Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/50/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. I., s.r.o.,

so sídlom v B., proti žalovanej Ľ. M., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. D. M., advokátom

v B., o zaplatenie 17 948,61 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod

sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 10. septembra 2009 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa svojou žalobou z 19. januára 2009 domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná

zaplatiť mu 17 948,61 € s úrokmi z omeškania zo sumy 19 608,30 € od 3. augusta 2004

do 18. augusta 2004, od 18. augusta 2004 zo sumy 17 948,61 € až do zaplatenia vo výške 8 %

ročne, a to na tom skutkovom základe, že žalovaná v čase, keď pre neho vykonávala

účtovnícke práce neoprávnene odvádzala finančné prostriedky žalobcu na svojich príbuzných

a známych, čím mu spôsobila škodu.

Okresný súd Poprad uznesením z 22. júna 2009 č.k. -37 konanie prerušil

do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.

. Takto rozhodol keď vychádzal z ustanovenia

a zo skutočnosti, že v označenom trestnom konaní sa riešia otázky, ktoré súvisia

so zodpovednosťou žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní, teda

výsledok uvedeného konania má vplyv aj pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením z 10. septembra 2009 sp.zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Mal za to, že prvostupňový súd správne

rozhodol, ak konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným

súdom Bratislava II pod sp.zn. . Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom

a dočasným procesným rozhodnutím (prerušením konania). Keďže bolo na úvahe súdu podľa

konkrétnych okolností povahy veci ako rozhodne, s jeho postupom sa stotožnil, pretože

nateraz sa javí dôvodné prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp.zn.

Okresného súdu Bratislava II.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenia Vytýkala súdom oboch stupňov, že

napriek tomu, že namietala prekážku litispendencie v súvislosti s prebiehajúcim trestným

konaním na Okresnom súde Bratislava II, konanie podľa nebolo súdmi

zastavené. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a v zmysle ustanovenia

napadnuté rozhodnutie zmenil.

Žalobca sa na podané dovolanie písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a Podľa

ods. 1 dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie

žalovanej teda nesmeruje proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým by bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa a nejde ani o prípad uvedený v § 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá

Dovolanie podľa preto nie je prípustné.

Nejedná sa ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ) a ani o prípad prípustnosti dovolania podľa písm.b/ a

ustanovenia Dovolanie preto ani podľa neprichádza

do úvahy.

Dovolací súd v súlade s veta druhá preskúmal prípustnosť

dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení až g/ , ktoré pripúšťa

dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných

procesných vád. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Ustanovenie teda dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol

napriek tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3

) alebo prv začatého konania ( ). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo

právoplatne rozhodnuté, alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví.

Prekážka litispendencie ( ) vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde

Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet

konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Nejde o totožnosť veci

a nie je daná prekážka litispendencie, ak chýba čo i len jeden znak totožnosti veci. Riadne

uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska ustanovenia

zahájením konania a tvorí prekážku zahájeného konania za predpokladu, že žaloba

v občianskom súdnom konaní bola podaná až po tom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie

náhrady škody v trestnom konaní. Z obsahu spisu dovolací súd však zistil (z obsahu žaloby

a z pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo 17. apríla 2009 sp.zn.

), že žalobca v adhéznom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, avšak výška

uplatnenej náhrady škody (suma) nie je rovnaká, keď žalobca v adhéznom konaní uplatnil

18 944,43 €, ktorá mu v rámci trestného konania bola priznaná označeným trestným

rozkazom, pričom so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bol odkázaný na občianske

súdne konanie. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia 17 948,61 €

s príslušenstvom. Nejde preto o prekážku súdneho konania – litispendenciu, keďže

predmetom konania nie je rovnaká suma, a tak chýba jeden znak totožnosti veci (rovnaký

predmet konania). Žalovaná preto neopodstatnene namietala, že konanie trpí vadou podľa

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej preto

v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová