Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyžiadanej osoby

O. M. prejednal na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2010 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha

a JUDr. Kataríny Haškovej sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 30. marca 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby O. M.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. marca 2010, sp. zn. ,

bola podľa o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) vyžiadaná

osoba vzatá do väzby s tým, že väzba sa jej začala plynúť od 29. marca 2010 o 16.00 hod.

a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť vyžiadaná osoba O. M.

V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu poukázala

na § 1 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (na konanie podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia , ak nie je ďalej ustanovené inak) a

, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Pritom musí existovať dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu a musí byť dodržaný postup ustanovený . Ide

nielen o zásadu Trestného práva, ale aj o ústavnú zásadu ( ), ktorá má prednosť

pred všetkými ostatnými zásadami trestného konania. Namietla, že zo zápisnice o oboznámení

vyžiadanej osoby s dôvodmi zadržania, ktorá bola spísaná prokurátorom krajskej prokuratúry

30. marca 2010 je zrejmé, že táto zápisnica zákonom predpísané náležitosti neobsahuje,

resp. nie je ním podpísaná každá jej strana. Z tohto dôvodu má za to, že doposiaľ nebol riadne

oboznámený s dôvodmi svojho zadržania, ani nebol riadne poučený o svojich procesných

právach, a preto nemal súd o jeho vzatí do väzby vôbec rozhodovať.

Z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a minimálne

predčasné. Navrhla preto, aby najvyšší súd postupom podľa napadnuté

uznesenie zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť podala

oprávnená osoba v zákonnej lehote, ale sťažnosť vyžiadanej osoby nie je dôvodná.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie

je dôvodná.

Podľa § 17 ods. 6 zákona o európskom zatýkacom rozkaze je prípustná sťažnosť, ktorá

nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o väzbe podľa odsekov 1 a 4.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona predseda senátu krajského súdu rozhodne

do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že krajský súd o väzbe vyžiadanej osoby

rozhodol na podklade návrhu Krajského prokurátora v Banskej Bystrici z 30. marca 2010,

sp. zn. , ktorý podaný návrh odôvodnil tým, že prokuratúra Kempten v SRN

na neho vydala dňa 19. marca 2010 pod sp. zn. európsky zatýkací rozkaz

za účelom jej vydania do SRN na trestné stíhanie pre trestné činy vytvárania zločineckých

zoskupení a prania špinavých peňazí podľa , 261/ Nemeckého , ktorých

sa mal dopustiť tak, že

obvinený je členom a vodcom zločineckého zoskupenia bratov K. a L. Š., ktorí sú

obidvaja občanmi Gruzínska a takzvanými „zlodejmi v zákone“ (Vory v zákone). U takýchto

osôb sa jedná o zločincov, ktorých možno pričleniť k organizovanej kriminalite

postsovietskeho priestoru. Bratia Š. sú hlavami zločineckého zoskupenia pôsobiaceho na

území celej Európy, ktoré sa organizovane dopúšťa trestných činov krádeže páchaných

v organizovaných skupinách každopádne na území Nemecka, Španielska, Švajčiarska,

Rakúska, Talianska a Francúzska.

Vo vyššie uvedených krajinách nasadili bratia Š. im blízke osoby, pričom sa tu jedná

o dôverníkov, ktorí za bratov preberajú organizačné úlohy, dohliadajú

na páchateľov trestných činov na podriadených úrovniach a udržiavajú stály kontakt

a komunikáciu s bratmi Š.

Pod týmito blízkymi osobami sa nachádzajú regionálni zástupcovia vo väčších

mestách, resp. širokom okolí. Ich úlohou je spáchať akýkoľvek trestný čin, viesť

podriadených členov a podporovateľov a zbierať príspevky do nadregionálnej spoločnej

pokladnice „obščjak“ a odvádzať ich hlavám zločineckej skupiny.

Pokladnica „obščjak“ slúži jednak na finančnú podporu členov organizácie, ktorí

sa nachádzajú vo väzení, ako i na osobné obohacovanie bratov Š. Na najnižšej úrovni

organizácie sa nachádzajú zlodeji uskutočňujúci jednotlivé skutky, ktorí pod „ochranou“

bratov Š. páchajú trestné činy. U týchto trestných činov sa jedná hlavne o organizovane

vykonávané krádeže v obchodoch, ktoré v organizovaných skupinách páchajú gruzínski štátni

príslušníci, ktorí sa pohybujú na území vyššie uvedených krajín, pričom sa spravidla vydávajú

za azylantov. Zlodeji sa zameriavajú na hodnotné veci každodennej potreby akými sú alkohol,

cigarety, dizajnové oblečenie a spotrebná elektronika. S týmito vecami sa spravidla ďalej

obchoduje.

Obvinený má postavenie tzv. „zlodeja v zákone“. Je vysokopostaveným

členom zločineckého zoskupenia. Je v stálom telefonickom kontakte s bratmi Š. L. Š. ho

informuje o sporoch vo vnútri zločineckej skupiny a okrem toho má obvinený

spolurozhodovacie právo ohľadne prideľovania prostriedkov zo spoločnej pokladnice

jednotlivým členom zločineckého zoskupenia.

V rámci zločineckého zoskupenia prislúcha obvinenému právo vykonávať vrchný

dohľad nad gruzínskymi zlodejmi v mestách Berlín a Hamburg. Zástupcovia Berlína

sú blízkymi dôverníkmi obvineného a spolu s osobami gruzínskeho pôvodu, ktoré

sú im podriadené, sa môžu spoľahnúť na poskytnutie „ochrany“ zo strany obvineného.

Na základe poverenia bratov Š. má obvinený za úlohu násilím disciplinovať

nepoddajných členov združenia, ktorí rozhodnutia nadriadených neuznajú

za záväzné. Z jedného telefonického rozhovoru zo dňa 28. decembra 2009 medzi L. Š.

a ďalšou vysokopostavenou osobnosťou zločineckého zoskupenia K. Š. tak vyplýva,

že obvinený bol prítomný na jednej disciplinárnej akcii spojenej s fyzickým násilím, ktorá

bola vykonaná s oddielom 20 osôb.

Ďalej obvinený, pravdepodobne v januári 2010, pri ďalšej trestnej akcii zameranej

proti istému „G.“ spôsobili tomuto nožom poranenie na tvári.

Z dôvodu, že vyžiadaná osoba sa nezdržiava na území SRN bol na ňu vydaný

európsky zatýkací rozkaz.

Európsky zatýkací rozkaz bol vydaný pre trestné činy vytvárania zločineckých

zoskupení a prania špinavých peňazí, teda trestné činy označené v § 4 ods. 8 zákona

o európskom zatýkacom rozkaze v bodoch 1 a 9.

Predseda senátu krajského súdu rozhodol o európskom zatýkacom rozkaze v rámci

lehôt stanovených zákonom. Rovnako v súlade so zákonom rozhodol aj o vzatí zadržanej

osoby do väzby, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné

podmienky uvedené v § 17 ods. 1 citovaného zákona, teda, že nebol viazaný dôvodmi väzby

a nemusel skúmať trestnosť skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

(§ 4 ods. 8).

K sťažnostným námietkam vyžiadanej osoby považuje najvyšší súd za potrebné uviesť

nasledovné.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze vydávanie osôb

sa na základe európskeho zatýkacieho rozkazu uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa

zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Európsky

zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie

podľa .

Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len dohovor) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť

slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným

zákonom:

písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo

jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie

alebo vydanie.

vo svojom článku 1 výslovne deklaruje, že slovenská

republika je „...demokratický a právny štát“. Zároveň v odseku 2 citovaného článku zaväzuje,

že uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,

ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Kľúčovým medzinárodným

dokumentom, ktorý jednak ustanovuje istý štandard základných ľudských práv a slobôd

a zároveň aj zabezpečuje a realizuje mechanizmy kontroly dodržiavania týchto práv v praxi

a tým garantuje aj ich praktické uplatňovanie a vynútiteľnosť, je Dohovor z roku 1950

a jeho protokoly.

Zo skôr uvedeného článku a písmena je zrejmé, že na rozdiel od písmena c/ uvedeného

odseku v posudzovanom prípade nie je pre uplatnenie článku 5 Dohovoru nevyhnutné

preukázanie dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.

Nedostatok vytýkaný sťažnostnou námietkou v zápisnici o oboznámení vyžiadanej

osoby s dôvodmi zadržania je potrebné uviesť, že aj keď je pravdou, že vyžiadaná osoba

nepodpísala prvú stranu zápisnice, z obsahu jej druhej strany vyplýva, že totožnosť

vyžiadanej osoby nie je sporná a bol jej v prítomnosti obhajcu vysvetlený postup pri konaní

o Európskom zatýkacom rozkaze. Následne vyžiadaná osoba výslovne prehlásila, že poučeniu

porozumela a berie na vedomie, že na ňu bol vydaný skôr uvedený Európsky zatýkací rozkaz

za účelom jej vydania na trestné stíhanie za uvedené trestné činy. Potom uviedla, že „nevie

vôbec o čo sa jedná a skutočnosti uvádzané v zázname sú nepravdivé“. Potvrdila údaje

o zadržaní, t. j., že bola zadržaná 29. marca 2010 o 16.00 hod. Zápisnicu po jej hlasnom

diktovaní a prečítaní na potvrdenie jej správnosti vyžiadaná osoba podpísala. Možno preto

vysloviť, že práva vyžiadanej osoby namietaným pochybením neboli zásadným spôsobom

dotknuté a nie sú žiadne pochybnosti o zákonnosti a správnosti vykonaného procesného

úkonu.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. apríla 2010

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková