Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
682/377015.834b4d.pdf
PDF · 101.97 KB
No categories available
4Cdo/63/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 63/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. Z., bývajúceho
v K., zastúpeného JUDr. T. Š., advokátom v K., proti žalovanému Ing. J. S. – S., B.,
o odstránenie vád diela, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 22 C 146/2006,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. júla 2009 sp.zn.
2 Co 194/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 24. februára 2009 č.k. 22 C 146/2006-123
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť odstránenie závad tak, že vymení
pôvodné cetrisové dosky za cetrisové dosky Finish o hrúbke 16 mm, za použitia predpísaného
kotvenia, pri dodržaní predpísanej vzdialenosti kotviacich prvkov. Cetrisové dosky zabezpečí
nástrekom bielej umelohmotnej omietky, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania, žalobcovi a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu každému vo výške
54,57 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že
účastníci uzavreli zmluvu o dielo, zmluvný vzťah bol dohodnutý na základe objednávky,
ktorá bola obidvoma stranami akceptovaná a podpísaná 20. októbra 2003. Dielo malo
spočívať vo výrobe, dodávke a montáži zábradlia na balkón rodinného domu žalobcu.
V dôsledku vzniku vady počas plynutia záručnej doby žalobca reklamoval vadu diela
týkajúcu sa cetrisových dosiek. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím
na ustanovenie § 631 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich, súd prvého stupňa mal
za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, keďže v zmluve nedošlo
k vymieneniu osobitných požiadaviek na kvalitu. Žalovaný ako zhotoviteľ mal dielo vykonať
tak, aby svojou povahou a rozsahom zodpovedalo bežným požiadavkám a technickej norme
v súlade s § 633 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Prihliadajúc na závery znaleckého posudku
uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal, že postupoval v súlade s § 637 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že v danom prípade dielo má vadu spočívajúcu v ohybe cetrisových
dosák, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu vonkajšej povrchovej úpravy diela a môže
dôjsť aj k iným zmenám materiálu. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného odstrániť vady
diela. Konanie v časti o zaplatenie sankčného úroku vo výške 0,05 % z fakturovanej ceny
považoval za dohodu o zmluvnej pokute, vychádzajúc z ustanovenia § 544 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že zmluvná pokuta v súlade s ustálenou súdnou praxou bola
dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, neprimeraná cene diela. Navyše, sankčná pokuta
uplatnená žalobcom v žalobe nebola zmluvnými stranami dohodnutá, preto žalobu v tejto
časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a o trovách štátu podľa
Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. júla 2009 sp.zn. 2 Co 194/2009 na odvolanie
žalobcu smerujúce proti tej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania a o náhrade trov štátu zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti
žalobcu zaplatiť trovy štátu tak, že štát vo vzťahu k žalobcovi nemá právo na náhradu trov,
potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania, návrh na opravu dôvodov rozsudku zamietol
a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
z obsahu spisu mal za nesporné, že v danom prípade predmetom konania bolo okrem uloženia
odstránenia vád diela, aj zaplatenie sankcie (zmena žalobného petitu pripustená 24. februára
2009 na základe písomného podania žalobcu zo 7. januára 2008), ktorú súd prvého stupňa
posúdil ako zmluvnú pokutu. Správne preto podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého
stupňa rozhodoval aj o tomto nároku. V tejto časti bola žaloba zamietnutá, rozsudok v tejto
časti sa stal právoplatný a nemohol byť v odvolacom konaní preskúmavaný. Preto pri
posudzovaní správnosti použitia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vychádzal
z toho, že v časti žalobe bolo vyhovené a v časti bola žaloba zamietnutá, preto záver súdu
prvého stupňa o tom, že žalobca bol v konaní úspešný iba čiastočne, je správny. Za týchto
okolností správne súd prvého stupňa postupoval, ak pri rozhodovaní o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže žalobca bol v konaní úspešný čiastočne,
rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania odvolací súd považoval za vecne správny a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu za dôvodné. V konaní,
v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania má štát
podľa § 148 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu nákladov konania len proti tomu účastníkovi
konania, ktorého by podľa výsledkov konania postihovala povinnosť na náhradu nákladov
konania druhému účastníkovi. V danom prípade žalobcu podľa výsledkov konania nemôže
postihnúť povinnosť na náhradu nákladov konania žalovanému, preto v danom prípade nie sú
splnené podmienky podľa § 148 ods. 1 O.s.p. na uloženie náhrady trov štátu vo vzťahu
k žalobcovi, preto odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku, ktorým žalobcovi bola uložená
povinnosť zaplatiť trovy štátu tak, že žalobcovi túto povinnosť neuložil. Pokiaľ sa žalobca
domáhal opravy dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodované
o nároku na zaplatenie sankcie, tvrdiac, že tento nárok nebol predmetom konania, odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania tento nárok bol, preto časť dôvodov rozsudku
súdu prvého stupňa týkajúca sa sankcie (zmluvnej pokuty) je správna a dôvodná.
Z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky na vypustenie tejto časti odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto návrh na opravu dôvodov odvolací súd ako nedôvodný
zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2
O.s.p. Keďže žalobca v odvolacom konaní bol úspešný iba čiastočne, odvolací súd v súlade
s § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný iba čiastočne.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, okrem zmeňujúcemu výroku, t.j. že štát
vo vzťahu k žalobcovi nemá právo na náhradu trov konania, podal dovolanie žalobca.
Namietal vadu podľa § 237 písm.e/ O.s.p., t.j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o zamietnutí
žaloby v časti zmluvnej pokuty (0,7 %) z dôvodu, že takýto nárok neuplatňoval, keď v tejto
súvislosti poukázal na svoje podanie z 19. februára 2009. Napriek tomu súd prvého stupňa
o sankčnej pokute rozhodol tak, že túto nepriznal, v tejto časti žalobu zamietol, čo malo vplyv
na rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania. Náhradu trov konania mu súd prvého stupňa
nepriznal s odôvodnením, že mal v konaní úspech len čiastočný. Súd prvého stupňa bez
akéhokoľvek návrhu rozhodoval aj vo veci zmluvne dohodnutej pokuty 0,05 % denne a túto
„zamietol“ iba však v odôvodnení rozsudku s tým, že je v rozpore s dobrými mravmi a je
neprimeraná cene diela, čo pokladá za zmätočné. Žiadal, aby v tejto časti odôvodnenia bol
rozsudok súdu prvého stupňa opravený. Navrhol rozhodnutia oboch súdov zmeniť a priznať
mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Zároveň žiadal priznať trovy dovolacieho
konania.
Žalovaný sa na vyjadrenie žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, o predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom
o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu. Jedným z nich je aj prípad, keď
dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. V danej veci
je nepochybné, že dovolateľ dovolaním napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o takejto veci. Dovolanie žalobcu preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. nie je prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Nezistil však
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Dovolateľ síce namieta vadu podľa § 237 písm.e/ O.s.p., t.j., že dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, avšak vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
tento žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Proti tomuto výroku rozsudku súdu prvého stupňa
žalobca odvolanie nepodal, a tak predmetom odvolacieho prieskumu sa stali len tie výroky
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bolo rozhodnuté o náhrade trov konania a o náhrade
trov štátu.
Dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd sa vzhľadom na návrh žalobcu o opravu
dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa (§ 165 ods. 1 O.s.p.) zaoberal námietkami žalobcu
(opakovane uvádzanými aj v dovolaní) ohľadne (ne)uplatnenia nároku na priznanie zmluvnej
pokuty 0,7 %. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že návrh na priznanie zmluvnej pokuty
0,7 % fakturovanej ceny diela za každý deň omeškania bola žalobcom riadne uplatnená
(podanie zo 7. januára 2008 súdu doručené 14. januára 2008) a súd prvého stupňa
na pojednávaní 24. februára 2009 za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu bez ich
akýchkoľvek námietok uznesením pripustil zmenu žalobného petitu. V konečnom rozhodnutí
rozhodol o celom uplatnenom nároku. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne
na tento nezvratný fakt pri rozhodovaní o návrhu na opravu dôvodov poukázal. Súd prvého
stupňa za predmet konania považoval odstránenie závad (vád) na vykonanom diele pod
sankciou 0,7 % z fakturovanej ceny diela za každý deň omeškania a každú závadu (viď prvý
odsek odôvodnenia).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné. Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nezaoberal sa vecnou
správnosťou napadnutého uznesenia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použite odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému žiadne trovy dovolacieho konania
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenie : Jarmila Uhlířová