Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/44/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. K., bývajúceho v Ž.,

proti žalovanej A. C., bývajúcej v Ž., zastúpenej JUDr. V. Š., advokátom v Ž., o zaplatenie

821,55 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 6. júla 2009 č.k. -80 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 821,55 Eur spolu s 3 % úrokom z omeškania

od 1. júla 2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 25,73 Eur. V konaní mal preukázané,

že žalobca okrem iného nadobudol v dedičskom konaní aj štvrtinový podiel z finančných

prostriedkov vedených pôvodne na meno poručiteľky na vkladnom účte č. X. v S., a.s.

mestská pobočka Ž. s vkladom vo výške 6 572,36 Eur. V odôvodnení uviedol, že okruh

dedičov po nebohej právnej predchodkyni tvorí spoločenstvo, kde z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí, sú povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne a preto

bolo na voľbe žalobcu, voči komu uplatní svoj nárok na vydanie časti dedičstva.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom z 19. novembra

2009 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodol tak majúc preukázané, že s celým

vkladom, teda aj polovicou, ktorá patrila do dedičstva po právnej predchodkyni účastníkov

(ich matke – pozn. dovolacieho súdu), disponoval 22. januára 2007 manžel poručiteľky

a ďalší dedič tak, že celú sumu 198 311,20 Sk na účte predisponoval na číslo účtu X. v S.,

ktorý patril žalovanej. Žalovaná tento účet zrušila a vybrala z neho celú sumu 5. februára

2007 a tak neoprávnene disponovala s predmetom dedičstva, pretože bezdôvodne prijala

vklad z vkladného účtu, ktorý patril do dedičstva, t.j. aj podiel žalobcu v žalovanej sume

24 750,-- Sk (821,55 Eur). Žalobca sa domáhal zaplatenia konkrétnej sumy predstavujúcej

jeho dedičský podiel z vkladu patriaceho do dedičstva po poručiteľke, s ktorým

bezdôvodne disponovala žalovaná a ešte pred prejednaním dedičstva ho prijala na svoj účet.

Odvolací súd vec posudzoval z hľadiska ustanovenia a nasl. po

tom, ako účastníkov vyzval podľa na vyjadrenie sa k možnej aplikácii

ustanovenia , preto nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu

pre účastníkov prekvapivé. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len vecne, a to

nedostatkom vzniku trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním z dôvodu, že postupom súdu

jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), keď žalobca žalobou sa

domáhal s poukazom na ustanovenie vydania dedičstva,

avšak návrh doplnil o ďalší dôvod – vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1

. Napriek tomu, že sa jednalo o zjavnú zmenu návrhu v zmysle

ustanovenia , súd nevydal uznesenie, ktorým by takúto zmenu návrhu

pripustil a tým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Postup odvolacieho súdu

považovala aj za zmätočný, keď jej bola doručená výzva na vyjadrenie sa k možnej aplikácii

ustanovenia , hoci tento zákon takéto ustanovenie neobsahuje. Odvolací súd

taktiež vec nesprávne právne posúdil ( ), keď v konaní bolo

nespochybniteľne preukázané, že s finančnými prostriedkami presunutými na účet žalovanej

mohol disponovať len manžel poručiteľky a 22. januára 2007 okrem neho nik nevedel, že sa

jedná o finančné prostriedky patriace do dedičstva po poručiteľke. Napokon vytkla

odvolaciemu súdu i nedostatok riadneho odôvodnenia spočívajúce v tom, že pri použití

ustanovenia súd neuviedol, pod ktorý zo zákonom striktne

vymedzených spôsobov získania bezdôvodného obohatenia malo byť konanie žalovanej

podradené. Žiadala preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie

konanie.

Žalobca navrhol dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietnuť. Rozhodnutia oboch

súdov považoval za vecne správne. Zopakoval skutočnosti uvádzané tak v prvostupňovom,

ako aj odvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo proti potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4. Dovolaním žalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť

jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti

rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a žalovanej neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov. Odňatie možnosti pred súdom konať

nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti

výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej

činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože

súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo

účastníka.

Dovolací súd sa zaoberal dovolateľkou vytýkanou vadou konania, majúcou spočívať

v tom, že súd nevydal uznesenie o pripustení zmeny návrhu podľa , keď

žalobca sa pôvodne v konaní domáhal vydania dedičstva a tento návrh dodatočne doplnil

o ďalší dôvod – vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostaným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Zmenou návrhu týkajúcou sa veci samej, t.j. objektívnou zmenou návrhu sa v zmysle

rozumie najmä 1/ rozšírenie návrhu čo do jej rozsahu, 2/ iná zmena týkajúca sa

predmetu konania požadovaného z toho istého právneho dôvodu, c/ zmena v právnej

kvalifikácii v dôsledku zmeny skutkového stavu, d/ zmena kladnej žaloby na určenie

na žalobu na plnenie a naopak.

Právna kvalifikácia, ak je v návrhu vôbec naznačená, pri nedostatku inej zmeny

návrhu, nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby prípadne uvedená právna

kvalifikácia. Keďže v tomto prípade nejde o zmenu žaloby, ako to má na mysli ustanovenie

, nevyžaduje sa, aby súd rozhodoval uznesením o jej prípustnosti. Tým, že súd

nevydal uznesenie o zmene žaloby, neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom a jej

dovolanie v tejto časti nie je dôvodné.

Pokiaľ žalovaná vychádzala z názoru, že prípustnosť jej dovolania zakladá ňou

tvrdené nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd uvádza,

že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ale

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci súdom je

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenie dovolateľky bolo opodstatnené

(dovolací súd ho ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či

zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy

až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci

nešlo). Keďže dovolanie žalovanej nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Z dôvodov vyššie uvedených odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovanej podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože

žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová