Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
82a/368319.9ec674.pdf
PDF · 100.78 KB
No categories available
4Tost/9/2010
Najvyšší súd 4 Tost 9/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyžiadanej osoby
O. M. prejednal na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2010 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha
a JUDr. Kataríny Haškovej sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 30. marca 2010, sp. zn. 2 Ntc 1/2010, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby O. M.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. marca 2010, sp. zn. 2 Ntc 1/2010,
bola podľa § 17 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) vyžiadaná
osoba vzatá do väzby s tým, že väzba sa jej začala plynúť od 29. marca 2010 o 16.00 hod.
a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť vyžiadaná osoba O. M.
V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu poukázala
na § 1 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (na konanie podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak) a § 2 ods. 1
Tr. por., že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Pritom musí existovať dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu a musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom. Ide
nielen o zásadu Trestného práva, ale aj o ústavnú zásadu (čl. 17 Ústavy), ktorá má prednosť
pred všetkými ostatnými zásadami trestného konania. Namietla, že zo zápisnice o oboznámení
vyžiadanej osoby s dôvodmi zadržania, ktorá bola spísaná prokurátorom krajskej prokuratúry
30. marca 2010 je zrejmé, že táto zápisnica zákonom predpísané náležitosti neobsahuje,
resp. nie je ním podpísaná každá jej strana. Z tohto dôvodu má za to, že doposiaľ nebol riadne
oboznámený s dôvodmi svojho zadržania, ani nebol riadne poučený o svojich procesných
právach, a preto nemal súd o jeho vzatí do väzby vôbec rozhodovať.
Z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a minimálne
predčasné. Navrhla preto, aby najvyšší súd postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté
uznesenie zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť podala
oprávnená osoba v zákonnej lehote, ale sťažnosť vyžiadanej osoby nie je dôvodná.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie
je dôvodná.
Podľa § 17 ods. 6 zákona o európskom zatýkacom rozkaze je prípustná sťažnosť, ktorá
nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o väzbe podľa odsekov 1 a 4.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona predseda senátu krajského súdu rozhodne
do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že krajský súd o väzbe vyžiadanej osoby
rozhodol na podklade návrhu Krajského prokurátora v Banskej Bystrici z 30. marca 2010,
sp. zn. 2 Kpt 23/10, ktorý podaný návrh odôvodnil tým, že prokuratúra Kempten v SRN
na neho vydala dňa 19. marca 2010 pod sp. zn. l00Js 4213/10 európsky zatýkací rozkaz
za účelom jej vydania do SRN na trestné stíhanie pre trestné činy vytvárania zločineckých
zoskupení a prania špinavých peňazí podľa § 129, 261/ Nemeckého trestného zákona, ktorých
sa mal dopustiť tak, že
obvinený je členom a vodcom zločineckého zoskupenia bratov K. a L. Š., ktorí sú
obidvaja občanmi Gruzínska a takzvanými „zlodejmi v zákone“ (Vory v zákone). U takýchto
osôb sa jedná o zločincov, ktorých možno pričleniť k organizovanej kriminalite
postsovietskeho priestoru. Bratia Š. sú hlavami zločineckého zoskupenia pôsobiaceho na
území celej Európy, ktoré sa organizovane dopúšťa trestných činov krádeže páchaných
v organizovaných skupinách každopádne na území Nemecka, Španielska, Švajčiarska,
Rakúska, Talianska a Francúzska.
Vo vyššie uvedených krajinách nasadili bratia Š. im blízke osoby, pričom sa tu jedná
o dôverníkov, ktorí za bratov preberajú organizačné úlohy, dohliadajú
na páchateľov trestných činov na podriadených úrovniach a udržiavajú stály kontakt
a komunikáciu s bratmi Š.
Pod týmito blízkymi osobami sa nachádzajú regionálni zástupcovia vo väčších
mestách, resp. širokom okolí. Ich úlohou je spáchať akýkoľvek trestný čin, viesť
podriadených členov a podporovateľov a zbierať príspevky do nadregionálnej spoločnej
pokladnice „obščjak“ a odvádzať ich hlavám zločineckej skupiny.
Pokladnica „obščjak“ slúži jednak na finančnú podporu členov organizácie, ktorí
sa nachádzajú vo väzení, ako i na osobné obohacovanie bratov Š. Na najnižšej úrovni
organizácie sa nachádzajú zlodeji uskutočňujúci jednotlivé skutky, ktorí pod „ochranou“
bratov Š. páchajú trestné činy. U týchto trestných činov sa jedná hlavne o organizovane
vykonávané krádeže v obchodoch, ktoré v organizovaných skupinách páchajú gruzínski štátni
príslušníci, ktorí sa pohybujú na území vyššie uvedených krajín, pričom sa spravidla vydávajú
za azylantov. Zlodeji sa zameriavajú na hodnotné veci každodennej potreby akými sú alkohol,
cigarety, dizajnové oblečenie a spotrebná elektronika. S týmito vecami sa spravidla ďalej
obchoduje.
Obvinený má postavenie tzv. „zlodeja v zákone“. Je vysokopostaveným
členom zločineckého zoskupenia. Je v stálom telefonickom kontakte s bratmi Š. L. Š. ho
informuje o sporoch vo vnútri zločineckej skupiny a okrem toho má obvinený
spolurozhodovacie právo ohľadne prideľovania prostriedkov zo spoločnej pokladnice
jednotlivým členom zločineckého zoskupenia.
V rámci zločineckého zoskupenia prislúcha obvinenému právo vykonávať vrchný
dohľad nad gruzínskymi zlodejmi v mestách Berlín a Hamburg. Zástupcovia Berlína
sú blízkymi dôverníkmi obvineného a spolu s osobami gruzínskeho pôvodu, ktoré
sú im podriadené, sa môžu spoľahnúť na poskytnutie „ochrany“ zo strany obvineného.
Na základe poverenia bratov Š. má obvinený za úlohu násilím disciplinovať
nepoddajných členov združenia, ktorí rozhodnutia nadriadených neuznajú
za záväzné. Z jedného telefonického rozhovoru zo dňa 28. decembra 2009 medzi L. Š.
a ďalšou vysokopostavenou osobnosťou zločineckého zoskupenia K. Š. tak vyplýva,
že obvinený bol prítomný na jednej disciplinárnej akcii spojenej s fyzickým násilím, ktorá
bola vykonaná s oddielom 20 osôb.
Ďalej obvinený, pravdepodobne v januári 2010, pri ďalšej trestnej akcii zameranej
proti istému „G.“ spôsobili tomuto nožom poranenie na tvári.
Z dôvodu, že vyžiadaná osoba sa nezdržiava na území SRN bol na ňu vydaný
európsky zatýkací rozkaz.
Európsky zatýkací rozkaz bol vydaný pre trestné činy vytvárania zločineckých
zoskupení a prania špinavých peňazí, teda trestné činy označené v § 4 ods. 8 zákona
o európskom zatýkacom rozkaze v bodoch 1 a 9.
Predseda senátu krajského súdu rozhodol o európskom zatýkacom rozkaze v rámci
lehôt stanovených zákonom. Rovnako v súlade so zákonom rozhodol aj o vzatí zadržanej
osoby do väzby, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné
podmienky uvedené v § 17 ods. 1 citovaného zákona, teda, že nebol viazaný dôvodmi väzby
a nemusel skúmať trestnosť skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
(§ 4 ods. 8).
K sťažnostným námietkam vyžiadanej osoby považuje najvyšší súd za potrebné uviesť
nasledovné.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze vydávanie osôb
sa na základe európskeho zatýkacieho rozkazu uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa
zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Európsky
zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie
podľa Trestného poriadku.
Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len dohovor) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť
slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným
zákonom:
písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo
jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie
alebo vydanie.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 1 výslovne deklaruje, že slovenská
republika je „...demokratický a právny štát“. Zároveň v odseku 2 citovaného článku zaväzuje,
že uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,
ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Kľúčovým medzinárodným
dokumentom, ktorý jednak ustanovuje istý štandard základných ľudských práv a slobôd
a zároveň aj zabezpečuje a realizuje mechanizmy kontroly dodržiavania týchto práv v praxi
a tým garantuje aj ich praktické uplatňovanie a vynútiteľnosť, je Dohovor z roku 1950
a jeho protokoly.
Zo skôr uvedeného článku a písmena je zrejmé, že na rozdiel od písmena c/ uvedeného
odseku v posudzovanom prípade nie je pre uplatnenie článku 5 Dohovoru nevyhnutné
preukázanie dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.
Nedostatok vytýkaný sťažnostnou námietkou v zápisnici o oboznámení vyžiadanej
osoby s dôvodmi zadržania je potrebné uviesť, že aj keď je pravdou, že vyžiadaná osoba
nepodpísala prvú stranu zápisnice, z obsahu jej druhej strany vyplýva, že totožnosť
vyžiadanej osoby nie je sporná a bol jej v prítomnosti obhajcu vysvetlený postup pri konaní
o Európskom zatýkacom rozkaze. Následne vyžiadaná osoba výslovne prehlásila, že poučeniu
porozumela a berie na vedomie, že na ňu bol vydaný skôr uvedený Európsky zatýkací rozkaz
za účelom jej vydania na trestné stíhanie za uvedené trestné činy. Potom uviedla, že „nevie
vôbec o čo sa jedná a skutočnosti uvádzané v zázname sú nepravdivé“. Potvrdila údaje
o zadržaní, t. j., že bola zadržaná 29. marca 2010 o 16.00 hod. Zápisnicu po jej hlasnom
diktovaní a prečítaní na potvrdenie jej správnosti vyžiadaná osoba podpísala. Možno preto
vysloviť, že práva vyžiadanej osoby namietaným pochybením neboli zásadným spôsobom
dotknuté a nie sú žiadne pochybnosti o zákonnosti a správnosti vykonaného procesného
úkonu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. apríla 2010
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková