaloby podľa § 226 písm. b/ Tr.
por.
Obţalovaný K., resp. jeho obhajca v písomných dôvodoch odvolania poukazuje na K.
postavenie ako „bieleho koňa― pri skutkoch v bode 6/ a 8/ odsudzujúcej časti výroku
rozsudku, asociálnej osoby bez spôsobilosti na akúkoľvek systematickú činnosť, schopnej
maximálne sa podpísať, ako o tom vypovedajú svedkovia, taktieţ so sklonom konať na
základe návodu iných osôb a po absolvovaní dlhodobého liečenia zo závislosti na heroíne,
ako o tom hovoria znalecké posudky.
Je prekvapujúce, ţe neboli stíhaní pracovníci banky, ktorí boli povinní s týmto
klientom, ktorému boli aj poskytnuté úvery jednať. Je totiţ zároveň vylúčené, aby pracovník
banky, ktorý poskytuje úvery mohol s K. rokovať ako s váţnym uchádzačom o úver.
Nepochybne musel byť vopred informovaný, komu bude úver poskytovať, pretoţe v opačnom
prípade by obţalovanému K. úver nemohol schváliť.
Je otázne a dostatočne dôkazne nepreverené, či obţalovaný v čase činov ešte neuţíval
heroín. Keďţe K. sám nikoho neuvádzal do omylu, osobne sa z úveru neobohatil a nemal
predstavu o tom, či sa úver bude splácať, nie je naplnená subjektívna stránka trestného činu.
Odvolanie z hľadiska v ňom obsiahnutého návrhu ţiada o zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. b/, e/ Tr. por. a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol v zmysle § 259 ods. 1 Tr. por., alternatívne
obhajca ţiada o uloţenie niţšie trestu obţalovanému K..
Obţalovaní M.. a H. podali odvolanie svojim spoločným vlastným podaním i spoločne
prostredníctvom obhajcu.
Vo svojom podaní namietajú, ţe pokiaľ Š.. o skutok v bode 9/ odsudzujúcej časti
výroku rozsudku, konali v úmysle dosiahnuť zisk ďalším odpredajom vydraţenej
nehnuteľnosť, nie však nelegálne. Znalca nepoţiadali o jej nadhodnotenie a nezaplatili mu za
takúto činnosť, pričom nehnuteľnosť moţno ani nebola nadhodnotená, na účel čoho
navrhovali vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Majú výhradu aj k výške uloţených
trestov odňatia slobody, nakoľko sú bezúhonnými občanmi a navyše od spáchania (aj keď
nimi popieraného) skutku uplynulo dlhšie časové obdobie.
V odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu obţalovaní M.. a H. zdôrazňujú, ţe
o úver ţiadal L., ktorý je v konaní v pozícii svedka. Oni mu síce poskytli znalecký posudok
obţalovaného L., ktorý zadováţili, ale pre účely odpredaja nehnuteľnosti zo svojej strany a vo
vzťahu k banke, ktorej bola trestným činom spôsobená škoda konal uţ len svedok L.. Ak
tento nie je obvinený, resp. odsúdený, ich predchádzajúce konanie nemohlo vyvolať škodu
ako následok trestného činu.
Súd sa nevysporiadal s ich konaním v „časti celku― zaobstarať prostriedky k spáchaniu
trestného činu, t.j. zadováţiť znalecký posudok.
Vo vzťahu k uloţenému trestu poukazujú na svoju doterajšiu netrestanosť
a na neprimeranú dĺţku konania, ktorá koliduje s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných
ľudských práv a slobôd. Pri posúdení ich osôb neprichádza do úvahy z hľadiska § 88 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 pouţitie vyššej trestnej sadzby.
Celkovo navrhujú, aby ich najvyšší súd spod obţaloby oslobodil, alternatívne aby im
uloţil tresty odňatia slobody podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. s podmienečným odkladom
na primeranú skúšobnú dobu.
Pokiaľ Š.. o odvolanie obţalovaného H. podané prostredníctvom obhajcu, tento
charakterizuje svoje konanie pri skutku v bode 2/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku ako
dobromyseľné, formované R. ponukou na odkúpenie objektu a nevedomosťou o znaleckom
nadhodnotení nehnuteľnosti podľa posudku, ktorý mu bol poskytnutý. To,
ţe úver v banke získal nemohol ovplyvniť, faktúra od D. nebola fiktívna a zmluva o uzavretí
budúcej zmluvy, ktorú podpísal popri úverovej zmluve je absolútne neplatná, pretoţe v nej nie
je identifikovaná nehnuteľnosť. On sám ponúkol následne iné nehnuteľnosti (aj keď nie
v potrebnej hodnote), ktorými by mohol za úver ručiť.
Preveriť si pred uzavretým úverov zmluvy hodnotu nehnuteľnosti, ktorá mala byť
zaloţená bolo vecou banky, ktorej pracovníci Š. a B. potom aj podpísali príkaz
na úhradu a teda uznali takto platnosť predloţených faktúr. Aj výsledky vnútrobankovej
kontroly označujú za zodpovedných týchto pracovníkov, nie jeho. Obţalovaný H. popiera
úmysel spáchať trestný čin, zároveň tvrdí, ţe na jeho prevýchovu nie je potrebný
nepodmienečný trest.
Preto navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine aj treste a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na opätovné prerokovanie.
Najvyšší súd ako odvolací súd, keďţe nezistil dôvod na postup podľa § 253 ods. 1
alebo ods. 3 Tr. por., preskúmal na základe podaných odvolaní podľa § 254 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, i správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané a zistil, ţe sú dané dôvody na zrušenie rozsudku v celom rozsahu podľa § 258 ods. 1
písm. b/, c/ a d/ Tr. por., teda pre neúplnosť skutkových zistení rozsudku a preto, ţe sa súd
nevyrovnal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie, pre pochybnosti
o správnosti skutkových zistení rozsudku, pričom na objasnenie veci je sčasti potrebné
vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo nahrádzať
činnosť súdu prvého stupňa, ako aj pre porušenie ustanovení Trestného zákona napadnutým
rozsudkom.
Najvyšší súd rozhodoval o odvolaniach na neverejnom zasadnutí, pretoţe vady nebolo
moţné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). V tomto smere
zohráva dominantnú rolu zákaz zvrátiť oslobodzujúci výrok prvostupňového rozsudku
priamym meritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 259 ods. 4 písm. a/ Tr. por.), vrátane
okolnosti, ţe ak boli rozsudkom páchatelia, ktorým bolo kladené za vinu spáchanie
pokračovacieho trestného činu spod obţaloby oslobodení, toto oslobodenie (okrem obţ. B.
prostredníctvom vypustenia čiastkového útoku) sa sťahovalo na všetky čiastkové útoky
pokračovacieho trestného činu. Vzhľadom k ďalej popísaným okolnostiam potom nie je
procesne únosné ponechať spoločne spáchané činy personálne rozdelené do dvoch
samostatných rozsudkov, čo súvisí s aj prokurátorom uplatneným argumentom
o neoddeliteľnosti jednotlivých častí napadnutého rozsudku.
Preto bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len sčasti
s potrebou ďalšieho dokazovania, ktorého vykonanie na odvolacom súde by znamenalo
nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, ţe z hľadiska ustanovenia § 125 Tr. por.
v nadväznosti na dôvod zrušenia rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neposkytuje
odôvodnenie napadnutého rozsudku dostatočnú oporu pre skutkové zistenia a právne závery,
ktoré sú súčasťou jeho výroku. To platí ako pre oslobodzujúcu, tak aj pre odsudzujúcu časť
toto výroku, v dôsledku čoho nie je moţné dostatočne preskúmať úvahy prvostupňového
súdu, ktorými sa pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní (pozitívnom alebo negatívnom) o vine
(a v nadväznosti na to aj o treste) spravoval.
Tento nedostatok je výrazný, zjednodušene je moţné konštatovať, ţe skutkové
a právne úvahy sú v odôvodnení napadnutého rozsudku redukované na minimálnu úroveň,
výrazne prekračujúcu poţiadavku stručnosti v zmysle § 125 Tr. por.
A
Ku skutkom v bode 1/ až 15/ obžaloby Krajskej prokuratúry v Nitre 1 Kv 5/99 (ďalej len
obžaloba), k obžalobe 1 Kv 29/01 (pôvodné súdne konanie Krajského súdu v Nitre
1 T 3/02) a k obžalobe 1 Kv 62/01 (pôvodné súdne konania Krajského súdu v Nitre
1 T 30/02) – výrok rozsudku okrem bodov 11/ a 12/ jeho odsudzujúcej časti.
Aj pri rešpektovaní voľného hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom podľa § 2
ods. 6 Tr. por. je potrebné uţ v súčasnej etape konania konštatovať (a to aj v v súvislosti
s dôvodmi zrušenia rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. c/ a d/ Tr. por.), ţe podľa hodnotenia
najvyššieho súdu, ktoré je tieţ potrebné zaprezentovať (a to aj v skutkovej rovine, práve
v dôsledku pomerne silného deficitu úvah, ktorými sa krajský súd spravoval pri hodnotení
dôkazov), ţe vykonanému dokazovaniu z veľkej časti nezodpovedá ani oslobodzujúca časť
výroku preskúmavaného rozsudku (označená ako I.), ani jeho odsudzujúca časť (označená
ako II.), a to aj v súvislosti s nesprávnym pouţitím ustanovení Trestného zákona, vrátane
kvalifikácie trestných činov.
V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s odvolaním krajského prokurátora v tom smere,
ţe konanie skupiny obţalovaných pracovníkov I. nie je moţné povaţovať len za obchodne
neúspešnú profesionálnu činnosť bez trestnoprávnej relevancie a ţe z dôkaznej súvislosti
jednotlivých skutkov vyplýva súčinnosť ţiadateľov o úvery a ďalších osôb s pracovníkmi
banky na poskytovaní úverov bez splnenia štandardných a bankou poţadovaných podmienok
a na ich neoprávnenom čerpaní. Aj keď kaţdá z oboch týchto skupín obţalovaných ich
vzájomné dohody popiera, veľké mnoţstvo dôkazných informácií vyplývajúcich z pouţitia
iných dôkazných prostriedkov (vrátane zisťovanie skutkového stavu objektivizujúcich
listinných dôkazov) vyvoláva opačný záver. Je tomu tak práve z pohľadu pätnástich skutkov,
ktoré sú súčasťou obţaloby (v bodoch 1/ - 15/), ktoré sú napriek ďalej uvedeným dielčím
rozdielom a výnimkám charakterizované poskytovaním úverov okamţite a bez reálneho
preskúmavania ekonomickej bonity klienta, bez splnenia podmienok určených internými
predpismi I.I. a S., nijako nepreskúmavaným nadhodnotím nehnuteľností, ktoré mali
prostredníctvom záloţného práva garantovať uspokojenia veriteľa pre prípad neplnenia
záväzkov dlţníka a čerpaním úverov bez splnenia podmienok úverových zmlúv.
Zrejmé sú aj personálne súvislosti v rámci jednak skupín pracovníkov a funkcionárov
úverujúcej inštitúcie a jednak osôb priamo ţiadajúcich alebo organizujúcich ţiadanie úverov,
s čím je spojené pouţívanie nastrčených osôb.
Je potrebné pripomenúť, ţe vinu môţe preukázať aj dostatočná a pochybnosti
nevzbudzujúca reťaz nepriamych dôkazov, najmä v sérii podobných činov tých istých osôb,
ktoré sami seba (a teda ani sa navzájom) neusvedčujú.
Popísaná zovšeobecnená charakteristika priebehu skutkového deja, ktorá je
u väčšiny dotknutých skutkov pravidlom nečiní záver krajského súdu o nedostatku úmyslu
oslobodených obţalovaných presvedčivým.
Práve naopak, podľa vykonaných dôkazov sa konanie niektorých osôb, ktoré zostali
v procesnom postavení svedka nijako nelíši od konania obvinených pri tom istom alebo inom
čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu. Táto otázka však nie je v súdnom konaní
v dôsledku uplatnenie obţalovacej zásady, vyjadrenej v § 2 ods. 8 Tr. por. ovplyvniteľná
a je nadbytočné sa ňou bliţšie zaoberať.
Skutky v ich vyjadrení podľa obţaloby, týkajúce sa úverových prípadov nemôţu byť
práve kvôli súčinnosti úverových pracovníkov, ktorí rozhodovali o poskytovaní a čerpaní
úverov povaţované za trestný čin podvodu (podľa § 250 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006, ani podľa súčasne účinnej právnej úpravy). Absentuje totiţ prvok
uvedenia do omylu voči poškodenému, eliminovaný predchádzajúcou dohodou
s „vonkajšími― osobami alebo niektorými z nich. Aj keď je poškodeným právnická osoba, tá
pri právnych úkonoch a s nimi súvisiacej činnosti koná vţdy prostredníctvom fyzických osôb
v rámci svojej organizačnej štruktúry (v tomto prípade pracovníkov na jednotlivých stupňoch
riadenia aţ po pozíciu riaditeľa hlavnej pobočky s vlastnou rozhodovacou pôsobnosťou).
Aj tu by bolo moţné kvalifikovať zákonný znak „uvedenia iného do omylu― alebo
„vyuţitia niečieho omylu―, ak by spolupáchateľ – fyzická osoba pôsobiaca v banke uviedla
do omylu alebo vyuţila konkrétny omyl inej fyzickej osoby v rámci organizačnej štruktúry
poškodenej právnickej osoby za účelom a v úmysle podvodne vylákať pre vonkajších
spolupáchateľov alebo zároveň aj pre seba majetkový prospech, zodpovedajúci škode
(v rozsahu hodnoty poskytnutého úveru). Obţaloba však takúto schému nepredpokladá
a nezodpovedajú jej ani výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Konaniu, popísanému v dotknutých obţalobách by zodpovedalo (s ďalej uvedenými
výnimkami) naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri
správe z jeho majetku podľa § 255 Tr. zák. V súvislosti s pouţitím § 2 ods. 1 Tr. zák. (súčasne
účinného) a § 89 ods. 13 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov pôjde o citovaný
zákon v jeho naposledy účinnom znení (aj pri porovnaní s úpravou podľa zákona č. 300/2005
Z.z.) a v rámci uvedeného posúdenia potom o trestnosť zainteresovaných pracovníkov banky
ako priamych páchateľov, resp. spolupáchateľov podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a trestnosť iných
osôb z vonkajšieho prostredia ako účastníkov vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák. (potreba znalosti vnútorných pomerov inštitúcie, poskytujúcej úvery nezodpovedá
postaveniu týchto osôb ako organizátorov resp. návodcov podľa § 10 ods. 1 písm. a/ alebo b/
Tr. zák.).
Treba dodať, ţe skutková podstata trestného činu porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku podľa § 255 zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 1999
výslovne počíta aj s porušením zmluvne prevzatej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí
majetok, rovnako ako je tomu pri skutkovej podstate podľa § 237 zák. č. 300/2005 Z.z.
(účinného od 1. januára 2006), je tu teda priamo postihované tzv. „tunelovanie― aj pri
„interných― zmluvných vzťahoch, ako je pracovný pomer. V medziobdobí trestný zákon
postihuje v týchto súvislostiach len porušenie zákonom alebo na základe zákona ustanovenej
povinnosti alebo povinnosti uloţenej právoplatným rozhodnutí súdu opatrovať alebo
spravovať cudzí majetok (zák. č. 183/1999 Zb.). Z hľadiska ustanovenia § 2 ods. 1 súčasne
účinného Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) je preto
potrebné určiť porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo zákonnej úpravy, ktoré je súčasťou
konania páchateľa za účelom posúdenia, či novšia (medzitýmna) úprava nevylučuje trestnosť
tohto konania.
Pre obdobie konania obţalovaných je to predovšetkým § 13 zák. č. 158/1989 Zb.
o bankách a sporiteľniach (úvery 1 – 7 u skutku 5/ obţaloby) a od 1. februára 1992 ide.
o § 11a ods. 1 a ods. 4 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách.
Obe tieto špeciálne právne úpravy obsahom citovaným ustanovení zdôrazňujú
povinnosť banky postupovať pri ňou vykonávaných obchodných operáciách spôsobom, ktorý
nepoškodzuje banku samotnú a sprostredkovane záujmy jej vkladateľov a plnenie
jej záväzkov. Ako uţ bolo uvedené, banka ako právnická osoba koná vţdy prostredníctvom
fyzických osôb, ktoré sú členmi jej orgánov alebo zamestnancami a je samozrejmé, ţe zákon
tieto osoby zaväzuje vyššie uvedenými povinnosťami, a to aj bez ohľadu na ďalšie interné
úpravy, či konkrétny obsah pracovných zmlúv.
Zo zákona je teda zakázané vedomé poskytovanie úverov bez predpokladu ich
návratnosti a náleţitého zabezpečenia, oproti čomu stojí zákonná povinnosť takto nekonať.
Bez ohľadu na uvedené platí, ţe samozrejmou súčasťou právneho štatútu kaţdého
zamestnanca alebo inej osoby, ktorá pri výkone svojej profesionálnej činnosti opatruje alebo
spravuje majetok inštitúcie (alebo jednotlivca), pre ktorú je činná a eventuálne aj vstupuje
v jej mene do právnych vzťahov s inými subjektmi je povinnosť nakladať s týmto majetkom
spôsobom, ktorý ho nebude poškodzovať alebo neoprávnene zniţovať jeho hodnotu
v prospech inej osoby ako majiteľa.
Tento štatút sa odvíja od princípu ochrany majetku podľa Čl. 20 ods. Ústavy
Slovenskej republiky a v iných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Obchodný
zákonník, Zákonník práce) je vymedzený okrem iného ustanoveniami o predchádzaní škodám
a náhrade škody.
Pokiaľ ide o trestnoprávnu úpravu, okrem iných skutkových podstát trestných činov
proti majetku (so zameraním na odlišné formy útoku na cudzí majetok) je osobitnou úpravou,
postihujúcou odčerpávanie majetku právnickej osoby (najmä prostredníctvom vonkajších
zmluvných vzťahov) fyzickými osobami s výkonnou alebo priamou rozhodovacou
pôsobnosťou v jej v rámci (tzv. tunelovanie) práve trestný čin porušovania povinností
pri správe cudzieho majetku.
Pokiaľ ide o výšku škody, táto je daná výškou čerpaných úverových prostriedkov
(dokonaním toho – ktorého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu) ako skutočná
škoda, ktorú jedine moţno brať úvahy pri aplikácii pouţiteľného zákona (zákon č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov), nakoľko právna úprava podľa zákona č. 300/2005 Z.z. nie
je vzhľadom na hodnotu čerpaných úverových prostriedkov, definíciu škody a výšku trestnej
sadzby predmetného trestného činu podľa tohto zákona pre páchateľa východnejšie (§ 2
ods. 1, § 124 ods. 1, ods. 2 a § 237 cit. zák.), čo bolo uţ v ďalších súvislostiach vysvetlené
vyššie.
Len za prvky náhrady škody, vyvolané výzvami v dôsledku omeškania úverového
dlţníka a podobnými vonkajšími okolnosťami je moţné povaţovať niektoré dielčie úhrady
úrokov alebo istiny, ku ktorým došlo po dokonaní čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu.
Čo sa týka porušovania interných predpisov (sústredených vo zväzku 17
vyšetrovacieho spisu), k tomuto sú v jednotlivých zväzkoch tohto spisu dokumentované
správy kontrolných komisií ústredia I., vyhodnocujúce nesplácané úvery a periodicky
konštatujúce porušenie povinností zodpovedných pracovníkov hlavnej pobočky v Nitre,
činných v úverom procese v obţalobou dotknutých úverových prípadoch.
Pokiaľ ide o rozsiahle odvolacie námietky obţalovaných R. a D., týkajúce sa
vyjadrovania sa znalca, pribratého v konaní na ocenenie sporných nehnuteľností
(Ing. F.) k znaleckým posudkom, ktoré boli súčasťou podkladov ku ţiadostiam o úver
(prevaţne posudky v čase trestného konania uţ nebohého Ing. M.) s odvolaním sa
na § 110 ods. 1 Tr. por., k tomu je potrebné uviesť nasledovné:
Znalec pribratý v trestnom konaní obhajoval pri výsluchu svoj vlastný znalecký
posudok, jeho závery a postupy v ňom pouţité a v tomto smere bolo nutné konfrontovať
ho so závermi znaleckých posudkov a postupmi Ing. M.. Pri voľnom hodnotení dôkazov
podľa § 2 ods. 6 Tr. por. bolo totiţ potrebné, aby príslušný orgán činný v trestnom konaní
mohol posúdiť, či je znalecký posudok podaný v konaní presvedčivý a či ho môţe vziať
za základ svojich skutkových zistení. Preto musel znalec vysvetliť, prečo pouţil pri oceňovaní
nehnuteľností postup a výpočet, ktorý je obsiahnutý v písomnom posudku a nie iný postup
(pouţití v posudku Ing. M.). Ak by aj napriek tomuto vysvetleniu vznikli pochybnosti
o správnosti posudku, pouţil by sa postup podľa § 109 Tr. por., vrátane pribratia iného znalca
a aţ v prípade bezvýslednosti aj tohto postupu na odstránenie pochybností o správnosti
posudku by sa pribral ústav podľa § 110 Tr. por.
Ak však pochybnosti (práve na základe výsledkov výsluchu znalca) nevznikli,
dôkazné odobrenie záverov posudku podaného v konaní ipso facto vylučuje diametrálne
odlišné hodnoty, uvedené v posudkoch, ktoré boli súčasťou dokumentácie predkladanej
ţiadateľmi o úver a ktoré je potrebné hodnotiť ako zámerné skreslené (a to aj v súvislosti
s cenami, za ktoré boli predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti nadobúdané pred ich
opätovným odpredajom, ktorému zodpovedajúca kúpna cena bola financovaná uţ z úveru).
Ak by bol po výsluchoch znalca pribratého v konaní (Ing. F.) na základe
neodstránených pochybností o správnosti posudku pribratý iný znalec podľa § 109 Tr. por.
a tento by procesne uspel, nešlo by taktieţ o objasnenie príslušných skutočností
prostredníctvom posudku ústavu podľa § 110 Tr. por.
V konečnom dôsledku (a aj v ďalších súvislostiach), táto otázka bola v konaní
vyriešená uznesením najvyššieho súdu 5 To 21/2004 z 31. marca 2004.
Subjektívna stránka je pri predpokladanom trestnom čine daná vo forme úmyslu,
a to aj nepriameho podľa § 3 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.
Takejto kvalifikácii sa však vymyká skutok podľa obţaloby 1 Kv 59/2000 (bývalé
konanie Krajského súdu v Nitre 1 T 29/02), t.j. skutok 12/ odsudzujúcej časti výroku
rozsudku.
Ten nemohol ani pri skutkovej a právnej akceptácii obţaloby tvoriť čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu podvodu vzhľadom na odlišný spôsob spáchania činu
(vylákanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty od daňového úradu) a vzhľadom
na prekročenie blízkej súvislosti v čase útoku (od časovo najbliţšieho čiastkového útoku
obţalovaného R. v bode 10/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku). Neboli teda dané prvky
objektívnej súvislosti podľa § 89 ods. 19 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.
U ostatných skutkov v ich znení podľa obţaloby (obţalôb) okrem jej bodu 16/,
ktorému zodpovedá skutok v bode 11/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku by išlo
pri uvedených skutkových predpokladoch o pokračovací trestný čin, čoho podmienkou
je aj rovnaká právna kvalifikácia.
Je však nutné upozorniť na potrebu aplikácie ustanovení Trestného zákona
o premlčaní trestného stíhania vo vzťahu ku predmetným trestným činom, t.j. bod 1/ aţ 15/
obţaloby 1 Kv 5/99, obţaloba 1 Kv 29/01 (ktorej zodpovedá bod 10/ obţaloby 1 Kv 5/99, kde
je z predmetného skutky obţalovaný aj R. M.) a obţaloba 1 Kv 62/01 (ktorej zodpovedá
skutok 3/ obţaloby 1 Kv 5/99 a kde sú z predmetného skutku obţalovaní aj P. B. a E. P.).
Pri naznačenej právnej kvalifikácii je totiţ maximálnou trestnou sadzbou sadzba trestu
odňatia slobody na 1 rok aţ 5 rokov (§ 255 ods. 3), čomu zodpovedá premlčacia doba 5 rokov
podľa § 67 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (teda naposledy
účinnom znení), ktorá je rovnako dlhá ako doba podľa písmena c/ cit. ust. podľa zákona
v znení účinnom v čase spáchania (dokonania) dotknutého pokračovacieho trestného činu bez
ohľadu na to, o ktorého obţalovaného (a teda o ktoré čiastkové útoky) ide.
Ak však došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby vznesením obvinenia
pri ktoromkoľvek z čiastkových útokov, prerušilo sa plynutie premlčacej doby vo vzťahu
k celému pokračovaciemu trestnému činu (tvoriacemu jeden skutok) bez ohľadu
na samostatné vznášanie obvinenia pri iných jeho čiastkových útokoch.
Do úvahy je potrebné brať tieţ dôvody spočívania premlčacej doby podľa § 67 ods. 2
aplikovaného Trestného zákona (v konkrétnych súvislostiach najmä zdrţiavanie sa v cudzine,
pokiaľ ide o obţalovaného R. a D.).
K niektorým okolnostiam jednotlivých dielčich skutkov vo vyššie vymedzenej časti
(A), tak ako vo vzťahu k preskúmavaným výrokom rozsudku a úvahám prvostupňového súdu
skutkovo a právne vyplývajú z výsledkov doterajšieho dokazovania.
Bod 1/ obžaloby – prvý skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku, skutok 1/
jeho odsudzujúcej časti:
Tento skutok zodpovedá prechádzajúcim charakteristikám, pri sumarizácii výšky
škody je však potrebné zohľadniť realizáciu záloţného práva za 2 200 000 Sk v roku 1996. Aj
keď záloţné právo malo byť zriadené do 60 dní od uzavretia úverovej zmluvy, čo bolo
podmienkou čerpania úveru (čl. 2, čl. 10 úverovej zmluvy z 12. augusta 1992) a napriek tomu
bol úver vyčerpaný bez takéhoto jeho zabezpečenia, záloţná zmluva bola následne 16. marca
1993 uzavretá, aj keď nehnuteľnosť bola znaleckým posudkom priloţeným uţ k pôvodnej
ţiadosti o úver výrazne nadhodnotená (na 29 459 400 Kčs). Reálna hodnota, zodpovedajúca
predajnej cene pri realizácii záloţného práva však bola poškodenej banke príslušným
právnym mechanizmom poskytnutá a táto eliminuje výšku škody spôsobenej trestným činom.
Nepresvedčivým je odôvodnenie oslobodenia obţalovaných M., Š. a B. v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré neodráţa súvislosti predmetného skutku s ďalšími prípadmi tých
istých obţalovaných, činných v tej istej pobočke I. a.s., a to s rovnakým alebo podobným
spôsobom čerpania úveru, v bezprostredne nasledujúcej postupnosti podania ţiadosti o úver,
jej schválenia a čerpania úveru bez splnenia podmienok úverovej zmluvy, s nadhodnoteným
predmetu záloţného práva a nesplácania úveru uţ od počiatku zmluvného obdobia.
Čo sa týka schvaľovania úverov v úverovo-depozitnom výbore hlavnej pobočky
v Nitre (ktorému predsedal obţalovaný Š. ako námestník riaditeľa),tento výbor v tomto aj
iných obţalobou dotknutých prípadoch rozhodoval v deň, keď bol vypracovaný obţalovanou
B. návrh na poskytnutie úveru, teda okamţite a len formálne, navyše jeho záverom bolo len
odporúčanie pre riaditeľa hlavnej pobočky, týkajúce sa poskytnutia úveru.
Bude potrebné vysporiadať sa pri ďalšom rozhodovaní s otázkou, ako mohlo dôjsť ku
poskytovaniu úverov bez podmienok zabezpečenia ich reálnej návratnosti minimálne
prostredníctvom dostatočného zabezpečenia pohľadávky (čo je pre úverovú činnosť banky
vţdy samozrejmosťou), k neoprávnenému čerpaniu týchto úverov bez predbeţného doloţenia
garancií podľa úverovej zmluvy klientom, ak by nebola poskytovaná a aj v konkrétnom
prípade poskytnutá vedomá súčinnosť pre takýto banku poškodzujúci postup so strany
úverového pracovníka (B.), námestníka riaditeľa pobočky (Š.) a riaditeľa hlavnej pobočky
(M.), ktorých pozície v úverovom procese na seba navzájom nadväzovali.
Bod 2/ obžaloby – druhý skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok
2/ jeho odsudzujúcej časti.
Tu je potrebné osobitne poukázať na okolnosť, ţe obţalovaná D. odovzdala celú sumu
úverových prostriedkov 24 998 670 Kčs (získanú oproti nákupnej cene objektu
5 miliónov Kčs, pričom na účel poskytnutia úveru bola nehnuteľnosť znalecky nadhodnotená
na vyše 37 miliónov Kčs), zaslaných na jej účet z úverového účtu obţalovaného H. (pod
zámienkou fakturácie na základe zmluvy o sprostredkovaní z 25. mája 1992, uzavretej medzi
firmou obţalovanej S. a obchodnou spoločnosťou R. s.r.o.) uţ 1. júla 1992, pričom úver bol
čerpaný na účel kúpy objektu „Š.― a zásob v tomto objekte. Budova však bola J. R.
s manţelkou ako fyzickými osobami prevedená na firmu H. s.r.o. (úver čerpal P. H. ako
fyzická osoba) aţ zmluvou z 15. marca 1993, pričom zriadenie záloţného práva bolo
podmienkou uţ samotného čerpania úveru. Záloţné právo nemohlo byť potom po urgenciách
banky vyvolaných nesplácaním úveru vôbec zriadené, nakoľko nehnuteľnosť bola zaloţená
v prospech úveru obţ. R., ktorý je predmetom bodu 15/ obţaloby, resp. bodu 10/ odsudzujúcej
časti výroku rozsudku. Nehnuteľnosť bola podobným spôsobom teda „pouţitá― opakovane.
Bude potrebné vysporiadať sa pri ďalšom rozhodovaní s otázkou, či takéto poskytnutie
a čerpanie úveru nepredpokladá súčinnosť zainteresovaných bankových pracovníkov. Záver
odôvodnenia rozsudku o ich nevedomosti je totiţ (aj v kontexte ďalších takto poskytnutých
úverov) nepresvedčivý.
Bod 3/ obžaloby a obžaloba a 1 Kv 62/01 (pred spojením vecí konanie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 1 T 30/02).
Signifikantným sa javí vyplatenie prostriedkov v rozpore s podmienkami úverovej
zmluvy uţ 4. a 16. júna 1992 na účet obţalovaného P., ktorý nebol vlastníkom nehnuteľnosti,
na kúpu ktorej bol úver čerpaný a k jej prevodu zo skutočného (právneho) vlastníka – obţ. B.
na F. R. s manţelkou došlo aţ zmluvou z 28. januára 1994. Fakturačne boli potom simulované
sprostredkovateľské operácie, v dôsledku ktorých sa ku prostriedkom čerpaného úveru dostali
J. R. a Z. P.. Je potrebné súhlasiť so závermi rozsudku v tomto smere, ako aj pokiaľ ide
o okolnosť, ţe takýto priebeh okolností by nebol moţný bez spolupráce obţ. B., ktorý svojimi
dvoma faktúrami pokryl celú úverovú sumu, z ktorej sa formálne mali uhrádzať odmeny F. R.
voči J. R. a Z. P. za sprostredkovanie značne predraţenej (oproti draţobnej cene)
a v skutočnosti ešte nevykonanej kúpe nehnuteľnosti a taktieţ ďalšie poloţky, a to v takom
rozsahu, ţe z úveru v hodnote 2 875 000 Kčs určeného na rekonštrukciu nehnuteľnosti ostala
uţ predbeţne nevyčerpaná len zlomková čiastka.
Ďalšou spolupracujúcou osobou bol obţ. P., na účet ktorého bola fakturácia
nasmerovaná a ktorý potom finančné prostriedky ďalej distribuoval. Bez predchádzajúcej
dohody bolo ťaţko moţné riskovať, ţe ako majiteľ účtu s nimi naloţí inak.
Pokiaľ ide o oslobodenie obţalovaných Š. a B. (konanie proti obţ. P.) bolo vylúčené
so spoločného konania), nie je táto časť výroku rozsudku nijak bliţšie odôvodnená.
Bude potrebné sa pri ďalšom rozhodovaní vysporiadať s okolnosťou, ţe konanie
menovaných zapadá do obvyklej schémy akceptácie nadhodnotenia nehnuteľnosti, taktieţ
obídenia limitu pre hlavnú pobočku v Nitre (25 miliónov Kčs na jeden úver tohto typu),
a to dvoma zmluvami (jednak na kúpu a jednak na rekonštrukciu nehnuteľnosti) a uvoľnenie
prostriedkov bez verifikácie čo i len samotnej kúpy objektu (aj keď sa mal úver čerpať aţ po
zriadený záloţného práva).
Oneskorený, a len okolnosťami súvisiacimi s nesplácaním úveru vyvolaný prevod
nehnuteľnosti (resp. len jej časti) na F. R. s manţelkou ( ako na pouţité osoby) a zriadenie
záloţného práva v prospech I. a.s. aţ zmluvou z 15. júna 1995 nevyvoláva záver o tom, ţe
hodnota odpredaja pri realizácii záloţného práva (3,5 miliónov Sk) môţe zníţiť škodu ako
kvalifikačný moment (len výšku nároku na jej náhradu).
Bod 4/ obžaloby – 4. skutok oslobodzujúcej časti rozsudku a skutok 4. jeho
odsudzujúcej časti.
Naznačeným záverom plne zodpovedá čerpanie súm 6 800 000 Kčs a 1 800 000 Kčs
na základe faktúr obţalovaného R. z úverového účtu V. T. mimo rámca účelu úveru podľa
úverovej zmluvy z 3. augusta 1992, keď úver na sumu 9 200 000 Kčs bol určený na
rekonštrukciu a zariadenie vydraţenej prevádzkovej jednotky a nákup DKP a zásob, kým
faktúry na podklade ktorých obţalovaní Š. a B. vydali príkaz na úhradu zneli
na dodávku pracovných odevov a sukní, pričom V. T. bol pouţitou osobou
bez akýchkoľvek reálnych podnikateľských aktivít, manipulovanou obţ. R.. Jeho účasť na
draţbe bola len formálna a aj keď suma 6 704 000 Kčs bola skutočne uhradená
ako doplatok draţobnej ceny v prospech F., prostriedkom obohatenia sa bol druhý úver s
vyššieuvedeným kamufláţne definovaným účelom. Doplatenie ceny draţby výrobno-
servisného komplexu zohralo len kryciu rolu, pričom splatenie úveru bolo
aj v tejto časti od začiatku nereálne.
Čerpanie úveru bez splnenia podmienok jeho garancie (zriadenie záloţného práva
na nehnuteľnosť) je štandardom v prejednávaných prípadoch. Záloţné právo bolo zriadené
aţ zmluvou z 11. novembra 1993 a realizácia záloţného práva zmluvou zo 16. septembra
1996 prostredníctvom R.I. s.r.o. za 2 680 000 Sk nezniţuje výšku škody spôsobenej trestným
činom z obdobných dôvodov ako v predchádzajúcom prípade (ide len o čiastkovú úhradu
takto vzniknutého záväzku).
Aj z vyššieuvedených dôvodov nie je (len čiastkové) odôvodnenie oslobodzujúcej
časti výroku rozsudku dostatočným vysporiadaním sa so zistenými skutočnosťami, pričom
je potrebné poukázať na to, ţe hodnota nehnuteľnosti 17 800 000 Kčs zodpovedá vyvolávacej
cene na draţbe, svedok T. ju však 4. júla 1992 vydraţil za 8 904 000 Kčs a napokon bola pri
realizácii záloţného práva odpredaná tak, ako je uvedené vyššie.
Bod 5/ obžaloby – 5. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku.
Napriek vysokému úverovému zaťaţeniu obţ. H., v tomto prípade nie sú
preukázateľné prvky personálnych súvislostí, fiktívnych titulov čerpania úveru
a nadhodnotenia jeho garancií, charakteristické pre predchádzajúce skutky. Nie je dostatočne
preukázané ani obţalobné tvrdenie (resp. tvrdenie uţ podľa obsahu vzneseného obvinenia),
ţe úvery boli obţalovanými odčerpané a pouţité na iné účely neţ tie, ktoré boli uvedené
v jednotlivých úverových zmluvách. Z materiálov I. a.s. vyplýva aj čiastočné splácanie istín
a úrokov poskytnutých úverov. Nedostatky zistené pri vnútrobankovej kontrole nemajú vo
vzťahu k jednotlivým úverom takú povahu, ktorá by predurčovala trestnoprávne relevantný
charakter konania obţalovaných, a to vrátane pracovníkov banky. V tomto prípade sú aj pri
prvotných úveroch doloţené materiály z rokovaní úverovo-depozitného výboru (s ešte česko-
slovenskou pôsobnosťou).
Ak teda moţno hovoriť o porušovaní povinností, tak nie s dostatočným dôkazným
podkladom pre konštatáciu úmyslu neplatiť úver, resp. vzájomnej koordinácie konania oboch
strán (banka – klient). Reálne je teda moţný aj neúspech v podnikaní, sprevádzaný platobnou
neschopnosťou k čerpaným úverom.
V časových súvislostiach tieţ platí, ţe obţ. Š. sa stal námestníkom riaditeľa hlavnej
pobočky v Nitre aţ od marca 1992.
Z uvedených dôvodov teda moţno súhlasiť s výrokom rozsudku krajského súdu,
ktorého obsahom je nemoţnosť konštatovať preukázanie zákonných znakov trestného činu pri
tomto skutku.
Bod 6/ obžaloby – 6. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok 5.
jeho odsudzujúcej časti.
Protikladom vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu sa javí tento skutok, kde bol úver
poskytnutý a čerpaný na účel kúpy nadhodnoteného objektu evidentne nastrčenou osobou
(T.), pričom aţ z takto získaných prostriedkov bol D. uhradený jej vlastný úver na prvotnú
kúpu nehnuteľnosti prostredníctvom draţby. Ďalšie platby v sumách 10 238 546 Kčs a 6
080 000 Kčs pod zámienkou nákupu zásob a DKP predstavujú profit, dosiahnutý
na úkor I. a.s. Ak by sa postupovalo v súlade s podmienkami úverovej zmluvy, nemohlo
by dôjsť k situácii, v ktorej bol úver vyčerpaný z úverového účtu T. v prospech účtov D. a P.,
zároveň však nebola budova na T. prevedená (čo bolo účelom úveru), ale D. odpredaná
svedkovi F. a cez neho ďalším osobám (a takto získaný ďalší prospech). Nie je opätovne pri
reálnom hodnotení priebehu tohto a ďalších skutkov vierohodné usudzovať na nevedomosť,
resp. dobrú V. v konaní obţalovaných O. a M. (ako to činí odôvodnenie napadnutého
rozsudku).
Vo vzťahu ku obţ. O. je potrebné uviesť (reagujúc tak na jeho obranu),
ţe rozhodnutím hlavnej pobočky I. v Nitre bol viazaný len v tom rozsahu, v ktorom
jej návrh na poskytnutie úveru sám predloţil. Naopak, aj okolnosti tohto skutku poukazujú
na prepojenie určitej skupiny osôb v I. (ktorá bola oprávnená nakladať s jej majetkom
prostredníctvom poskytovania úverov a kam patril okrem obţalovaných aj nebohý J. P.)
a vonkajšej skupiny (do ktorej patria obţalovaný R., D. aj P.), vyuţívajúcej aj rôzne
zmanipulované osoby, vystupujúce v úlohe ţiadateľov o úver alebo iných pomocných úlohách
(ako T. aj F.). V tejto skupine zohrával kľúčovú rolu obţ. R., ktorý aj v dotknutej úverovej
veci sám seba označuje voči banke za „sprostredkovateľa―. Uvedené platí, aj keď beţný účet
vo V. T. uvedený v bode 6 obţaloby a skutku 5 odsudzujúcej časti výroku rozsudku bol
účtom obţalovanej D. a nie zároveň aj účtom obţ. R..
Bod 7/ obžaloby – 7. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok 6.
jeho odsudzujúcej časti.
Je potrebné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu v tom smere, ţe ide o typický
prípad nastrčeného ţiadateľa o úver – K. (v tomto prípade obvineného), s predstieraným
zámerom podnikať so zakúpenou nehnuteľnosťou, ktorá sa zadováţila za zhruba polovičnú
cenu, neţ na akú sa ţiadal a čerpal úver na jej kúpu, čo bolo sprevádzané výrazne
nadhodnoteným znaleckým posudkom. Tento pokrýva ako garancia aj úver, pri ktorom bola
z hľadiska jeho účelu simulovaná kúpa zásob, čo predstavovalo ďalší prospech nelegálne
konajúcich osôb na úkor poškodenej banky (pri oboch úveroch bola od začiatku nereálna
ich návratnosť prostredníctvom podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti, ktorej bol
obţ. K. jediným spoločníkom).
Ako nevierohodné sa však v zmysle vykonaných dôkazov javí posúdenie
trestnoprávnej zodpovednosti pracovníkov banky, predstavované ich oslobodením spod
obţaloby v napadnutom rozsudku.
Z hľadiska obţalovaných M., Š. a B. je potrebné vyporiadať sa s odobrením
nereálnosti ohodnotenia predmetnej nehnuteľnosti pri uzavretí zmluvy a umoţnení čerpania
úveru bez splnenia zmluvných podmienok (predovšetkým zriadenia záloţného práva). Taktieţ
s okolnosťou, ţe k zaloţeniu nehnuteľnosti došlo aţ oneskorene a neplatne, čo bolo
konštatované i príslušným súdnym rozhodnutím a táto okolnosť zmarila čo i len čiastočné
uspokojenie veriteľa.
Celý priebeh nastalých udalostí (vrátane fakturácie, vykonanej sčasti prostredníctvom
obţ. D. (na účty spoluobvineného T. a firmy spoluobvineného P. – G. Tour) poukazujú na len
inscenovaný úverový obchod, vykonaný vo vzájomnej spolupráci jednak pracovníkov banky
a jednak „vonkajších― páchateľov, vyuţívajúcich osobu konajúcu na ich pokyn ako formálny
ţiadateľ o úver, avšak s uzrozumením s nastalým následkom (podľa znaleckého posudku z
odvetvia psychiatrie sú dané podmienky trestnoprávnej zodpovednosti obţalovaného K. aj
napriek poţívaniu narkotík). Nie je teda presvedčivý záver o nevedomosti, či o dobrej V.
niektorých zo spoluobţalovaných.
Bod 8/ obžaloby – 8. skutok oslobodzujúcej časti rozsudku.
Š.. o štandardný scenár kúpy nehnuteľnosti za niţšiu cenu (6 900 000 Kčs) a čerpaniu
úveru v hodnote 25 miliónov Kčs (limit výšky úveru pre hlavnú pobočku v Nitre) na tento
účel (a na rekonštrukciu budovy, ku ktorej však nedošlo). Úver bol obv. P. čerpaný bez
splnenia zmluvných podmienok (zriadenie záloţného práva) a následne bol umoţnený jeho
prevod na nastrčenú osobu (B.), čím ostal pôvodný dlţník (P.) formálne bez záväzkov.
V priamej nadväznosti na uzavretie úverovej zmluvy s B. došlo aj k zriadeniu
záloţného práva na predmetnú nehnuteľnosť a neskôr k jeho realizácii, čo v tomto prípade
zniţuje výšku škody oproti hodnote čerpaného úveru o 3 495 057 Sk. Táto suma však
dokumentuje aj nadhodnotenie nehnuteľnosti uţ pri poskytnutí úveru P. (z cca 5 miliónov na
31 miliónov opäť na základe spolupráce so znalcom Ing. M.). Výšku škody však nezniţuje
prevod časti pohľadávky z I. a.s. na R.I. a.s. v roku 1998 (č.l. 60 spisu zv. 8).
Nejaví sa ako presvedčivé odôvodnenie oslobodenia obţalovaných ohľadom tohto
skutku v napadnutom rozsudku, ktoré sa prakticky obmedzuje len na popretie vzájomnej
spolupráce z ich strany. Okrem podobných znakov ako v ostatných obţalobou dotknutých
prípadoch ide okrem iného aj o prevod úverových prostriedkov pracovníkmi banky
13. novembra 1992 na základe faktúry vystavenej uţ 12. apríla 1992, aj keď predmetná
budova bola zakúpená aţ 14. decembra 1992 a faktúru vystavila pod hlavičkou predávajúcich
manţelov K. P. firma CK G. tour. Do prípadu mal byť výrazne zaangaţovaný aj
predchádzajúci námestník riaditeľa hlavnej pobočky I. v Nitre Ing. P., ktorý však pred
vznesením obvinenia, týkajúceho sa tohto skutku zomrel.
Bod 9/ obžaloby – 9. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok
13 jeho odsudzujúcej časti.
Spolupráci obţ. D. s pracovníkmi banky nasvedčuje účelové rozloţenie úveru,
potrebného na doplatok kúpnej ceny vydraţenej nehnuteľnosti (27 130 000 Kčs.), ktorého
výška prekračovala maximálny limit pre hlavnú pobočku I. v Nitre (25 miliónov Kčs). Preto
bol úver oproti ţiadosti D., znejúcej na 34 miliónov Kčs (za účelom úhrady z draţby a kúpy
zásob) v návrhovom a schvaľovacom procese v banke za účasti obţalovaných B. a Š. účelovo
rozdelený na 2 sumy a do dvoch úverových zmlúv, a to na 20 230 000 Kčs (na úhradu
vydraţenej prevádzkovej jednotky) a na 6 900 000 Kčs na ten istý účel (suma zodpovedá
výške uţ zaplatenej draţobnej zábezpeky, čo však nebolo ani predmetom ţiadosti o úver).
Obchádzanie kompetencií riaditeľa hlavnej pobočky konštatujú aj materiály z vykonanej
vnútrobankovej kontroly.
Okolnosť, ţe obţ. D. nehnuteľnosť, ktorá mala byť garanciou úveru (a ako hotel
prostriedkom jej podnikania) delila a rozpredávala ešte pred zriadením záloţného práva (čo
bolo podmienkou uţ samotného čerpania úveru), pričom predajná cena predaných častí podľa
zmlúv z 15. septembra 1992, 20. novembra 1992 a 14. decembra 1992, ktorá činí (oproti
sume 34 030 000 Kčs, za ktorú sa nehnuteľnosť vydraţila) hodnotu 27 328 000 Kčs
nasvedčuje jednoznačne tomu, ţe prostredníctvom podnikateľskej činnosti spojenej
s prevádzkou nehnuteľnosti (resp. jej neodpredaného zvyšku) nemohol byť úver splatený.
K jeho úhrade však nedošlo ani z prostriedkov, získaných odpredajom.
Spolupráci s pracovníkmi banky okrem ďalších okolností nasvedčuje aj nevloţenie
do katastra záloţného práva podľa zmluvy z 20. novembra 1992, ktorou boli pokryté všetky
vydraţené nehnuteľnosti (aj keď časť z nich uţ bola D. 15. septembra 1992 odpredaná S.).
Zaregistrované bolo aţ záloţné právo podľa zmluvy zo 16. marca 1993, ktoré však pokrýva
len v medziobdobí neodpredaný zvyšok objektov, resp. parciel. Nadhodnotenie vydraţenej
nehnuteľnosti na cca 142 miliónov Kčs pri pôvodnej ţiadosti o úver zabezpečil opäť Ing. M..
Laxná konštatácia nepreukázania vzťahu medzi D. na jednej a B. a Š. na druhej strane
v odôvodnení napadnutého rozsudku neodráţa dôkazné reálie predmetného skutku a ich
súvislosť s ďalšími prejedávanými prípadmi. Nie je moţný takýto záver bez vysporiadania sa
s vyššieuvedenými okolnosťami.
Bod 10/ obžaloby a skutok podľa obžaloby 1 Kv 29/01 (pred spojením konanie
Krajského súdu v Nitre 1 T 3/02 – 10. a 13. skutok oslobodzujúcej časti výroku
rozsudku.
Pri tomto skutku je potrebné osobitne poukázať na personálnu súvislosť s osobou
bývalého (a v čase konaní uţ nebohého) námestníka riaditeľa hlavnej pobočky I. a.s. v Nitre
Ing. P., ktorý podľa výpovede obţ. V. spolupôsobil na neoprávnenom získaní a čerpaní úveru.
Taktieţ je signifikatné podpísanie úverovej zmluvy obţ. M. pri prvom z dotknutých úverov uţ
dňa 25. mája 1992, kým návrh na poskytnutie tohto úveru bol obţ. B. spracovaný (vrátane
odporúčania obţ. Š.), aţ 1. júna 1992.
Pri oboch primárnych klientoch (A., V., resp. L. – prvé štyri úvery), z ktorých kaţdý
čerpal úver ako na úhradu vydraţenej prevádzkovej jednotky, tak aj na úhradu zásob (podľa
zápisníc o draţbe boli pritom prevádzky vydraţené aj so zásobami) mala byť garanciou oboch
takto jednému klientovi poskytnutých úverov vţdy len vydraţená (teda jedna) nehnuteľnosť,
čo vo vzťahu k draţobným cenám a súhrnne hodnoty oboch úverov nespĺňalo podmienky
bankou spracovaného návrhu na poskytnutie úveru a kladného stanoviska úvero-depozitného
výboru (120 %-né ručenie). Úverová zmluva však bola aj napriek tomu podpísaná a úver
čerpaný aj bez splnenia podmienok tejto zmluvy (zradenie záloţného práva). Úvery na zásoby
boli poskytované na beţné účty klientov v inej banke,
čo umoţnilo ich nekontrolované pouţitie.
Poskytnutie úverov obchodnej spoločnosti R. s.r.o. (piaty. a šiesty. úver)
na úhradu predchádzajúcich štyroch úverov bolo uskutočnené bez riadnych ţiadostí
a návrhov, len na základe listu, bez vyhodnotenia úverovej spôsobilosti klienta a pri
prekročení úverového limitu riaditeľa hlavnej pobočky na tento typ úveru (25 miliónov Kčs),
čo potvrdili aj výsledky vnútrobankovej kontroly, rovnako ako nezabezpečenie úveru
záloţným právom.
Pri poslednom úvere pre firmu R. nebol v návrhu ani v úverovej zmluve vymedzený
účel úveru, čomu zodpovedá skutočnosť, ţe v deň podpisu úverovej zmluvy
bol obţalovanými pracovníkmi banky vydaný príkaz na prevod celej sumy 17 miliónov Kčs
na beţný účet firmy R., odkiaľ bola táto suma na druhý deň vybratá v hotovosti.
Takýto postup opätovne potvrdzuje nelegálne odčerpávanie na úvery určených
prostriedkov skupinou bankárov z hlavnej pobočky I. v Nitre za pomoci, resp.
prostredníctvom nastrčených osôb ako individuálnych podnikateľov alebo spoločníkov
a štatutárnych zástupcov obchodných spoločností bez reálnych podnikateľských aktivít.
Aj keď došlo k účasti na draţbách a úhrade vydraţených prevádzkových jednotiek, na tieto
úvery nadväzovali a pod zámienkou s nimi súvisiacimi aktivít boli odčerpané ďalšie, ešte
vyššie finančné sumy, ktorých odčerpanie bolo cieľom takéhoto postupu.
Nie sú teda presvedčivé dôvody oslobodenia obţalovaných spod obţaloby ( obţ. M. je
uvedený pri oboch skutkoch, resp. popisoch toho istého skutku za situácie oddelene voči jeho
osobe podanej obţaloby), sú len rekapituláciou stanovísk obţalovaných a neodráţajú vnútorné
súvislosti skutku ani vysporiadanie sa s vyššieuvedenými okolnosťami.
Bod 11/ obžaloby – skutok 7. odsudzujúcej časti výroku rozsudku.
Tu moţno súhlasiť s podstatou výroku rozsudku o vine aj s jeho odôvodnením (aj keď
len rámcovým). Je zrejmé, ţe čerpanie úveru na kúpu nehnuteľnosti, ktorá uţ bola
v skutočnosti vopred odkúpená za niţšiu cenu aj čerpanie ďalšieho sprievodného úveru na
úhradu zásob a zariadenia vytvorilo podmienky pre získanie súm oboch úverov oproti
vynaloţeniu len 16 miliónov Sk na pôvodnú kúpu.
Sprostredkovateľská zmluva z 5. mája 1992 v prospech obţ. D. bola len formálnym
odôvodnením jej fakturácie, slúţiacej na preplatenie úverových prostriedkov na účet
obţalovanej. Rovnako zmluva o dielo z 19. mája 1992, týkajúca sa rekonštrukcie hotela, ktorá
bola po čerpaní druhého z úverov (ale na iný účel – nákup zásob) vypovedaná 15. augusta
1992, čím sa malo formálne odôvodniť nevykonanie prác, avšak po ich uţ predbeţnom
preplatení bankou.
Na účel garancie tradične poslúţila nehnuteľnosť, výrazne nadhodnotená znalcom Ing.
M., úver bol čerpaný bez splnenia zmluvnej podmienky zriadenia záloţného práva, k čomu
došlo aţ oneskorene a len vo vzťahu k časti nehnuteľnosti S touto sa hospodárilo len s jej
čiastočným odpredajom a prenájmom zvyšku za sumu 250 000 Sk ročne od roku 1995, z čoho
úver nemohol byť reálne splatený.
Aj z týchto súvislostí je zrejmá spolupráca a nelegálna činnosť zainteresovaných
bankových pracovníkov (obdobná iným obţalobou dotknutým prípadom), čo však nie je
v dôsledku absencie ich obvinenia namieste bliţšie rozoberať. Táto procesná situácia však
nebráni súdu konštatovať účastníctvo obţalovaných pri príslušnej právnej kvalifikácii tak,
ako je to naznačené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia (pri rešpektovaní
prezumpcie neviny vo vzťahu k osobám, ktoré by mohli byť uznané vinnými ako priami
páchatelia, ak by došlo k ich obvineniu a obţalovaniu).
Keďţe sa v súdnom konaní pouţíva Trestný poriadok – zák. č. 141/1961 Zb. v jeho
naposledy účinnom v znení , nie je moţné u konkrétneho obţalovaného do skutku v jeho
vymedzení v rozsudku doplniť ďalšie, doposiaľ prípravným konaním nepokryté čiastkové
útoky pokračovacieho trestného činu, ktorý je obsiahnutý v obţalobe. Znemoţňuje to ust.
§ 163 ods. 4 Tr. por. (v znení účinnom od 1. decembra 2003), podľa ktorého je potrebné,
aby sa obvinenie uţ v prípravnom konaní rozšírilo (uznesením vyšetrovateľa s moţnosťou
podania sťaţnosti) aj pokiaľ ide o takýto čiastkový útok. Od 1. decembra 2003 musí byť teda
v konaní tento postup vţdy dodrţaný, ak sa má rozhodnúť aj o ďalšom, dovtedy procesne
(uznesením o rozšírení vzneseného obvinenia, obţalobou alebo rozsudkom) nepokrytom
útoku pokračovacieho trestného činu (s výnimkami, ustanovenými prechodnými
ustanoveniami zákona a jeho noviel sa pouţívanie Trestného poriadku ako procesného
predpisu riadi princípom „lex fori―).
Bod 12/ obžaloby – 11. skutok oslobodzujúcej časti výroku rozsudku a skutok
8. jeho odsudzujúcej časti.
Vykonané dôkazy vyznievajú v tom smere, ţe úvery sa poskytli a čerpali na základe
prvotnej kúpy objektu Z. P. a Ing. P., ktorý patril k hlavným „vonkajším― aktérom aj série
iných obdobných prípadov v hlavnej pobočke I. v Nitre.
Menovaní pouţili nastrčené osoby kupujúcich a ţiadateľov o úver K. (ten bol aj
obvinený) a neskôr svedka B., na strane pracovníkov banky bol štandardne úver získaný
prostredníctvom úkonov obţalovaných Š. a M. (činnosť Ing. B. nebola podkladom pre
vznesenie obvinenia a podanie obţaloby).
Rozdiel v cene objektov vydraţených Ing. P. a Z. P. oproti výške úverov vzápätí
čerpaných K. na ich kúpu (v prospech účtu P.), dokumentovaný v obţalobe jasne vymedzuje
profit, získaný na úkor banky.
Na strane jej pracovníkov je potrebné poukázať predovšetkým na okolnosti
vyplývajúce z listinných dôkazov aj výsledkov vnútrobankovej kontroly. Vysokú výpovednú
hodnotu má pri úvere na 11 400 000 Kčs predovšetkým nevypracovanie vnútrobankového
návrhu na poskytnutie úveru, schválenie úveru úverovo-depozitným výborom pre P., ktorého
meno bolo prepísané v príslušnom formulári na K. a vystavenie matričnej karty k úverovému
účtu ešte pred podaním ţiadosti klienta o úver.
Pri úvere na 25 miliónov Kčs je mimoriadnou disproporciou spracovanie
vnútrobankového návrhu na poskytnutie úveru (schváleného obţ. M.) ešte pred podaním
ţiadosti samotného klienta, rovnako ako uţ predbeţné zriadenie matričnej karty na poplatky
a úroky, taktieţ podpísanie úverovej zmluvy v deň podania ţiadosti o poskytnutie úveru, a to
ešte pred zaujatím stanoviska úverovo-depozitného výboru (v tomto prípade ešte ústredia).
Suma úveru podľa zmluvy je o jeden milión Kčs vyššia ako suma podľa návrhu a stanoviska
ÚDV, nedostatočná je aj hodnota zaloţenej nehnuteľnosti (aj tak umelo znalecky
nadhodnotenej).
Bývalý znalec Ing. D. priznal, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadhodnotil podľa
inštrukcií JUDr. H., zamestnanca J. R..
Bude potrebné vysporiadať sa s týmito dôkaznými súvislosťami, poskytujúcimi
ucelený obraz o tunelovaní I. a.s., resp. jej hlavnej pobočky Nitra jej vedúcimi pracovníkmi,
bývalými pracovníkmi a ďalšími osobami, vrátane pouţitia osôb konajúcich ako tzv. „biele
kone―, avšak s nevyhnutným uzrozumením s nastalým následkom.
Neobstojí podľa názoru najvyššieho súdu obrana úverujúcich bankárov, spočívajúca
(tak ako v iných prípadoch) v odvolávaní sa na dobové pomery v čase malej privatizácie,
pretoţe tieto sa formovali práve takýmto protiprávnym konaním. V nadväznosti na to nemá
potrebnú presvedčivosť laxná konštatácia o nepreukázaní vzťahu medzi K., Š. a M., na ktorú
sa obmedzuje odôvodnenie oslobodzujúcej časti výroku rozsudku.
Je potrebné len dodať, ţe napriek určitému časovému omeškaniu dochádzalo
k zriadeniu záloţného práva na oba objekty, a to aj vo vzťahu k úver preberajúcemu
dlţníkovi (B.). Jeden z nich bol odpredaný v roku 1996 v rámci realizácie záloţného práva
v prospech I. a.s. za 2 572 000 Sk a túto sumu je potrebné odrátať od výšky škody, spôsobenej
trestným činom (objekt A. bol nepredajný, keďţe B. odmontoval a odpredal v ňom
umiestnené chatky).
Bod 13/ obžaloby – 12. skutok oslobodzujúcej časti rozsudku, skutok 9. jeho
odsudzujúcej časti.
Podľa vykonaných dôkazov Š.. o klasický prípad operácie zakúpenia nehnuteľnosti
obţalovaným H., M. a V. za cca 5,5 milióna Kčs, jej umelého nadhodnotenia (obţ. L.),
zinscenovania následnej kúpy nehnuteľnosti prostredníctvom L. (menovaný ostal v pozícii
svedka), ktorému bol „sprostredkovaný― úver v hodnote 20 100 000 Kčs, zodpovedajúci viac
neţ výhodnej predajnej cene. Okolnosti neoprávneného poskytnutia a čerpania úveru sú
podčiarknuté prevodným príkazom obţ. M. z vnútorného účtu banky na účet obţ. V. ešte pred
podpísaním úverovej zmluvy, čo v dôkaznej rovine vypovedá o spolupráci s osobami, ktoré
boli predajcami nehnuteľnosti a vytvára dôkazné súvislosti aj vo vzťahu k ďalším skutkom,
obsiahnutým v obţalobe.
Obţalovaný L. priznal nadhodnotenie hotela z 5,5 milióna na 24 milióna Kčs
na základe priamej inštrukcie obţalovaných M. a H., čo z hľadiska spôsobu realizácie
odčerpávania úveru z I. a.s. taktieţ prekračuje rámec dôkazných súvislostí tohto skutku.
Pokiaľ ide o obţalovaného V., je potrebné poukázať okrem iného aj na výpoveď
svedka L., z ktorej vyplýva napojenie práve menovaného na obţ. M..
Z uvedených hľadísk nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ako výsledok
izolovaného posúdenia jednotlivých dôkazov sa javí konštatácia odôvodnenia rozsudku
o nepreukázaní vedomosti obţ. V. o umelom nadhodnotení nehnuteľnosti, keďţe menovaný
bol spolukupujúcim a vzápätí spolupredávajúcim hotela s výrazným rozdielom oboch
dotknutých cien (o obţ. M. sa odôvodnenie nezmieňuje vôbec).
Oneskorené zriadenie záloţného práva, ku ktorému došlo aţ po urgenciách I. voči
svedkovi L. nedáva základ k odpočítaniu sumy 1 700 000 Sk, získanej v rámci realizácii
záloţného práva v roku 1997 od výšky škody, spôsobenej trestným činom.
Urgenciám zo strany úverujúcej inštitúcie je potrebné v dôkazných súvislostiach tohto
aj iných dotknutých skutkov uviesť, ţe boli štandardným predpisovým postupom banky
pri nedodrţiavaní termínov splátok úveru, v dôsledku čoho boli povinní (aj keď len formálne),
tieto urgencie zasielať aj samotní obţalovaní (Ing. B.). Miera kamufláţe je však pri
urgenciách rovnaká, ako pri spracúvaní vnútrobankových návrhov na poskytnutie úverov a pri
spracúvaní a podpisovaní samotných úverových zmlúv, resp. vystavovaní príkazov
na prevody úverových prostriedkov.
Bod 14/ obžaloby – skutok z výroku rozsudku vypustený ako čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu obž. B. (bod 11/ obžaloby – skutok 7. odsudzujúcej časti
výroku rozsudku).
K predchádzajúcemu nadpisu je potrebné dodať, ţe vypustenie skutku z odsudzujúcej
časti výroku rozsudku je výsledkom úvahy odvolacieho súdu, nakoľko v odôvodnení
rozsudku nie je tento aplikačný postup nijako vysvetlený.
V dotknutom prípade moţno súhlasiť so závermi prvostupňového súdu v tom smere,
ţe ţalovaný skutok nie je trestným činom. Takto aj vyznieva aj popis skutku v bode 14/
obţaloby okrem konštatácie, ţe suma 18 miliónov Kčs bola z úverového účtu vyčerpaná
neoprávnene, čo však nebolo dokázané. Naopak, úver bol čerpaný v súlade s úverovou
zmluvou, a to sčasti na splatenie úverov predávajúceho G. a zvyšok na úhradu zásob
na základe faktúry a reálne spracovaného inventúrneho súpisu.
V tomto prípade bola súčasne s úverovou zmluvou podpísaná i záloţná zmluva.
Predmetná nehnuteľnosť bola síce nadhodnotená, ale znalecký posudok bol vypracovaný ešte
v čase, keď budovu vlastnil jej predchádzajúci majiteľ. Nehnuteľnosť bola reálne B. zakúpená
od G. a úver 12 miliónov Kčs bol čerpaný na úhradu úveru naposledy menovaného, účelovo
určeného na prvotnú kúpu nehnuteľnosti (tento úver bol aj splatený z reúveru, poskytnutého
ďalšiemu kupujúcemu – spoločnosti V. s.r.o.).
Úver na zásoby v hodnote 18 miliónov Kčs bol najprv splatený (istina v sume
33 280 000 Sk a úroky 2 715 000 Sk), teda oproti jeho nominálnej hodnote Š.. o pomer jednej
tretiny. V súvislosti s následným predajom predmetnej budovy (ako je uvedené vyššie)
nemoţno s dostatočnou vierohodnosťou vylúčiť alternatívu neúspechu v podnikaní
bez primárneho úmyslu nesplatiť úver. Aj postup pri poskytovaní a čerpaní úveru v S. sa
v tomto prípade javí ako korektný.
Následné zmeny predmetu záloţného práva boli vykonávané so súhlasom banky
ako záloţného veriteľa a v tomto procese uţ prestal byť obţalovaný B. záloţcom.
Bod 15. obžaloby – skutok 10. odsudzujúcej časti rozsudku.
Opätovne (aj keď vo vzťahu k inej banke) je tu pouţitý scenár, ktorý umoţňuje
odčerpanie prostriedkov bez reálneho zámeru splatiť úver, čo však bolo moţné len na základe
spolupráce zvnútra úverujúcej inštitúcie. Okolnosť úmyslu nesplatiť úver dokladá fakturácia
rekonštrukcie nastrčenou osobou (v tomto prípade neobvinenou), svedkom D. (bratom D. D.),
ktorý priznáva, ţe toto bolo jeho jedinou úlohou. Následne po preplatení príslušných súm
a formálnom stornovaní faktúry R. (písomná zmluva nebola uzavretá ani formálne)
prostriedky vybral z účtu a vyplatil ich v hotovosti R., avšak s rozdielom 1,5 mil. Kčs
(čo naznačuje D. províznu zainteresovanosť).
Okolnosť vedomej spolupráce na strane pracovníkov banky je zrejmá z toho, ţe úver
bol poskytnutý obchodnej spoločnosti R. s.r.o., aj keď mal slúţiť na rekonštrukciu budovy,
ktorej vlastníkom bol J. R. s manţelkou (ako fyzické osoby), aby boli obídené pokyny
ústredia S. v tom smere, ţe pre fyzickú osobu bolo moţné poskytnúť úver do výšky 10 mil.
Kčs, kým pre právnickú osobu do výšky 25 mil. Kčs.
Navyše úverová zmluva bola riaditeľom spoločnosti podpísaná s dvojdenným
predstihom pred podpísaným návrhu na jeho poskytnutie vedúcou oddelenia úverov.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obţalovaného pri tomto skutkovom
predpoklade a jej súvislosti s obvinením (resp. neobvinením) ďalších osôb, táto otázka
je riešená v časti odôvodnenia tohto uznesenia, týkajúceho sa skutku 11/ obţaloby.
Tu je potrebné podotknúť, ţe viac neţ stručné odôvodnenie výroku rozsudku ohľadom
bodu 10/ jeho odsudzujúcej časti vyznieva v opačnom smere (konkrétne sa tu uvádza,
ţe nebolo preukázané subjektívne zavinenie obţalovaného), teda ako odôvodnenie
oslobodenia, čo samo o sebe budí pochybnosť o správnosti skutkových zistení rozsudku
prvostupňového súdu.
B
Bod 16/ obžaloby – skutok 11. odsudzujúcej časti výroku rozsudku.
Vo vzťahu ku všetkým trom dôvodom zrušenia rozsudku (§ 258 ods. 1 písm. b/, c/, d/
Tr. por.) je potrebné konštatovať nasledovné:
V odôvodnení rozsudku nie sú okrem rekapitulácie vykonaných dôkazov ţiadne
skutkovo – dôkazné a právne úvahy, resp. obmedzujú sa len na rekapituláciu skutku podľa
výroku rozsudku a rekapituláciu právnej kvalifikácie, a to v zhode s obţalobou.
To neposkytuje dostatočný priestor na preskúmanie skutkových a právnych zistení rozsudku
v odvolacom konaní zo všetkých relevantných hľadísk, týkajúcich sa posúdenia skutku podľa
Trestného zákona. Z pohľadu odvolacieho súdu je však potrebné uţ predbeţne uviesť,
ţe skutku, tak ako je vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia a v obţalobe aj v rozsudku
nezodpovedajú sumy neodvedených finančných prostriedkov vo vzťahu ku V.. Za obdobie od
januára 1996 do apríla 1998 zodpovedá celková dlţná suma poistného platobnému výmeru
z 24. augusta 1998, a to 40 094 Sk (č.l. 342 zv. 16). Z tohto poloţka, ktorá pripadá na sumy
zrazené z miezd zamestnancov činí podľa vyčíslenia škody na č.l. 349 – 351 zv. 16 (pri
odpočte súm v stĺpci pokrývajúcom 3,7 %-nú sadzbu za mesiace máj aţ december 1998)
11 064 Sk. Ak by sa aj oproti obţalobe brali do úvahy aj dlţné sumy, zrazené z miezd
zamestnancov aţ do konca roka 1998, činí táto suma 14 286 Sk (celková dlţná suma 52 825
Sk).
Z hľadiska ustanovenia § 248 Tr. zák. (alebo § 255 Tr. zák.), alternatívne § 148a
Tr. zák. (v tomto prípade v znení účinnom od 1. septembra 1999), sú relevantné len sumy
zrazené z miezd zamestnancov – citované ustanovenia nepokrývajú dlhy z vlastnej odvodovej
povinnosti zamestnávateľa.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. v súčasne účinnom znení je potrebné posúdiť konanie
páchateľa podľa zákona, ktorý je pre neho zo všetkých zákonov počnúc zákonom účinným
v čase spáchania činu aţ po zákon účinný v čase rozhodovania najvýhodnejší.
Súčasne účinná úprava § 277 Tr. zák. túto poţiadavku nespĺňa.
Ak by sa však skutok posúdil podľa zákona č. 140/1961 Zb. v jeho naposledy účinnom
znení (ku 31. decembru 2005), nemohlo by ísť o trestný čin neodvedenia dane a poistného
podľa § 148a Tr. zák., nakoľko poţadovaná výška nie malej škody by pri súčte súm,
pripadajúcich vo vzťahu ku všetkým trom dotknutým inštitúciám na zráţky z miezd
zamestnancov (12 020 Sk Sociálna poisťovňa, 3872 Sk Národný úrad práce a 11 064
resp. 14 286 Sk Všeobecná zdravotná poisťovňa) nedosahoval potrebnú výšku 41 400 Sk
(6-násobok vtedajšej výšky minimálnej mzdy, t.j. 6900 Sk podľa Nariadenia vlády SR
č. 428/2005 Z.z.). Ustanovenie § 148a Tr. zák. je špeciálnou úpravou, popri ktorej je vylúčená
aplikácia ustanovenia § 248 alebo § 255 Tr. zák.
Súčasné pouţitie kvalifikácie konania obţalovaného ako trestného činu nezaplatenia
dane podľa § 148b Tr. zák. v znení účinnom od 1. septembra 1999 neprichádza do úvahy,
nakoľko v tomto prípade nejde o daň a skôr uvedená úprava (§ 148a Tr. zák.) je úpravou
špeciálnou ( z týchto aj iných dôvodov by pri kvalifikácii skutku podľa vzneseného obvinenia,
obţaloby a rozsudku neprichádzalo do úvahy pouţitie ustanovenia § 148b/ Tr. zák. v znení,
účinnom pred 1. septembrom 1999 na účel posúdenia konania obţalovaného aj ako tohto
trestného činu, spáchaného v jednočinnom súbehu).
Moţno dodať, ţe vyčíslenie za obdobie prekračujúce časový rámec skutku v jeho
príslušnej časti podľa obţaloby a rozsudku (t.j. aţ do konca roka 1998) poskytla na základe
výsledkov aj následnej, t.j. druhej kontroly v priebehu vyšetrovania aj Sociálna poisťovňa, tu
činí výsledná suma zrazená z miezd zamestnancov len 4942 Sk (č.l. 433 zv. 16).
Z vyššieuvedených dôvodov nie je potrebné podrobene sa zaoberať pôsobnosťou
konateľov spoločnosti v súvislosti s jej finančným hospodárením a smerovaním platieb,
oprávneniam podľa spisového materiálu pri disponovaní s účtom firmy a preukázateľným
pobytom obţalovaného R. počas časti ţalovaného obdobia v cudzine.
S vyššieuvedenými skutočnosťami sa súd nevysporiadal, preto sú tieto skutkové
zistenia spochybnené a pri naznačenom skutkovom predpoklade ide aj o nesprávne pouţitie
ustanovení Trestného zákona, ktoré predurčuje podstatu rozhodnutia o vine.
C
Skutok podľa obžaloby 1 Kv 59/2000 (predchádzajúce konanie Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 1 T 29/02) – bod 12/ odsudzujúcej časti rozsudku.
Skutkové a právne úvahy odôvodnenie rozsudku obsahuje v minimálnej miere,
opätovne sa len obmedzuje na konštatovanie skutkového deja, ako je uvedený v obţalobe.
Absentuje teda náleţité vysporiadanie sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a niektoré skutkové zistenia je potrebné objasniť doplnením dokazovania, ktoré je namieste
vykonať v konaní v prvom stupni (§ 258 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por.).
Na základe uţ doteraz vykonaných dôkazov je potrebné z pozície odvolacieho súdu
konštatovať nasledovné:
Je potrebné súhlasiť s výrokom obţaloby a rozsudku v bode 12/ v jeho odsudzujúcej
časti, ţe dovoz koní prostredníctvom svedka B. a ich predaj jeho osobou spoločnosti R. s.r.o.
bol fingovaný, t.j. dovoz zrealizoval obţalovaný R. pre naposledy uvedenú právnickú osobu,
ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. B. vystupoval len ako dokladový medzičlánok,
ktorý bol plne v dispozícii obţalovaného R., a to z hľadiska účtovných a daňových dokladov
prostredníctvom D. D..
Fakticky teda došlo k situácii, v ktorej boli kone dovezené obţalovaným R. (ktorý
s nimi aj od začiatky reálne fyzicky disponoval), skutočným účastníkom colného konania teda
mala byť spoločnosť R. s.r.o. a pri neurčitosti, resp. nepreukázaním iných reálií
je potrebné pri finančných hodnotách vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)
vychádzať z colne deklarovanej dovoznej ceny, t.j. 16 mil. Sk.
V nadväznosti na túto okolnosť a obsah vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého
posudku z oboru ekonomika a podnikanie, odvetvie daňovníctvo je však potrebné po doplnení
dokazovania opakovane posúdiť niektoré základné otázky trestnoprávnej zodpovednosti,
reagujúc tak na odvolanie obţalovaného (aj keď len sčasti, pokiaľ ide o obsah jeho dôvodov).
Podľa vymedzenia skutku v bode 12/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku činí škoda
pri trestnom čine podvodu 4 850 000 Sk, ktorá má zodpovedať vráteniu nadmernému
odpočtu, ktorý bol Daňovým úradom poukázaný na účet spoločnosti R. s.r.o. Sládkovičovo.
Ako však vyplýva z dokladu na č.l. 130 spisu vo zv. 19, príkaz bol daný len na
vyplatenie sumy 4 820 511 Sk, čo zodpovedá skutočnej škode, o ktorú len môţe ísť pri
posúdení skutku podľa § 250 Tr. zák. v znení, účinnom v čase spáchania činu (zmenšenie
majetku štátu, vyvolané uvedením daňového úradu do omylu).
Tu treba brať do úvahy, ţe nejde o daňový trestný čin neodvedenia dane a poistného
podľa § 148a Tr. zák. v znení účinnom od 1. septembra 2003 vzhľadom na ustanovenia § 2
ods. 1 súčasne účinného Trestného zákona. Z hľadiska tejto úpravy (§ 148a Tr. zák.) ide len
o neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie DPH, nie o celý jej odpočet na vstupe (rovnako
by tomu bolo aj pri trestnom čine podľa § 277 Tr. zák. v znení, účinnom od 1. januára 2006).
Zároveň platí, ţe pri tejto právnej kvalifikácii špecifikácia výšky škody sa viaţe
na reálne zníţenie majetku štátu totoţné s výškou nadmerného odpočtu, ktorý bol vylákaný
od daňového úradu pri podaní daňového priznania spoločnosťou R. z 24. októbra 1994
(č.l. 127 – 129 zv. 19) na základe faktúry č. X. z 15. septembra 1994 (č.l. 137 zv. 19).
Podľa obsahu tohto daňového priznania, či faktúry ide primárne o odpočet dane
na vstupe v sume 4 850 000 Sk (resp. v daňovom priznaní 4 854 438 Sk), čím v nadväznosti
na ďalšie prijaté a poskytnuté plnenia vznikol firme R. nárok na nadmerný odpočet v sume
4 820 511 Sk, ktorý bol aj vyplatený.
Treba dodať, ţe colný dlh bol B. vyrubený a v celej hodnote (t.j. 4 827 201 Sk) bolo
povolené jeho postupné splácanie rozhodnutím colnice Nitra z 2. decembra 1994. Ţiadosť
o odklad platenia colného dlhu bola podaná na colnicu Nitra uţ 21. septembra 1994 (č.l. 166
zv. 19), t.j. ešte pred výkonom daňovej kontroly u obchodnej spoločnosti R., týkajúcej sa
nadmerného odpočtu, ku ktorej došlo 23. novembra 1994 (u B. potom
27. marca 1995). Daň bola potom celkovo uhradená uţ pred platobným kalendárom
predpokladaným termínom (č.l. 125 zv. 19), a to poslednou splátkou z 29. apríla 1996 spolu
z úrokom vo výške 1 065 432 Sk (č.l. 139 zv. 19), teda ešte pred začatím trestného stíhania
a vznesením obvinenia.
Podľa okolností prípadu i dokladov firmy B. (č.l. 174 zv. 19), splácanie colného dlhu
zabezpečil obţ. R., B. zohral v priebehu celej záleţitosti nanajvýš úlohu nastrčenej osoby.
V sume colného dlhu je obsiahnutá hodnota vstupu pôvodne B. uplatnená
(a kontrolou pre nezaplatenie eliminovaná) v jeho dodatočnom daňovom priznaní za to isté
zdaňovacie obdobie (č.l. 112 zv. 19), t.j. 4 827 201 Sk (tvoriaca colný dlh), ktorá bola potom
na základe fiktívneho nárastu ceny pri predaji koní spoločnosti R. navýšená na 4 854 438 Sk
a takto uvedenou spoločnosťou odrátaná v jej dňovom priznaní na vstupe (č.l. 127 – 128 zv.
19). Ako vyplýva z písomných podkladov daňového úradu a zo znaleckého posudku z oboru
ekonomika a podnikanie, odvetvie daňovníctvo, ak by DPH na vstupe hodnote
4 827 201 Sk bola ako súčasť colného dlhu do podania daňového priznania V. B. zaplatená,
bolo by ju moţné pri splnení ďalších predpokladov (uvedených na č.l. 7 posudku) odrátať
v tomto daňovom priznaní na vstupe.
Keďţe následne predaj koní spoločnosti R. bol len fiktívny a táto firma bola faktickým
dovozcom, za tých istých okolností by bolo moţné (pri reálnom colnom deklarovaní
rozhodnutí skutočností) odrátať sumu 4 827 201 Sk aj v daňovom priznaní spoločnosti R. bez
jej umelého navýšenia predstieraným predajom.
Uvedenú poloţku bolo však podľa skôr uvedených dôkazných podkladov moţné
odrátať aj následne, a to po zaplatení dane v rámci colného dlhu.
Pri opätovnom prejednaní veci súdom prvého stupňa bude potrebné v rámci doplnenia
znaleckého dokazovania z oboru ekonomika a podnikanie, odvetvie daňovníctvo zistiť
a následne pre otázku trestnoprávneho posúdenia vyhodnotiť, či zaplatenie colného dlhu sv.
B. v hodnote 4 827 201 Sk nemá kompenzačný vplyv na výšku škody, spôsobenej štátnemu
rozpočtu vyplatením nadmerného odpočtu DPH, tak ako k nemu došlo na základe daňového
priznania spoločnosti R., a to v sume 4 820 511 Sk, ak DPH zaplatená v rámci úhrady colného
dlhu nebola následne prostredníctvom firmy sv. B. uplatnená ako odpočet DPH na vstupe.
Ďalej je potrebné rovnakým spôsobom (v prípade potreby aj v súčinnosti s daňovým
úradom) zistiť, či suma 4 918 786 uvedená v daňovom priznaní sv. B. na strane výstupu (č.l.
112 zv. 19) zodpovedá (vzhľadom na rôznosť súm kúpnej ceny a DPH oproti faktúre č. X. a
daňovému priznaniu spoločnosti R.) predaju, resp. kúpe koní, ktorý je ako vstup vykazovaný
v daňovom priznaní spoločnosti R. (č.l. 128 zv. 19), tam v sume 4 854 438 Sk (ktorá
bezprostredne nadmerný odpočet, ktorým bol poškodený štátny rozpočet vyvolala).
Ak áno, je potrebné zistiť, či takto vykázaná poloţka v B. daňovom priznaní
(4 918 786 Sk) bola do rozsahu celkovej sumy dane po jej zvýšení na základe rozhodnutia
daňového úradu z 29. marca 1995 na 4 894 010 Sk (č.l. 117 – 121 zv. 19) uhradená.
Ak táto suma uhradená bola, je potrebné rovnako ako v predchádzajúcom prípade
znalecky zodpovedať a posúdiť, či táto úhrada mala vplyv na výšku skutočnej škody,
spôsobenej štátnemu rozpočtu vyplatením nadmerného odpočtu DPH spoločnosti R..
Podmienkou je, ţe spoločnosť R. vo faktickom postavení dovozcu (v ktorom formálne
vystupoval B.) mala po dovoze koní moţnosť odpočtu DPH na vstupe, pokiaľ ide o toto
zdaniteľné plnenie.
Uvedenej podmienky sa týkajú okolnosti popísané v bode 5. znaleckého posudku (č.l.
105-106 zv. 19).
Keďţe účtovná evidencia spoločnosti R. nie je podľa materiálov z prípravného
konania dostupná, bude potrebné v zmysle zásady „in dubio pro reo― konštatovať, ţe ďalšie
podmienky uplatnenia nadmerného odpočtu sú splnené.
Ak by doplnenie znaleckého dokazovania bolo na úkor, resp. príliš predlţovalo
celkovú dobu konania v tejto veci, bude namieste vylúčiť predmetný skutok zo spoločného
konania.
Vzhľadom na uţ uvedenú skutočnosť (skutok nie je súčasťou pokračovacieho
trestného činu podvodu) bude moţné následne (v prípade uznania viny) uloţiť súhrnný trest
podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení, účinnom v čase spáchania činu a ďalších zbiehajúcich
sa trestných činov, t.j. bez pouţitia asperačnej zásady podľa ods. 2 cit. ust. v znení, účinnom
od 31. augusta 2003.
Pokiaľ ide o okolnosť, ţe obv. B. vo svojej sťaţnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia u skutku v bode 11/ obţaloby (č.l. 7 zv. 11), ako sa to uvádza v odvolaní
obţ. D. potvrdzuje svoju investíciu v sume 16 mil. Sk do kúpy arabských koní, je to moţné
povaţovať len za jeho účelovú obranu vo vzťahu k tomuto skutku (t.j. v smere
zaprezentovania postupu, prostredníctvom ktorého chcel zabezpečiť splácanie čerpaného
úveru).
Ako uţ bolo skôr uvedené, súd prvého stupňa hodnotí dôkazy v zmysle § 2 ods. 6
Tr. por. samostatne a podľa svojho vnútorného presvedčenia, a po vrátení veci na opätovné
prejednanie a rozhodnutie je viazaný len právnym názorom a pokynmi na doplnenie
dokazovania odvolacieho súdu v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. Svoje skutkové zistenia bol
však povinný uţ pri prvotnom rozhodovaní náleţite odôvodniť a toto odôvodnenie môţe
procesne obstáť (a teda aj jemu zodpovedajúci meritórny výrok) len vtedy, ak je akceptované
odvolacím súdom (v tomto i kaţdom inom konaní).
V situácii nezhody, týkajúcej sa hodnotenia dôkazov vo vzťahu ku skutkovým
okolnostiam, ktoré vyústili do oslobodenia spod obţaloby niektorých obţalovaných
v prvostupňovom konaní, nemôţe odvolací súd na základe § 259 ods. 4 písm. a/ Tr. por.
reagovať priamo a vo veci sám rozhodnúť.
Bude preto povinnosťou prvostupňového sú okrem doplnenia dokazovania, týkajúceho
sa bodu 12/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku vysporiadať sa s dôkaznými súvislosťami,
ako na ne poukázal najvyšší súd (ktorý v pozícii odvolacieho súdu taktieţ pri prieskume
podľa § 254 ods. 1 Tr. por. hodnotí dôkazy v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por.).
Pri dospení ku konsenzu ohľadom skutkových záverov je potom daná viazanosť
právnym (v tomto prípade kvalifikačných) názorom odvolacieho súdu, ako je uvedený vyššie.
Pokiaľ ide o tresty u obţalovaných v prípade uznania ich viny, nastane pri ich ukladaní
nová situácia nielen z hľadiska pouţitých trestných sadzieb, Značný časový odstup
od spáchania skutkov, a viac neţ desať rokov trvajúce trestné stíhanie sú okolnosťami,
na ktoré je potrebné prihliadať pri určovaní výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.
v znení účinnom do 1. januára 2006, keďţe ďalšie tam uvedené kritériá sú vypočítané len
príkladmo (doba trestného stíhania môţe byť dokonca okolnosťou, umoţňujúcou mimoriadne
zníţenie trestu podľa § 39 ods. 1 pouţitého trestného zákona).
Aj keď ide o rozsiahlu a skutkovo a právne náročnú trestnú vec a dĺţka trestného
konania bola ovplyvnená niektorými objektívnymi, resp. orgánmi činnými v trestnom konaní
a súdom subjektívne neovplyvniteľnými okolnosťami (nevyhlo sa im ani odvolacie konanie),
pričom časť prieťahov bola zapríčinené obvinenými, resp. ich neprítomnosťou, nemôţe táto
situácia nezohrať rolu pri zníţenej miere represie (ku ktorej fakticky uţ došlo, či uţ
dlhodobým výkonom väzby alebo dlhodobým pretrvávaním postavenia obvinenej
a obţalovanej osoby).
Na otázky, ktoré súd súčasťou obsahu odvolacích námietok jednotlivých odvolaní
reaguje odôvodenie tohto uznesenia v predchádzajúcich častiach textu. Naviac je však
potrebné uviesť nasledovné:
Čo sa týka odvolania obţ. R., miera aktivity (či pasivity) obhajoby je súčasťou
jej taktiky. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je vytvoriť priestor pre výkon
jej práv, súd však nemôţe taktiku obhajoby revidovať s procesným dôsledkom vťahujúcim
sa na podstatu meritórneho rozhodnutia pri jeho odvolacom prieskume.
Pokiaľ ide o oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať, predseda
senátu je oprávnený k takémuto oslobodeniu pristúpiť a ustanoviť iného obhajcu aţ vtedy,
keď zistí pre takéto rozhodnutie dôleţité dôvody. Výmena obhajcu vţdy vyvoláva do určitej
miery prieťahy v konaní a môţe sa aj z hľadiska osvojenia si konkrétnej problematiky
konania novoustanoveným obhajcom dotknúť (v určitej fáze konania) záujmov obvineného.
Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a namietanému nedostatku úmyslu spáchať trestný
čin:
Tu platí, ţe obţalovaný hodnotí dôkaznú situáciu so svojho uhľa pohľadu, rovnako
ako obţaloba a súd (prvostupňový a v končenom dôsledku odvolací). Dôkazný rozbor, ktorý
je v dôvodoch odvolania rozvedený do rozsiahlej a detailnej podoby sa však vţdy sústreďuje
na konkrétny formálno-legalizačný prvok (ako napr. téza, ţe nebohý Ing. M. bol naozaj
súdnym znalcom, a teda jeho posudky, najmä v dôsledku nemoţnosti obhajovať ich dnes
z jeho strany v konaní osobne neumoţňujú konštatovať manipuláciu s oceňovacou hodnotou
nehnuteľností, resp. konštatovať vedomosť obţalovaného R. a ďalších zainteresovaných osôb
o takejto okolnosti). Naopak, úvahy a závery odvolania abstrahujú od dôkazných informácii
v ich vzájomných súvislostiach, a to aj tých, ktoré prekračujú rámec jednotlivého úverového
prípadu a charakterizujú celú sériu podobných konaní rovnakej skupiny osôb tak, ako je to
popísané v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia.
Takýto hodnotiaci pohľad (prezentovaný v odvolaní) je neprirodzený, nakoľko
verifikuje dobrú V. jednak ţiadateľov o úvery a jednak profesionálnych bankárov
za okolností, ktoré vţdy znovu poukazujú na aj faktický nastalé nesplácanie úveru, nedostatok
reálnych podnikateľských aktivít, zameraných na tento účel a fiktívny charakter banke
poskytnutých garancií.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu a zaradenie na výkon trestu odňatia slobody
vzhľadom k predchádzajúcim skutkovým a právnym úvahám najvyššieho súdu (ktoré zväčša
vyznievajú skutkovo v prospech obţaloby, avšak s rozdielnym právnym posúdením)
je potrebné dotknúť sa tejto odvolacej námietky len krátko.
Z hľadiska zák. č. 140/1961 Zb. sa škoda veľkého rozsahu (§ 89 ods. 13) presunula
s účinnosťou od 1. septembra 1999 (zák. č. 183/1999 Z.z.) v § 250 z ods. 4 do ods. 5
(vzhľadom k zakomponovaniu väčšej škody ako doplnenej okolnosti podmieňujúcej pouţitie
vyššej trestnej sadzby vo vloţenom odseku 3 cit. ust.), avšak s rovnakou trestnou sadzbou.
Z hľadiska zvyšovania sa minimálnej mzdy úpravou nariadenia vlády SR je potom
pre páchateľa najvýhodnejšia úprava podľa pouţitého zákona v jeho naposledy účinnom znení
(posúva konkrétnu hodnotu škody bliţšie k spodnej, resp. ďalej od hornej hranice pásma,
ustanoveného pre príslušnú trestnú sadzbu). Kvalifikácia podľa súčasne účinného Trestného
zákona by bola pre páchateľa nevýhodnejšia.
Z hľadiska ustanovenia § 2 ods. 1 súčasne účinného Trestného zákona (rovnako
ako podľa § 16 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) je potom potrebné
pouţiť „starý― Trestný zákon v príslušnom (v tomto prípade naposledy účinnom) znení
pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu ako celok, t.j. nielen ustanovenia osobitnej
časti, ale aj jeho § 39a a § 62. Naposledy citované ustanovenie uţ od 1. septembra 1999
odkazuje na § 250 ods. 5 (teda nie ods. 4).
Naopak, pri posúdení dielčích skutkov v bodoch 1/ - 15/ obţaloby ako trestného činu
podvodu podľa zákona účinného v čase spáchania činu by pri pouţití § 250 ods. 4 Tr. zák.
bolo riešením zaradenia na výkon trestu tieţ zaradenie do tretej nápravnovýchovnej skupiny
podľa aktuálneho znenia § 62 Tr. zák.
Čo sa týka dĺţky vykonanej väzby, táto nie je v odvolacom konaní vzhľadom
na v súčasnosti uţ neväzobne vedené trestné stíhanie predmetom prieskumu odvolacieho
súdu.
Vyššieuvedené okolnosti sa v plnom rozsahu vzťahujú i k dôvodom písomne
podaných odvolaní obţ. D..
K odvolaniu obţalovaných B. a P. je potrebné dodať, ţe obţaloba v bode 3/ ani
rozsudok v bode 3/ odsudzujúcej časti jeho výroku im nekladie za vinu vybavovanie úveru
pre F. R. ani zostavovanie a podpisovanie podkladov pre tento úver. Ich účasť na skutku je
jasne špecifikovaná a u B. spočíva v získaní nehnuteľnosti na základe draţby a následnej
fakturácii fiktívnych súm za jej odpredaj ako podkladu pre čerpanie úveru (k čomu v tomto
čase vôbec nedošlo, aţ podstatne neskôr a aj formálne za podstatne niţšiu cenu), a taktieţ na
rekonštrukciu kupovaného objektu, ku ktorej tieţ nedošlo, len v zlomku hodnoty na tento účel
čerpaného úveru (navyše F. R.).
U P. Š.. zase o okolnosť, ţe ako majiteľ účtu, na ktorý boli prostriedky z úveru F. R.
poukázané, zabezpečil následne ich odovzdanie alebo poukázanie J. R. a Z. P., ktorí sa takto
pre nezainteresované osoby anonymizovali prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov
(tak ako v niektorých iných obţalobou dotknutých prípadoch).
Tieto fakty vyplývajú dokonca aj z odvolania oboch obţalovaných, títo však popierajú
úmysel pomáhať pri spáchaní trestného činu. Minimálne eventuálny úmysle vo forme
uzrozumenia je však v daných súvislostiach zrejmý pri podpisovaní P. predloţených faktúr
(B.), a pokiaľ ide o obţalovaného P., ako uţ bolo uvedené, predbeţná dohoda vyplýva
z bezvýhradného nakladania s došlými prostriedkami na pokyn J. R. a Z. P. (ktorí obţ. P. účet
aj zaloţil, ako to P. sám potvrdzuje).
K odvolaniu obţalovanému B. je potrebné oproti predchádzajúcej časti odôvodnenia
naviac uviesť, ţe nie je moţné exkulpovať sa (a nemôţe tak učiniť ani súd) postavením osoby,
ktorá sa o nič nestará, len podpisuje doklady, avšak s vedomím, ţe ide o kúpu hotela a úver na
jeho kúpu, ktorý bude táto osoba povinná splácať. Práve takéto postavenie nastrčenej osoby
nevyhnutne vyvoláva jej uzrozumenie s následkom, ţe úver nebude splatený, najmä pri
zjavnom nepomere ceny, za ktorú hotel podľa zmluvy z 20. mája 1992 B. formálne od M. T.
kupoval ( 16 mil. Kčs) a výškou úveru, ktorý na tento účel čerpal podľa zmluvy z 15. júna
1992 (24 990 000 Kčs), pričom zároveň podľa zmluvy z toho istého dňa čerpal i úver na
zásoby v hodnote 20 810 000 Kčs.
Pokiaľ ide o odvolanie obţalovaného K., je potrebné súhlasiť s charakteristikou
obţalovaného, prezentovanej jeho obhajcom ako postavenie nastrčenej osoby, resp.
tzv. „bieleho koňa―.
To však (ako uţ bolo predtým opakovane konštatované) nevylučuje subjektívnu
stránku spáchania trestného činu vo forme nepriameho (minimálne, pretoţe prichádza
do úvahy aj priamy) úmyslu. Najmä vtedy, ak ide o opakované prípady (v tomto prípade
poskytovania a čerpania úveru), čo nastrčenej osobe reálie jej konania zvýrazňuje,
nie je moţné zbaviť konanie takejto osoby trestnosti, ak je trestnoprávne spôsobilá (z hľadiska
psychického stavu) (čo v danom prípade je a v predchádzajúca závislosť na heroíne na tejto
okolnosti nič nemení).
S odvolaním je potrebné súhlasiť aj pokiaľ ide o záver, ţe je vylúčené, aby pri takomto
ţiadateľovi bolo moţné opakovane poskytovať vysoké úvery (skutky 6/ a 8/ odsudzujúcej
časti výroku rozsudku) bez tohto, aby na tejto manipulácii spolupracovali zainteresovaní
pracovníci banky.
K odvolaniu obţalovaných M. a H. je potrebné dodať, ţe účasť
sv. L. na získaní a čerpaní úveru (pokiaľ i o skutok v bode 9/ odsudzujúcej časti výroku
rozsudku) sa javí ako zinscenovaná nimi oboma a spoluobţalovaným V. ako spoluvlastníkmi
nehnuteľností, aj keď ich role boli rozdelené s rôznym zameraním z hľadiska zabezpečenia
potrebných podmienok pre vonkajšiu demonštráciu reálneho úverového vzťahu. Dominanciou
V. bolo jednanie s riaditeľom banky, M.. a H. zabezpečovali znalecký posudok nadhodnotený
v potrebnej miere. Ţe k tomu došlo a za akých okolností, priznal obţalovaný L.
(t.j. za úplatok).
Ide teda o ohnivká reťazca konania páchateľov, vo vnútri ktorého L. postupoval podľa
mu zadaných pokynov (otázkou je, či v dobrej V., čo je však vzhľadom k jeho neobvineniu
nadbytočné rozoberať). Keďţe bol L. kontakt s bankou sprostredkovaný a riadený
obţalovanými (resp. na základe deľby úloh niektorým z nich), nie je nedostatok jeho úmyslu
spáchať trestný čin pretrhnutím príčinnej súvislosti medzi konaním obţalovaných a škodou
(v predchádzajúcej časti odôvodnenia je vysvetlené, ţe prekáţkou odsúdením vyvodenej
trestnoprávnej zodpovednosti obţalovaných osôb by nebolo ani jej procesné neuplatnenie, t.j.
neobţalovanie niektorého, resp. niektorých z ďalších faktických spolupáchateľov, ktorých
konanie tvorí relatívne samostatnú časť celku, t.j. ohnivko reťazca, vo svojom súhrne
predstavujúceho trestných čin).
K odvolaniu obţalovaného H. je potrebné uviesť, ţe tak ako u iných pouţitých osôb
nie je porušenie povinnosti pracovníkov banky, ktoré naozaj zapadá do schémy
neoprávneného odčerpania úverových prostriedkov za spolupráce vonkajších osôb (skutok 2/
odsudzujúcej časti výroku rozsudku) dôvodom na jeho beztrestnosť. Aj keď konal na R.
popud a finančný tok prebehol na základe fakturácie D. na jej účet, konanie obţalovaného H.
je s konaniami ďalších spolupáchateľov previazané a spôsobeného následku si musel vedomý.
Signifikatný je aj priebeh udalostí po čerpaní úveru. Nehnuteľnosť nebola zaloţená
v prospech I.I. ani následne a 13. januára 1994 dokonca došlo k jej zaloţeniu obţalovaným H.
v prospech S. za účelom získania ďalšieho úveru (skutok 15/ obţaloby a 10/ odsudzujúcej
časti výroku rozsudku).
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy len číselne stanovuje hodnotu nehnuteľnosti,
ktorá by sa mala zaloţiť pre prípad neplnenia záväzkov z úverovej zmluvy, čo je ďalšou
(a v prípade dodrţania podmienok úverovej zmluvy nadbytočnou) garanciou. Záväzok zaloţiť
(ďalšou záloţnou zmluvou) konkrétne predmetnú nehnuteľnosť vyplýva zo samotnej úverovej
zmluvy a bol podmienkou, aby úver vôbec mohol byť čerpaný (aj keď nedodrţanou). Takýto
postup by si vyţadoval potrebnú súčinnosť predávajúceho, kupujúceho a banky, zodpovedal
však interným pravidlám I. a jeho opakované porušovanie v obţalobou dotknutých prípadoch
umoţňovalo jej „tunelovanie―.
K niektorým ďalším otázkam, súvisiacim s ďalším konaním a rozhodovaním
krajského súdu v prejednávanej veci:
Vo vzťahu k otázke osôb, resp. subjektov poškodených dotknutými trestnými činmi
je potrebné uviesť, ţe z hľadiska vymedzenia skutku vo výroku odsudzujúceho rozsudku
ide vţdy o tú právnickú osobu, ktorá mala konkrétne definovanú právnu subjektivitu v čase
spáchania činu (teda bez ohľadu na neskoršiu zmenu právnej formy, univerzálne právne
nástupníctvo inej právnickej osoby alebo singulárnu sukcesiu na báze postúpenia pohľadávok
z úverových zmlúv). Otázky subjektov, oprávnených uplatňovať nárok na náhradu škody
nie je vo výroku rozsudku potrebné riešiť, nakoľko poškodení neboli s takto uplatnenými
nárokmi do súdneho konania pripustení (č.l. 8962).
Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť výroku rozsudku, v konaní, vykonanom podľa zákona
č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pri oslobodení spod obţaloby (pokiaľ
by k nemu nedošlo vypustením skutku ako čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu,
za iný čiastkový útok ktorého sa obţalovaný odsudzuje), je potrebné vo výroku rozsudku
citovať skutok v podobe obsiahnutej v obţalobe, s úvodným doplnením mien osôb, ktoré sú
spoluobţalované so skutku (ak nie sú tieţ oslobodzované), teda skutok nemoţno upravovať
(t.j. ani redukovať) oproti obţalobe, ako je to nutné učiniť v odsudzujúcej časti výroku
rozsudku, ak dôjde ku odlišným skutkovým zisteniam súdu oproti obţalobe. Prípadne odlišné
skutkové zistenia sa v tomto prípade (pri oslobodení spod obţaloby) uvedú v odôvodnení
rozsudku.
Čo sa týka výšky škôd v odsudzujúcej časti výroku rozsudku, je aktuálne potrebné
pouţiť analógiu prechodného ustanovenia § 567b zákona č. 301/2005 Z.z. v znení zákona
č. 498/2008 Z.z. a príslušné sumy (výšky škody) vyjadriť v Sk aj v platnej mene, t.j. v eurách
( a naopak, pri popise skutkov okrem sumarizovanej výšky škody je potrebné príslušné sumy
čerpaných úverov a poukazovaných súm uviesť v aktuálne v čase činu platnej mene, t.j.
v Kčs).
Minimálne v odôvodnení rozsudku je potrebné uviesť celkovú výšku škody,
spôsobenú pri pokračovacom trestnom čine tým–ktorým obţalovaným, a to pri odôvodňovaní
právnej kvalifikácie, pokiaľ ide o okolnosť podmieňujúcu pouţitie vyššej trestnej sadzby.
Bude teda úlohou krajského súdu postupovať v ďalšom konaní podľa § 264 ods. 1
Tr. por. a obsahu odôvodnenia tohto uznesenia a rozhodnúť tak, ako to zodpovedá stavu veci
podľa vykonaných dôkazov a zákonu.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. apríla 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková